Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202775
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6419202775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Mesto Banská Štiavnica, IČO: 00320510, so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie č. 1, proti
žalovanej J.. S. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P. L., V. sv. B. č. XX/X, o zaplatenie
588,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
5Csp/86/2019-147 zo dňa 15.06.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
588,50 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.10.2018 do
zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.11.2018 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50

€ od 07.12.2018 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.01.2019 do zaplatenia, 0,05 %
denne zo sumy 53,50 € od 07.02.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.03.2019 do
zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.04.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50
€ od 07.05.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.06.2019 do zaplatenia, 0,05 %
denne zo sumy 53,50 € od 07.07.2019 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 07.08.2019
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalovanej uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd

rozhodne o ich výške (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého „žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa
28.10.1998, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X/A nachádzajúci sa na prízemí domu súpisné číslo
X na V. sv. B. v P. L.; vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nebola so stavom bytu spokojná, žalobca
vydal dňa 07.07.1999 súhlas s výmenou bytu za byt č. X/D na V. sv. B.. X v P. L. s tým, že právo

užívať predmetný byt vznikne žalovanej po uzavretí novej zmluvy o kúpe prenajatej veci so žalobcom;
na základe uvedenej skutočnosti žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci zo dňa
16.07.1999, predmetom ktorej je prenájom bytu č. X/D nachádzajúci sa v P. L. na poschodí č. S.. domu
súpisné číslo I.XX na V. sv. B.; žalovaná sa v zmysle článku II zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa16.07.1999 zaviazala platiť (za byt č.X/D) bežné nájomné v pravidelných platbách v sume 1612,- Sk
(53,51 €) mesačne najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred; v zmysle článku III zmluvy bola
žalovaná povinná v prípade nezaplatenia nájmu v stanovenej lehote zaplatiť prenajímateľovi poplatok

z omeškania vo výške 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania z celkovej dlžnej čiastky; žalovaná
nezaplatila žalobcovi nájom za užívanie predmetného bytu za obdobie od októbra 2018 do decembra
2018 a za obdobie od januára 2019 do augusta 2019; žalovaná listom zo dňa 30.10.2009 doručeným
žalobcovi dňa 04.11.2009 uplatnila zľavu z nájomného s poukazom na ustanovenie § 698 Občianskeho
zákonníka, pričom v uvedenom liste uviedla, že došlo k zhoršeniu podmienok užívania bytu, ktoré

spočívajú v tom, že nastavením ďalšieho poschodia susedného domu sa zabránilo vo veľkom rozsahu
prístupu denného svetla do jej bytu; žalobca na uvedené podanie žalovanej reagoval listom zo dňa
09.12.2009 doručeným žalovanej dňa 21.12.2009 oznámením, že s navrhovanou zľavou nájomného
nesúhlasí“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu dôvodná, pretože

žalobca preukázal povinnosť žalovanej platiť dojednané nájomné a na zľavu na nájomnom, resp.
možnosť neplatiť nájomné v celom rozsahu nevznikol žalovanej nárok; súd prvej inštancie poukázal na
to, že „žalovaná sa v spore (prečo neplatila nájomné) bránila tvrdením, že byt, ktorý užíva má vady,
ktoré ona nespôsobila, pričom v dôsledku týchto vád nemôže byt užívať dohodnutým spôsobom, resp.
spôsobom obvyklým; vada spočíva v tom, že vlastník susednej nehnuteľnosti v roku 2008 vykonal

stavebnú úpravu na svojej nehnuteľnosti, ktorou zatienil okná bytu žalovanej, čím spôsobil zníženie
intenzity denného svetla do jej bytu prekračujúce prípustnú normu“; v konkrétnostiach súd prvej inštancie
argumentoval, že pokiaľ „žalovaná uplatnila zľavu na nájomnom podľa § 698 Občianskeho zákonníka a v
podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázala aj na ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka,
ide o všeobecné ustanovenie, vo vzťahu ku ktorej predstavujú ustanovenia o nájme bytu špeciálnu

