Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Anna Miháliková
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/315/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115219610
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115219610.3
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateliek: X/ V. G., X.. X.XX.XXXX, L. XXX XX G. J. XXX, občan
SR a X/ H.. F. G., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX G. J. XXX, S. R., zastúpená zákonným zástupcom,
matkou: E. G.L., K.. Z., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX G. J. XXX, S. R., obe navrhovateľky zastúpené
splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Rybár, advokát, so sídlom A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: A. J., K.. O., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. J. XX, Š. S.Č. R., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Súd o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľky sa podaním podaným na súde dňa 30.6.2015 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. G. J., par. č. CKN XXXX- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 121 m2, ktorá je evidovaná Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny na LV č.
XXXX, a to každá vo výške spoluvlastníckeho podielu 1. Súčasne žiadali priznať náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 14.9.2015 podaným na súde dňa 16.9.2015 navrhovateľky žiadali, aby súd pripustil
na strane odporcu zmenu účastníkov konania. Uvedené odôvodnili tým, že Správa katastra Žilina
vydala rozhodnutie, ktorým na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako darcom a
A. J., rod. O. ako obdarovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho právo odporcu na spornej
nehnuteľnosti, povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na LV č. XXXX pre k.ú. G.
J. zapísala ako vlastníka spornej nehnuteľnosti A. J., K.. O..
Súd uznesením 40C/315/2015 -21 zo dňa 21.09.2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane
odporcu tak, že do konania na miesto doterajšieho odporcu H. J., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX G. J. XX,
občana SR vstúpi ako nový odporca: A. J., K.. O., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. J. XX, štátny občan
SR. Proti predmetnému uzneseniu podala A. J., K.. O. odvolanie. Krajský súd uznesením 7Co/57/2016
- 42 zo dňa 16.03.2016 odvolanie A. J., K.. O.j odmietol.
Dňa 11.01.2016 bolo súdu zo strany navrhovateliek doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým žiadali, aby súd uložil odporcovi A. J., K.. O., X.. XX.XX.XXXX, povinnosť zdržať sa prevodu
a zaťaženia právom v prospech tretích osôb - nehnuteľnosti - pozemok parcela CKN č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, zapísaná v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu
Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. úz. G. J., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej.
Nakoľkovčasedoručeniapredbežnéhoopatrenianemalsúdustálenýokruhúčastníkovatozdôvodu,že
A. J., K. O. podala odvolanie voči uzneseniu 40C/315/2015 -21 zo dňa 21.09.2015, ktorým súd pripustilzmenu účastníka konania na strane odporcu tak, že do konania na miesto doterajšieho odporcu vstúpi
ako nový S. A. J., K.. O., súd najskôr predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní a až
následne, po ustálení okruhu účastníkov konania, rozhodol o podanom predbežnom opatrení.
Navrhovateľky podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia odôvodňujú tým, že z priložených
dôkazov najmä LV. č. XXXX, F..Ú.. G.É. J. je zrejmé, že po podaní žalobného návrhu v predmetnej veci
došlo na podklade darovacej zmluvy k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
konania vo veci samej z odporcu H. J. na jeho manželku A. J.. Navrhovateľky uvádzajú, že existuje
dôvodná obava, že odporca opäť prevedie dotknuté nehnuteľnosti na tretie osoby, resp. tieto zaťaží
právomvprospechtretejosoby,čímsťažípriebehsúdnehokonania,resp.zmarísamotnývýkonsúdneho
rozhodnutia, teda je týmto osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľky
totiž majú dôvodnú obavu, že odporca bude naďalej vykonávať takéto prevody vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho konania, alebo túto zaťaží a ktoré v konečnom dôsledku
môže viesť k ujme na právach navrhovateľov, resp. až k nemožnosti vykonať rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 102 O.s.p. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami,
súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého
dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa §79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa §76 ods. 1 písm.f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava
faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,
hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Predpokladom pre
vydanie predbežného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny
vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je
práve potrebné nariadiť predbežné opatrenie.
Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej predbežnej,
hoci len dočasnej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené, prípadne by bol
ohrozený budúci výkon súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho
nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom
predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je
potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za
nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa uplatňujú zásady uvedené v § 6 a § 120 ods. 1 O.s.p.,
a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu sledovaného predbežným opatrením. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia sa síce nedokazuje, ale sa osvedčuje, t. j. nárok nemusí byť nepochybne
preukázaný, no miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou potreby riešenia vzťahov. Z
uvedeného vyplýva, že základným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčovanie
tých procesných a hmotno-právnych skutočností, ktorých spravdepodobnenie môže vyústiť do záveru o
legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Podmienkou pre jeho
vydanie, je teda osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov,
by bolo právo účastníka ohrozené.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia a s
pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že nie je osvedčený právny záujem na navrhovanom
predbežnom opatrení, keďže navrhovatelia neosvedčili existenciu naliehavosti vydania predbežného
opatrenia, nakoľko neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. neosvedčili, že
bez okamžitej predbežnej, hoci len dočasnej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka
ohrozené, prípadne by bol ohrozený budúci výkon súdneho rozhodnutia. Návrh neobsahuje opísanie
takých okolností, z ktorých by vyplývala bezprostredná hrozba nasvedčujúca nevyhnutnej potrebe
poskytnúť navrhovanú predbežnú ochranu právnym vzťahom v rozsahu uvedenom v žalobnom
návrhu. Navrhovatelia odvodzujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy od skutočnosti, že
pôvodný odporca previedol predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania na svoju manželku,
avšak nijakým spôsobom neosvedčili aspoň pravdepodobnosť úmyslu predmetnú nehnuteľnosť ďalej
prevádzať. Samotná skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť už bola raz prevedená, nie je sama
osebe dostatočným dôvodom osvedčujúcim nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani takým,
z ktorého by bolo možné usudzovať, že sa nejakým spôsobom zhoršuje hmotnoprávne postavenie
navrhovateľov. Inak povedané namietaný prevod nehnuteľnosti na 3. osobu, v súčasnosti odporkyňu,
neznamená ohrozenie, resp. porušenie doterajších faktických a právnych pomerov navrhovateliek
ohľadne výkonu ich vlastníckeho práva k rodinnému domu a užívaniu pozemku, na ktorom je dom vo
vlastníctve navrhovateliek postavený, teda súd nemá zadefinovaný priestor na poskytnutie rýchleho
dočasného zásahu potrebného minimálne na zachovanie doterajšieho právneho stavu. Navrhovaná
predbežná úprava sa nejaví ako vhodná ani vo vzťahu k návrhu na začatie konania vo veci samej,
predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom je postavený
rodinný dom vo vlastníctve navrhovateliek.
Podaným predbežným opatrením v danom prípade navrhovatelia sledujú zabezpečenie istoty, že sa s
predmetnou nehnuteľnosťou do skončenia konania vo veci samej nebude nakladať, to však nie zákonom
sledovaný účel vyplývajúci z inštitútu predbežného opatrenia.
Súd tiež zastáva názor, že navrhovaná úprava vzťahov na základe predbežného opatrenia v
požadovanom znení by v tomto momente navyše neprimeraným spôsobom zasiahla do vlastníckych
práv odporcu. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v
Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu a táto dočasná úprava je
potrebná a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V čase
súdneho rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nemal osvedčené, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia v nimi
požadovanom znení zamietol.
Súd považuje ešte na záver za potrebné podotknúť, že samozrejme toto rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a ani nijakým spôsobom
neprejudikuje výsledok konania vo veci samej.
Podľa ust. § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie
trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do
troch pracovných dní od vynesenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote
trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline, písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.