Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207709
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319207709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

J. súd A. sudkyňou F.. F. N. v spore žalobkyne: F. A., rod. J., nar. XX.XX.T., bytom ul. X. X. T./X, T. XX V.,

zast. F.. W. M., advokátkou so sídlom U. XXX/XX, XXX XX V., proti žalovaným: 1. F. Z., nar. XX.XX.T., 2.
F. Z., rod. M., nar. XX.XX.T., žalovaní bytom T. XX Q. Č.. XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

V. u r č u j e, že dohoda o prevode členských práv a povinností č. T./T./T./X zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá
medzi prevodcom F. Z., nar. XX.XX.T. a nadobúdateľmi F. Z., nar. XX.XX.T. a F. Z., nar. XX.XX.T.,
predmetom ktorej bol prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu č. X na ulici Z. v V., v
bytovom dome so súpisným číslom T., v bloku X., v Q. vchode, na X. poschodí, je voči žalobkyni p r
á v n e n e ú č i n n á.

C. v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,- eur, a to v
lehote XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

C. vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, zaviazaných spoločne a nerozdielne, p r i z n
á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX v domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd určil, že C. o prevode vlastníctva bytu č. T.-XX/BD-T./X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, je voči nej
právneneúčinná.Q.žalobyodôvodnilatým,žedňaXX.XX.T.uzatvorilamanželstvosbratomžalovaného
v 1. rade a to F. Z.. Q. trvania manželstva im bol pridelený družstevný byt dňa XX.XX.XXXX v V. na ul.
Z. v V., v bytovom dome so súp. č. T., v bloku X., v X. vchode, na X. poschodí, byt č. X. E. manželstvo
bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.T..

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. T./XX/T. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu
k predmetnému bytu a súd určil, že výlučným nájomcom a členom družstva je jej bývalý manžel.

S. v konaní vedenom proti jej bývalému manželovi na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/T. rozsudkom zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX,
bola uložená bývalému manželovi žalobkyne titulom vyporiadania hodnoty zaniknutého členského
podielu v bytovom družstve povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,- eur. Na pojednávaní konanom

dňa XX.XX.XXXX jej bývalý manžel uviedol, že jej ponúkol sumu X XXX,- eur za účelom vyporiadania
členského podielu v bytovom družstve a tiež uviedol, že predmetný byt previedol bezodplatne na
žalovaných.Natomtopojednávaníbolvypočutýajžalovanýv1.rade,ktorýtiežuviedol,žemalvedomosť
o situácii ohľadom vyporiadania členského podielu v bytovom družstve. J. považovala ponúknutú sumuza neadekvátnu, pretože trhová cena nehnuteľnosti bola XX XXX,- eur. N. sumu jej bývalý manžel
nenamietal.

Y. súdne rozhodnutie je exekučným titulom v exekučnej veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn.
T./T./XX a dňa XX.XX.XXXX bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie.

J. od začiatku mala záujem o mimosúdne vyriešenie zrušenia spoločného nájmu bytu a vyporiadania
zaniknutého členského podielu. U. XX.XX.XXXX sa v advokátskej kancelárii jej právnej zástupkyne

uskutočnilo mimosúdne rokovanie a to aj za účasti samotného žalovaného v 1. rade. F. bývalý manžel
s jej návrhmi nesúhlasil preto bola nútená domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

S. tomu, že jej bývalý manžel a žalovaný v 1. rade mali vedomosť o záväzku vyporiadať spoluvlastnícky
podiel z titulu zrušenia spoločného nájmu bytu, jej bývalý manžel zmluvou o prevode vlastníctva bytu č.
T.-XX/BD-T./X/XX zo dňa XX.XX.XXXX previedol byt č. X na žalovaných. Na základe uvedenej zmluvy

pod W.-T./XX dňa XX.XX.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaných k predmetnému bytu.
K danému právnemu úkonu pristúpili jej bývalý manžel a žalovaní len pár mesiacov po tom, ako sa stal
právoplatným a vykonateľným rozsudok č.k. T./XX/T.-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

