Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Macek

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3R/1/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108203558
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5108203558.8

Uznesenie

OkresnýsúdŽilinavprávnejvecipovolenejreštrukturalizáciedlžníkaS.B.D.sosídlomM.B.XXX,.XXX.
XX. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. ktorého reštrukturalizačným správcom je JUDr. V. J. so sídlom kancelárie
M. R. XX,. XXX. XX. Ž. o návrhu dlžníka - predkladateľa na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

r o z h o d o l :

Reštrukturalizačný plán dlžníka S. B. D. so sídlom M. B. XXX,. XXX. XX. Ž., IČO: XX. XXX. XXX. v
znení schválenom veriteľským výborom dlžníka dňa 18.8.2008 a prijatom schvaľovacou schôdzou zo

dňa 9.9.2008, tvoriaci prílohu tohto uznesenia, potvrdzuje.

Končí reštrukturalizáciu dlžníka: S. B. D. so sídlom M. B. XXX,. XXX. XX. Ž., IČO: XX. XXX. XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 3R 1/2008-15 zo dňa 17.3.2008, zverejnenom v Obchodnom vestníku zo dňa
XX.X.XXXX,. súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka S. B. D. so sídlom M. B. XXX,. XXX. XX. Ž., IČO:

XX. XXX. XXX.

Dňa 12.9.2008 bol súdu doručený návrh dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka v
znení schválenom veriteľským výborom dlžníka dňa 18.8.2008, schvaľovacou schôdzou dňa 9.9.2008.
Súčasť návrhu tvorí zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

V opisnej časti reštrukturalizačného plánu dlžník podrobne popisuje svoju súčasnú ekonomickú situáciu.
V záväznej časti uvádza, že okrem samotného dlžníka sú účastníkmi plánu desiati veritelia, z toho
siedmi veritelia majú právo hlasovať o reštrukturalizačnom pláne. V záväznej časti plánu sa vytvára
iba jedna skupina nezabezpečených pohľadávok. Z prihlásených 49 pohľadávok 10-tich veriteľov je
9 pohľadávok zistených a 40 pohľadávok je popretých so súčasným podaním incidenčných žalôb
ich veriteľmi. Zistené sú pohľadávky za 4.842.616,56.-Sk(160.745,42 eur), popreté pohľadávky, ktoré

sú predmetom incidenčných konaní sú za 227.165.695,40.-Sk(7.540.519,66 eur). Dlžník predpokladá
na uspokojenie pohľadávok použiť sumu 20.900.000.-Sk(693.752,90 eur), ktorú dlžník považuje za
istú, z toho voľné finančné zdroje 4.000.000.-Sk(132.755,67 eur), 77 družstevných bytov v predajnej
cene s výnosom 2.000.000.-Sk(66.387,73 eur), 84 garážových boxov objektu Garáže I s výnosom
6.400.000.-Sk(212.441,08 eur), 64 garážových boxov objektu Garáže II s výnosom 1.600.000.-
Sk(53.110,27 eur), administratíva SBD s výnosom 4.000.000.-Sk(132.755,67 eur), 2-izbový prízemný

byt s výnosom 1.200.000.-Sk(39.832,70 eur), pohľadávky 1.000.000.-Sk(33.193,91 eur), pohľadávky
zo splátok investičného úveru 200.000.-Sk, použiteľný zisk za účtovné obdobie r.2008-2009 500.000.-
Sk(16.596,95 Eur) Na uspokojenie pohľadávok veriteľov predpokladá dlžník aj sumu 23.000.000.-
Sk(763.460,13 eur), ktorú považuje za neistú, nakoľko ide pohľadávky, ktoré je potrebné vymáhať.
Účastníci plánu ako spôsob uspokojenia určujú finančné plnenie. Pohľadávky veriteľov bude dlžník
plniť splátkami tak, že do 31.3.2009 dlžník zaplatí 30% zo sumy pohľadávky, do 30.9.2009 20% zo

sumy pohľadávky, do 31.3.2010 25% zo sumy pohľadávky a do 31.10.2010 25% zo sumy pohľadávky.Predpokladanámierauspokojeniajeminimálne9,0082979%avprípadezamietnutiaincidenčnýchžalôb
je miera uspokojenia 100%-tná.

