Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200469
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8714200469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. Š. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O.
XXXX/XX, P., X. U. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. XXXX/XX, P., právne zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanej: R.
P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. O. XXXX/XX, P., zastúpená: JUDr. Peter Behúň, advokát, Nám. sv. Egídia
44, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 14. 09. 2020, č. k. 10C/12/2014-355 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná má voči žalobcom v 1.a 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, povinným spoločne a nerozdielne, v

rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 126 ods. 1, § 132 Občianskeho zákonníka.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov, parciel M. č.
XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, M. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, ktoré

nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. X.. Žalovaná je vlastníčkou pozemkov, parcely č. XXXX/
X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. X.. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že so
žalovanou ako vlastníčkou susedných pozemkov sa v roku 2008 dohodli v rámci mimosúdneho konania
na priebehu hranice pozemkov v stave, v akom prebiehala v roku 1930. Pôvodné konanie o vydanie
časti nehnuteľnosti sa viedlo na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/86/2007, pričom konanie bolo
pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcov zastavené. Žalovaná najprv na dohodnutej hranici pozemkov v

roku 2008 postavila plot, ktorý v roku 2013 zbúrala, následne postavila nový plot a odmietla rešpektovať
so žalobcami dohodnutú hranicu pozemkov. Žalobcovia preto v konaní žiadali určiť, že sú bezpodieloví
spoluvlastníci novovytvorených parciel, M. č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere X m2, M. č. XXXX/
X - zastavané plochy o výmere XXmX, k. ú. X., tak ako tieto boli vytvorené geometrickým plánom zo dňa14. 05. 2016, vyhotoveným U. L., autorizačne overeným dňa 15. 06. 2016 C.. P. T.. Zároveň sa domáhali
uloženia povinnosti žalovanej, aby na vlastné náklady zbúrala novopostavený plot, postavený na hranici
parcely M. č. XXXX/XX a M. č. XXXX/X a zároveň, aby sa žalovanej uložila povinnosť na vlastné náklady

postaviť plot na hranici novovytvorených parciel M. č. XXXX/XX a M. č. XXXX/X. Obrana žalovanej v
konaní spočívala v tom, že v roku 2006 jej manžel požiadal o vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu C.. U. K.,
ktorý podľa evidencie v katastri nehnuteľnosti vytýčil kovovými trubkami hranice susediacich pozemkov.
Vytyčovanie týchto hraníc bolo vykonané za účasti strán sporu. Žalovaná po zistení, že plot nie je
postavený v hraniciach vytýčených C.. K., zabezpečila v roku 2013 výstavbu nového plotu na hranici v

stave, ako je aktuálne plot umiestnený. Žalovaná sa ďalej bránila tým, že žalobcovia neboli úspešní ani
v správnom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/39/2011, a preto si zabezpečili
vyhotovenie geometrického plánu, keď zadávateľ - žalobca v 1.rade, zhotoviteľke geometrického plánu
U. L. presne vopred označil ako chce pozemky oddeliť, teda úlohou zhotoviteľky nebolo určovať hranice
pozemkov, ale ich oddeľovať.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v konaní Krajského súdu v Prešove sp zn.
1S/39/2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia Katastrálneho úradu v P. o zamietnutí
návrhu na opravu chyby pri zmene priebehu hraníc pozemkov a ich výmery. Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, č. k. 1S/39/2011-55 zo dňa 20. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
SR č. k. 10Sžr/42/2012-86 zo dňa 27. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 03. 2013

bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby žalobcov s tým, že správny orgán pri svojej činnosti zachoval
priebeh vlastníckych hraníc medzi parcelami CKN č. XXXX, XXXX, XXXX/X a XXXX/X zobrazených
na katastrálnej mape, pričom tento je identický aj so stavom evidovaným v katastrálnom operáte. Na
návrh žalovanej súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom C.. G. Z., ktorý zistil, že aktuálna
hranica medzi pozemkami, parcelou č. XXXX/X a XXXX, k. ú. X. je v teréne označená plotom z kovového

pletiva, vrátane betónovej podmúrovky, čo zodpovedá stavu v operáte katastra nehnuteľnosti. Súčasťou
znaleckéhoposudkubolajvytyčovacínáčrt,kdejetátohranicaajgrafickyzobrazená.Vzmyslenámietok
žalobcov, znalec doplnil znalecký posudok o písomné stanovisko z 19. 09. 2019 a 04. 02. 2020, kde
reagoval na námietky žalobcov so záverom, že hranice medzi pozemkami, parcelou č. XXXX/X a XXXX,
k. ú. X. sú vytýčené správne, súčasná hranica je v teréne označená plotom z kovového pletiva, vrátane