M. žalovaného v 1. rade po predmetnom prevode nemá žiaden iný majetok, resp. finančné prostriedky,

z ktorého by mohol exekútor uspokojiť jej pohľadávku. F. jediným príjmom je invalidný dôchodok a pri
zrážkach z tohto jeho príjmu mesačne vo výške X,XX eur, pri výške jej pohľadávky v sume XX XXX,XX
eur aj s trovami právneho zastúpenia, predstavujú tieto zrážky z dôchodku nemožný postup uspokojenia
jej pohľadávky v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmý úmysel jej bývalého manžela zbaviť sa
svojho jediného majetku, ako aj vedomosť žalovaných o danom úmysle, teda docieliť, aby sa ona ako

oprávnená v exekučnom konaní pri vymáhaní svojej pohľadávky nemala z čoho uspokojiť.

U. podania žaloby v danom konaní je existencia jej vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, pričom
preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa, ktorý musel byť druhej
strane známy, nie je podmienkou odporovateľnosti, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. T.

dlžníkaukrátiťveriteľavtakomprípadezákonpredpokladávyvrátiteľnouprávnoudomnienkouadôkazné
bremeno je na osobách dlžníkovi blízkych.

X. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení ku žalobe uviedli,
že byt nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX. ktorú uzatvorili s M.

družstvom V.. C. predávajúcemu uhradili peňažnú sumu vo výške X XXX,XX eur ako nesplatenú časť
investičného úveru. C. predmetnou zmluvou odporuje právny úkon, ktorý sa netýka dlžníka F. Z..

V ďalšom uviedli, že žalobkyňa sa o predmetný byt od roku T. nezaujímala, nenárokovala si ho. M. jeho
finančnej pomoci ba jeho brat o byt dávno prišiel. M. preto samozrejmosťou, že na neho a jeho manželku

previedol právo nájmu a členské práva k tomuto bytu. Na bytovom družstve ho dlhodobo poznajú a
to z titulu osobných úhrad za byt, ktoré roky vykonával do pokladne bytového družstva. O uvedených
skutočnostiach existujú jeho výpovede a tiež výpovede F. Z. v konaniach sp. zn. T./XX/T. a XC/XX/T.. C.
svoju pohľadávku voči jeho bratovi stále reálne vymáha v exekučnom konaní.

F. Z. v čase prevodu členských práv dňa XX.XX.XXXX na nich, nebol on a ani oni obmedzený žiadnym
súdnym alebo iným rozhodnutím, a taktiež v čase prevodu členských práv ani neprebiehalo na súde
žiadne konanie ohľadom žiadnej peňažnej pohľadávky, pretože toto začalo žalobou dňa XX.XX.T..

X. Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd pripustil zmenu petitu žaloby

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Y. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Q. návrhu na zmenu petitu žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že až do doby doručenia vyjadrenia
žalovaných v danej právnej veci nemala vedomosť o nimi namietaných skutočnostiach, pretože z W.
z LV č. T. vyplýva len titul nadobudnutia bytu č. X. Z dokladov predložených žalovanými vyplýva, že
jej bývalý manžel a žalovaní dňa XX.XX.XXXX uzatvorili U. o prevode členských práv a povinností k

bytu č. X a následne M. družstvo V. a žalovaní dňa XX.XX.XXXX uzatvorili C. o prevode vlastníctva k
predmetnému bytu.V dôsledku uzatvorenia tejto dohody sa žalovaní stali členmi M. družstva V., čím im vznikol právny nárok
na uzavretie C. o prevode vlastníctva bytu dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej nadobudli predmetný
byt a príslušný spoluvlastnícky podiel do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu X

XXX,XX eur. W. hodnota bytu č. X. bola XX XXX,- eur a potvrdenie realitnej kancelárie bolo vyžiadané
pre účely súdneho konania sp. zn. XC/XX/T.. J. má voči dlžníkovi pohľadávku judikovanú rozsudkom zo
dňa XX.XX.XXXX z titulu finančného vyrovnania za spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu
v M. družstve V. vo výške XX XXX,- eur.

V ďalšom uviedla, že F.. X. D. vedie voči bratovi žalovaného exekúcie na podklade uvedeného rozsudku.

