Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Katarína Moravčíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207361
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4116207361.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Ing. H. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. 7, X., proti žalovanému: Mesto Nitra, Štefánikova 60, Nitra, IČO: 308 307, o
zaplatenie 60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.03.2016 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 60 eur titulom náhrady škody,
ktorú jej mala spôsobiť zamestnankyňa žalovaného Mgr. Korienková tým, že v exekučnom návrhu
nesprávne označila povinného, ktorý si neplnil zákonnú daňovú povinnosť. Žalobkyňa je nájomníčkou

mestského bytu, preto podľa § 77 ods. 5 písm. b) zák. č. 582/2004 Z. z., poplatok za komunálne
odpady od poplatníka vyberá a za vyrubený poplatok ručí správca nehnuteľností, ak je vlastníkom
nehnuteľnosti obec. Takto je to upravené aj vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) Nitra a žalobkyňa
má túto skutočnosť uvedenú v nájomnej zmluve č. 282/1995 z 07.11.19795, ktorá nebola zmenená ani
doplnená, ako odvoz popola a smetí. Ak si daňovú povinnosť nesplnil Službyt Nitra, s. r. o. (ďalej aj
ako Službyt) ako správca mestskej nehnuteľnosti, daňový poplatok nevybral a neodviedol správcovi
dane - žalovanému, zo zákona voči nemu nastupuje inštitút ručenia. Preto mal žalovaný v návrhu

na vykonanie exekúcie označiť ako povinného Službyt Nitra, a nie žalobkyňu ako nájomníčku. Ide o
drobnú exekúciu, napriek tomu boli žalobkyni vykonané zrážky z dôchodku, zriadené záložné právo
na nehnuteľnosti aj zablokovaný účet v banke. Z nedbalosti bola preto žalobkyňa poškodená viackrát,
len preto, že si žalovaný neoveril skutočný právny vzťah medzi žalobkyňou ako nájomníčkou bytu a
Službytom Nitra ako správcom bytu. Nezistil si, kto je zo zákona povinný vybrať a odviesť poplatok
správcovi dane, a tým spôsobil žalobkyni škodu, ktorej príčinná súvislosť s jej nedbalým konaním je
nesporne zjavná. Žalobkyňa si uplatnila u žalovaného náhradu škody na zablokovanom účte, reakciou

naňbololenodblokovaniepredmetnéhoúčtu.Týmmázato,žežalovanýtýmtosplnilpožiadavkuurčitosti
uznávacieho prejavu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže okolnosti veci nasvedčujú
uznanie pohľadávky v celom rozsahu aj bez výslovného verbálneho prejavu k veci samej. Ďalej uviedla,
že jej žalovaný spôsobil majetkovú ujmu vo forme finančnej škody a znemožnil jej voľne disponovať s
jej nehnuteľnosťami. Zriadenie exekučného záložného práva žalovaný navrhol napriek tomu, že išlo len
o drobnú exekúciu do 200 eur, kde je tento inštitút vylúčený. Samotné exekučné konanie je vedené na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9Er/1410/2013 (u exekútora EX/1293/2013).

2. Okresný súd Nitra vydal dňa 16.06.2016, č. k. 14C/149/2016-20 platobný rozkaz, proti ktorému
podal žalovaný odpor. Žalobu považoval za nedôvodnú, pretože povinnosť platiť poplatok za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady (ďalej ako poplatok) vyplýva daňovníkovi priamo zo zákona aodvíja sa od trvalého pobytu v príslušnej obci. Žalobkyňa má v Nitra trvalý pobyt nepretržite už v r.
2006 až dodnes, preto mala povinnosť platiť poplatok. Pretože dlhodobo poplatok neplnila, žalovaný
pristúpil k jeho vymáhaniu. Exekučným titulom je výkaz daňových nedoplatkov č. k. VN 978/1/Ko zo

dňa 10.10.2013. Zostavuje ho správca dane a ide o rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky materiálne aj
formálne náležitosti, aby mohol byť podkladom pre výkon exekúcie. V rámci exekučného konania podala
žalobkyňa ako povinná námietky proti exekúcii, ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné a nevyhovel im.
Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni nespôsobil žiadnu škodu,
exekučné konanie je vedené dôvodne, na základe vykonateľného exekučného titulu a poverenia súdu.

Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Uznesením súdu zo dňa 11.07.2016, č. k. 14C/149/2016-26 došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
Žalobkyňa k odporu žalovaného poukázala na to, že je zmätočný, nevecný, neodôvodnený a meritum
kauzy absentuje. Samotné daňové konanie ako aj exekučné konanie sú len príčinnou súvislosťou kauzy,
z ktorej vznikla žalovaná škoda, ktorú z nedbanlivosti zapríčinil žalovaný, teda Mgr. Korienková v jeho

mene. Pretože podľa nej žalovaný odpor neodôvodnil, platí všeobecný uznávací úzus uznávacieho
prejavu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tj. spôsobenú škodu žalovaný uznal
v celom rozsahu. Navrhla odpor odmietnuť. Zároveň bola zo strany žalobkyne podaná sťažnosť proti
uzneseniuozrušeníplatobnéhorozkazu,vktorejsavyjadrilaajksamotnémupredmetusporu.Opätovne
poukázala na § 77 ods. 5 zák. č. 582/2004 Z. z., platnú nájomnú zmluvu. Žalovaný ju neupovedomil o

tom, že jej vznikol nedoplatok, dozvedela sa o tom až z exekučného konania. Dňa 13.03.2015 jej bolo
doručené oznámenie, že Službyt si nesplnil zákonnú povinnosť, nevybral od nej ako užívateľky bytu
poplatky za komunálny odpad, teda ho ani neodviedol žalovanému. Sťažnosť súd uznesením zo dňa
05.10.2016, č. k. 14C/149/2016-41, zamietol.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe, zdôraznila, že jej
neprišlo upovedomenie o nedoplatku, exekúciu považovala za nedôvodnú a domáha sa náhrady škody,
súvisiacu priamo s exekúciou, a to vo výške 60 eur ako poplatky za vedenie exekúcie, ako aj ďalšie
náklady, s tým súvisiace (20 eur + 2 eur + 5 eur +1,75 eur + 3 eur). Odkázala na § 77 ods. 5, 6
zák. č. 582/2004 Z. z.

5. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že exekúcia je vedená na podklade výkazu daňových
nedoplatkov, ktorý pozostával zo samostatných rozhodnutí - platobných výmerov za jednotlivé roky,
ktoré boli doručované žalobkyni. Samotný výkaz nedoplatkov sa podľa § 89 ods. 3 zák. 563/2009 Z.
z. nedoručuje. Žalobkyňu informoval žalovaný o tom, že Službyt poplatky za ňu neplatí, v roku 2015.

Poukázal na § 77 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. Pohľadávka podľa neho nie je premlčaná, pretože tu
platí 10 ročná premlčacia lehota. Exekúciu považoval za dôvodnú. Okrem toho, ak považuje žalobkyňa
postup súdu za nezákonný, mala podať inú žalobu, a to podľa zák. č. 514/2003 Z. z., za nesprávny
úradný postup, kde by ale tiež podľa neho nevedela preukázať škodu.

6. Uznesením súdu zo dňa 22.05.2018, č. k. 14C/149/2016-88, bolo konanie prerušené do
právoplatnéhoskončeniakonaniaonámietkachprotiexekúciivkonanísp.zn.9Er/1410/2013,vedeného
na Okresnom súde Nitra, a to z dôvodu, že výsledok tohto konania bude mať podstatný význam a vplyv
pre rozhodovanie súdu v tejto veci (tj. oprávnenosť, resp. prípustnosť exekúcie). Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.02.2019, a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.12.2018,

č. k. 12Co/232/2018-101, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, proti ktorému podala odvolanie
žalobkyňa.