Uznesením sp.zn. 3R 1/2008 zo dňa 25.9.2008 Okresný súd v Žiline zamietol reštrukturalizačný plán
dlžníka. Na odvolanie dlžníka Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 25CoKR 38/2008 zo dňa
14.11.2008 uznesenie Okresného súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uložil
Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňovému súdu zaoberať sa spornými skutočnosťami a po zistení
relevantných skutočností rozhodnúť.

Na zistenie potrebných skutočností a doplnenie dokazovania súd vytýčil vo veci pojednávanie
na deň 12.1.2009. Spornými skutočnosťami sa javila byť cena garážových boxov, ktoré podľa
reštrukturalizačného plánu mieni dlžník speňažovať, ako aj spôsob a dôvod zníženia ich kúpnej ceny o
vklad doterajších nájomcov garáží pri ich výstavbe.

Podľa § 133 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii(ďalej len „ ZKR“), ak súd povolil
reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na
schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len schvaľovacia schôdza) a súdu
dlžník.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh
predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od
skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý
plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia
návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený
súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje
na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri
príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv
na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu,
c)plánnebolprijatýschvaľovacouschôdzoualebodlžníkom;toneplatí,aksúdnahradilichsúhlassvojím
rozhodnutím,
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 119 ods. 1 ZKR, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí
spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 119 ods. 2 ZKR, ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených

s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo
rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári alebo členovia
dlžníka (ďalej len "akcionár dlžníka").

Podľa § 119 ods. 3 ZKR, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých

právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi
reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje
o ich právach alebo povinnostiach.

Podstata inštitútu reštrukturalizácie spočíva v obmedzenom verejnoprávnom zásahu do majetkových

pomerov dlžníka, ktorému bezprostredne hrozí, že sa ocitne v stave úpadku resp. sa už v stave
úpadku vo forme insolvencie, či predĺženia ocitol. Obmedzený verejnoprávny zásah je potrebné vnímať
v tom zmysle, že dohľad nad riešením tejto situácie dlžníka je zverený príslušnému súdu, ktorý in
concreto (t.j. v jednotlivom prípade) dbá na reflexiu základných práv a slobôd do právnych noriem (tzv.jednoduchého práva) upravujúcich celý tento proces. Osobitne významné v tomto ponímaní je najmä
právo vlastniť majetok v zmysle materiálneho významu garantovaného prvým dodatkovým protokolom
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdavprocesnejrovineprávonaspravodlivésúdne

konanie v zmysle čl. 6 tohto dohovoru, ktoré predstavujú regulatívne rámce výkladu noriem zákonných
a podzákonných právnych predpisov. Táto reflexia nadobúda o to väčší význam práve v prípadoch, ak je
súčasne dotknuté právo vlastniť majetok viacerých subjektov súkromného, či verejného práva. Takýmto
prípadom je bezpochyby aj stav hroziaceho, či vzniknutého úpadku dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov.

Zákonodarca do istej miery uprednostňuje riešenie stavu hroziaceho, či vzniknutého úpadku dlžníka
reštrukturalizáciou, keďže v tomto prípade je možné, že veritelia dlžníka budú uspokojení vo vyššej
miere ako v prípadoch vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Prípady, keď dlžník v súčinnosti s
veriteľmi (a najmä v súčinnosti s veriteľmi s najväčšou mierou angažovanosti vo forme pohľadávok
voči dlžníkovi) podstúpi proces reštrukturalizácie namiesto konkurzu sú in abstracto rôzne, avšak spája
ich záujem dlžníka na zachovaní podstatnej časti jeho činnosti a záujem veriteľov na získaní pokiaľ

možno čo najväčšej miery uspokojenia ich pohľadávok v porovnaní s konkurzom, ktorý je bez výnimky
likvidačným konaním. Reštrukturalizácia ako taká je proces, ktorý z povahy veci prichádza do úvahy
najmä pri väčších kapitálových obchodných spoločnostiach s množstvom záväzkov voči iným subjektom
a so záujmom spoločníkov takejto obchodnej spoločnosti na ďalšom fungovaní spoločnosti s vierou v
zlepšenie jej hospodárskych výsledkov, keďže v opačnom prípade by celá ich investícia do obchodnej

spoločnosti (resp. družstva) bola úplne stratená. Je zrejmé, že najmä záujem spoločníkov obchodnej
spoločnosti (resp. in concreto akcionárov, či členov družstva) na nezmarení ich investície, spoločne
so záujmom veriteľov na získaní vyššej miery uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade likvidačného
konkurzného konania sú tými faktormi, ktoré dávajú procesu reštrukturalizácie opodstatnenie. Ak má
byť takýto proces v naznačených rámcoch úspešný, je spravidla potrebná ďalšia majetková investícia