U. o prevode členských práv a povinností je úkonom, ktorým jednoznačne došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa, nakoľko sa ním dlžník vzdal členského podielu v družstve k predmetnému bytu
v hodnote XX XXX,- eur bez primeraného protiplnenia, z ktorého členského podielu by mohla byť
uspokojená jej pohľadávka.

C. sú v súčasne dobe vlastníkmi bytu. F. uspokojenie ako veriteľky nie je možné z toho, čo
odporovateľným úkonom ušlo z majetku brata žalovaného. V danej právnej veci je nepostačujúce
určenie neúčinnosti právneho úkonu, nakoľko z majetku brata žalovaného - dlžníka, ušli členské práva
a povinnosti patriace k družstevnému bytu, pričom odporovaný právny úkon bol urobený v prospech

žalovaných, ktorí predmetný byt kúpili a teda členské práva a povinnosti, ktoré sa viazali k tomuto bytu,
neexistujú.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to W. z LV č. T., rozsudkom č.k. XC/T./XX-XX, spisom
sp. zn. T./XX/T. a XC/XX/T., U. o prevode členských práv a povinností, S. zmluvou, C. o prevode

vlastníctva bytu, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalovaného v 1. rade, prednesom
práv. zástupkyne žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

X. Z výpisu z LV č. T., katastrálne územie V., obec V., okres V. vyplýva, že ako vlastníci bytu č. X., vo
vchode X., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. T., sú zapísaní žalovaní - spoluvlastnícky podiel X/X.

X. Okresný súd A. rozsudkom č.k. XC/T./XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX manželstvo žalobkyne uzatvorené
s F. Z. dňa XX.XX.XXXX, rozviedol. R. nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.T..

X. V konaní sp. zn. T./XX/XXXX tunajší súd dňa XX.XX.XXXX rozhodol o zrušení práva spoločného

nájmu k bytu č. X v bytom dome súpisné číslo T. v V. a určil, že brat žalovaného v 1. rade - F. Z., je
jeho výlučným nájomcom a členom bytového družstva. R. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
XX.XX.XXXX.

Zospisuďalejvyplýva,žežalobkyňavýzvamizodňaXX.XX.XXXX,XX.XX.XXXXazodňaXX.XX.XXXX,

vyzývala F. Z. na mimosúdne vyriešenie danej situácie s tým, že v týchto výzvach ponúkla bratovi
žalovaného tri spôsoby vyporiadania, a to že buď tento byt bude alebo za nájomcu bytu bude určený
výslovne brat žalovaného v 1. rade a bude povinný vyplatiť zaniknutý členský podiel žalobkyne, resp.
výlučným nájomcom sa stane žalobkyňa a ona vyplatí tento podiel, resp. že byt sa predá a výťažok z
predaja si tieto strany rozdelia.

X. Na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp.zn. XC/XX/T. a tunajší súd rozhodol dňa XX.XX.XXXX
tak, že uložil bratovi žalovaného v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,- eur, a to titulom
zaniknutého členského podielu k bytu č. X. N. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a
vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. C. v danej právnej veci bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

X. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi F. Z. ako prevodcom a žalovanými ako nadobúdateľmi uzatvorená
U. prevode členských práv a povinností k bytu č. X, nachádzajúceho sa v X. vchode, na X. poschodí,
bytového domu Z., na ulici Z. T./X v V..

V deň XX.XX.XXXX bola medzi žalovanými ako nájomcami a M. družstvom V. uzatvorená nájomná

zmluva a predmetom nájmu bol byt č. X, nachádzajúci sa v X. vchode, na X. poschodí, bytového domu
Z., na ulici Z. T./X v V..C. o prevode vlastníctva bytu č. T.-XX-M.-T./X/XX zo dňa XX.XX.XXXX M. družstvo V. ako predávajúci
previedlo vlastnícke právo k bytu č. X, nachádzajúceho sa v X. vchode, na X. poschodí, bytového domu
Z., na ulici Z. T./X v V. na žalovaných ako kupujúcich. C. sú zapísaný v Z. nehnuteľnosti ako vlastníci

tohto bytu.

