Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115219610
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115219610.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej

veci žalobkyne v rade X/ V. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX G. J. Č.. XXX, v rade X/ F. G., X..
XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX G. J. Č.. XXX, obe žalobkyne zastúpené splnomocneným zástupcom: JUDr.
Peter Rybár, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie, ul. Andreja Kmeťa č. 11, 010 01 Žilina, proti
žalovanej: A. J., K.. O., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX G. J. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom:
H.. E. L., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX F. Č.. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyňám v rade 1/ a v rade 2/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.06.2015, sa žalobkyne v rade 1/, 2/ domáhali

určenia, že sú vlastníčkami nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území G. J. parcela CKN č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu
Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX, každá zo žalobkýň v spoluvlastníckom podiele vo výške 1.
Žalobou uplatnený nárok zdôvodnili predovšetkým tým, že podľa Z. Č.. XXXX pre kat. územie G. J.,
vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, právny predchodca žalovanej H. J. je výlučným
vlastníkom (v čase začatia konania) nehnuteľnosti - pozemku parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 121 m2 titulom osvedčenia o vydržaní č. X., X. XXXXX/XXXX, X. XXXXXX/XXXX

zo dňa 19.05.2014. Súd poznamenáva, že Uznesením č. k. 40C/315/2015-21 zo dňa 21.09.2015,
právoplatného dňa 17.10.2015 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalovaného a na jeho miesto
vstúpila A. J., ktorá nadobudla vlastníctvo k predmetnej spornej nehnuteľnosti na základe darovacej
zmluvy. Súčasne Uznesením č. k. 40C/315/2015-46 zo dňa 19.05.2016, právoplatného dňa 16.06.2016,
zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

2. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. J., sú žalobkyne podielovými

spoluvlastníčkami, každá v podiele o veľkosti 1 k nehnuteľnosti - dom súpisné číslo XXX, postavený
na pozemku parcela M. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, ktorý pozemok je
zapísaný na Z. Č.. XXXX kat. územia G. J. a je vo výlučnom vlastníctve teraz už žalovanej. Právny
predchodca navrhovateliek nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - k domu súpisné číslo XXX
pred viac ako 13-timi rokmi, od ktorého okamihu sa ujal aj oprávnenej držby k pozemku parcela CKN
č. XXXX, na ktorom je predmetný dom postavený. Tento dom kompletne zrekonštruoval (nová strecha,
steny, podlahy, voda a iné) a riadne užíval. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobkýň, resp.

žalobkyne nevyhnutne spolu s domom riadne a nepretržite po viac ako zákonom ustanovenú dobu
užívajú aj dotknutý pozemok. S poukazom na tento faktický stav poukazujú na skutočnosť ako mohol
právny predchodca žalovanej nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo k pozemku parcela CKN č.
XXXX, na ktorom je predmetný dom vo vlastníctve tretích osôb postavený, teda ako mohol preukázaťsplnenie zákonnej podmienky nepretržitej, nerušnej a oprávnenej držby pozemku. Uvedená skutočnosť
nie je zrejmá ani z nadobúdacieho titulu - listiny osvedčenia o vydržaní zo dňa 19.05.2014. Právna
argumentácia žalobcu je založená na ustanovení §-u 130 ods. 1, §-u 132 ods. 1, §-u 134 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, poukázali na
nesúlad medzi faktickým a právnym stavom k tejto nehnuteľnosti. Na preukázanie skutkových tvrdení
označili a predložili nasledovné listiny: LV č. XXXX pre katastrálne územie G. J. C. Z. Č.. XXXX pre
katastrálne územie G. J..

3. Žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe dňa 19.08.2016, v ktorom poukázala, že spornú
nehnuteľnosť nadobudla dobromyseľne od manžela H. na základe Darovacej zmluvy Y. XXXX/XXXX,
v ktorej vklad bol povolený 06.08.2015. Odmietla tvrdenie žalobkýň, že ich právny predchodca, resp.
ony samé spornú nehnuteľnosť užívajú nepretržite v celosti viac ako 13 rokov, pretože žalobkyne okrem
toho, že fakticky ovládajú vec, majú vôľu nakladať s ňou ako s vlastnou, musia preukázať dobrú vôľu,
že im vec alebo výkon práva patrí. Túto nijako nekonkretizujú, naopak jej manžel disponuje listinnými

dôkazmi o tom, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom - kúpou
podielu od Š. J. a nadobudnutie podielu po právnych predchodcoch - rodinných príbuzných manžela. Z
uvedených dôvodov žiadala, aby žaloba bola v celom rozsahu súdom zamietnutá ako nedôvodná.

4. Predbežné prejednanie sporu prispelo k doplneniu skutkových tvrdení žalobcu prostredníctvom

jeho splnomocneného zástupcu ohľadom zákonných predpokladov vydržania, k čomu predmetná
žaloba nepochybne smeruje a označeniu dôkazov na ich preukázanie, to znamená, že k skutkovým
okolnostiam smerujúcim k vydržaniu predmetného pozemku so zdôraznením, že ide o zastavaný
pozemok predmetnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň, dobrovoľnej držbe a dĺžke tejto držby,
navrhol vypočuť svedka H. G.L. ako právneho predchodcu žalobkýň.

5. Súčasťou predbežného prejednania sporu bolo aj kvalifikované vyjadrenie žalovanej prostredníctvom
splnomocneného zástupcu k predmetu sporu, pričom splnomocnený zástupca žalovanej v spolupráci
so zástupcom žalobkýň bude viesť strany sporu k mimosúdnej dohode, pretože nemá vedomosť o tom,
že by sa strany sporu o mimosúdnu dohodu pokúsili. Pokiaľ však strany sporu nedospejú k mimosúdnej

dohode a tento spor bude riešiť súd, navrhol, aby súd vypočul k nadobudnutiu vlastníckeho práva k
domu svedka H. J., ďalej predložil súdu listinný dôkaz o tom, že H. J. nadobudol nehnuteľnosť pod
pozemkom na základe dvoch titulov, jednak od právneho predchodcu Š. J. v podiele 1 na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 07.08.2014, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie G. J., ktorým preukazuje,
že predávajúci Š. J., bol podielovým spoluvlastníkom k spornej parcele vo výške 1 pred uzatvorením

kúpnej zmluvy. Predložil súdu aj Notársku zápisnicu X. XXX/XXXX zo dňa 19.05.2014, ktorým bola
osvedčená skutočnosť vydržania nehnuteľnosti manželom žalovanej v zmysle §-u 63 Z. č. 397/2000
Zbierky zákonov a §-u 134 Občianskeho zákonníka. Súčasne predložil aj listiny, ktoré boli súčasťou
osvedčenia o vydržaní, a to vyjadrenie obce G. J. s vyhlásením, že táto nemá námietky k vzniku
vlastníckehoprávaH.J.kspornejparceleCKNč.XXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere121m2,

ktorým chcel preukázať, že obec poznajúc miestne pomery mala vedomosť, že sporný pozemok nemôže
vlastnícky patriť vlastníkovi stavby. Ďalej predložil súdu tvrdenie, že sporný pozemok vždy patril rodine
R. a nikdy nebol prevádzaný spolu so stavbou stojacou na ňom. O tejto skutočnosti vedeli nadobúdatelia
stavby pri jej prevode a vedela o tom aj obec.

