Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120244990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:
50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom so sídlom C. X, M., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie V. G. X/Q., XXX XX K., o zaplatenie 168 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/57/2020 -57
zo dňa 18. 11. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 168 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že 18. 01. 2019 došlo v
Kysuckom Novom Meste ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Rapid, ev. č. ZA 913 FL,

spôsobenej poškodenému Y. M.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Mercedes - Benz, ev. č. ZA 656 HG, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si
náhradného vozidla Hyundai i30, ev. č. MT 461 EU u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 52/49 zo
dňa 28. 01. 2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190140 zo dňa 18.
03. 2019, s dátumom splatnosti 20. 02. 2019 na sumu 456 eur. Oznámením o poistnom plnení zo
dňa 17. 05. 2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku

škody, čím priznal náklady iba v sume 288 eur. Žalovaný ako primeranú sadzbu považoval 36 eur s
DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje sumu 9,60 eur/
deň. S poukazom na platnú právnu úpravu a dokazovaním zistený skutkový stav ustálil, že v dôsledku
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 02. 2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu. Postúpenie
bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č. l. 13 RUB). Postúpenie pohľadávky vo výške 456
eur voči žalovanému bolo dojednané za odplatu vo výške 456 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190140.
V bode číslo 5 zmluvy o postúpení sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty

a úhrada nájomného započítavajú. Postupená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež
budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Po ustálení aktívnej legitimácie žalobcu súd sa
ďalej zaoberal žalobným nárokom. Mal preukázané, že vozidlo Hyundai i30, bolo prenajaté po dobu
10 dní za denné nájomné vo výške 45,60 eur vrátane DPH. Vo faktúre za prenájom vozidla si žalobcavyúčtoval sumu 456 eur (10 dní x 45,60 eur) Žalobca poskytol poškodenému zľavu z ceny nájmu. Doba
prenájmu bola od 28. 01. 2019 do 06. 02. 2019. Iné poplatky spojené s prenájmom náhradného vozidla
si žalobca neúčtoval. Šetrenie poistnej udalosti žalovaný ukončil 16. 05. 2019. Žalobcovi poukázal na

náhradu škody za prenájom vozidla 288 eur, za 8 dní za primerané denné nájomné v sume 36 eur s
DPH/deň. Krátenie doby nájmu na 8 dní žalovaný odôvodnil tým, že nebola preukázaná nutnosť opravy
nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku. Namietal účelovosť a nutnosť vynaložených
nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Za podstatnú a primeranú výšku nájomného
považoval 36 eur na deň. Z faktúry autoservisu vykonávajúceho opravu vozidla poškodeného vyplýva,

že vozidlo bolo prevzaté na opravu 28. 01. 2019. Faktúra za opravu bola vystavená 06. 02. 2019. Doba
opravy vozidla korešponduje s dobou nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ žalovaný krátil sumu denného
nájomného, za dôvodnú považoval sumu 36 eur s DPH/deň, túto skutočnosť nijako nezdôvodnil.
Naopak žalobca preukázal výšku nájmu faktúrou, cenníkom, zmluvou o prenájme náhradného vozidla.
Cenníková výška denného nájmu je 48 eur, pričom žalobca si vyúčtoval iba sumu 45,60 eur. Súd
mal zato, že náklady boli vynaložené nutne aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania

opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa
náhradného vozidla za obdobné vozidlo. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla mal súd preukázanú tým, že z titulu škodovej udalosti
nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať, dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto
i náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájmu patria do právneho

nároku poškodenia. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo k prenájmu, ktorého
bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Podľa ustálenej
súdnej praxe škodca je povinný naradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady za
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou

v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenšil majetkový stav
poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným
vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Žalobcom uplatnenú pohľadávku vo
výške 168 eur súd preto považoval za dôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a úspešnosť žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Označil rozsudok
prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, navyše i arbitrárny. Prvoinštančný súd síce vyslovil
právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre
správne posúdenie veci. Svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a to i napriek ustanovenia §

220 ods. 3 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S
poukazom na skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania zastal názor, že v predmetnom
súdnom konaní žalovaný nie je vecne aktívne legitimovaný. Z predložených dôkazov jednoznačne
vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za vypožičanie
osobného motorového vozidla v celkovej sume 516 €, a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol

dlžníkom žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 524 OZ, podľa žalovaného poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom uzatvoriť platne zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej
by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko pohľadávku žalobcu pred
jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve

pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ.
K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, nakoľko z tejto jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu

vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo 20/2007 z 29.01.2008 so záverom, že nie je možné
uzatvoreniezmluvnéhovzťahupoukazovanéhožalobcom,nakoľkopredmetomzmluvyopostúpenímalo
byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), z pohľadu čoho je takýto právny úkon podľaustanovenia § 39 OZ absolútne neplatný. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. K otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/30/2019-147 z 25.04.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019, ako i skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni

škodcu, a preto za nesprávne a zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je napokon zrejmé aj z toho, že
čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. V čase pred podaním žaloby
žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky, pričom zo strany žalovaného bolo
poskytnuté čiastočné poistné plnenie, a teda nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol

nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Pokiaľ namietal
žalovaný arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, oponoval, že ani skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s
názoromsúduriadneodôvodnenýmvnapadnutomrozsudku,ešteneznamená,žetýmdošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline 13Cob/75/2018 z 19.09.2018. V zmysle zákona o PZP poškodený má nárok na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla),
dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v
dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom
na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle

zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti
poukázal na početné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Cob/220/2017 zo 17.01.2018.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný obsahom podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
nedostatočným odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z

rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolacia námietka žalovaného po vecnej
stránke smerovala proti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP (k namietanej aktívnej
vecnej legitimácii poukazuje predovšetkým na bod 7. a 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie),
odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných
bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne.

8. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.9. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

10.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť

o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To
umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení

vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý
účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

11. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik

nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú
ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa
jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie
a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku

započítaním, a to:
a) započítanie jednostranným právnym úkonom
b) započítanie dohodou.

12. V preskúmavanej veci Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi poškodeným a

žalobcom boli upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy, ktorých
nespochybnenou vôľou bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to
k odplatným postúpením pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie
náhradnéhovozidlasodplatouzapostúpeniepohľadávky. To,žepostupcazáväzokznájomnéhopriamo
nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov

zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.

13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu proti odvolateľovi - žalovanému. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)