XX. Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri
právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi
osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Y. neplatí, ak druhá strana dlžníkov úmysel

ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. C. svojimi stvrdeniami v ich vyjadreniach
potvrdili vedomosť o úmysle brata žalovaného ju ukrátiť, nakoľko vedeli o vedených súdnych konaniach
a najmä o tom, že ona má právo na vyrovnanie členského podielu vo výške polovice jeho hodnoty. M.
žalovaného je nemajetný a vzdaním sa členských práv a povinností došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu
majetku, teda k takému, že to ohrozilo uspokojenie jej nároku. U. neobdržal obvyklú trhovú cenu, resp.
mu za prevod členských práv a povinností nebola poskytnutá primeraná náhrada.

XX. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že nie je pravdou, že prevod členských práv a
povinností medzi nimi a bratom žalovaného bol bezodplatný. F. brat mu bol dlžný značnú sumu peňazí,
nakoľko žalovaný v 1. rade od roku XXXX uhrádzal za brata poplatky spojené s užívaním bytu a to od
začiatku vedela aj žalobkyňa. M. družstvu od XX/T. do XX.XX.XXXX uhradil sumu minimálne vo výške

XX XXX,XX eur a to osobne do pokladne. N. platby boli vlastne pôžičkami pre brata z dôvodu, že na
tom bol finančne zle. F. brat bol od roku XXXX invalidným dôchodcom. C. v 1. rade bratovi v roku XXXX
požičal na výmenu balkónových dverí a okna sumu XXX,- eur. Za uvedené roky sa jednalo aj o iné rôzne
výdavky spojené s udržiavacími prácami na byte. D. sa stávalo, že žalovaný v 1. rade za brata uhradil
za elektrinu a plyn mesačne sumu XX,- eur. Ku prevodu členských práv bol preto dlžný minimálne sumu

XX XXX,- eur.

XX. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nikdy nevedeli o tom, že jeho brat bude musieť
ešte niekoho vyplatiť. S. sa v roku XXXX konalo stretnutie za účasti brata, jeho a takisto žalobkyne u
právnej zástupkyne žalobkyne, kde k dohode medzi nimi nedošlo, kde následne boli informovaní o tom,

že bude vedené aj súdne konanie, kde následne mali vedomosť o tom, že bolo vedené konanie ohľadom
zrušenia spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu, kde v tomto konaní samotná žalobkyňa
navrhla, aby výlučným nájomcom tohto bytu sa stal brat s tým, že v tomto konaní si žalobkyňa uplatnila
aj nárok na náhradu trov konania, pričom s týmto oni nemali žiadny problém a súhlasili.

Q. sa jedná o právoplatnosť rozsudku ohľadom zrušenia spoločného nájmu k bytu, tak rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a v tomto čase ešte nebolo vedené žiadne konanie ohľadom
peňažného nároku vo vzťahu k bratovi. N. konanie bolo začaté až XX.XX.XXXX, pričom oni dohodu o
prevode členských práv a povinností k danému bytu uzatvorili ešte predtým, niekedy v apríli, v máji tohto
roku alebo roku XXXX.

Q. sa jedná o samotnú pohnútku jeho brata, tak nemá vedomosť o tom, žeby takýmto konaním sa
chcel zbaviť svojho majetku, pričom v priebehu rokovaní aj so žalobkyňou už bolo známe, že práva,
ktoré sa viažu k nájmu predmetného bytu, nemôžu byť postihnuté v exekučnom konaní, kde o tom bol
informovaný priamo zo strany právnej zástupkyne žalobkyne. S. nemal vedomosť o tom, že v súvislosti

so zrušením spoločného nájmu bytu by jeho brat musel vyplatiť nejaké finančné prostriedky, nemal o tom
vedomosť a nikto ho na to neupozornil. W. na to, že jeho brat poberal iba minimálne dávky zo sociálneho
systému, tak nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie všetkých nákladov súvisiacich s
predmetným bytom a v tomto mu aj oni pomáhali finančnou pomocou.

XX. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že konanie už teraz nebohého p. F. Z.
bolo účelové, a to aby na predmetný byt aby nebolo možné viesť exekučné konanie. V. žalovaný v 1.
rade, o tejto skutočnosti vedel, kde v roku XXXX bol dokonca žalovaný v 1. rade sám účastník rokovania
ohľadom vyporiadania daného bytu, ktoré sa konalo priamo v jej kancelárii, kde mal vedomosť o tom,
že žalobkyňa chce tento byt a podiel vyporiadať.

