Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/223/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5317204168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: B. I.,
nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom,
advokátom so sídlom M. XX, XXX XX Y., proti žalovaným: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. XXX,
2/ V. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, 3/ O. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, žalovaní v rade 2/
a 3/ zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01
Čadca, IČO: 36 863 203, 5/ Z. I., nar. X.X.XXXX, I. XX, XXX XX K., 6/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX,
XXX XX K. - M., Česká republika, zastúpená všeobecnou splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou

Polesnou, so sídlom O. XXX/X, XXX XX K., Česká republika, 7/ I. I., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 8/
B. Y., nar. X.XX.XXXX, Y. L. XX, XXX XX G. K. 9/ I. M., nar. X.XX.XXXX, V. XX, XXX XX E., 10/ B. I., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX I. K. XXX, 11/ P. I. nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, 12/ P. K., nar. XX.X.XXXX,
C. XXX/XX, XXX XX K., Česká republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/31/2017-173 zo dňa 19.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/-3/ a 5/-12/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu proti žalovaným 1/ - 12/ v
celom rozsahu (výrok I.), ktorou sa žalobca v spojení s pripustenou zmenou žaloby (uznesením č. k.
4C/31/2017-157 z 3.12.2018) domáhal určenia, že nehnuteľnosti parcela C-KN 926/6 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 236 m2, C-KN 927/2 - záhrady o výmere 25 m2, vytvorené Geometrickým plánom
č. 69/2018 Ing. Petrom Mikolajom - GEOSTAV Turzovka zo dňa 8.8.2018, z časti parciel E-KN 1405 -
záhrady o výmere 178 m2, E-KN 1406 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, zapísaných na

LV č. XXXX, kat. úz. O., patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň rozhodol o trovách konania tak,
že žalobca je tieto povinný nahradiť žalovaným 1/ - 12/ v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená
po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol
na základe darovacej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N145/2012, Nz19691/2012,
zavkladovanej pod V 1590/2012. Nehnuteľnosti boli v prírode reálne vydelené ešte pred rokom 1950

na základe reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Východiskom úvahy
a právnych záverov súdu prvej inštancie bolo rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí
bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnené v zbierke IV, podľa ktorého deľbaa zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na
základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva.

3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v dávnej minulosti právni predchodcovia strán sporu
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam 1404/3, 1405, 1406, 1407 (ktoré sú teraz parcelami
EKN a tvoria predmet sporu) zapísaným v PKN vložke XXX pre kat. úz. O. zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Právny predchodca strán sporu - O. O. bol zapísaný
ako vlastník uvedených PKN nehnuteľností v ideálnych spoluvlastníckych podieloch avšak na základe

reálnej deľby mu boli tieto reálne vydelené (neskôr zmapované ako parcely EN pred THM mapami
EN). Zároveň 1928 došlo k reálnej deľbe týchto reálne vydelených nehnuteľností v prospech jeho
príbuzných - B. I. a jeho ženy M., rod. O., Z. A., rod. O., E. M., rod. O., B. O.. Súdu však nebolo
známe, ktoré konkrétne reálne vydelené nehnuteľnosti z pozemnoknižných parciel 1404/3, 1405, 1406,
1407 boli reálne vydelené O. O. a ktorý z týchto reálne vydelených nehnuteľností v prospech O. O.
boli následne vydelené jeho právnym nástupcom (právny nástupcovia O. O. boli B. I. a žena M., rod.