6. Z označenej notárskej zápisnice mal súd preukázané, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sa
okrem iných nehnuteľností vzťahuje aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku 3 CKN parcela č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, v texte osvedčenia je konštatované, že uvedené
podiely v nehnuteľnostiach nadobudol ešte otec starej matky R. R., a to zámenou a reálnou deľbou
s pôvodnými spoluvlastníkmi niekedy v 30-tych rokoch, kedy po ňom jediná dedička sa stala stará

mama U. K., K.. R., ktorá tieto nehnuteľnosti užívala až do svojej smrti v roku 2006 a od roku 2006
tieto podiely nikým nerušene užívam ja navrhovateľ, čo potvrdzuje obec G. J. a právni nástupcovia
po pôvodných spoluvlastníkoch. Súčasťou k vydanému osvedčeniu bolo predložené vyjadrenie obce
G. J., listy vlastníctva, dedičské rozhodnutia a vyjadrenia právnych nástupcov. Ďalej bolo predložené
osvedčenie o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2007 po poručiteľke U. K., K.. R.F., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom G. J. Č.. XXX, zomrelej XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že
ako zákonné dedičky prichádzajú do úvahy H. J., K.. K., X.. XX.XX.XXXX a L.. E. K., K.. K., X..
XX.XX.XXXX.Zvyjadreniaprávnychnástupcovzodňa10.05.2014vyplýva,žeposmrtiU.K.,predmetné
pozemky užíva jej vnuk H. J., X.. XX.XX.XXXX, nijako nespochybňujú, že je oprávnený preukázaťk predmetným pozemkom spoluvlastnícke právo vydržaním a súhlasia, aby jeho vlastníckeho právo
bolo zákonným spôsobom osvedčené a následne zapísané do katastra nehnuteľnosti. Z predloženej
kúpnej zmluvy V XXXX/XX, ktorej vklad bol povolený 03.04.2003. Žalovaný preukazuje, že touto kúpnou

zmluvou predávajúci H. B. a manželka P. B., predali kupujúcim H. G. a manželke (rodičia žalobcov),
dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku XXXX a vedľajšiu stavbu - stodolu bez súpisného
čísla, rovnako na pozemku XXXX v katastrálnom území G. J.. V čl. 2 predmetnej zmluvy je uvedené,
že „predmetom tejto zmluvy nie je prevod pozemkov zastavaných nehnuteľnosťou, ktoré nie sú vo
vlastníctve predávajúceho.“ Týmto preukazujú, že manželia G. vedeli, že dom súpisné číslo XXX kupujú

bez pozemku, lebo predávajúci nebol jeho vlastník, ďalej poukázali, že sporná parcela KNC XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2 bola vytvorená z pôvodnej pozemno-knižnej parcely
XXXX zapísanej v PK vložke XXX, pre katastrálne územie G. J.. Z predmetnej pozemno-knižnej vložky
je preukázané, že vlastníkom pôvodnej parcely XXXX bola rodina R.S., v tejto súvislosti navrhol, aby
súd vypočul ako svedkov svedkyňu Š. L., K.. J. C. Š. J. na preukázanie dobromyseľnosti vo vzťahu k
vydržaniu žalobcami.

7. Z výpovede svedka H. G. súd zistil, že potom, ako natrafil na nehnuteľnosť v katastrálnom území G.
J., ktoré veľmi dobre pozná a táto bola v dezolátnom stave, zistil vlastníka tejto nehnuteľnosti a následne
s ním uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu, pričom v tejto zmluve bolo uvedené, že k tejto nehnuteľnosti
nepatrí pozemok. Následne oslovil majiteľov týchto pozemkov, požiadal ich o odpredaj tohto pozemku,

pri návšteve mu predložili doklad o vydaní stavebného povolenia k danej parcele a stavbe, to znamená,
že mali doklad o tom, že tento pozemok im patrí a potom uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu na viacej
pozemkov. Tento pozemok spolu s nehnuteľnosťou domom užíva viac ako 15 - 16 rokov, nikdy nebol
upozornený, že mu tento pozemok nepatrí, asi pred pol rokom ho navštívil pán H. J. a uviedol mu, že
sa stal podielovým spoluvlastníkom v 1, k tomuto pozemku a k ďalším tam pozemkom a práve vtedy