Q., že na tunajšom súde sa viedli aj ďalšie konania, kde následne po neúspešnosti mimosúdnej dohody
medzi žalobkyňou a dlžníkom, teda nebohým F. Z. bolo rozhodnuté o zrušení členstva k predmetnému
bytu a takisto bola priznaná náhrada titulom vyrovnacieho podielu, kde práve v konaní sp. zn. XC/XX/T. ako svedok vypovedal aj samotný žalovaný v 1. rade, teda mal vedomosť o tom, že vo vzťahu k
žalobkyni existuje zo strany jeho brata záväzok, ktorý bude musieť uspokojiť. W. na uvedené žalobkyňa
na podanej žalobe zotrváva, žiada, aby súd vyslovil, že úkon uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovanými

je neúčinným právnym úkonom a takisto žiada o priznanie náhrady vo výške XX XXX,- eur vo vzťahu
k žalobkyni zo strany žalovaných v tomto konaní.

XX. Podľa § 42a ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. J. zákonníka ( ďalej len ,,J. zákonník“), veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov X až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. N. právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti
dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Q. § 4Xa ods. 2 J. zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a XXX) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

Q. § 42a ods. X J. zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený

a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a XXX),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
XX % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň XX % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Q. § 4Xb ods. X J. zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Q. § X2b ods. 2 J. zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Q. § 42b ods. 4 J. zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech.

Q. § 116 J. zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

XX. V danej právnej veci súd má za nesporné a preukázané, že brat žalovaného v 1. rade - F. Z.
a žalobkyňa boli manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.T.. Za trvania
manželstva žalobkyňa a brat žalovaného sa stali členmi M. družstva V.. V konaní sp. zn. T./XX/T. tunajší
súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu k bytu č. X v bytom dome súpisné číslo T. v V. a určil,

že brat žalovaného v 1. rade je jeho výlučným nájomcom a členom bytového družstva. Na tunajšom
súde sa následne viedlo konanie pod sp.zn. XC/XX/XXXX a tunajší súd rozhodol tak, že uložil bratovi
žalovaného v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,- eur titulom vyrovnania zaniknutého
členského podielu k bytu č. X. a to rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba vo veci bola podaná
dňa XX.XX.XXXX. O. pred začatím uvedených súdnych konaní žalobkyňa výzvami zo dňa XX.XX.XXXX,

XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, brata žalovaného vyzývala na mimosúdne vyriešenie danej situácie. K
mimosúdnej dohode nedošlo.X. je nesporné a preukázané, že dňa XX.XX.T. medzi bratom žalovaného v 1. rade a žalovanými bola
uzatvorená dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu č. X, súpisné číslo T./X v
V. a následne dňa XX.XX.XXXX medzi M. družstvom V. a žalovanými bola uzatvorená zmluva o prevode

vlastníctva k bytu č. X, súpisné číslo XXXX v V., pričom cena odpredaja bola vo výške nesplateného
investičného úveru s príslušenstvom, a to v hodnote X XXX,XX eur. V tom čase hodnota členského
podielu v bytovom družstve k predmetnému bytu, tak ako vyplýva z odborného vyjadrenia predloženého
v konaní sp. zn. XC/XX/T., bola XX XXX,- eur.

XX. Obrana žalovaných v konaní bola založená na skutkových tvrdeniach o tom, že žalobkyňa sa od
roku T. o byt nestarala, že nešlo o bezodplatný prevod. S., že nevedeli o povinnosti brata žalovaného,
žeby musel vyplatiť za zaniknutý členský podiel k bytu nejakú finančnú náhradu. N. popreli, žeby brat
žalovaného mal pri prevode členských práv a povinností k bytu úmysel takouto formou žalobkyňu ukrátiť.

XX. Žalobkyňa odporuje právny úkon zo dňa XX.XX.XXXX, tak ako súd pripustil zmenu petitu žaloby

uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, a súd konštatuje,
že zo strany žalobkyne bola žaloba podaná v zákonnej lehote.