O., B. O., Z. A., rod. O., E. M., rod. A.). Vlastníci reálne vydelených nehnuteľností ďalej disponovali
s predmetom vlastníctva, ale vo formálnej rovine bol väčšinou prevod alebo prechod vlastníckeho
práva realizovaný v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. Na tomto základe súd konštatoval existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP). V skoršom konaní
vedenom na Okresnom súde v Čadci sp. zn. 10C/362/82 sa pozemnoknižní vlastníci domáhali zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva podľa skutočného užívania a skutočnej reálnej deľby, ktorá prebehla a
vyplývala z pozemnoknižných vložiek. Predmetné konanie skončilo zamietnutím žaloby, avšak v rámci
dokazovania - v znaleckom posudku Ing. Káčeríka zo dňa 19.06.1983 znalec konštatoval skutočné
užívanie konkrétnych parciel EN pred THM podľa reálnej deľby uvedenej v pozemnoknižných vložkách.
Vykonanú deľbu v zmysle tohto dôkazného prostriedku súd prvej inštancie bližšie špecifikoval v odseku

22. napadnutého rozsudku. Súčasťou bol aj polohopisný plán a geometrický plán, ktorý zameral a
graficky znázornil uvedenú reálnu deľbu a skutočné pozemkov. Tento však nebol v katastri nehnuteľností
zapísaný, keďže v konečnom dôsledku nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva. Uvedené
súd považoval za jednoznačný dôkaz o tom, že týmto geometrickým plánom bola odborným znaleckým,
grafickým a technickým spôsobom zadokumentovaná reálna deľba a užívanie na základe reálnej deľby

od roku 1927, 1928. Z týchto dôvodov aj navrhnuté výsluchy ďalších svedkov považoval súd za
nadbytočný dôkaz, keďže mal dostatočne odborne preukázanú deľbu a užívanie listinnými dôkazmi,
ktoré boli súčasťou spisu 10C/362/82. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že touto deľbou by
mal súd preukázanú deľbu reálnej vydelených nehnuteľností na základe rozhodnutia 911/32 v prospech
právnej predchodkyne žalobcu V. I., rod. A.. Reálna deľba by nepreukázala vlastnícke právo žalobcu,

pretože žalobca nezískal vlastnícke právo na základe titulu „inej skutočnosti“ podľa § 132 Občianskeho
zákonníka, ktorým je rozhodnutie o deľbe do roku 1950. V. I. (právna predchodkyňa žalobcu) mohla na
žalobcu previesť len tie práva, ktoré jej patrili, mohla disponovať len s tými nehnuteľnosťami, u ktorých
je preukázané jej vlastnícke právo (§ 123 OZ). Pokiaľ by previedla na žalobcu aj nehnuteľnosti, ktorých
nebola vlastníčkou ku dňu prevodu, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Darovacej zmluvy

zo dňa 4.6.2012 v nadväznosti na § 39 OZ a § 123 OZ.

4. Následne okresný súd konštatoval, že v prvom rade bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné
bremeno a preukázať vzájomnú identifikáciu parciel, ktorým parcelám EN pred THM zodpovedali parcely
tvoriace predmet sporu C-KN 926/6, C-KN 927/2, aby súd mohol ustáliť, či ide o nehnuteľnosti, ktoré

právna predchodkyňa žalobcu získala v stave EN pred THM reálnou deľbou a v akom rozsahu. Bez
uvedenej vzájomnej identifikácie pozemkov súd nemal dostatočný sumár dôkazov, aby rozhodol, že
sporné nehnuteľnosti C-KN 926/6, 927/2 boli výsledkom reálnej rodinnej deľby v roku 1928 v prospech
právnej predchodkyne žalobkyne a nemal dostatok dôkazov k rozhodnutiu, že išlo o reálnu deľbu,
nielen čo do užívania, ale ja čo do vlastníckeho práva. S uvedenou požiadavkou bol právny zástupca