sa dozvedel, že je majiteľom sporného pozemku v 1/1. K histórií tohto domu uviedol, že tento dom bol
postavený asi v 40-tych rokoch, keď pán R. začal asi v roku 42 realizovať túto stavbu, ktorú opustil
a nasťahoval sa do nej pán J., medzi ktorými bol aj súdny spor ohľadom tejto nehnuteľnosti, v čase,
keď podpisoval kúpno-predajné zmluvy na pozemky s pánom R. bol presvedčený, že predmetom týchto
kúpnych zmlúv je aj sporný pozemok pod domom. Najskôr kupoval dom a následne asi po pol roku,

možnoporokusakupovalipozemky.Potom,akokúpildom,tentosanedalhneďužívaťmuselhopostaviť
nanovo, stavba mu trvala asi 2 roky. Poznamenal, že pozemok nemohol pán J. užívať, keďže tam býval.

8. Z výpovede svedka H. J., súd zistil, že sporný pozemok patril rodičom jeho starých rodičov, tento
pozemok so starými rodičmi navštevoval a vedel, o čo sa jedná, vydržanie pozemku prebehlo zákonným

spôsobom so všetkými náležitosťami, presnú genézu sporného pozemku nepozná, vie, že bol na tom
pozemku starý dom a tento užíval niekto príbuzný z babkinej strany. Pozná to z rozprávania. Vzhľadom
na to, že na tomto pozemku je chalupa, a tento pozemok sa využívať nedá, ale vie, že sa tam nachádza.
Potvrdil, že má vedomosť, že pán G. kupoval od pána R. aj iné pozemky, mohlo to byť niekedy v rokoch
2000 až 2003. Chalupu kúpil asi v roku 2001, opravoval ju a vydával ho tam. Potom, ako pán G. skúpil

pozemky od pána R., mohlo to byť niekedy v období od roku 2000 do roku 2003, navštívil aj jeho a
konkrétne sa ho opýtal, koľko chce za tie močiare, pričom mal na mysli pozemky, ktoré patrili jeho starej
mame vrátane sporného pozemku. Sám G. mu dal ponuku už v tom čase 400 až 500.000,-Sk.

9. Z výpovede svedka Š. J., súd zistil, že tento svedok býval priamo v dome, ktorý je vo vlastníctve

žalobkýň, v tomto dome bývala aj jeho mama, potom ako ujec Š. R. odišiel na Sudety. Po smrti mamy,
tento dom užíval vo voľnom čase, chcel dať dom do poriadku, ale ujec pýtal veľa peňazí, nakoniec sa
musel odtiaľ vysťahovať. Tento dom kúpil najskôr niekto z P. a potom ho kúpil G.. Mohlo to byť niekedy
v 90-tych rokoch. Podiel v 1 sporného pozemku mu darovala mama okolo roku 1983, neskôr ho predal.

10. Svedkyňa H.. E. K. vo svojej výpovedi potvrdila súdu, že pani U. K. bola jej matkou a tie
pozemky, ktoré boli v susedstve sporného zastavaného pozemku, boli dané do družstva, pokiaľ išlo o
tú nehnuteľnosť, ktorá tam stála, teda dom, je jasné, že jej mama, nemohla tento pozemok užívať, aby
niekomu išla do chalupy, mala vedomosť, že dom patril pánovi Š. R. a nebol to dom, ktorý sa dal užívať
na bývanie. Pánovi J. vysvetlila celú genézu a tak isto mu poukazovala pozemky, aby vedel, čo k tomu

patrí. K nehnuteľnosti a k užívaniu tejto nehnuteľnosti, pokiaľ ide o dom, by sa mohol vyjadriť práve pán
J., ktorý tam viac-menej žil a býval, v tejto nehnuteľnosti dokonca bývala aj jej mama.11. Svedkyňa Š. L. uviedla, že jej mama mala troch bratov, bývali v tomto dome, ale nebolo to
vysporiadané. Ujec Š. R. to predal B. a od koho to kúpil G., to už nevedela uviesť. Jej matka vlastnícky
podiel darovala bratovi a oni ako súrodenci po jej smrti s tým súhlasili. Brat sa musel z tohto domu

vysťahoval, pretože ujec Š. R. zamčal, že mu mama nejaké peniaze za tento dom dala. Podľa jej
vedomosti, tento dom postavil ujec. Pozemok patril asi všetkým, ale v papieroch to nebolo vysporiadané.