betónovej podmúrovky a zodpovedá stavu v operáte katastra nehnuteľnosti.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že rozhodovanie o uloženie povinnosti
žalovanej odstrániť aktuálne postavený plot a vystaviť plot podľa geometrického plánu U. L. priamo
závisí od úspechu žalobcov v konaní, od nimi prvého uplatneného nároku, t. j. určenia vlastníckeho

práva k novovytvoreným pozemkom, parcele č. XXXX/XX a XXXX/X, ktoré užíva žalovaná a ku ktorým
sa žalobcovia cítia byť vlastníkmi. Súd zistil, že žaloba vo vzťahu k novovytvorenému pozemku, parcele
č. XXXX/XX nie je preukázateľne podaná voči osobe, ktorá by mala byť jej vlastníkom, pretože táto
parcela je súčasťou cesty (č. l. 321 spisu), ktorá cesta je postavená na pozemku, parcele č. XXXX/X,
pričom vlastníkom cesty nie je žalovaná ani žalobcovia. Keďže žaloba vo vzťahu k novovytvorenému

pozemku, parcele č. XXXX/XX nesmerovala voči vlastníkovi, žaloba je v tejto časti nedôvodná.

6. Pokiaľ ide o určenie vlastníctva k novovytvorenému pozemku, parcele č. XXXX/X (sporný pozemok),
súd skonštatoval, že táto je súčasťou pozemku, parcely vo vlastníctve žalovanej. Keďže vyhovujúce
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, považoval súd

za splnenú podmienku preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby.

7. S poukazom na ust. § 132 Občianskeho zákonníka, súd uzavrel, že citované ustanovenie explicitne
stanovuje spôsoby nadobudnutia vlastníctva k veci. Žalobcovia v predmetnom konaní ani jeden z
dôvodov nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku nielenže netvrdili, ale ani nepreukázali.

Ich ochrana vlastníctva spočívala len v argumentácií o nesprávnom konaní správneho orgánu (orgánu
verejnej správy), ktoré rozhodnutie meritórne súd podľa Civilného sporového poriadku nie je oprávnený
preskúmavať. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že v prospech žalovanej svedčí aj
v konaní vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že aktuálna hranica medzi susediacimi
pozemkami je v teréne označená plotom, ktorý postavila žalovaná. Žalobcovia v konaní dôkazné

bremeno neuniesli, na podporu svojich tvrdení okrem vznesených námietok nepredložili žiadne dôkazy,
a preto nebolo možné ich žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovieť. Žalobcovia tým, že nepreukázali
svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nemôžu od žalovanej požadovať plnenie vo forme
odstránenia a postavenia nového plotu, pretože tento sa nachádza na hranici pozemkov, čo zodpovedásúčasnému stavu v operáte katastra nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrh žalobcov nie
je dôvodný. Ak totiž žalobcovia tvrdili, že hranica medzi pozemkami, parcelou XXXX/X a XXXX je iná,
mali svoje tvrdenia aj preukázať. Ich tvrdenie nepotvrdzuje ani znalecký posudok vypracovaný v konaní

znalcom C.. G. Z..

8. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 251 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2
CSP. Úspešnej žalovanej priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia namietajúc, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej
inštancie správne zistil skutkový stav, ale si neuvedomil skutočnosť, že predmetom sporu je zmena
priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, pričom ide o hranicu, ktorá bola nemenená od roku
1980 a žalovaná po viac ako 30. rokoch, napriek dohode strán sporu z roku 2008, uzatvorenej v

rámci mimosúdneho konania, hranicu posunula. Odvolatelia sú toho názoru, že súd pri rozhodovaní
mal aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/196/2019, v zmysle ktorého hranice,
ktoré sú dlhodobo užívané, viac ako 10 rokov, medzi pozemkami pôvodných vlastníkov nemožno na
základe zmien v katastri nehnuteľnosti svojvoľne meniť, keďže táto hranica vznikla dlhodobým užívaním
a de facto vydržaním existujúceho faktického stavu. Ide o historicky danú hranicu parciel, ktorá je iba

nesprávne zakreslená a zdokumentovaná na katastrálnom operáte; táto hranica je dlhodobo, najmenej
od roku 1980 užívaná žalobcami, pričom priebeh hranice medzi pozemkami, parcelami M. č. XXXX/
X a KNC č. XXXX bol zmenený až žalovanou v roku 2014. Za tejto situácie mal súd v celom rozsahu
aplikovať vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dlhodobom užívaní pôvodných hraníc..
Do vlastníckeho práva žalobcov nezasahuje nikto iný ako žalovaná, čo je zrejmé z grafických častí