7. Po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené, súd nariadil pojednávanie, na ktorom
oboznámil strany sporu s doterajším priebehom konania ako aj výsledkom konania o námietkach

žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Er/1410/2013.

8. Žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia, zdôraznila, že zástupca žalovaného návrh na exekúciu
odôvodnil tromi spôsobmi, pričom navrhol zrážky z dôchodku, prikázanie účtu a zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti. Predmetom vymoženia bola suma 160,49 eur. Konaním žalovaného

jej bola spôsobená značná majetková škoda, bol zablokovaný jej účet a nemohla s ním disponovať.
Banka si strhávala mesačne 5 eur za vedenie exekúcie a práve týmto jej vznikla škoda 60 eur, ktorú
žaluje. Následne bol účet odblokovaný, ale nevedela, kedy sa tak stalo. Nevedela si spomenúť, či
namietala platobné výmery za r. 2006 - 2012, ktorými vznikli žalovaným uvádzané daňové nedoplatky.Žalobkyňa poplatok za odpad nehradila Službytu, nakoľko to od nej nežiadali. Tvrdila, že ona je
poplatníkom, nie platiteľom a dodnes jej nebolo oznámené ani zo strany žalovaného a ani správcu, že by
táto povinnosť prešla zo správcu na mesto. Podľa nej mesto alebo správca jej mali už v r. 2006 oznámiť,

že povinnosť platiť poplatok prešla priamo na ňu a tým pádom poplatok mala hradiť priamo mestu.
Takéto oznámenie jej nikdy doručené nebolo a listiny, na ktoré poukazuje žalovaný (platobný výmer a
odpoveď zo dňa 10.2.2015) nie sú pre ňu dostatočné. Podľa jej názoru žalovaný nepreukázal splnenie
tejto povinnosti. Ona ako nájomník nemá možnosť sa vyjadriť k predpisom, ktoré jej predkladá Službyt
ako správca bytov. Je jej jedno, komu by platila poplatok, pretože keby ju bol jednoznačne upovedomil

niekto o tom, že od r. 2006 má platiť mestu, tak by to hradila mestu. Poplatok za komunálny odpad
nehradí, a to už od r. 2006.

9. Zástupca žalovaného k žalobe uviedol, že exekúcia vedená pod sp. zn. 9Er/1410/2013 je dôvodná.
Povinná - žalobkyňa, nepreukázala k dnešnému dňu uhradenie dlžnej sumy ani existenciu dôvodov,
ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránili v jeho vykonateľnosti alebo pre ktoré je

exekúcia neprípustná. Trvala na tom, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. Žalobkyni vznikla
povinnosť platiť daň ako poplatníkovi podľa zák. 582/2004 Z. z. o miestnom poplatku. Poplatky za odpad
sú vyrubované od r. 2006 výlučne mestom Nitra a správca - Službyt tieto poplatky nevyberá. Nájomná
zmluva, na ktorú poukázala žalobkyňa, nie je v tomto prípade dôvodná, pretože samotný Službyt uviedol
v prehlásení zo dňa 10.02.2015, že žalobkyňa neplatila poplatky za roky 2006-2012 v nájomnom.

Žalobkyni vznikla povinnosť so zákona a samotné VZN správcovi túto povinnosť neustanovilo. Žalovaný
vydával platobné predpisy, resp. výmery a tieto boli doručené žalobkyni. To je podľa nej skutočnosť, kedy
jej malo byť zrejmé, že je povinná poplatok zaplatiť mestu. Žalobkyni bol riadne doručený list žalovaného
zo dňa 10.02.2015. Vzhľadom na vyrubené platobné výmery, ktoré sú rozhodnutím, nie je žalovaný
povinný osobitne doručovať poplatníkovi aj ďalšiu výzvu na zaplatenie smetného. Výzva konzumuje

samotný výmer.

10. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči navrhla žalobe vyhovieť, nakoľko jej vznikla škoda. Stále to
pokladá za porušenie zmluvných vzťahov a medzi ňou a Službytom, pretože keby uhradila poplatok
žalovanému, konala by protizákonne. Platiť poplatok jej vyplýva výlučne ako povinnosť voči Službytu,

pretože ničím nebol záväzok spočívajúci v povinnosti platiť poplatok Službytu, zmenený. Podľa jej
názoru, keby uhradila poplatok žalovanému, Službyt by mal právo pýtať ho od nej znovu duplicitne,
pretože všetky povinnosti vyplývajú priamo z nájomnej zmluvy, ktorá nebolo zmenená a ona ju považuje
za platnú a účinnú. Celý postup žalovaného k exekúcii považuje za neprimeraný, a to s poukazom
na výšku vymáhanej sumy 160 eur. Suma bola zabezpečená zrážkami z dôchodku. Zvyšné spôsoby

uplatnenia, považuje za neprimerané v rámci exekúcie a u zvedeného dôvodu si uplatňuje škodu 60 eur.
Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

11. Zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že spôsob vykonania exekúcie volí súdny
exekútor. Záložné právo je forma zabezpečenia exekúcie, nie jeho vykonanie. Ako žalobkyňa uviedla,

účet jej bol následne odblokovaný. Žalovaný vedením exekučného konania nespôsobil žalobkyni žiadnu
škodu, pretože exekučné konanie je vedené dôvodne na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu a poverenia súdu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Náhradu trov
si neuplatnil.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi, a to najmä
zmluvou o nájme bytu, potvrdením o trvalom pobyte, návrhom na vykonanie exekúcie, výpismi z účtu
žalobkyne,listomžalovanéhoz18.02.2015,zexekučnéhospisusp.zn.9Er/1410/2013-výkazdaňových
nedoplatkov, uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 24.04.2015, 15.07.2020 a uznesenie Krajského súdu v
Nitre zo dňa 30.12.2020, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

13. Žalobkyňa je nájomníčkou bytu č . 5, 2.p., v meste Nitra, Zvolenská 7, a to na základe zmluvy o
nájme bytu zo dňa 09.11.1995, uzatvorenej s prenajímateľom - Službyt Nitra, s.r.o. V bode II. zmluvy je
určená výška nájomného a mesačné preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu, medzi ktorými je
pod písm. d) tabuľky uvedená položka odvoz popola a smeti.

14. Z potvrdenia o trvalom pobyte, vystavenom žalovaným, vyplýva, že žalobkyňa je prihlásená na trvalý
pobyt na adrese Nitra, Diely, Zvolenská 1/7, od 18.04.1997.15. Žalovaný ako príslušný správca dane vydáva každý rok rozhodnutia, ktorými vyrubuje žalobkyni
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a to priamo od roku 2006, a to ako
osobe s trvalým pobytom v meste Nitra. Žalovaný ako správca dane podľa § 89 písm. b) zák. 563/2009

Z. z. o správe daní evidoval voči žalobkyni ako daňovému dlžníkovi daňové nedoplatky na základe
platobných výmerov
- č. 3330518211/2006 v sume 24,21 eur,
- č. 3350518211/2007 v sume 24,21 eur,
- č. 3370518211/2008 v sume 23,05 eur,

- č. 3300518211/2009 v sume 22 eur,
- č. 3400518211/2010 v sume 22 eur,
- č. 3500518211/2011 v sume 22 eur,
- č. 3600518211/2012 v sume 23 eur, tj. celkovo v sume 160,47 eur.
Výkaz daňových nedoplatkov č.j. VN 978/13/Ko zo dňa 10.10.2013 bol zostavený dňa 10.10.2013 a bol
vykonateľný dňom jeho vyhotovenia.

16. Dňa 10.10.2013 bol podaný zo strany žalovaného na exekútorský úrad JUDr. Ivana Poláka, návrh
na vykonanie exekúcie o vymoženie daňového nedoplatku 160,47 eur, na základe výkazu daňových
nedoplatkov č.j. VN 978/13/Mk, a to neuhradeného poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady.