12. K skutočnostiam tvrdeným svedkom H. G. boli predložené listinné dôkazy, a to potvrdenie Rady
MNV Dlhé Pole zo dňa 05.05.1978, kúpna zmluva v znení jej dodatku č. 1 a list pána R.. Z označených

listinných dôkazov, súd zistil, že medzi Š. R. C. H. G. bola uzatvorená dňa 04.10.2003 kúpna zmluva
v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2004, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam oddeleným z pôvodného pozemku PK parc. č. XXXX, o výmere 81.088 m2, druh,
pozemku trvale trávne porasty, les v k. ú. G. J., zapísaného v Pk vložke č. XXX na základe GP
vyhotoveného na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, úradne overeného dňa
14.07.2003, vo výške spoluvlastníckeho podielu predávajúceho na špecifikovaných nehnuteľnostiach

v 1. Ani jeden pozemok špecifikovaný číslom parcele, druhom a výmerou nezodpovedá spornej
nehnuteľnosti.

13. Z listu rodiny R. bez uvedenia dátumu adresovaného Obecnému úradu G. J. akurát vyplýva, že

majú záujem svoj majetok, ktorý sami neužívajú predať, alebo prenajať ide „o domek a majetok na
H.“. Z potvrdenia Rady MNV v G. J., okres Žilina zo dňa 05.05.1978 vyplýva, že Š. R. podľa evidencie
stavebných povolení vedenej na MNV v G. J. mal vydané stavebné povolenie na postavenie rodinného
domu v obci G. J., osada H., dňa 06. júna 1944, pod Č. XE XXXX/X-XX/X/XX bývalým Okresným
národným výborom v L.. Dom má nateraz pridelené domové číslo XXX a je postavený na pozemno-

knižnej parcele m. č. XXXX.

14. Z vyjadrenia obce G. J. zo dňa 23.01.2017 k prebiehajúcemu trestnému konaniu vyplýva, že pán H.
G. od kúpy domu platil dane z nehnuteľnosti za stavbu na uvedenej parcele. Za samotnú parcelu od roku
2003 daň neplatil, nikto iný za túto parcelu daň neplatil. Po oznámení v roku 2016, že vlastnícke právo k

vydržaným parcelám, medzi ktorými bola aj parcela č. CKN č. XXXX, nadobudol pán H. J., zaplatil daň
dňa 22.04.2016 aj za predmetnú parcelu vo výške 0,60 Eur.

15. Od strán sporu súd nadobudol vedomosť, že prebieha aj trestné konanie týkajúce sa otázky
vydržania nehnuteľnosti, súd v tejto súvislosti konštatuje, že prebiehajúce trestné konanie nemá žiadny

vplyv na rozhodnutie predmetnej veci.

16. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti podanej žaloby je preukázanie zákonných predpokladov
vydržania, teda bremeno dôkazu zaťažovalo v tomto konaní žalované.

17. Súd na zistený skutkový stav veci aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) najmä ustanovenia § 130 - oprávnený
držiteľ a § 134 - vydržanie OZ.

18. Podľa § 130 ods. 1 OZ - ak je držiteľ na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

20. Vydržanie je pevne prepojené s oprávnenou držbou. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie
faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom, keď oprávnený držiteľ po uplynutí
zákonom stanovenej doby sa stáva vlastníkom veci.

21. Oprávnený držiteľ je taký držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že

mu vec patrí. Existencia dobrej viery, dôvodnosti presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí sa posudzuje
objektívne. Nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, teda jeho tvrdenie, že mu vec patrí. Pri
hodnotení dobrej viery držiteľa je nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, alebo nemohol mať pribežnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné
pochybnosti, že mu vec patrí.

