Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200579
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2619200579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. - F., K. XXXX/XXX, zastúpenej AK: JUDr. Edita Lehocká, so sídlom Šaštín
- Stráže, Štúrova 1267, proti žalovanému: U. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom X. - F., K. XXXX/XX,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 7C/9/2019-101 zo dňa 23. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne -nehnuteľnosť zapísaná v LV
č. XXXX pre obec X. - F., katastrálne územie X., okres Senica, parcely reg. „C“, parc.č. 914 zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 69 m2 a rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parc.č. 914 v hodnote
28.000,- Eur, hnuteľné veci, a to biela kožená sedačka, manželská posteľ, voľne stojace krbové kachle a
automatická pračka Indesit v celkovej hodnote 930,- Eur, II. výrokom prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikazuje neuhradené záväzky - spotrebiteľský úver Flexi pôžička č. 008614311220716

poskytnutý X. a.s. V. zo dňa 27.07.2016 so zostatkom ku dňu zániku BSM v sume 21.920,20 Eur, -
spotrebiteľský úver Flexi pôžička č. 109717211081216 poskytnutý X. a. s. V. zo dňa 08.12.2016 so
zostatkom ku dňu zániku BSM v sume 5.589,18 Eur, III. výrokom na úplné vyporiadanie BSM v prospech
žalobkyne započítal sumu 13.631,63 Eur, ktorú žalobkyňa uhradila z vlastných prostriedkov po rozvode
na splácanie úverov, IV. výrokom na úplné vyporiadanie BSM v prospech žalovaného započítal suma
657,51 Eur, ktorú žalovaný uhradil z vlastných prostriedkov po rozvode na splácanie úveru, V. výrokom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie 5.776,75 Eur do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku, VI. výrokom uložil žalobkyne a žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu
konania každý v sume 846,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu
Senica, VII. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom okresného súdu č. k. 11P/47/2017-29
zo dňa 24.10.2017 (právoplatnosť dňa 3.11.2017) bolo manželstvo strán, ktoré uzavreli dňa 28.7.2012,
rozvedené. Strany nadobudli počas trvania manželstva do BSM Kúpnou zmluvou V-3081/2016,ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.10.2016, v spojení s opravou X-13/2019,
nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre okres Senica, obec X. - F., katastrálne územie X.
ako parcely reg. „C“, parc. č. 914 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 69 m2 a rodinný dom súp. č.

XXXX postavený na parc.č. 914 v podiele 1/1-ina. Podľa odborného stanoviska znalca Ing. Petra Lešku,
pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností č. 12/2019 zo dňa 11.2.2019 všeobecná hodnota
stavieb a pozemkov je 28 000,- Eur, ďalej nadobudli hnuteľné veci: bielu koženú sedačku zakúpenú v
roku 2017 v cene 350,- Eur (zostatková cena je 300,- Eur), manželskú posteľ zakúpenú v roku 2012 v
cene 380,- Eur (zostatková cena je 190,- Eur), voľne stojace krbové kachle zakúpené v roku 2017 v cene

350,- Eur (zostatková cena je 300,- Eur), automatickú pračku Indesit, zakúpenú v roku 2014 v cene 290,-
Eur (zostatková cena je 140,- Eur), spolu v hodnote 930,- Eur. Ku dňu zániku BSM predstavoval zostatok
úveru číslo 008614311220716 poskytnutý X., a.s. V. dňa 27.7.2016 v sume 21.920,20 Eur, zostatok
úveru číslo 109717211081216 poskytnutý X., a.s. V. dňa 8.12.2016 v sume 5.589,18 Eur. Od zániku
BSM od novembra 2017 žalobkyňa uhradila na splátkach úveru č. 008614311220716 spolu sumu za 31
mesiacov 11.377,31 Eur, nakoľko splácala poistné na úver aj samotné splátky. Žalovaný od novembra

2017 do júna 2018 uhradil na splátkach úveru č. 109717211081216 spolu sumu 657,51 Eur a žalobkyňa
od júna 2018 do júna 2020 uhradila na tomto istom úvere sumu 2.254,32 Eur, celkovo tak žalobkyňa na
obidvoch úveroch uhradila spolu splátky v sume 13.631,63 Eur.

4. Okresný súd právne uzavrel, že vykonal vyporiadanie BSM strán pri rešpektovaní zásad § 150

Občianskeho zákonníka, vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. I keď
žalovaný so závermi znalca v zmysle odborného stanoviska, ktoré predložila žalobkyňa nesúhlasil, a
hoci navrhol doplniť dokazovanie súkromným znaleckým posudkom, tento nepredložil. Dokazovaním
bolo zistené, že celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 56.439,38 Eur (RD prikázaný
do výlučného vlastníctva žalobkyne v hodnote 28.000,- Eur, hnuteľné veci prikázané do výlučného

vlastníctva žalobkyne v hodnote 930,- Eur, aktíva a pasíva - zostatok úveru číslo 008614311220716
poskytnutý X., a.s. V. dňa 27.7.2016 v sume 21.920,20 Eur a zostatok úveru číslo
109717211081216 poskytnutý X., a.s. V. dňa 8.12.2016 v sume 5.589,18 Eur). Čistá hodnota
majetku patriaceho do BSM predstavuje sumu 56.439,38 Eur. Vnos žalobkyne na splátkach úveru
predstavuje sumu 13.631,63 Eur a vnos žalovaného na splátkach úveru predstavuje sumu 657,51