žalobcu oboznámený na pojednávaní dňa 21.6.2018 a v tejto súvislosti požiadal o možnosť vyhotoviť
znalecký posudok, čomu súd vyhovel. Na to dňa 26.11.2018 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu,
aby v lehote 1 mesiaca doručil súkromný znalecký posudok súdu. Súčasne bol vyzvaný, aby v rovnakej
lehote predložil identifikáciu predmetu sporu po pripustení zmeny žaloby. V súdom určenej lehote tento
nebolsúdudoručený,pretobolvytýčenýtermínpojednávaniana19.3.2019.Odprevzatiapredvolaniado

termínu pojednávania mala strana sporu k dispozícii ešte lehotu 2 mesiace. Vzhľadom na takýto stav súd
konštatoval, že nesplnenie pokynu súdu ohľadom dôkazného bremena žalobcu nie je možné reparovať
vznesením procesného návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Bez uvedených dôkazov
nebolo možné ustáliť, či predmet sporu bol vo vlastníctve V. I. - darkyne a či tento platným spôsobomzískal vlastnícke právo žalobca na základe Darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 v reálne vydelenom
stave. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. V závere skonštatoval, že žalobca môže podať
novú žalobu, pretože žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností

označených v žalobe, ale z dôvodu, že nebolo možné rozhodnúť o jeho vlastníckom práve k uvedeným
nehnuteľnostiam z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, t. j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno k
svojim tvrdeniam a nepredložil znalecký posudok na vzájomnú identifikáciu sporných nehnuteľností na
stavreálnevydelenýchnehnuteľnostíENpredTHMaopačne.Súdtakpostupovalvzhodesrozhodnutím
NS SR 3Cdo 146/2003 zo dňa 26.2.2004.

5. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a v ňom zakotvenej zásady úspechu
v spore.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle §
365 ods. 1 písm. e) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne ho zmenil a žalobe vyhovel. Odvolateľ poukázal na dôvod
zamietnutia žaloby, a síce, že v koncentračnej lehote nedoručil znalecký posudok na identifikáciu parciel
v nadväznosti na znalecký posudok Ing. B. Káčeríka a následnej ohliadky zo dňa 21.5.1982 v konaní
pred Okresným súdom v Čadci 10C/362/82 a bez týchto dôkazov nebolo možné ustáliť, či predmet
sporu bol vo vlastníctve V. I., a teda, že či žalobca platným spôsobom nadobudol vlastnícke právo na

základe Darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 v reálne vydelenom stave. Ďalej poukázal na body 16 a 17
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Za podstatné považoval, že znalecký posudok Ing. B. Káčeríka
konštatoval, kto ktoré vydelené časti reálne užíval v rámci reálnej deľby z roku 1927. Zároveň týmto
znaleckým posudkom bolo preukázané, že ani žalovaní v rade 2/ a 3/ (ani ich právni predchodcovia)
predmet sporu nikdy neužívali a ani v rámci reálnej deľby na podiel, ktorý si nárokovali, im nikdy

nepatril. Ich nárok, ktorý si uplatňujú zo žalovaných parciel, je tak nedôvodný, právne nepodložený, čo
z tohto dokazovania vyplynulo. Je toho názoru, že nové znalecké dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo
už preukázanú reálnu deľbu konštatovanú znalcom Ing. Jozef Káčeríkom, by reálne nič neprinieslo.
Z ich pohľadu bol dôležitým dôkazom navrhnutý výsluch svedkov: Z. C., M. O., B. A. a M. I.. Týmto
chceli preukázať reálne užívanie a držbu žalovaných nehnuteľností aj v nadväznosti na predloženú

fotodokumentáciu, kto reálne užíval predmet sporu. Súd tento návrh zamietol. Reálnu deľbu popierali
jedine žalovaní v rade 2/ a 3/. Napriek tomu, že žalovaná v rade 1/ sa nikdy k veci nevyjadrila, prakticky
potvrdila ním tvrdené skutočnosti, a to reálnu držbu a reálnu deľbu. Jedine táto žalovaná mohla mohla
túto reálnu deľbu popierať, čo nikdy nepoprela. Je teda na zváženie, či v danom prípade v rámci
vykonaného dokazovania má prednosť znalecký posudok alebo výsluch svedkov. Výsluch svedkov

znalých miestnych pomerov, má podľa neho vyššiu dôkaznú hodnotu ako znalecký posudok a vniesol
by do celej veci viac.

