Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010252
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3220010252.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.mája 2021
prejednal odvolanie obžalovaného

E. T.,

nar.XX.XX.XXXX v T. nad T., trvale bytom S. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/92/2020 zo dňa

03.februára 2021 a takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.3T/92/2020 zo dňa 03.februára 2021 bol
obžalovaný E. T. uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zákona k § 200 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 22.08.2020 v presne

nezistenom čase po 19.30 hod. na poľnej ceste medzi obcami T. a H. v časti R. skočil na poškodenú E. P.
a chytil ju za prsia, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem a následne poškodenú proti jej vôli rukami
chytal v oblasti stehien, rozkroku, pŕs, obtieral sa o ňu a stiahol jej legíny čiernej farby v úmysle vykonať
s poškodenou análny styk, čo jej aj vulgárnymi slovami opakovane povedal, čomu sa poškodená bránila
údermi do rôznych častí tela obvineného a mobilným telefónom zavolala svojmu manželovi o pomoc, na
čo obvinený z miesta činu ušiel, pričom poškodenej spôsobil drobné povrchové zranenia - pomliaždenie

ľavého ramena a pomliaždenie bedra a stehna vľavo.

Bol za to odsúdený podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona
a s použitím § 38 ods. 3, ods. 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a šesť
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona

súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 73 ods. 2 písm.
b), písm. d) Tr. zákona obžalovanému zároveň uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste odvolaním napadol obžalovaný.
V písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa v jeho prípade jednalo o pokus
trestného činu a od svojho konania upustil. Ak by nechcel upustiť od konania, ani aktívna obrana

poškodenej by nezabránila v dokonaní skutku. Tiež poukázal na závery znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctva a uviedol, že v jeho prípade je oveľa podstatnejšie uloženie mu ochrannýchliečení vzhľadom k jeho sexuálnej deviácii. Tiež dal do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 a na základe tohto žiadal mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. alebo ustanovenia § 39 ods. 1 Tr .zák. Žiadal preto výrok o

treste zrušiť a uložiť mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj prokurátor. Uviedol, že rozsudok považuje za správny a zákonný
tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste. Poukázal na ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.por., § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr.por. a stanovisko Najvyššieho súdu SR Tpj/55/2016. Uviedol tiež, že u obžalovaného

nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody jednak s poukazom na závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva na obžalovaného, ale aj skutočnosť, že už bol za rovnaký
trestný čin v minulosti odsúdený. Ide teda v jeho osobe o špeciálneho recidivistu. K dokonaniu skutku
taktiež neprišlo tým, že by obžalovaný upustil od svojho konania uvedomením si jeho protiprávnosti,
ale len aktívnou fyzickou obranou poškodenej a jej privolaním si pomoci telefónom, ktorý sa jej snažil
obžalovaný zobrať. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa §

319 Tr.por. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný na odvolaní zotrval. Uviedol, že si uvedomuje potrebu liečiť sa.
Prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine v uvedenej veci bol založený na vyhlásení obžalovaného o vine, ktoré dal na hlavnom
pojednávaní, preto súd vykonával dokazovanie len ohľadom výroku o treste a ochranných opatreniach.

K vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného týkajúcim sa výroku o treste je potrebné uviesť, že
odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane

priznania poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36 písm. l /, n/ Tr.zák. Súd prvého stupňa
pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov
javiaci sa ako primeraný správne a dostatočne presvedčivo odôvodnil.

V prvom rade je potrebné uviesť, že argumenty obžalovaného ohľadom znaleckého posudku z odboru

zdravotníctva, odvetvia psychiatrie -sexuológie, vypracovaného na jeho osobu nemožno akceptovať. V
ňomje jednoznačne skonštatované,žeobžalovaný trpídiagnózousexuálnadeviácia-sexuálnaagresia
a syndrómom závislosti na alkohole. Bez liečenia je obžalovaný nebezpečný pre spoločnosť, preto mu
bolo aj navrhnuté ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie
tiež ústavnou formou. Zistená kombinácia duševných porúch obžalovaného je veľmi riziková, keďže

konzumáciaalkoholuunehoodbrzďujesexuálnuapetenciuaoslabujesexuálne kontroly,očomvšakmá
obžalovaný dostatočnú vedomosť. Zároveň však bolo skonštatované, že obžalovaný vedel rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania v miere veľmi ľahko nepodstatne forenzne nevýznamne zníženej, a
svoje konanie vedel aj ovládať.