Eur. Od celkovej hodnoty majetku patriaceho do BSM okresný súd odpočítal vnosy strán. Celková
vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavuje sumu 42.150,24 Eur (56.439,38
Eur - 13.631,63 Eur - 657,51 Eur). Táto hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre
každú zo strán, pri rovnosti podielov každá strana musí obdržať polovicu uvedenej sumy, tj. 21.075,12
Eur (42.150,24 Eur : 2). K podielu žalobkyne prirátal výšku ňou uskutočneného vnosu v sume 13.631,63

Eur a k podielu žalovaného prirátal výšku ním uskutočneného vnosu v sume 657,51 Eur. Konečná výška
podielu žalobkyne tak predstavuje sumu 34.706,75 Eur (21.075,12 Eur + 13.631,63 Eur) a konečná
výška podielu žalovaného predstavuje sumu 21.732,63 Eur ( 21.075,12 € + 657,51 Eur). Súhrn oboch
uvedenýchsúmmusídaťvosvojomsúčtecelkovúhodnotuaktívapasívspoločnéhomajetku,tj.vdanom
prípade sumu 56.439,38 Eur (34.706,75 Eur + 21.732,63 Eur). Žalobkyňa pri vyporiadaní BSM získava

majetok v hodnote 28.930,- Eur (RD v hodnote 28.000 Eur + hnuteľné veci v hodnote 930,- Eur), teda
menej o sumu 5.776,75 Eur, ako je konečná výška jej podielu (34.706,75 Eur - 28.930,- Eur). Žalovaný
pri vyporiadaní BSM síce hmotný majetok nepreberie, ale musí sa podieľať aj na pasívach BSM, a preto
získava viac ako je výška jeho konečného podielu o sumu 5.776,75 Eur (27.509,38 Eur - 21.732,63
Eur). Ak teda vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje sumu 34.706,75 Eur a získava majetok v hodnote

28.930 Eur, musí jej v rámci vyporiadania spoločného majetku žalovaný zaplatiť sumu 5.776,75 Eur, aby
podiely oboch strán na spoločnom majetku boli rovnaké.

5. Súdny poplatok z predmetu konania, ktorým predmetom je hodnota vyporiadavanej masy BSM v
sume 56.439,38 Eur (aktíva- 28.930 Eur + pasíva- 27.209,38 Eur), predstavujúci 3 % je 1.693,18 Eur, a

preto každá zo strán je povinná zaplatiť polovicu tohto súdneho poplatku vo výške 846,59 Eur na účet
súdu. O trovách konania strán okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, pretože každá zo
strán mala v konaní úspech len čiastočný.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že okresný súd neprihliadol na
jeho pôžičky brané počas manželstva. Taktiež nesúhlasí s hodnotou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX.7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. Okresný súd poskytol žalovanému lehotu na doručenie ocenenia nehnuteľností,
čo však odignoroval, žiadny posudok alebo odborné stanovisko nedoručil. Nepredložil žiadne listinné

dôkazy, ktorými by preukázal niektoré zo svojich tvrdení, ktoré uvádza v odvolaní. Nevyvinul žiadnu
aktivitu v spore. Naopak žalobkyňa preukázala spoločné záväzky, ich výšku, úhrady splátok po rozvode.
Ako aj hodnotu aktív nadobudnutých počas manželstva. Odborným stanoviskom, ktoré vypracoval
znalec z odboru stavebníctva, mal okresný súd preukázanú hodnotu nehnuteľnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok,pozistení,žeodvolaniestranybolopodanévčas (§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa § 387
CSP tento potvrdil.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo
veci správne, ak I. výrokom I. výrokom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne -nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXXX pre
obec X. - F., katastrálne územie X., okres Senica, parcely reg. „C“, parc.č. 914 zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 69 m2 a rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parc.č. 914 v hodnote 28.000,- Eur,

hnuteľné veci, a to biela kožená sedačka, manželská posteľ, voľne stojace krbové kachle a automatická
pračka Indesit v celkovej hodnote 930,- Eur, II. výrokom prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje neuhradené záväzky - spotrebiteľský úver Flexi pôžička č. 008614311220716 poskytnutý X.
a.s. V. zo dňa 27.07.2016 so zostatkom ku dňu zániku BSM v sume 21.920,20 Eur, -spotrebiteľský
úver Flexi pôžička č. 109717211081216 poskytnutý X. a. s. V. zo dňa 08.12.2016 so zostatkom ku dňu

zániku BSM v sume 5.589,18 Eur, III. výrokom na úplné vyporiadanie BSM v prospech
žalobkyne započítal sumu 13.631,63 Eur, ktorú žalobkyňa uhradila z vlastných prostriedkov po rozvode
na splácanie úverov, IV. výrokom na úplné vyporiadanie BSM v prospech žalovaného
započítal suma 657,51 Eur, ktorú žalovaný uhradil z vlastných prostriedkov po rozvode na splácanie
úveru, V. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie 5.776,75 Eur do 15

dní od právoplatnosti rozsudku, VI. výrokom uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z predmetu konania každý v sume 846,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
Okresného súdu Senica, VII. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi (žalovanému). Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím
súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve

a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný

na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný
navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý
strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

14. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej,
t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva

strán a ich spoločného hospodárenia.

15. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávkyadlhytotižvustanovení§143Občianskehozákonníkaniesúvysloveneupravené.Pritýchto

osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a

povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

16. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán

sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a
ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je

nositeľom dôkazného bremena.17. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

18. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec).

22. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

23. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť
od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej

povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo

nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

25. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupuprvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

26. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie

dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

27. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán
sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a
ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je
nositeľom dôkazného bremena.

28. Na uvedenom základe sa preto odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý

vychádzal pri vyporiadaní ohľadom nehnuteľnosti (patriacej do BSM) zapísanej v LV č. XXXX pre obec
X. - F., katastrálne územie X., okres Senica, parcely reg. „C“, parc. č. 914 zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere69m2arodinnýdomsúp.č.XXXXpostavenýnaparc.č.914zhodnoty28.000,-Eurvychádzajúc
z odborného stanoviska znalca (z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností) Ing.
Petra Pešku č. 12/2019 zo dňa 11.2.2019 (predložený žalobkyňou na čl. 9). Odvolací súd poukazuje

na to, že na pojednávaní dňa 17.12.2019 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 62) žalovaný (iba) uviedol,
že nesúhlasí s hodnotou nehnuteľnosti určenou Ing. Petrom Leškom, keď má za to, že hodnota je
vyššia, pričom mu bola uložená lehota 2 mesiacov na predloženie súkromného znaleckého posudku,
a následne okresný súd výzvou zo dňa 11.2.2020 vyznal žalovaného na predloženie súkromného
znaleckého posudku, na ktorú však žalovaný nereagoval a na pojednávaní dňa 25.6.2020 uviedol, že

znalecký posudok nemá. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že bolo povinnosťou žalovaného nielen
prezentovať skutkové tvrdenie (nesúhlas s hodnotou 28.000,- Eur), že nehnuteľnosť patriaca do BSM
má (inú) vyššiu hodnotu ako 28.000,- Eur, ale uvedené súčasne prostredníctvom ním navrhnutého
dôkazného prostriedku preukázať, že predmetná nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu. A túto dôkaznú
povinnosť mal splniť do okamihu, kedy okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 154 CSP) a

to na pojednávaní dňa 25.6.2020 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 95).

29. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho pôžičky brané počas manželstva,
odvolací súd konštatuje, že v prvom rade bolo povinnosťou žalovaného skutkovo bližšie označiť o aké
pôžičky sa jedná a zároveň predložiť relevantné dôkazy na preukázanie jednak ich existencie, zostatku

ku dňu zániku BSM ako aj skutočnosti, že tieto pôžičky patria do BSM a to aj napriek tomu, že ich
mal uzavrieť ako dlžník žalovaný (podľa jeho tvrdenia). A to s ohľadom aj na to, že do vyporiadania
možno zahrnúť len tie dlhy, ktoré strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Pričom aj túto dôkaznúpovinnosť mal žalovaný splniť do okamihu, kedy okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 154
CSP) a to na pojednávaní dňa 25.6.2020 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 95).

30. S ohľadom na uvedené v odsekoch 28 a 29 odvolací súd konštatuje, že žalovaný svoje tvrdenia, že
predmetná nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu ako 28.000,- Eur ako aj zaradenie do masy BSM aj pôžičky
(žalovaného) neuniesol dôkazné bremeno, preto okresný súd postupoval správne ak pri vyporiadaní
vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti 28.000,- Eur a zároveň vyporiadal v rámci BSM (iba) pasíva (dlhy)
označené v II. výroku napadnutého rozsudku (spotrebiteľský úver Flexi pôžička č. 008614311220716

poskytnutý X. a.s. zo dňa 27.7.2016, spotrebiteľský úver Flexi pôžička č. 109717211081216 poskytnutý
X. a.s. zo dňa 8.12.2016).

31. Keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, teda že hodnota nehnuteľnosti je (iná) vyššia ako
28.000,- Eur a že do masy BSM patria aj iné dlhy ako vyporiadané súdom prvej inštancie (II. výrok

napadnutého rozsudku). Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za
také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie (vo výrokoch I., II., III., IV., V.) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil (vrátane závislých výrokoch VI. a VII. nenapadnutých výslovne žiadnou námietkou).

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej priznal

v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, pričom nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).