Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Eva Foltánová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319201129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: O. T., D..

XX.XX.XXXX, G. XX, Ž., proti žalovaným: I. M. Z., F.. T., D.. XX.XX.XXXX, G. N. Č.. XXX, II. I. Z., F.. Š.,
D.. XX.XX.XXXX, T. G. XX, N., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ 01.08.2018 v
časti, ktorou žalovaná 1/ daruje do vlastníctva žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom B. - katastrálnym odborom - pre
katastrálne územie: G. N., P.: G. N., P.: B. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky - parcela registra C
KN - parcelné č. XXXX/XX - druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu vyjadreného zlomkom X/XX k celku, parcela registra C KN - parcelné č. XXXX/XX - druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
vyjadreného zlomkom 6/10 k celku, parcela registra C KN - parcelné č. XXXX/XX - druh pozemku:
záhrada o výmere XXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 6/10 k celku
a stavba - rodinný dom, súpisné č. XXX - postavená na pozemku - parcela C KN - parcelné č. XXXX/
XX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 6/10 k celku a spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom B. - katastrálnym

odborom - pre katastrálne územie: G. N., P.: G. N., P.: B. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok -
parcela registra E KN - parcelné č. XXXX/X - druh pozemku: orná pôda o výmere XXXXX m2 vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 2/64 k celku, je neplatná.

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 5. marca 2019 žiadal, aby súd určil neplatnosť darovacej
zmluvy z 01. augusta 2018 uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, predmetom
ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste

vlastníctva / ďalej len LV / č. XXX V. XXX.
2. Žalobca skutkovo žalobu vymedzil tak, že je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX V. XXX. Z odpisu listín Okresného úradu, katastrálneho odboru B. zistil, že
žalované uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu na týchto
nehnuteľnostiach so zriadením vecného bremena bez uplatnenia predkupného práva.
3. Žalobca právne žalobu oprel o ustanovenia Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, § 40a, § 116,
§ 117, § 140.

4. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil výpisy z LV č. XXX V. XXX, darovaciu zmluvu. Žalobca zmenil
žalobný nárok písomným podaním z 30. júna 2020. Súd na pojednávaní konanom 07. decembra 2020
pripustil zmenu žalobného nároku za účasti strán v tomto znení: Súd pripúšťa zmenu žalobného nároku ,
v zmysle ktorého určuje, že súd určuje, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovanou2/ 01.08.2018 v časti, ktorou žalovaná 1/ daruje do vlastníctva žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom B. - katastrálnym
odborom - pre katastrálne územie: G. N., P.: G. N., P.: B. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky -

parcela registra C KN - parcelné č. XXXX/XX - druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2 vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 6/10 k celku, parcela registra C KN - parcelné č. XXXX/
XX - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho
podieluvyjadrenéhozlomkom6/10kcelku,parcelaregistraCKN-parcelnéč.XXXX/XX-druhpozemku:
záhrada o výmere XXX m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 6/10 k celku

a stavba - rodinný dom, súpisné č. XXX - postavená na pozemku - parcela C KN - parcelné č. XXXX/
XX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 6/10 k celku a spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom B. - katastrálnym
odborom - pre katastrálne územie: G.P. N., P.: G. N., P.: B. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok -
parcela registra E KN - parcelné č. XXXX/X - druh pozemku: orná pôda o výmere XXXXX m2 vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom 2/64 k celku, je neplatná.

5. Žalované v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili k žalobe s tým, že darovacou zmluvou neporušili zákon
z dôvodu, že žalovaná v 2. rade je blízkou osobou a spoločne zdieľajú spoločnú domácnosť, z ktorého
dôvodu nemusela žalovaná v 1. rade podiely ponúknuť ostatným spoluvlastníkom.
6. Žalobca písomným podaním zo 17. apríla 2019 uviedol ďalšie dôvody neplatnosti právneho úkonu, a