a zvýšenie vlastnej majetkovej angažovanosti spoločníkov v reštrukturalizovanej spoločnosti, keďže
spravidla len týmto spôsobom možno dosiahnuť ten stav, že veritelia môžu dosiahnuť vyššiu mieru
uspokojenia svojich pohľadávok ako v prípade konkurzu. Inak povedané, bez zvýšenia majetkovej
angažovanosti vlastníkov obchodných podielov v spoločnosti, či už vo forme priamej (napr. nominálne
zvýšenie základného imania), alebo nepriamej investície (napr. záruka za úver poskytnutý treťou

osobou) spravidla proces reštrukturalizácie nemôže prebehnúť úspešne.

Rozhodovanie súdu v procese reštrukturalizácie charakterizuje najmä dohľad nad naznačenými
pravidlami odvíjajúcimi sa od naznačených regulatívnych rámcov až po normy jednoduchého práva
upravujúce už konkrétnosti priebehu procesu reštrukturalizácie.

Ustanovenie § 154 ods. 1 ZKR taxatívne vymedzuje prípady, za ktorých súd zamietne predložený
reštrukturalizačnýplán.Dôvodomsúformálnealeboprocesnénedostatkypripríprave,tvorbe,hlasovaní,
prípadne iné ustanovenia týkajúce sa plánu za predpokladu, že táto skutočnosť mala nepriaznivý vplyv
na niektorého účastníka plánu (§ 154 ods. 1 písm. a) ZKR). Pod nepriaznivým vplyvom na niektorého

účastníka plánu je potrebné rozumieť, že takýmto porušením došlo k zásahu do práv účastníka plánu
s negatívnym dopadom najmä na jeho majetkovú sféru, či právo na súdnu ochranu. Pre splnenie
podmienok § 154 ods. 1 písm. b) ZKR je potrebné právoplatné rozhodnutie orgánu činného v trestnom
konaní (podvodné konanie) alebo preukázanie zvýhodnenia jedného prípadne viacerých účastníkov
plánu voči ostatným, čo môže v prípade veriteľov znamenať napríklad vyššiu mieru alebo skoršie

uspokojenie voči ostatným, za súčasného splnenia predpokladu, že k prijatiu plánu došlo práve v
dôsledku takéhoto konania. Súd rovnako tak zamietne reštrukturalizačný plán v prípade jeho neprijatia
schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom (ak nedošlo k nahradeniu ich súhlasu súdom), alebo ak je plán
v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Pod spoločným záujmom veriteľov je potrebné v
reštrukturalizačnom konaní rozumieť v zmysle § 5 a § 134 ods.1 ZKR maximalizáciu miery uspokojenia

veriteľov dlžníka pri preferencii zachovania podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka (§ 109 ods. 3
písm. c) ZKR).

Zo zápisnice veriteľského výboru dlžníka 18.8.2008 vyplýva, že veriteľský výbor dlžníka schválil
reštrukturalizačný plán dlžníka. Oznámením zverejnenom v Obchodnom vestníku č.XXXB zo dňa

21.8.2008 zvolal správca schvaľovaciu schôdzu veriteľov dlžníka na 9.9.2008, predmetom ktorej bolo
hlasovanieoreštrukturalizačnomplánedlžníkaschválenomveriteľskýmvýboromdlžníkadňa18.8.2008.Dňa 9.9.2008 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka za účasti 3 veriteľov dlžníka
oprávnených hlasovať, teda za splnenia podmienok § 146 ods. 5 ZKR. Veritelia boli dlžníkom
oboznámení s predložených reštrukturalizačným plánom, ku ktorému neboli v lehote stanovenej v

§145 ZKR predložené žiadne pripomienky v písomnej forme. Schôdza schválila reštrukturalizačný plán
pomerom hlasov 2.230.972 ku 102.000, je teda možné konštatovať, že plán bol schválený potrebnou
väčšinou hlasov v skupine nezabezpečených veriteľov, ktorá súčasne bola jedinou skupinou veriteľov.