XX. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom. G.

odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za právne
neúčinný. Q. odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka,
ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka
veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

Q. občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ
odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( §X2a ods. X a § 42b ods. 4 OZ). N.
neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným
subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Q. hovoríme v tomto prípade, že právnym
dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu. To, že právny

úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané
právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu. E. v pomere medzi
veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci) sa na tento právny
vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v tomto vzťahu,
nenastali.

XX. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi. U. nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak hmotnoprávnou podmienkou pre
podanie odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým
sa zbavil majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa.

C. hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Y. veriteľa je odňatie
možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu smerujú
odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. E. o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ

nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť
týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť.

Q. úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho
úkonu v konkrétnom prípade. Q. úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú

„druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať).

Q. podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok

s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. E. o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.Vovzťahukosobámblízkymdlžníkovisazaodporovateľnýpovažujenielenprávnyúkon,ktorý
s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale aj právny
úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 OZ).XX. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok a ktorá mala
prospech z právneho úkonu dlžníka. Q. „prospech“ použitý v ustanovení § 4Xa ods. 2 OZ nemožno

vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne
úkony (napr. kúpnu zmluvu).

Q. osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. J. blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie § 116 OZ. Sú
nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere

rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne
pociťoval ako vlastnú ujmu.

Q. vedomosti blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že tu je situácia odlišná.
V prípade blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. C. tu vychádza z
toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú

s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. spotrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú
svoje majetkové pomery.

XX. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia § 4Xa ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len
ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani

nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „náležitú starostlivosť“ na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu.
W.náležitejstarostlivostipredpokladá,žeosobablízkadlžníkovivykonalavzhľadomnaokolnostiprípadu
a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t. j. aby sa o
tomto úmysle dozvedela).

T. obrana osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 4Xa ods. 2 OZ spočíva nielen v jej tvrdení, že o
úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v
tvrdeníapreukázanítoho,žeotomtoúmyslenevedelaaaninemohlavedieť,hocivyvinula„starostlivosť“
na spoznanie tohto úmyslu dlžníka, pričom išlo o „náležitú starostlivosť“. W. náležitej starostlivosti

predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na
obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase
odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto
úmysle dozvedela).

C. teda od osoby blízkej dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych
úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje
veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu
práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu

od dlžníka nadobudla.

XX. Súd je toho názoru, že právny úkon prevodu členských práv k bytu z dlžníka F. Z. na jeho brata s
manželkou (žalovaných v tomto konaní), je úkonom, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
veriteľa - žalobkyne, nakoľko sa ním dlžník vzdal členského podielu v družstve k predmetnému bytu v

hodnoteXXXXX,-eurbezprimeranéhoprotiplnenia,zktoréhočlenskéhopodielubysamohlažalobkyňa
uspokojiť.C.,akbytakdlžníkneurobil,nadobudolbyvlastníckeprávokpredmetnémubytuzazostatkovú
zvýhodnenú kúpnu cenu a teda vzdal sa aj získania majetku vyššej hodnoty, z ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku žalobkyne, ktorá bola judikovaná v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/T..

V. má za to, že právny úkon dohody o prevode členských práv a povinností je právnym úkonom,
ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, pričom v konaní bolo tiež preukázaná,
že dlžník F. Z., t.č. už zosnulý, v čase uzatvorenia tejto dohody bol v zlej finančnej situácii a okrem
invalidného dôchodku nemal žiaden iný príjem a tiež nebol vlastníkom iných hodnotnejších vecí a
majetkových práv. W. sa členských práv k bytu o všeobecnej hodnote XX XXX,- eur bez primeraného

protiplnenia došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, teda k takému, že to ohrozilo
uspokojenie nároku žalobkyne. C. uniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkov
právny úkon ukracuje uspokojenie jej pohľadávky.XX. Žalobkyňa preukázala aj existenciu jej vymáhateľnej pohľadávky vo výške XX XXX,- eur, ktorá
jej bola priznaná v súdnom konaní sp. zn. XC/XX/T. a to voči bratovi žalovaného v X. rade, pričom v
zmysle ustálenej súdnej praxe pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 J. zákonníka

treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným
titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Q. vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce,
ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho
konania (v čase rozhodovania súdu), vyššie uvedené je konštatované i v rozhodnutí NS SR zo dňa
XX.XX.T.X, sp. zn. T./XXX/T.. Q. aplikačnej praxe je nesporné, že pod vymáhateľnou pohľadávkou je

treba rozumieť nielen pohľadávku, na vymoženie ktorej má žalobca voči dlžníkovi v čase vykonania
úkonu, ktorého neúčinnosti sa domáha exekučný titul, ale i pohľadávku, ktorá v dobe, keď dlžník úkon
uskutočnil ešte nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho
úkonu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. T./T./T.). S. aplikačná prax v otázke, čo sa pre dané účely považuje
za vymáhateľnú pohľadávku sa postupne vyvinula do podoby, že vymáhateľnou pohľadávkou je nielen
pohľadávka, ktorá bola veriteľovi už priznaná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, ale

i pohľadávka, ktorá sa stala vymáhateľnou po vykonaní odporovateľného úkonu a je vymáhateľnou v
čase uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu. Q. úkon dlžníka je totiž za podmienok uvedených
v ustanovení § 4Xa ods. 2 O.z. odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná
už v čase, kedy bol urobený, ale aj v prípade, že bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka voči
dlžníkovi stala vymožiteľná. J. žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola

vymáhateľná v čase rozhodovania súdu (rozsudok NS SR z XX. júna T. sp. zn. T./T./XXXX).

XX. V prípade právneho úkonu, ktorým bola žalobkyňa ako veriteľ dlžníka ukrátená, bol tento urobený
medzi dlžníkom a jeho bratom s manželkou, teda blízkymi osobami v zmysle § 116 J. zákonníka. C. sa
mohli odporovacej žalobe ubrániť len ak by preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej

starostlivosti nemohli poznať. C. sa nepodarilo preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli
rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, keď dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo
na ich strane.

Q. prevode členských práv a povinností na žalovaných musel byť tento úmysel dlžníka zrejmý

a predmetným právnym úkonom nepochybne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorá okrem
invalidného dôchodku nemal žiaden iný majetok. J. žaloba je totiž nástrojom na uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky v exekučnom konaní a to buď postihnutím vecí alebo iných majetkových
hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, alebo vymožením peňažnej
náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu. R. súdu, ktorým bolo

odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučnému
titulu vydanému proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právne
neúčinným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a to nie proti dlžníkovi, ale proti osobe, s ktorou
alebo v ktorej prospech bol právny úkon urobený.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa snažila s bratom žalovaného mimosúdne dohodnúť a to
ešte pred tým, ako boli vedené súdne konania sp. zn. T./XX/T. a XC/XX/T.. T. pri rokovaní bol aj samotný
žalovaný v 1. rade a mal vedomosť o tom, že žalobkyňa sa domáha zrušenia spoločného nájmu k
družstevnému bytu a tiež, že požaduje za zaniknutý členský podiel náhradu. W. na ponúknutú nízku
sumu na vyrovnanie k mimosúdnej dohode nedošlo. C. mali takisto vedomosť o tom, že dlžník, F. Z.,

je insolventný a okrem invalidného dôchodku žiaden príjem nemá. Na zabezpečenie jeho potrieb a tiež
nákladov spojených s užívaním družstevného bytu nemal dostatok finančných prostriedkov a práve jeho
brat - žalovaný v 1. rade, mu dlhé roky s ich uhrádzaním finančne vypomáhal. N. súd je toho názoru,
že žalovaní mali vedomosť o tom, že dlžník - brat žalovaného v 1. rade je povinný titulom vyporiadania
uhradiť žalobkyni vyrovnanie za zrušený spoločný nájom družstevného bytu a tiež, že okrem príjmu z

invalidného dôchodku, žiadne iné majetkové hodnoty nemá.