to že žalovaná v 1. rade urobila právny úkon neslobodne a pod nátlakom, urobila ho v duševnej poruche
a v rozpore so zákonom, lebo svojim účelom obišla zákon a právny úkon sa prieči dobrým mravom.
7.Žalobcavyjadrenímzo17.apríla2019kreplikámžalovanýmuviedol,žežalovanáv1.radepotom,ako
bola vyzvaná žalobcom k vráteniu pôžičky listom z 23. júla 2018, uzavrela darovaciu zmluvu 1. augusta
2018. Na základe tejto skutočnosti sa domnieva, že žalované sledujú spoločný cieľ zabrániť exekúcii

majetku v darovacej zmluve s úmyslom poškodiť žalobcovi. Posúdenie hĺbky a intenzity deklarovanej
blízkosti žalovaných a ich vzájomný pomer žalobca ponechal na úvahu súdu.
8. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul strany, svedkov, oboznámil sa s podstatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci.
9. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho názoru darovacia zmluva je neplatným právnym

úkonom pre rozpor so zákonom a pre obchádzanie zákona s úmyslom mu poškodiť ako veriteľovi.
Okrem toho žalovaná v 1. rade právny úkon urobila v čase, keď je onkologickou pacientkou, ktorá
skutočnosť neprispieva jej duševnej rovnováhe, pričom tento stav sa prehlboval starostlivosťou o jej
onkologickychoréhomanžela,ktorýzomrel.Dedičskékonanieponebohomniejeprávoplatneskončené,
ale je zrejmé, že poručiteľ zanechal dlhy, ktoré majú aj synovia žalovanej v 1. rade. Darovacia zmluva je

neplatná aj z dôvodu, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na cudziu osobu. Proti žalovanej v
1. rade a jej synom má pohľadávku priznanú súdom vo výške 13 278 eur a na tunajšom súde sa vedie
konanie sp. zn. 26C/30/2020 o zaplatenie 1 825 eur s príslušenstvom.
10. Žalovaná v 1. rade poprela duševnú chorobu s tým, že je vyrovnaná so svojou chorobou. Darovaciu
zmluvu uzavrela so žalovanou v 2. rade, ktorá je jej blízkou osobou. Žijú spolu v spoločnej domácnosti

15 rokov. Žalovaná v 2. rade má trvalý pobyt vyznačený v N. a prechodný v G. N., ktorý si vyznačila
pred 4 rokmi. Žalovaná je priateľkou jej syna F..
11. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila so žalobou. Po smrti manžela žalovanej v 1. rade ju menovaná
oslovila, či by nemohla bývať v jej dome, na základe čoho došlo k uzavretiu darovacej zmluvy s tým, že
aj so synom žalovanej v 1. rade sa o ňu starajú. Druhý syn býva v rodinnom dome, ktorý je predmetom

darovacej zmluvy.
12. Žalobca po pojednávaní konanom 20. júna 2019 poukázal na to, že katastrálny úrad prerušil správne
konanie o povolení vkladu darovacej zmluvy na základe jeho návrhu o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie vydaným tunajším súdom sp. zn. 25C/6/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 11Co/233/2018 z 05. decembra 2018.

13. Svedok F. Z. potvrdil, že žalovaná v 1. rade, ktorá je jeho matkou sa rozhodla, že nehnuteľnosť
daruje v tom období jeho priateľke, v súčasnej dobe manželke z dôvodu, že majú dlhy. V čase uzavretia
darovacej zmluvy mali vedomosť o dlhu, ktorý mali vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je jeho krstným otcom.
Mal vedomosť o uzavretej zmluve o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a jeho rodičmi. Po
tom, ako jeho otec zomrel, žalobca ich vyzval na vrátenie dlhu a následne žalované uzavreli darovaciu

zmluvu. Jedná sa mu o to, aby jeho brat mal kde dožiť.
14.SvedokN.Z.sanevedelvyjadriťkžiadnymskutočnostiam.Celúzáležitosťpovažovalzavecžalobcu.
15. Z predloženého sobášneho listu vyplýva, že žalovaná v 2. rade uzavrela s F. Z. manželstvo XX. D.
XXXX pred matričným úradom N. - Z. O..16. Praktický lekár pre dospelých O.. I. Y. potvrdila, že žalovaná v 1. rade sa na psychiatrii neliečila.
17. Z LV č. XXX vyplýva, že žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiely 6/10-tinách
a žalobca v podiely 1/10-tiny na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. N. parcela

registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - záhrada, parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 -
zastavanáplochaanádvorie,parcelač.XXXX/XXovýmereXXXm2-záhrada,stavbysúpisnéčísloXXX
na parcele č. XXXX/XX, dom a z LV č. XXX vyplýva, že žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou
na nehnuteľnosti v podiely 2/64-tinách a žalobca v podiely 1/64-tiny, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G. N. , parcely registra „E“ parcela č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 - orná pôda.

