Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283351
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:6120283351.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu SetCar sk, a.s., Ulica

priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom
Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/1, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o
zaplatenie 97,33 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 97,33 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do
3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,
ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti na § 212 ods. 2, § 216
ods. 2 CSP záväzným predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 97,33 € istiny bez príslušenstva.

Záväzným predmetom sporu, základom uplatneného nároku bol nárok na náhradu škody na vozidle,
konkrétne nájomného za prenájom náhradného vozidla.

2. Aké tvrdenia produkoval žalobca v žalobe: Žalobca v žalobe uviedol, že došlo k škodovej udalosti.
Došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Náhradné
vozidlo si zapožičal u žalobcu. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku náhrady škody za náhradné vozidlo

v celom rozsahu. Poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu. Žalobca je tak aktívne legitimovaný k
vymáhaniu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. Túto skutočnosť
oznámil žalovanému. Nárok na náhradu škody opiera o ustanovenie § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15
ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V reakcii na
odpor žalovanej 27.6.2020 (čl. 80 spisu) uviedol: Ku škodovej udalosti došlo 14.11.2018 v Čadci. Škoda
vznikla na vozidle Škoda Superb, evidenčné číslo H.. Škoda bola spôsobená poškodenému V. V. TENA
OIL. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Superb, evidečnené číslo CC.,

ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod číslom 9528486409.
V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou musel poškodený užívať náhradné vozidlo KIA Sportage,
evidenčné číslo L., prenajaté od žalobu na základe nájomnej zmluvy č. 154/601 zo dňa 18.3.2019. Po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190154 zo dňa 25.3.2019, splatnú 8.4.2019,na sumu 556,80 € (464 € bez DPH). Žalovaný zaplatil z vyfakturovanej sumy len 366,67 €, teda 79 %
(zaplatil 55 € za deň, nezaplatil rozdiel 14,60 € denne). Náklady vynaložené na prenájom náhradného
vozidla považuje žalobca za skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému, a to v rozsahu nutne účelne

vynaložených nákladov v súlade s rozhodnutím NS SR R7/1992. Medzi škodou a dopravnou nehodou
porušením povinnosti je príčinná súvislosť. Keby nebolo došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,
nebolo by došlo k nehode a poškodený by si nemusel zapožičať náhradné vozidlo. Z ničoho nevyplýva
zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného hľadať najlacnejšiu požičovňu, resp. preukázateľne robiť
výber medzi požičovňami. V tomto smere žalobca poukázal na cenník žalobcu pre rok 2019, podľa

ktorého bola určená cena denného nájomného. Ak žalovaný namieta, mal produkovať tvrdenia a dôkazy.
Žalobca je aktívne legitimovaný, na základe platného postúpenia pohľadávky. Žalovaný na základe
zmluvy o postúpenej pohľadávke zaplatil časť faktúry za nájom náhradného vozidla. Zároveň postúpil
pohľadávku. Tým došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Je preukázané, že v dôsledku dopravnej
nehody poškodený nemohol reálne užívať vozidlo od dopravnej nehody až do opravy vozidla.

3. Dôkazy, ktoré predložil žalobca k žalobe a skutkový stav preukázaný týmito dôkazmi: Čl. 10 - záznam
o dopravnej nehode. Čl. 10 rub - zákazkový list. Čl. 11 - zmluva o prenájme vozidla, denné nájomné
69,60 €, vrátane DPH, na ktorej je napísané, že náhradné vozidlo je využívané na zabezpečenie chodu
spoločnosti, návštevu klientov v rámci SR. Čl. 12 - faktúra za 8 dní 556,80 €. Čl. 12 rub - oznámenie
o postúpení pohľadávky. Čl. 13 - zmluva o postúpení pohľadávky. Čl. 13 rub - oznámenie o poistnom

plnení, z ktorého vyplýva, že z nájomného na prenájom náhradného vozidla zaplatila žalovaná sumu
366,67 €. Čl. 82 spisu - cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019, z ktorého vyplýva, že denná
cena prenájmu platila nielen pre poškodeného, v tomto prípade ale pre všetkých partnerov.

4. Aké tvrdenia produkovala žalovaná: V odpore (čl. 69 spisu) uviedla, že v žalobe nie sú splnené

podmienkypodľa§132ods.1,2,3CSP,niesúuvedenérozhodujúceskutkovétvrdeniaadôkazy,pričom
súd nemá právo, ani povinnosť, sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia z pripojených dôkazov.
Skutočnosť, že v zmluve o prenájme je uvedený aj koniec prenájmu, zakladá pochybnosť o pravdivosti
nájomnej zmluvy, keďže pri jej uzavretí nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo opravené
a dokedy bude nájomný vzťah trvať. Taktiež ide o zmluvu do budúcna, pretože zmluva nemohla byť