17.Naúčtežalobkyne,vedenomvPrimaBankeSlovensko,a.s.,boliuskutočnenétransakciezaobdobie
od01.01.2014do31.12.2014,označenéakopoplatokzavedenieexekúcieaprípl.zaved.účtupostihnu.
exek./výkon. rozhod., každý v sume 5 eur, a to v počte 12x, tj. spolu v sume 60 eur. Ide o sumu, ktorú
žalobkyňa uplatňuje ako vzniknutú škodu.

18. Žalovaný listom zo dňa 18.02.2015 oznámil žalobkyni, že Službytu neplatila poplatky za komunálny
odpad v nájomnom za roky 2006 až 2012.

19. V exekučnom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Er/1410/2013, podala žalobkyňa

ako povinná námietky proti exekúcii. Uznesením súdu zo dňa 24.04.2015, č. k. 9Er/1410/2013-37 (prvé
v poradí), súd jej námietkam proti exekúcii, trovám exekúcie a ďalším trovám exekúcie, nevyhovel.
Na základe odvolania žalobkyne bolo predmetné uznesenie súdu zrušené a vo veci bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 15.07.2020, č. k. 9Er/1410/2013-103 (druhé v poradí) tak, že súd námietkam povinnej
proti exekúcii vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný ako oprávnený v exekúcii odvolanie, o

ktorom rozhodoval odvolací súd.

20. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.12.2020, č. k. 2CoE/27/2020-133, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 15.07.2020 zmenil tak, že námietky povinnej proti exekúcii zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný

súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tie je možné
preskúmavať len v základnom konaní pri rozhodovaní na základe podaných opravných prostriedkov. Nie
je ani oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Z výkazu nedoplatkov č.j. VN 978/13/Ko
zo dňa 10.10.2013, je zrejmé, že ho zostavil žalovaný ako správca dane z údajov v evidencii daní a ide
o rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti v zmysle už uvedených skutočností

a zákonných ustanovení. Jeho vydaniu predchádzalo vydanie jednotlivých rozhodnutí - platobných
výmerov, ktorými žalovaný vyrubil žalobkyni poplatok za komunálny odpad za jednotlivé roky, teda už
vtedy mala možnosť namietať ich správnosť. Exekučný titul považoval za vykonateľný, povinnosť platiť
poplatok za komunálne odpady drobné stavebné odpady vyplýva žalobkyni ako daňovníkovi priamo
zo zákona (§ 77 ods. 2 zák. 582/2004 Z. z.). Medzi žalovaným ako správcom dane a Službytom Nitra,

s.r.o. ako správcom nehnuteľnosti, neexistovala písomná dohoda o výbere poplatku a z poskytnutej
súčinnosti od správcu nehnuteľnosti bolo zistené, že žalobkyňa v období od 2006 až 2012 v nájomnom
tiež poplatok správcovi nehnuteľnosti neplatila. Bolo nesprávne vychádzať pri posudzovaní tejto otázky
zo zmluvy o nájme bytu z 09.11.1995.

21. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vydania exekučného titulu, exekučným titulom
je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.22. Podľa § 89 ods. 3 daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho
vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho
vykonateľnosti.

23. Podľa § 77 ods. 2 písm. a) zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej zákon o miestnom poplatku), ak ďalej nie je
ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový

priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný
sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem
lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len
„nehnuteľnosť“).

24. Podľa § 77 ods. 5 zákona o miestnom poplatku, ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväznom

nariadení, poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí
a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o
bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi,
ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí,
b) správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „platiteľ“).

25. Podľa § 77 ods. 6 zákona o miestnom poplatku, platiteľ a poplatník sa môžu písomne dohodnúť, že
poplatok obci odvedie priamo poplatník; za odvedenie poplatku obci ručí platiteľ.

26. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada
a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinnom v čase podania návrhu na
vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov,
výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

29.Podľa§62Exekučnéhoporiadku,exekúciumožnovykonaťlenspôsobmiuvedenýmivtomtozákone.

30. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa
ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

31. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a

172 ).

32. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní
aj niekoľkými spôsobmi.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol
v celom rozsahu.34. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako
sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva
či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Dôvodom vzniku tohto záväzku má byť protiprávne

konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému
(škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na
náhradu škody.

35. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené nasledovné predpoklady

zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie).

36. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí
byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi

porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin.

37. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné
bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle

definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným
ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971).

38. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou

a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo
opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou.

39. V tomto prípade mal súd preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej právnej
povinnosti,resp.protiprávnemuúkonu,pretožepriamoKrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa30.12.2020

uviedol, že exekučný titul - výkaz daňových nedoplatkov, je tak po formálnej ako aj materiálnej stránke
vykonateľný, pričom nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo
bránili jeho vymáhateľnosti ako ani dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť neprípustná. Poukázal na
to, že povinnosť platiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva žalobkyni ako
daňovníkovi priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z.) ako osobe s trvalým pobytom v obci,

keďže žiadna písomná dohoda medzi správcom dane a správcom nehnuteľnosti, neexistovala.

40. Vzhľadom na to, že exekúcia, vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 9Er/1410/2013, je zákonná,
nemožno hovoriť na strane žalovaného o porušení žiadnej povinnosti, dôsledkom ktorej by mal byť
splnený jeden zo základných a nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Okrem toho súd

uvádza, že výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov je riadnym exekučným titulom, pričom
podľa daňového poriadku daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov
ani o jeho vykonateľnosti. Samotné platobné výmery za roky 2006 až 2012, predmetom ktorých bol
poplatok za odpad, nadobudli právoplatnosť a neboli žiadnym spôsobom zrušené. Žalovaný podal návrh
na vykonanie exekúcie ako oprávnený cestou exekútora, ktorý ako bolo vyššie uvedené, následne

postupoval v exekúcii v súlade s § 63, 64 a 65 Exekučného poriadku.

41. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne, ktorým žiadala predložiť doklad o
tom, že má povinnosť platiť poplatok žalovanému a nie Službytu, tento súd nevykonal, pretože žalovaný
iné doklady ako tie, ktoré predložil súdu, nemal k dispozícii.

42. Nad rámec súd uvádza, že v čase uzatvorenia samotnej zmluvy o nájme medzi žalobkyňou a
Službytom, nebol ešte v platnosti zákon č. 582/2004 Z. z., platilo sa za odvoz popola a smetí. Zmena
úpravy miestneho poplatku bola od účinnosti zák. č. 582/2004 Z. z. viazaná v určitých oblastiach priamona obce ako správcov dane a skutočnosť, že žalovaný ako správca dane postupoval podľa § 77 - §
83 zákona o miestnom poplatku, nemožno považovať za konanie v rozpore so zákonom. Okrem toho
nie je sporné, že žalobkyňa si svoju povinnosť zaplatiť poplatok nesplnila za dotknuté obdobie ani voči

žalovanému a ani voči správcovi bytu, pričom sa odvoláva len na to, že nebola osobne upovedomená o
tom, že povinnosť vyberať poplatok za odpad prešla zo Službytu na žalovaného ako správcu dane od r.
2006. Sama ale inak potvrdila, že sa ani nepokúsila zaplatiť predmetné poplatky správcovi nehnuteľnosti
- Službytu, pričom si myslela, že ak by tak aj urobila, vrátil by jej ho Službyt ako preplatok.

43. Keďže v tomto prípade nebol preukázaný ani prvý z vyššie uvedených základných predpokladov
zodpovednosti za škodu (podľa bodu 35. odôvodnenia rozhodnutia), súd už nemal dôvod zaoberať
sa dokazovaním ohľadne ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu (výška škody, kauzálny
nexus medzi protiprávnym konaním a vznikom škody). S poukazom na to, súd žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
Vzhľadom na to, že si nárok neuplatnil a súd zistil, že mu žiadne trovy nevznikli a zo spisu ani

nevyplývajú, rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal, a to aj s
poukazom na čl. 17 základných princípov CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.