V. poukazuje, že v danej právnej veci vzhľadom na to, že ide o osoby blízke, sa úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa - žalobkyňu a vedomosť žalovaných o tomto úmysle predpokladá, prezumuje. M. na
žalovaných preukázať, že úmysel brata žalovaného ako dlžníka ukrátiť žalobkyňu nemohli v čase

urobenia odporovaného právneho úkonu dňa XX.XX.XXXX - dohody o prevode členských práv a
povinností, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.W.náležitejstarostlivostipredpokladá,žeosobablízkadlžníkovivykonalavzhľadomnaokolnostiprípadu
sprihliadnutímnaobsahprávnehoúkonudlžníkatakúčinnosť,abyúmyseldlžníkaukrátiťveriteľa,ktorýv
časeodporovanéhoprávnehoúkonumuselbyť,zichvýsledkuspoznala.S.jepritomvýznamné,čidlžník

plnil týmto právnym úkonom svoj morálny alebo právny záväzok. C. požiadavka náležitej starostlivosti
znamená, že osoba ktorá s dlžníkom odporovaný právny úkon uzatvorila, sa mala presvedčiť o tom,
že právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa. W. sa teda aktívne konanie takejto osoby, aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa z jeho dôsledkov poznala.

N. bolo na žalovaných, aby pri právnom úkone - dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorú
dlžník urobil v ich prospech, sa presvedčili, či tento právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a tak
neurobili právny úkon na ujmu práv veriteľov dlžníka.

V konaní žalovaní nepreukázali, že vyvinuli náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu brata žalovaného
v 1. rade pri uzatvorení odporovaného právneho úkonu ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa, pričom na ich

úspešnú obranu nestačí iba tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa týmto úkonom nevedeli. C.
nepreukázali, žeby vyvinuli takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohli ukracujúci úmysel
dlžníka rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť.

XX. Súd preto žalobe pokiaľ sa jedná o neúčinnosťou odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k

žalobkyni vyhovel.

XX.Súdtieždospelkzáveru,ževdanomprípadeuspokojenieveriteľa-žalobkynez majetkusamotných
členských práv nie je dobre možné a preto žalobkyňa popri určení neúčinnosti právneho úkonu sa
dôvodne domáhala, aby jej ten, komu s odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech,

vydal takéto plnenie. C. sú zapísaní ako vlastníci bytu, ku ktorému členské práva a povinnosti na nich
boli prevedené odporovaným právnym úkonom. M. kúpili od bytového družstva a za tejto situácie už
žiadne členské práva a povinnosti vzťahujúce sa k predmetnému bytu neexistujú, keďže tento byt
už nie je družstevným bytom, ale je bytom vo vlastníctve žalovaných ako bývalých členov bytového
družstva.W.právananáhraduvočitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávnehoúkonuprospech,nemôže

predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože vznikne až ako jeho právny dôsledok.

V prejednávanej veci odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka F. Z. členské práva a
povinnosti viažúce sa k družstevnému bytu, pričom odporovaný právny úkon bol urobený v prospech
žalovaných, ktorý predmetný byt kúpili do vlastníctva, členské práva a povinnosti, ktoré by sa viazali

k tomuto bytu, teda už neexistujú. Za tejto situácie členské práva a povinnosti nemožno v exekučnom
konaní postihnúť.

V. vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie
peňažnej náhrady vo výške vymáhateľnej pohľadávky zodpovedajúcej časti prospechu získaného z

odporovateľného právneho úkonu je tiež dôvodnou, keďže uspokojenie veriteľa nie je možné z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a žaloba musí smerovať voči osobe, ktorej
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech.

V. má za to, že vzhľadom na neúčinnosť právneho úkonu dohody o prevode členských práv, ktorá bola

potrebnou pre následné nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu žalovanými za zvýhodnenú cenu je
dôvodné i rozhodnutie v súlade s § X2b ods. 4 J. zákonníka a preto aj v časti uplatneného nároku
žalobkyne na zaplatenie sumy XX XXX,- eur vyhovel.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. T./XX/T., v zmysle ktorého
odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. S. právneho úkonu nastáva

až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § X2 O.z. vyhovené. J. právny úkon sa stáva
neúčinným až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. J. teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď
i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 O.z. vyplýva, že právna neúčinnosť
právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Y. ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok
domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v

ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako
jeho právny dôsledok.XX. Q. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. G. sporového poriadku ( ďalej len ,,G.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. X G., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto voči žalovaným žalobkyni priznal nárok
na plnú náhradu trov konania a tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.