Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209916
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8816209916.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného
Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti
žalovanej:U..H.U.,Q..XX.XX.XXXX,U.Y.R.,XXXXXY.R.,ozaplatenie3.089,83eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5Csp/231/2016-147 z 21.
mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a nepriznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu
Y. Y., G.. Y.. ako veriteľka a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili 4. augusta 2010 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru žalovanej vo výške 2.100,- eur. V tejto zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 15,90 % ročne,
RPMN 20,30 %, priemerná RPMN 18,59 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v období od prvého
čerpania úveru do 31. augusta 2010 v mesačných splátkach po 27,96 eur, splatných k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a v období od 20. septembra 2010
v 119 mesačných splátkach po 37,27 eur, splatných k 20. dňu v mesiaci. V zmluve o splátkovom
úvere bola dohodnutá konečná splatnosť úveru k 20. júlu 2020 a celková čiastka, ktorú musí dlžníčka
zaplatiť vo výške 4.535,28 eur. Právna predchodkyňa žalobcu listom z 30. septembra 2015 označeným

ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ oznámila žalovanej, že nastal prípad porušenia
zmluvy v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. účinných od 1. januára 2015 a banka vyhlásila k 29. septembru 2015
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a vyzvala žalovanú na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní.
Táto zásielka bola uložená na pošte 5. októbra 2015, avšak žalovaná si ju v odbernej lehote neprevzala.
Právna predchodkyňa žalobcu listom z 30. októbra 2015 oznámila žalovanej, že pohľadávka z úveru
č. XXXXXXXXX bola zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1267/2015/CE uzatvorenou 23. októbra 2015

postúpená na žalobcu. Táto zásielka bola podaná na poštovú prepravu 11. novembra 2015. Žalobca
vyzval žalovanú listom z 8. júla 2016 na úhradu dlhu v lehote 7 dní od doručenia tohto listu.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že právna
predchodkyňa žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanejposkytnutý úver vo výške 2.100,- eur. V tejto zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 15,90 % ročne,
RPMN 20,30 %, priemerná RPMN 18,59 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v období od prvého
čerpania úveru do 31. augusta 2010 v mesačných splátkach po 27,96 eur, splatných k poslednému dňu

kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a v období od 20. septembra 2010 v 119
mesačných splátkach po 37,27 eur, splatných k 20. dňu v mesiaci. V zmluve o splátkovom úvere bola
dohodnutá konečná splatnosť úveru k 20. júlu 2020 a celková čiastka, ktorú musí dlžníčka zaplatiť vo
výške 4.535,28 eur. Písomné oznámenie banky o postúpení pohľadávky bolo žalovanej odoslané 11.
novembra2015.Oznámenieomimoriadnejsplatnostiúveruz30.septembra2015bolouloženénapošte

5. októbra 2015. Medzi výzvou z 30. septembra 2015 a zmluvou o postúpení pohľadávok z 23. októbra
2015 neuplynulo 90 kalendárnych dní.
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky
na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8, §
54 ods. 1, 2, § 524, § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9
ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere a § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“).
2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom

na skutočnosť, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, nepriznal žalovanej proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka namietaných nesprávnych
skutkových zistení tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaná

bola v zmysle platobnej histórie úveru a predložených výziev postupcu v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr od 20. februára 2013,
kedy naposledy titulom úveru uhradila platbu, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až 23. októbra
2015, t. j. celkom jednoznačne po nepretržitom omeškaní s plnením čo len časti záväzku po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, in concreto 973 dní) a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola

postupcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou z 9.
septembra 2015 a výzvou z 30. septembra 2015 označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“, ku ktorým pripojil kópiu vrátenej obálky preukazujúcej doručenie týchto výziev žalovanej.
Ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie podotkol, že ak by zákonodarca
mienil ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po

dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v tomto ustanovení výslovne a jednoznačne uvedené. Mal
za to, že nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a
klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli
otázkupostúpeniaodchylneodpredmetnéhozákona,atovčl.Ibode9zmluvyosplátkovomúvere,resp.

bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Keďže preukázal, že zmluvné strany si vzájomné
práva a povinnosti upravili v súdenom prípade odchylne od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,
podľa neho v konaní nebolo potrebné preukázanie splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 343,14 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku
za podané odvolanie vo výške 185,- eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške
158,14 eur s DPH.4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

5.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§359CSP),prejednalodvolaniepodanéžalobcomapreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoaj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil

dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo

veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených
zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom

objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru

odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, na zistený skutkový stav použil
správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne
právne závery.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťousúdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29.
júna 2010).

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

14. Z listu právnej predchodkyne žalobkyne z 30. septembra 2015 je zrejmé, že využila svoje právo
podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a pre nesplnenie splátky žiadala o zaplatenie celej
pohľadávky.

15. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dodávateľ
môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba
túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15
dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky,
do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

16. Vyššie citované ustanovenie pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a
doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku
dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca predložil súdu výzvu z 8. júla 2016, v ktorej
žalobca vyzýva žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Aj keď žalobca
doložil k žalobe výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom,

že predtým právna predchodkyňa žalobcu žalovanú vyzvala na zaplatenie v tom čase dlžných splátok
a upozornila ju na možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich neuhradenia. Odvolateľ súdu ani nijako
nepreukázal, aby uvedenú výzvu doručil do sféry žalovanej.

17. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne, uloženej mu

kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho
úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka tento úkon odporuje zákonu.

18. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v konaní na základe viacerých dôvodov nebolo

preukázané, aby žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho
právneho predchodcu.19. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené

predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

20. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie

vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorej kontrola je osobitne dôležitá
v priebehu trvania úverového vzťahu.

21. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudky Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 6Co/119/2013, sp. zn. 19Co/194/2015, sp. zn. 4Co/145/2014.

22. Ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia (cesie) bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožnenie dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou
dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok

ešte pred postúpením pohľadávky...“). Zákonným podmienkam, akými sú napr. postúpenie iba splatnej
pohľadávky, písomná výzva, 90-dňová lehota, nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia
cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákonom č. 299/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony účinným od 1. januára 2017, zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej
pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť
bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur,

vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné
podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej
pohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáveruomožnostiodklonu
od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

24. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

25. Odvolací súd má za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným ustanovením

a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 18Coú/109/2011).

26. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, ani iné ustanovenie tohto zákona účinné v čase
uzatvoreniazmluvyosplátkovomúverealebozmluvyopostúpenípohľadávokneumožňovalobankeajej

klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu.

27. Odvolací súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovanej resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy pôvodnou veriteľkou.

28. Žalobca v konaní nepreukázal, že postúpeniu pohľadávky predchádzalo zaslanie výzvy bankou
adresovanej žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Písomná výzva banky klientovi je prvým
predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Tým, že banka túto výzvu
dlžníčke nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla jej dostatočný priestor

na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie vo vzťahu s ňou.

29. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Obo/49/2008 zo 14. mája 2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo/76/2007 z 28. januára 2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp.
v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení

pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by
nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, č. k. IV.ÚS 337/2012-19 z 3. júla 2012.

30. Keďže žalobcom nebolo preukázané splnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej
pohľadávky v čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to
s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo
predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

31. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

32. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v

odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).