7. Z vyjadrenia žalovaných v rade 2/ a 3/ k odvolaniu žalobcu vyplynulo, že títo sa v plnej miere
stotožnili s rozsudkom súdu prvej inštancie, tento navrhli potvrdiť a priznať žalovaným v rade 2/

a 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že žalobca v žiadnom ohľade neuniesol
dôkazné bremeno. Poukázali na predbežný právny názor súdu vyslovený na pojednávaní 21.6.2018,
chýbajúcu vzájomnú identifikáciu znalca na stav C-KN, P-KN, EN pred THM, a to na všetky parcely
E-KN 1405, 1406, 1407, 1404 a všetky deti tak, ako mali byť podelené podľa reálnej deľby tvrdenej
žalobcom. Žalobca nechal vypracovať len geometrický plán bez vzájomnej identifikácie pozemkov. V

lehote ustanovenej súdom nepreukázal reálnu deľbu, neuniesol dôkazné bremeno v tejto zásadnej
otázke, i napriek tomu, že súd žalobcu jasne upovedomil o tom, aké dôkazy považuje za dôležité v
tomto spore vykonať a v akej lehote. Pretože príslušné dôkazy neboli žalobcom predložené včas, súd
správnerozhodolozamietnutížalobypriuplatnenísudcovskejkoncentráciekonania.Snahaovykonanie
dôkazu výpoveďou svedkov sa v situácii, kedy žalobca mal možnosť dokázať ním tvrdené skutočnosti

prostredníctvom znaleckého posudku, javia ako účelové. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa žalovanej
v rade 1/ Z. Bazgerovej, faktom ostáva, ako tvrdí i žalobca, že táto bola v konaní pasívna, k veci sa
nevyjadrila. Žalobca však nemôže z jej pasivity vyvodzovať pre seba pozitívne závery tak, ako je to
v tomto prípade. Je potrebné vziať do úvahy, že výpovede svedkov s ohľadom na dávne obdobie, ku
ktorému sa mali svedkovia vyjadrovať, by boli do veľkej miery subjektívne, zrejme aj nepresné. Znalecký

posudok vypracovaný znalcom, ktorý je odborníkom na danú oblasť, je v plnej miere objektívny a to
aj s poukazom na hroziacu sankciu za vypracovanie úmyselne nepravdivého znaleckého posudku a
spochybniteľný iba iným znalcom v danej oblasti. V závere vyjadrenia poukázali na ustanovenie § 185
ods. 1 CSP a súdnu prax.8. Odvolanie žalobcu, ako aj vyjadrenie žalovaných v rade 2/ a 3/, bolo zaslané stranám sporu v zmysle
ustanovenia § 374 CSP. S ďalšími vyjadreniami strán sporu v rámci odvolacieho konania odvolací súd

nedisponoval.

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalrozsudokokresnéhosúduvrozsahuazdôvodov
podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo

veci samej, t. j. vo výroku I. (v zamietajúcom výroku), ako aj vo výroku II. o trovách konania ako výroku
závislom, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd vyzval strany sporu v zmysle ustanovenia § 382 CSP na možnú aplikáciu ustanovenia
§ 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonníka“), ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité.

11.Žalobcaktejtovýzveodvolaciehosúduuviedol,žesúhlasísaplikáciouust.§132ods.1Občianskeho
zákonníka, pretože toto ustanovenie nebolo použité pri doterajšom rozhodovaní a súčasne je možné
ho aplikovať na rozhodnutie v predmetnej veci. Z opatrnosti súhlasil aj s aplikáciou ust. § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

12. Žalovaní v rade 2/ a 3/ vo vyjadrení uviedli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenej
reálnej deľbe, pričom nikdy počas konania netvrdil, že by mala existovať písomná zmluva, ktorú by bolo
možnévložiťdokatastranehnuteľností,aleboakokoľvekinakverifikovať.Vuvedenomprípadeabsentuje
akýkoľvek nadobúdací titul žalobcu, a pokiaľ v konaní tvrdil, že existovala ústna zmluva, tak existenciu

tejto sa mu v konaní nepodarilo preukázať a žalovaní toto tvrdenie v plnom rozsahu rozporujú.