K ďalším námietkam obžalovaného ohľadom nedokonania trestného činu je potrebné uviesť, že Trestný
zákon definuje pokus trestného činu tromi znakmi:
-konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu.
Z konania obžalovaného voči poškodenej bolo možné jednoznačne usudzovať, že smerovalo
bezprostredne k jej sexuálnemu zneužitiu. Obžalovaný poškodenej svoje konanie aj svoje zámery s ňou

opisoval pritom, ako s ňou na zemi zápasil. V ďalšom zákon vyžaduje znak
- úmyselnosti trestného činu, pričom trestný čin kladený za vinu obžalovanému je úmyselný.
Posledným znakom- je nedostatok následku, ktorý predpokladá skutková podstata. V tomto konkrétnom prípade k následku
t.j. sexuálnemu zneužitiu poškodenej nedošlo, avšak tu treba zdôrazniť, že nie z vôle obžalovaného,
ako to on sám prezentuje v odvolacích námietkach.

Trestný zákon zároveň aj ukladá, aby súd v konečnom dôsledku posudzoval pri stíhaní trestných činov
spáchaných formou pokusu do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu,
ako aj na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu nedošlo. Tieto však v danom prípade rozhodne
nemožno pričítať obžalovanému, keďže poškodená si telefonicky privolala pomoc. Až táto skutočnosť,

ako sa jasne vyjadrila poškodená, obžalovaného primela od svojho konania upustiť. Teda nebol to
obžalovaný, ktorý upustil od konania. Bola to poškodená, ktorá svojou aktívnou obranou zabránila
obžalovanému sexuálne ju zneužiť spôsobom , aký si zaumienil, a aký jej opisoval, pretože sa jej pri
zápasení s obžalovaným podarilo dostať sa k telefónu odhodenému počas ich zápasu mimo jej dosah.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu uvádza, že súd prvého stupňa pri výmere trestu obžalovanému

zobral do úvahy aj ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy
tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod
na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4

Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu alebo pomermi
páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup
je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj
55/2016 zo dňa 27.06.2017.

Z uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR teda nevyplýva povinnosť súdu mimoriadne znížiť trest
odňatia slobody. Naopak niektorá z troch možností ako prihliadnuť na priznanie obžalovaného je výlučne
v kompetencii súdu, za zohľadnenia všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného. Súd teda
vyhlásenie obžalovaného o vine zohľadnil v podobe priznania mu poľahčujúcej okolnosti a postupoval
teda v súlade s citovaným stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

Nemožno nič vytknúť ani zaradeniu obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do stredného
stupňa stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin .

V zhode so závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva bolo aj uloženie ústavného
sexuologického liečenia, ktorého absolvovanie je potrebné na to, aby obžalovaný vedel žiť so svojou
sexuálnou deviáciou a túto ovládať. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva odvetvia
psychiatrie je tiež zrejmé, že u obžalovaného je nevyhnutná aj ústavná liečba protialkoholická, a
jeho pobyt na slobode je nebezpečný s poukazom na skutočnosť, že požívanie alkoholu je u neho

spúšťačom trestnej činnosti.

Krajský súd však nemohol prisvedčiť argumentom obžalovaného, že podstatnejšia pred trestom je
u neho liečba. Obžalovaný sa dožaduje liečby až následne, a to pri prejednávaní jeho opakovanej
násilnej trestnej činnosti. V konaní pred súdom prvého stupňa pritom priznal, že sexuologickú liečbu v

minulosti prerušil, nakoľko mu injekcie v rámci tejto liečby podávané nerobili dobre. Je teda zrejmé, že
predchádzajúca sexuologická liečba nesplnila svoj účel, a obžalovaný nedisponuje reálnym nadhľadom
na svoju deviáciu, čím sa stáva nebezpečný pre spoločnosť. Preto jeho prevýchova nielen uložením
liečenia, ale aj prísnym trestom odňatia slobody je vyslovene potrebná.

Záverom je potrebné uviesť, že obžalovaný povýšil svoj vlastný záujem tým, že injekcie podávané mu pri
sexuologickej liečbe mu nevyhovovali, preto ich ďalej nechcel brať, alebo tým, že alkohol konzumoval
hocidobrevedelojeho účinkochnasvojuosobu, nadzáujmyostatnýchčlenovspoločnosti.Obžalovaný
si však v prvom rade musí uvedomiť, že súd je povinný chrániť predovšetkým obete násilných trestných
činov pred páchateľmi, a obzvlášť pred recidivistami, ktorí takéto konanie opakujú. Toto sa deje práve

cestou generálnej prevencie a separáciou páchateľa od ostatných členov spoločnosti v rámci výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody.Prvostupňovým súdom mu uložený trest odňatia slobody s poukazom na všetky uvedené skutočnosti
zodpovedá osobe obžalovaného, jeho predchádzajúcemu životu, okolnostiam skutku, ktorého sa
obžalovaný dopustil, ale aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Zároveň je takýto trest

vymeraný v súlade so všetkými kritériami na ukladanie trestov uvedenými v ustanovení § 34 ods. 1, ods.
4 Tr.zák. aj nevyhnutný na nápravu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody obžalovanému, a zároveň trest mu uložený nepovažoval za neprimeraný v tom zmysle, ako to

na jeho zrušenie vyžaduje ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. , a preto odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.