znaleckých posudkov C.. K. a C.. Z., ktoré si v grafickej časti neodporujú. Oplotenie medzi pozemkami,
parcelamižalobcovažalovanejposunulažalovaná,atedaniktoinýdovlastníckychprávžalobcov,okrem
žalovanej, nezasiahol. Tým neexistuje ani iný pasívne legitimovaný subjekt, keďže okrem žalovanej nikto
iný do práv žalobcov nezasiahol. Súd ako predbežnú mal v konaní vyriešiť otázku vlastníctva, pretože
sporné pozemky sú dlhodobo viac ako 10 rokov užívané žalobcami a tvoria hranicu medzi parcelami

XXXX/X a XXXX. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že z listinných dôkazov, ako aj

zo svedeckej výpovede zhotoviteľky geometrického plánu U. L. - geodetky, je zrejmé, že žalobcovia
po neúspechu v konaní pred správnym orgánom, zhotoviteľku ako zadávatelia objednávky požiadali
o vyhotovenie geometrického plánu na zameranie a svojvoľne oddelenie pozemkov. Jej úlohou teda
nebolo určiť priebeh hraníc susediacich pozemkov. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania,
ako aj z písomného odborného stanoviska znalca z odboru geodézie a kartografie C.. G. Z. bola

potvrdená správnosť vytýčených hraníc v zmysle geodetických podkladov a v súlade s katastrálnym
zákonom. Žalovaná sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení a rovnako nepreukázali ani skutočnosti, v zmysle ktorých
odvodzujú svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam.

11. Žalobcovia v replike uviedli, že tvrdenie žalovanej o svojvoľnom oddelení pozemkov je nepravdivé.
Úlohou geodetky bolo vyhotoviť geometrický plán, ktorý zachytáva pôvodnú hranicu medzi pozemkami
pred tým, ako žalovaná, resp. jej právny predchodca svojvoľne zmenil túto hranicu na základe
nesprávneho zachytenia katastrálneho stavu, pričom geometrický plán U. L. zachytáva skutočný stav
tak, ako bola hranica dlhodobo užívaná žalobcami, najmenej od roku 1980. Z tohto dôvodu žiadali

v zmysle geometrického plánu zabezpečiť zosúladenie faktického užívacieho stavu, ktorý existoval
najmenej od roku 1980 so súčasným právnym stavom a dosiahnuť navrátenie užívacieho stavu so
stavom pred rokom 2005.

12. Ďalšie vyjadrenia strán sporu podané neboli.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcov preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, akoaj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove, na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument o právnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (§ Ústavný súd SR II ÚS 78/05).

16. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. K odvolacej námietke žalobcov o nesprávnom právnom posúdení (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O

omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Odvolacia námietka o nesprávnom posúdení
veci naplnená nebola.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekomformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov vo veci neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej
judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť ku záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie Ústavného súdu SR nahradiť jeho právny
názor svojim vlastným (I. ÚS 188/06).

18. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do

jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

19. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.

20. Ak sa žalobca v konaní domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri
nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v

katastri nehnuteľnosti (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky, je
odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise katastra nehnuteľnosti, je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi

účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľnosti. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí preto smerovať proti
všetkým,ktorísúakovlastnícinehnuteľnostizapísanívkatastrinehnuteľnosti.Akbyžalobanesmerovalaproti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu), naliehavý právny záujem na
požadovanom určení by nebol daný.

21. Ak teda má byť žaloba o určenie vlastníckeho práva úspešná, musia byť z hľadiska procesného
splnené dve podmienky:
a) strany sporu majú vecnú legitimáciu,
b) žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

22. Vecná legitimácia strán sporu či už aktívna alebo pasívna predstavuje hmotnoprávny vzťah
účastníkov k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

23. Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere X m2

a pozemku, parcely č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XX m2, k. ú. X., ktoré novovytvorené
pozemky boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 14. 05. 2016 vyhotoveným
U. L., autorizačne overeným dňa 15. 06. 2016 C.. P. T., úradne overeným C.. K. Y. dňa 16. 06. 2016.
Ako vyplýva z geometrického plánu geodetky U. L., novovytvorený pozemok parcela č. XXXX/XX je
vytvorenázčastipozemku,parcelyč.XXXX/X,kuktorejžalovanániejevkatastrinehnuteľnostizapísaná

ako vlastníčka. Novovytvorený pozemok, parcela č. XXXX/X je vytvorená z časti pozemku, parcely č.
XXXX/X, ku ktorej je žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka (viď list vlastníctva č. XXXX, k. ú. X.).
Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobcovia podali žalobu
o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku, parcele č. XXXX/XX, ktorá je vytvorená z
časti pozemku parcely č. XXXX/X (vlastník U. P., U. G., P.), žaloba bola podaná voči subjektu, ktorý

nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva musí
smerovať voči všetkým vlastníkom, nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že na strane žalovanej nie
je daná pasívna vecná legitimácia. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu o určenie
vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku, parcele č. XXXX/XX zamietol z dôvodu, že žaloba
bola podaná voči osobe, ktorá v tejto časti žaloby nie je pasívne legitimovaná.

24.Pokiaľideourčenievlastníckehoprávaknovovytvorenémupozemku,parceleč.XXXX/X-zastavané
plochy o výmere XX m2 (ďalej len „sporný pozemok“), tento je vytvorený z časti pozemku, parcely č.
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, ku ktorému je žalovaná zapísaná ako vlastníčka na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. X.. Keďže žalovaná k spornému pozemku popierala vlastnícke právo žalobcov,

dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov, aby preukázali spôsob nadobudnutia vlastníctva k pozemku.

25. Žalobcovia v predmetnom konaní nielenže netvrdili, ale ani nepreukázali žiaden z dôvodov
nadobudnutia vlastníctva k spornému pozemku v zmysle ust. § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Svoje vlastníctvo pred súdom prvej inštancie výlučne odvodzovali od nesprávneho konania správneho

orgánu (orgánu verejnej správy). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia už v konaní na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/39/2011 sa domáhali preskúmania rozhodnutia Katastrálneho
úradu v Prešove o zamietnutí návrhu na opravu chyby pri zmene priebehu hraníc pozemkov a ich
výmery, kde bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 12. 2011, sp. zn. 1S/39/2011 v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 02. 2013, sp. zn. 10Sžr/42/2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 22. 03. 2013, rozhodnuté o zamietnutí žaloby žalobcov s konštatovaním, že správny
orgán pri svojej činnosti zachoval právny vzťah a priebeh vlastníckych hraníc medzi pozemkami,
parcelami CKN č. XXXX, XXXX, XXXX/X a XXXX/X zobrazený na katastrálnej mape s tým, že tento je
identický so stavom evidovaným v katastrálnom operáte.

26. K odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ale neuvedomil
si skutočnosť, že predmetom sporu je zmena priebehu hranice s tým, že ide o hranicu, ktorá
bola nemenená od roku 1980 a žalovaná hranicu po viac ako 30.rokoch, napriek dohode z roku
2008 posunula, odvolací súd poznamenáva, že podstatou predmetnej žaloby o vlastníctvo k spornej
ploche bolo aj predbežné vyriešenie otázky priebehu hraníc medzi susediacimi pozemkami, a to

medzi, pozemkom, parcelou N. č. XXXX/X a pozemkom, parcelou CKN č. XXXX, k. ú. X.. Ak teda
žalobcovia tvrdia, že hranica medzi susediacimi pozemkami je iná ako je tento priebeh vedený v katastri
nehnuteľnosti, lebo sa so žalovanou v roku 2008 dohodli na inom priebehu hranice, toto tvrdenie
žalobcovia v konaní nijako nepreukázali. Tvrdenia žalobcov, že priebeh hranice medzi susediacimipozemkami bol od roku 1980 nemenný a žalovaná po viac ako 30.rokoch posunula hranicu, vyvracajú
aj závery znaleckého posudku, znalca G. Z., ktorý sa v znaleckom posudku zaoberal hranicami medzi
susediacimi pozemkami, parcelou č. XXXX a XXXX/X, k. ú. X., keď zameral všetky lomové body

metódou GPS a ich súradnice porovnal so súradnicami evidovanými v súbore geodetických informácií
evidovaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu P., pričom nezistil rozdiely v súradniciach, ktoré
by nevyhovovali kritériu vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. Znalec zistil, že šírka pozemkov v priestore parcely
XXXX/X nameraná na meračskom náčrte z roku 1968 je totožná so šírkou vyznačenou vo vytyčovacom
náčrte v prílohe č. 4 k znaleckému posudku, ktorá skutočnosť podľa znalca svedčí o správnosti postupu