13.Navýzvusúdureagovalaajžalovanávrade1/.Svojevyjadreniestrohonapísalanaobálkudoručenej
súdnej zásielky (s výzvou odvolacieho súdu) a takto zaslala späť. Uviedla, že I. na roli G. (označenie
role nie je dobre čitateľné, pozn. odvolacieho súdu) nič nevlastní, ona nič jeho nemá, nič nevlastní pod

č. 28. Dodala nasledovné:„...žiadam, aby ste nič od I. nebrali ...mi neposielali nič.“

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a po
ich preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, ale v rozsahu
uvedenom nižšie sa nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolací súd sa

nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie resp. so smerom ktorým sa v konaní vydal nepriamo
vyplýva aj z výzvy odvolacieho súdu adresovanej stranám, aby sa vyjadrili k aplikácii iného zákonného
ustanovenia. Pokiaľ ide o zistenie rozsahu skutkového stavu pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, tento
bol postačujúci z hľadiska dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

15. Čl. 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať
veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke
právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,
právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania

predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla súčasne aj trvale garantovaná právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemožno obmedziť alebo využiť bez
právneho dôvodu (nález Ústavného súdu SR zo 16.decembra 2009, sp. zn. III. ÚS 237/09, obdobne aj
nález Ústavného súdu SR z 21. február 1996, sp. zn. I. ÚS 128/95).

16. Nadobudnutím vlastníctva sa rozumie prípad, keď sa vlastníkom konkrétnej veci a nositeľom
subjektívneho vlastníckeho práva (§ 123 OZ) stane niekto, kto doposiaľ vlastníkom nebol, pretože
vlastníkom bol niekto iný alebo vlastníkom nebol nikto. Vlastnícke právo možno nadobudnúť určitými
spôsobmi upravenými zákonom (napr. Občiansky zákonník).

17. V ust. § 132 ods. 1 OZ sú uvedené jednotlivé právne tituly (dôvody) nadobudnutia vlastníckeho
práva. Výpočet jednotlivých právnych titulov, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo v cit.
zák. ustanovení nie je vyčerpávajúci. Exemplárne tiež uvádza zmluvy, na základe ktorých dochádza kprevodu vlastníckeho práva medzi inými aj darovaciu zmluvu. Predmetom tejto zmluvy je určitá vec,
ktorá na základe konsenzu zmluvných strán prechádza z vlastníctva jedného subjektu do vlastníctva
druhého subjektu. K platnému prevodu vlastníckeho práva dôjde len vtedy, ak je prevodca vlastníkom

veci. Zároveň platí, že prevodca môže previesť na nadobúdateľa len toľko práv, koľko v skutočnosti
má. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v našom právnom systéme v
zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad
alium transfere potest quam ipse habet). Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom
a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám

nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak
(napr. uznesenie NS SR z 18. decembra 2012, sp. zn. 2M Cdo20/2011). Pre zmluvné nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti platí zásada, že vlastníctvo nehnuteľností, ktorá sa zapisuje do
katastra sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ). Platnosť (náležitosti)
právneho úkonu (a to aj úkonu nasledujúceho zmenu vlastníctva) sa posudzuje podľa práva platného
v čase uskutočnenia právneho úkonu.