Z predloženého reštrukturalizačného plánu okrem iného vyplýva, že dlžník mieni speňažovať svoj

majetok - garážové boxy objektov Garáže I a Garáže II predajom ich doterajším nájomcom v prípade
objektu Garáže I za cenu 165.000.-Sk(5476,99 eur) za jeden box a v prípade objektu Garáže II za cenu
180.000.-Sk(5.974,90 eur) za jeden box, pričom pri garáži v objekte Garáže I bude nájomcovi vyrovnaný
jeho vklad na jeho výstavbu vo výške 86.000.-Sk(2.854,67 eur) a pri garáži v objekte Garáže II bude
nájomcovi vyrovnaný jeho vklad na jeho výstavbu vo výške 153.241.-Sk(5.086,66 eur).

Z predloženého znaleckého posudku č.9/2008 znalca Ing. M. P. zo dňa 20.1.2008, súd zistil, že
všeobecná hodnota garáží s pozemkom sa pohybuje od 135.229,02.- Sk(4.488,78 eur) do 137.396.-
Sk(4.560,71 eur). Dlžník teda mieni v rámci plnenia plánu speňažovať garáže za cenu vyššiu ako je
cena určená znaleckým posudkom.

Zo Stanov dlžníka súd zistil, že podľa jeho čl.108 sa fond ďalších členských vkladov vytvorí z
členských podielov na družstevnú výstavbu zníženú o základné členské vklady. Zdroje fondu sa v plnej
výške započítajú tiež na úhradu pri prevode družstevného bytu(nebytového priestoru) z družstevného
vlastníctva do vlastníctva občanov podľa osobitných predpisov.

Z doplneného dokazovania vyplynulo, že pri predaji garáží nejde o uspokojovanie pohľadávok
doterajších nájomcov garáží mimo pravidiel stanovených ZKR(k takému záveru zvádzala neobratná
formulácia v reštrukturalizačnom pláne, ktorý sa bez ďalších predložených dôkazov, najmä Stanov
dlžníka, javil byť dôvodný), ale o zápočet vzájomných pohľadávok, ktoré dlžníkovi a nájomcom garáží
navzájom vzniknú pri ich predaji. Dlžníkovi vznikne pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny za garáže

a naopak nájomcom(ktorý majú na prevod garáží prednostné právo podľa § 16 ods.3,5 z.č. 182/1993
Z.z.) pohľadávka vo výške zloženého vkladu na výstavbu garáží. Pôjde teda o vzájomné pohľadávky,
ktoré by aj v prípadnom konkurze vznikli až po jeho vyhlásení, pričom započítanie takýchto pohľadávok
na základe dohody alebo jednostranného započítacieho prejavu nie je vylúčené ustanovením § 54 ZKR.
Možno teda ustáliť, že predaj garáží či už v konkurze alebo počas reštrukturalizácie, má porovnateľnú

výťažnosť, v konkurze však zníženú o odmenu správcu konkurznej podstaty.

Podstatným pre rozhodnutie súdu je vyriešenie otázky, či veritelia v reštrukturalizácii dosiahnu vyššie
uspokojenie ako v likvidačnom konkurze. Otázka výšky možného výťažku predaja majetku v konkurze,
ale aj v reštrukturalizácii, je v zásade hypotetická, pričom možno uvažovať len s určitými predpokladmi,

ktoré sa nutne nemusia naplniť. Posúdenie tejto otázky je najmä v kompetencii veriteľov dlžníka,
pričom veritelia sú oprávnení posudzovať plán zo všetkých hľadísk, teda aj z hľadiska jeho reálnosti
a udržateľnosti. Súd vychádza z toho, že výška výťažku z predaja majetku dlžníka by v konkurze
aj reštrukturalizácii mala byť v zásade podobná. V reštrukturalizácii k prostriedkom slúžiacim na
uspokojenie pohľadávok veriteľov by mal pribudnúť zisk produkovaný dlžníkom počas plnenia plánu

po skončení reštrukturalizácie. Naopak výťažok konkurzu je znížený o súdny poplatok za konkurzné
konanie a odmenu správcu konkurznej podstaty. V konaní nebolo preukázané, že by výnos prípadného
likvidačného konkurzu zabezpečil veriteľom dlžníka vyššiu mieru uspokojenia ako reštrukturalizácia,
súčasne nebola jednoznačne preukázaná existencia niektorého z dôvodov uvedených v § 154 ZKR.
Vedený týmito úvahami, ako aj cítiac sa viazaný vyslovenými závermi odvolacieho súdu, súd potvrdil

reštrukturalizačný plán dlžníka a súčasne skončil jeho reštrukturalizáciu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 ZKR/.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.