uzavretá 18.3.2019, ale najskôr 25.3.2019, čo zakladá tiež pochybnosť o platnosti nájomného vzťahu.
Žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný (NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004 Z. z.), a to v nadväznosti na
zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodený bol dlžníkom
žalobcu. Pohľadávku žalobcovi nikdy nezaplatil, teda žalobcovi nikdy pohľadávka nevznikla. Išlo teda o
postúpenie záväzku poškodeného a nie pohľadávky, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Žalobca nezdôvodnil účelnosť vynaložených nákladov podľa § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu upravuje § 4
zákona o povinnom zmluvnom poistení - uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví,
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov
spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov, ušlý zisk. Nárok na náhradu nákladov

za prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z
Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že bol nútený užívať náhradné vozidlo. Žalovaný priznal
náhradu za denný nájom vozidla len do výšky 55 € s DPH. Žalovanej bolo doručené uznesenie - výzva na
doručenie dupliky podľa § 167 ods. 4 CSP. Výzvu prevzal právny zástupca žalovanej 13.7.2020. Lehota
uplynula márne, bez vyjadrenia dňa 29.7.2020, pričom súd konštatuje, že v stanovenej koncentračnej

lehote 15 dní mala právo a povinnosť žalovaná produkovať tvrdenia a dôkazy k replike žalobcu s tým,
že v bode 13. výroku je uvedené, že na neskôr označené, navrhnuté dôkazy súd nebude prihliadať. Súd
dospel k záveru, že koncentračná lehota uplynula márne a žalovaná v stanovenej koncentračnej lehote
nespochybnila tvrdenia žalobcu uvedené v replike. Súd túto skutočnosť vyhodnotil ako nespornosť
tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP, ktorú nemožno dodatočne meniť.

5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Vzhľadom k odôvodneniu rozsudku, bod 4. žalovaná
sa v koncentračnej lehote podľa § 167 ods. 4 CSP nevyjadrila, nespochybnila tvrdenia a dôkazy
žalobcu uvedené v replike (analogicky vyjadrenie k odporu zo dňa 27.6.2020 - čl. 80 spisu). V tomto
podaní žalobca podrobne rozpísal rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, preto už bola právne

irelevantná námietka žalovanej, že žaloba podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP neobsahuje rozhodujúce
skutkové tvrdenia, ani to, že súd nemôže z vlastnej iniciatívy namiesto žalobcu sám zostavovať tvrdenia
žalobcu z pripojených dôkazov. Na ostatné námietky žalovanej v odpore (aktívna legitimácia, účelnosť
vynaložených nákladov, nevyhnutnosť užívať náhradné vozidlo, platnosť a doba nájomného vzťahu)žalobca reagoval v replike zo dňa 27.6.2020 (čl. 80 spisu). Na uvedené tvrdenia však nereagovala
žalovaná v koncentračnej lehote podľa § 167 ods. 4 CSP, v rozpore s ustanovením § 149, § 150, §
151, § 153 ods. 1, 2 CSP. Túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že tvrdenia v replike zo dňa 27.6.2020

(čl. 80 spisu) považovala žalovaná za nesporné, podľa § 186 ods. 2 CSP, keď na ne nereagovala v
koncentračnej lehote podľa § 167 ods. 4 CSP. Podľa § 186 ods. 2 CSP nesporné tvrdenia nemožno
dodatočne meniť. Preto súd prioritne rozhodol na základe nesporných tvrdení strán konania podľa § 186
ods. 2 CSP o tom, že na strane žalobcu je daný nárok na zaplatenie doplatku nájomného za náhradné
vozidlo vo výške 97,33 €. Preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy podľa § 186

ods. 2 CSP v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len nad rámec uvedeného súd uvádza, že nespornosť
nároku vyplýva aj z toho, že žalovaná z náhradného nájomného 556,80 € zaplatila 366,67 € (55 €
dennezaplatila,nezaplatila14,60€denne).Týmuznalazákladavýškutotožnejpohľadávky.Týmuznala
aktívnu legitimáciu žalobcu, platnosť a dobu nájomného vzťahu, nevyhnutnosť užívať náhradné vozidlo.
Základ nároku je totožný a nemôže byť iný u uznanej a zaplatenej sumy 366,67 € a iný u neuznanej

nezaplatenej sumy 97,33 €. Pokiaľ teda rozporovala žalovaná len výšku, rozporovala len argument
účelnosti vynaloženého nájomného, ku ktorému však v rozpore s § 186 ods. 2, § 167 ods. 4, § 153
od. 1, 2 CSP neposkytla v koncentračnej lehote protitvrdenia. Súd teda vychádzal zo záveru, že aj toto
tvrdenie v replike žalobcu považuje žalovaná za nesporné v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP.

6. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní
úspešnou stranou konania v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % súd priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania. Výrok oprel o § 255 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Čadca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.