pri vytýčení hranice medzi pozemkami, parcelou č. XXXX/X a XXXX, k. ú. X.. Teda z uvedeného
vyplýva, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku sa zaoberal aj hranicami z roku 1968, teda aj
pred rokom 2005, nakoľko mapa ako geodetický podklad na riešenie geodetických úloh je vytvorená z
technicko-hospodárskehomapovaniavroku1968avtomčasebolazachytenávevidenciinehnuteľnosti,
v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti. Znalec skonštatoval, že vlastnícke hranice vyšetrené v teréne,
zamerané a prevedené v roku 1968 do evidencie nehnuteľnosti, do elaborátu katastrálnych informácií sú

záväznými pre používanie v praxi. Z uvedeného vyplýva, že znalec potvrdil správnosť vytýčených hraníc
medzi susediacimi pozemkami, keď uzavrel, že hranica medzi pozemkami, parcelou KNC č. XXXX/X a
XXXXjevytýčenásprávne(vteréneoznačenáplotompostavenýmžalovanouzkovovéhopletivavrátane
betónovej podmúrovky) a takto vytýčená hranica zodpovedá aj stavu v operáte katastra nehnuteľnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že súd v konaní o vlastníctve k určitej ploche, predbežne riešil aj otázku

priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, a preto odvolacia námietka je nedôvodná.

27. Ak žalobcovia v odvolacom konaní tvrdia, že vlastnícke právo k spornému pozemku nadobudli
vydržaním, podľa obsahu ide o novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie a možno ich použiť v odvolacom konaní len vtedy, ak sa týkajú procesných

podmienok, vylúčenie sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a má nimi byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám., ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Uvedené dôvody však odvolatelia nepreukázali,
resp. dôkazy, pre ktoré by mohlo byť prihliadnuté na nové skutočnosti uvádzané v odvolaní odvolací
súd nezistil.

28. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní aplikovať
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/196/2019, tu je potrebné zdôrazniť, že s ohľadom na platnú
právnu úpravu, judikatúru odvolacích i dovolacích súdov ohľadne vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pripúšťa sa, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod,

že postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Vždy však pôjde o to, aby držiteľ
bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Právnym
dôvodom vydržania však nemôže byť geometrický plán, znalecký posudok, projektová dokumentácia a
ani to, že držiteľ svoju dobrú vieru odvodzuje od púhej okolnosti, že sporný pozemok bol jeho právnym
predchodcom a potom aj žalobcami nerušene užívaný v daných hraniciach. Jedným zo základných

predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa a že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá
viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie
držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver
o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia veci
a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. titul uchopenia sa držby. Takýto dôvod, svedčiaci titulu

uchopenia sa držby, žalobcovia v konaní nielenže netvrdili, ale ani nepreukázali.

29. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na
podporu svojho tvrdenia v zmysle ust § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), je
žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je

povinný ich v žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Civilný sporový poriadok do ust. § 185 zaviedol
princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou
pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj
obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

Dôraz sa kladie na procesnú dilegenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.30. Podľa ust. § 185 CSP, môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom
sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo
ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú

vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku),
podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak,
aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu
uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa riadia aj návrhy na vykonanie dôkazov v
zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť skôr, keby konala v starostlivosť so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšiehopojednávaniaalebovykonanieďalšíchúkonov.Zákonodarcatakponechalsúdupomerneširoký
priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. Zákonná koncentrácia konania predstavuje
objektívnu časovú hranicu a uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného
úkonu. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie. Ustanovenia o

zákonnej i sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú pri tých typoch sporov, pri ktorých platí zásada
materiálnej pravdy, napr. spotrebiteľské spory a antidiskriminačné spory, čo nie je prípad prejednávanej
veci.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odpovedal na

argumenty, ktoré považoval za argumenty podstatné pre rozhodnutie; v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie vysvetlil,
z akých dôvodov žalobu zamietol a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia
vyjadreným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal
s navrhnutými a vykonanými dôkazmi, tieto správne vyhodnotil a pokiaľ ide o uplatnené nároky
žalobcov o uložení povinnosti žalovanej na vlastné náklady zbúrať novopostavený plot a na vlastné
náklady postaviť plot na určenej hranici, k tomu odvolací súd poznamenáva, že základnou podmienkou
úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Keďže žalobcovia

nepreukázali svoje vlastnícke právo k spornému pozemku, nemôžu byť ani v časti uloženia povinnosti
žalovanej vo forme odstránenia plotu a výstavby nového oplotenia úspešní. Preto súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

33. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu
k žalobcom v 1.a 2.rade v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).