18. Z LV č. XXX V. XXX vyplýva, že vkladové konanie je prerušené na základe rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 11Co/233/2018 z 05. decembra 2018.
19. Žalovaná v 1. rade so žalovanou v 2. rade uzavreli 01. augusta 2018 darovaciu zmluvou, ktorou
žalovaná v 1. rade darovala žalovanej v 2. rade spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti zapísanej v LV
č. XXX a na LV č. XXX, súčasne si zriadili vecné bremeno na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
bezplatne, a to doživotné bývanie a užívanie celej nehnuteľnosti v prospech darcu a v prospech F. Z.,

vecné bremeno strpieť bezodplatne doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
s tým, že synovia žalovanej v 1. rade budú riadne a včas platiť všetky náležitosti spojené s užívaním
domu, ako elektrina, dane a pod., budú s a riadne starať o dom, záhrady, chod domácnosti.
20. Obec G. N., Obecný úrad G. N. potvrdil, že žalované sú blízke osoby.
XX. F. Z. podpísal čestné vyhlásenie, v zmysle ktorého potvrdil, že so žalovanou v 2. rade žijú ako

druh a družka v spoločnej domácnosti. N. Z. čestne prehlásil, že prevedením podielov nehnuteľnosti
na žalovanú v 2. rade je oboznámený a necíti sa byť nijakým spôsobom ukrátený , či poškodený a s
prevodom súhlasí, ako aj jeho brat N. Z..
22. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v B., Obvodné oddelenie policajného zboru H.
z 18. októbra 2018 Č.:A.-XXX/TS-B.-XXXX bola vec trestného oznámenia odmietnutá z dôvodu, že nie

je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
23. Poručiteľ L. Z. / manžel žalovanej v 1. rade / a jeho manželka M. Z. Z. L.. O. T. uzavreli 17. júla
1998 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca požičal poručiteľovi a žalovanej v 1. rade 400 000 Sk s
dohodnutým dňom splatnosti 17. júla 2018. Žalobca zaslal 23. júla 2018 žalovanej v 1. rade upomienku
za účelom vrátenia predmetu pôžičky.

24. Právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu z 25. februára 2020 č. k. 8C/50/2019-142 súd zaviazal
žalovanú v 1. rade, F. Z. V. N. Z. zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 13 278 eur spolu s úrokom vo
výške 5 % ročne zo sumy 13 278 eur od 18. júla 2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť ostatným a žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.

marca 2020.
25. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára:
26. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov

( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.
29.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna

z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
30. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
31. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
32. V danom prípade predmetom konania bola určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ Civilného
sporového poriadku / ďalej len Csp / o neplatnosť darovacej zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že žalovaná v 1. rade so žalovanou v 2. rade uzavreli darovaciu zmluvu, v zmysle ktorejžalovaná svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX V. XXX previedla
na žalovanú v 2. rade, ako blízkej soby. Blízke osoby sú pojmom súkromného práva, ktorý zasahuje
do viacerých právnych odvetví a spoluurčuje aplikáciu právnych noriem odvolávajúcich sa na blízke

osoby. Určité pravidlo správania sa totiž neuplatní, ak sa preukáže, že medzi konajúcim a ďalšou
osobou jestvuje vzťah blízkych osôb. Blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín: 1. príbuzní v priamom
rade, súrodenec a manžel, 2. iné osoby. Príbuzní v priamom rade sú príbuznými bez obmedzenia, t.
j. príbuznými sú všetci predkovia a potomkovia. Ďalšími blízkymi osobami sú súrodenci (aj keď zákon
používa výraz súrodenec). Právne je bezvýznamné, či ide o plnorodých alebo polorodých súrodencov