18. V prejednávanej veci mal odvolací súd preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam EKN 1405 a EKN 1406, z častí ktorých boli vytvorené sporné nehnuteľnosti, vo výške
spoluvlastníckeho podielu 11/16 na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.06.2012 spísanej vo forme
notárskej zápisnice. Z obsahu predmetnej zmluvy určitým a zrozumiteľným spôsobom vyplýva, že tieto

prevodkyňa/darkyňa - V. I., rod. A. prevádza obdarovanému/žalobcovi do podielového spoluvlastníctva.
Uvedenému obsahu právneho úkonu zodpovedá aj zápis v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX Obce a
kat. úz. O., kde ako titul je uvedená darovacia zmluva č. V 1590/2012 zo dňa 25.06.2012. Z vykonaného
dokazovania, ktoré okresný súd zhrnul v ods. 3 napadnutého rozsudku vyplynula aj tá skutočnosť, že
dcéra B. O., M. C. (vypočutá ako svedkyňa v rámci vykonanej ohliadky nehnuteľností) predala tieto

sporné nehnuteľnosti V. I., rod. A. (matke žalobcu). Súd však nemal k dispozícii tento právny úkon. Ďalšie
tvrdenia boli už len v tom smere, že tieto nehnuteľnosti boli predané žalobcovi.

19. Individualizácia nehnuteľnosti v obligatórne písomnom právnom úkone týkajúcom sa jej prevodu
musí byť vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré

nehnuteľnosti sú predmetom právneho úkonu. V takom prípade nie je významná tá vôľa, ktorú bolo
možné zistiť až objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, ak nevyplýva
priamo z písomnej zmluvy (22 Cdo 555/2008 NS ČR). Námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal
už jeho právny predchodca, nemôže mať pozitívny vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom
pozemku je držiteľ, ak právny predchodca na držiteľa sporný pozemok nepreviedol (neoznačil ho v

zmluve) a previedol na neho iba pozemky iné (22 Cdo 2831/2008 NS ČR). Aj z citovaných rozhodnutí
vyplýva, aký význam z hľadiska právnych účinkov má vymedzenie predmetu zmluvy o prevode
nehnuteľností. Ďalším faktorom, ktorý možno v tejto súvislosti vyvodiť a má význam pre danú vec je
tá skutočnosť, že v prípade žalobcu jediným v prospech neho svedčiacim predpokladom nadobudnutia
vlastníckeho práva je len vlastníctvo k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, ktorý nadobudol na

základe darovacej zmluvy. Iné skutkové okolnosti zistené na základe vykonaného dokazovania vo
veci ohľadom reálnej deľby nie sú v tomto prípade právnym dôvodom, ktoré by svedčili v prospech
žalobcu. Žalobca sa na základe darovacej zmluvy mohol stať len vlastníkom ideálnych spoluvlastníckych
podielov k sporným nehnuteľnostiam, ktoré pred ním boli vo vlastníctve jeho právnej predchodkyne.
Je právne bezvýznamné, ak sa jeho právna predchodkyňa subjektívne cítila byť vlastníčkou v celosti

vydelenej parcely. Na základe čoho sa jeho právna predchodkyňa subjektívne pokladala za výlučnú
vlastníčku prevádzaných nehnuteľností žalobca neobjasnil. Žalobca súčasne neuviedol iné skutkové
tvrdenia, že by mal iným spôsobom zvyšný podiel vo výške 5/16 sporných nehnuteľností nadobudnúť. Z
pohľadu a prístupu odvolacieho súdu k predmetu sporu vzhľadom na prezentovaný titul nadobudnutia
sporných nehnuteľností žalobcom, bolo namieste už len z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietnuť. Ďalší

postup okresného súdu ohľadom preukazovania reálnej deľby bol tak nadbytočný. Iná skutočnosť -
nadobudnutie vlastníckeho práva reálnou deľbou svedčí priamo len jej účastníkom, v danom prípade
právnym predchodcom strán sporu.

20. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky žalobcu ako

neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.21. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá
procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca ako odvolateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto
žalovaným v rade 1/-3/ a 5/-12/ patrí voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).