22. Z preukázaných okolností posudzovaného prípadu vyplýva, že právny predchodca žalobkýň spolu
s manželkou pri nadobudnutí vlastníctva k domu, stojacemu na spornom pozemku mal vedomosť, že
kúpnou zmluvou nadobudol do vlastníctva len stavbu, bez zastavaného pozemku. Túto skutočnosť
potvrdil aj sám svedok H. G.. S poukazom na § 120 ods. 2 OZ, že stavba nie je súčasťou pozemku, je
tedasamostatnouvecouvprávnomzmysle,tedakaždáztýchtovecímôžemaťsamostatnýprávnyosud,

ide o prípustnú dispozíciu s vecou. Predložená kúpna zmluva, ktorou svedok spolu s manželkou mal do
vlastníctva nadobudnúť aj sporný pozemok zastavaný stavbou, túto skutočnosť nepotvrdila. Vzhľadom
na špecifikované pozemky, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, ich druh a výmeru, tvrdenú
skutočnosť nepreukázali. Súd poukazuje aj na výšku spoluvlastníckeho podielu predávajúceho Š. R.
vo výške 1 na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu, teda predávajúci nebol ich výlučným
vlastníkom. Preto nemohol svedok H. G., právny predchodca žalobkýň nadobudnúť ani presvedčenie,

že na základe tohto právneho úkonu sa stal výlučným vlastníkom pozemku. A v uvedených súvislostiach
tvrdenie svedka, že bol ubezpečený predávajúcim, že sa stáva vlastníkom aj zastavaného pozemku, je
nevierohodné. Potvrdenie o vydaní stavebného povolenia Š. R., nie je dôkazom o vlastníctve pozemku,
na ktorom stojí stavba, ale len oprávnením na realizáciu stavby domu a teda má bezprostredný
vzťah len k stavbe. List písaný rodinou R. je len prejavom disponovať s majetkom, ktorý táto rodina

neužívala bez ďalšieho. Tieto listiny teda rovnako nemohli uistiť právneho predchodcu žalobkýň, že
je vlastníkom aj zastavaného pozemku. Domnienka, že je vlastník sporného pozemku, je vyvrátená
aj zápisom spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k spornému pozemku v prospech Š. J.. Už prvotná
znalosť právneho predchodcu žalobkýň, že pozemok zastavaný stavbou nenadobudol, bola dôvodom
preskúmania objektívneho stavu tohto pozemku, teda zápisu jeho vlastníctva v pozemkovej knihe.

Právny predchodca žalobkýň tak nemohol byť dobromyseľným držiteľom zastavaného pozemku, preto
jeho držba nebola oprávnená. Túto skutočnosť nevylučuje ani osobitosť spočívajúca v tom, že nikto
iný nemohol vec fakticky užívať, keďže išlo o zastavaný pozemok. Dôležité a zásadné, je že mohol
mať vedomosť a túto mohol nadobudnúť, že sporný pozemok mu nemôže patriť. Ak právny predchodca
nebol oprávneným držiteľom, nemohli sa oprávnenými držiteľkami stať ani jeho právne nástupníčky,

t.j. žalobkyne, ktoré nadobudli vlastníctvo k označenej nehnuteľnosti - domu titulom darovacej zmluvy.
Predpokladom vydržania je oprávnená držba. Ak táto podmienka nie je splnená, nemôže dôjsť k
nadobudnutiuvlastníckehoprávaknehnuteľnejvecivydržaním.Pretoďalšietvrdeniaonepretržitejdržbe
pozákonomstanovenýčassúbezvýznamné.Rovnakojebezvýznamnéspochybňovanieprávnehotitulu
žalovaného, vzhľadom na tvrdené skutočnosti žalobkýň, ktoré boli určujúce pre predmet konania, ako

aj rozsah a obsah ich dôkaznej povinnosti, na čo správne poukázala protistrana. Pre vyššie uvedené
dôvody súd žalobu zamietol.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanej

ako úspešnej strane v konaní priznal voči žalobkyni v rade 1/ a v rade 2/ nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.