(ktorí majú len jedného spoločného rodiča). Manžel je blízkou osobou, aj keď manželstvo nie je platne
uzavreté. To neplatí, ak ide o non matrimonium (neexistujúce manželstvo). Manžel sa považuje za
blízku osobu aj vtedy, keď nie je členom domácnosti, keď manželia spolu nežijú, nebývajú v spoločnom
byte, prípadne sú v rozvodovom konaní. Tieto osoby sú blízkymi osobami bez akýchkoľvek ďalších
podmienok. Stačí, ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer alebo manželstvo.
Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný

alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela
jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek
príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom
na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k
opatrovancovi, manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). Druhou podmienkou je

to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou
posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Náš právny poriadok nedefinuje druhovský
pomer , ktorý skúmal súd v danom prípade, pretože súd mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade
previedla na žalovanú v 2. rade darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel ako na blízku osobu.
Žalovaná v 2. rade žije v spoločnej domácnosti s jej synom 15 rokov, pričom spolu hospodária. Žalovaná

v 2. rade má aj nahlásený prechodný pobyt v G. N.. S druhovským pomerom je pojmovo spojené
spoločné spolužitie. Obecne sa predpokladá vysoká intenzita pozitívneho vzťahu, v rámci ktorého ujmu
jednej osoby druhý vníma ako ujmu svoju vlastnú. Prezumuje sa, že pokiaľ by si partneri neboli tak
blízky, nebývali by spolu.
33. Žalovaná v 1. rade pred uzavretím darovacej zmluvy neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel ostatným

spoluvlastníkom. Dôsledkom porušenia predkupného práva podľa § 140 OZ je relatívna neplatnosť
právneho úkonu, ktorým bol spoluvlastnícky podiel prevedený na tretiu osobu. Relatívnej neplatnosti sa
oprávnený spoluvlastník môže dovolávať jednostranným úkonom adresovaným účastníkom zmluvy. V
takom prípade nastávajú účinky relatívnej neplatnosti samotným dovolaním. Takýto právny úkon pred
podaním žaloby, žalobca nevykonal. Relatívnu neplatnosť je síce možné uplatniť aj priamo v súdnom

konaní ako procesnú obranu alebo ako vzájomný návrh / na určenie neplatnosti alebo na plnenie /, ale
nie priamo podaním žaloby o neplatnosť právneho úkonu bez dovolania sa relatívnej neplatnosti.
34. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože súd zistil, že žalovaná v 1.
rade má voči žalobcovi dlhy a uzavretím darovacej zmluvy tak, ako to potvrdil svedok F. Z., chcela ako
dlžníčka zmenšiť svoj majetok do tej miery, že by sa tým ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa /

žalobcu /.
35. Súd považoval darovaciu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Nedovolenosť
je daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu
obchádza zákon, alebo sa právny úkon prieči dobrým mravom.
36. Ad a): Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto

zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvoláva iba
rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné
ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom
právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom
dovoleným zákonom.

37.Zákonomjekaždáprávnanorma,ktorávzmyslezákonač.1/1993Z.z.oZbierkezákonovSlovenskej
republiky bola vyhlásená ako zákon. Nemusí to byť len Občiansky zákonník. Najčastejšie sa to vzťahuje
na zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, Devízový zákon č. 202/1995 Z. z., reštitučné zákony, zákony o
tzv. malej a veľkej privatizácii, ústavný zákon č. 496/1990 Zb. o navrátení majetku Komunistickej strany
Česko-Slovenska ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe

majetku štátu a ďalšie.
38. Ad b): Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá
zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti,
ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.39. Ad c): Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania
v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov / .

40. V danom prípade právny úkon / darovacia zmluva / neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný, tak ako to súd uviedol v
bode34,zktoréhodôvodu,súdpovažujedarovaciuzmluvuzaabsolútneneplatnýprávnyúkon.Neplatný
právny úkon pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku neplatne. Nie je možné ho žiadnym spôsobom napraviť /
konvalidovať /, čo vyplýva z toho, že nemožno napraviť právny úkon, ktorý neexistuje.

41. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /

porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
42. Vzhľadom na horeuvedené súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
43. Súd žalobcovi ako úspešnej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania podľa

§ 255 odsek 1 Civilného sporového konania / ďalej len Csp /. Podľa § 262 odsek 2 Csp o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.