úpravu, ktorá má pri aplikácii prednosť; v rámci osobitných ustanovení o nájme bytu je aj ustanovenie
§ 697 Občianskeho zákonníka a § 698 Občianskeho zákonníka; toto ustanovenie obsahuje sankciu pre
niektoré prípady, v ktorých si prenajímateľ neplní povinnosti zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu
a poskytovať plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu; sankcia uvedená v odsekoch 1 a 2 spočíva
v tom, že nájomcovi vznikne právo na zľavu z nájomného, kým podľa odseku 3 ide o vznik práva na

zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu; uplatnenie práva na obe zľavy upravuje § 699
Občianskeho zákonníka; podľa § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka má nájomca právo na primeranú
zľavu z nájomného v dvoch prípadoch: (1) ak prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte
alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie; zhoršenie užívania sa
môže týkať tak bytu (napr. do bytu v dôsledku nedostatočnej údržby domu zateká), ako aj domu, v ktorom

sa byt nachádza (napr. zateká do schodiska, v dôsledku čoho je sťažený prístup do domu) a (2) ak sa
neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu (nedodávaná studená voda, teplá voda, kúrenie a pod.)
alebo sa poskytovali vadne (napr. nedostatočne sa kúrilo) a v dôsledku toho sa užívanie bytu zhoršilo;
v oboch prípadoch platí právo na primeranú zľavu z nájomného; čo treba považovať za primeranú
zľavu, závisí od toho, do akej miery a v akom rozsahu bolo užívanie bytu v súvislosti so skutočnosťami

zakladajúcimi právo na zľavu z nájomného sťažené a obmedzené; pri nájme bytu prislúcha nájomcovi
len právo na zľavu z nájomného (§ 698 Občianskeho zákonníka); nemožno v tomto prípade aplikovať
všeobecné ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka“; v nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie
uviedol, že „v zmysle ustanovenia § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka má nájomca právo na primeranú
zľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu,

ktorá sa priamo týka bytu; medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná odvodzuje svoje právo od
skutočnosti, že jej tieni (bráni v riadnom užívaní bytu) vedľajšia stavba; vada, by sa musela týkať priamo
bytu, resp. domu, ktorý žalovaná užíva, čo v danom spore splnené nebolo; súd tiež poukazuje na to,
že v zmysle § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by bola splnené vyššie uvedená podmienka
(čo v spore nebola), nebolo by možné odpustenie celého nájomného, pretože by nájomca mal právo len

na primeranú zľavu z nájomného; platenie nájomného a úrad za plnenia poskytované s užívaním bytu
patria medzi základné povinnosti nájomcu bytu (§ 685 a nasledujúce Občianskeho zákonníka); splnenie
tejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi
plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu; tejto povinnosti nie je nájomca zbavený ani v
prípade,žeprenajímateľneplnísvojupovinnosťodstrániťkvalifikovanévadybrániaceriadnemuužívaniu

bytu; z toho vyplýva, že ani v prípade nesplnenia povinností prenajímateľa odstrániť závady v byte
nie je nájomca oprávnený prestať platiť nájomné, inak povedané povinnosť prenajímateľa zabezpečiť
nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinnosti nájomcu platiť nájomné nemajú povahu vzájomných
záväzkov v zmysle ustanovenia § 560 Občianskeho zákonníka“; súd prvej inštancie poukázal na to, že„žalovaná v spore nesúhlasila s výškou mesačného nájomného; na pojednávaní dňa 02.03.2020 tvrdila,
ževýškamesačnéhonájmunemábyťvsumeakovžalobeuvádzalžalobca,alemábyťvsumeokolo47,-
€ mesačne; žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala, naopak žalobca svoje tvrdenie o výške mesačného

nájmuvsume1612,-Sk(53,51€)vsporepreukázalatouzavretouzmluvou“;súdprvejinštancieuzavrel,
že „medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná za obdobie, ktoré je predmetom sporu, neplatila
žiadne nájomné; nebolo sporné, že žalovaná si uplatnila zľavu z nájomného, ktorej žalobca nevyhovel;
žalovaná si svoj nárok na súde neuplatnila; žalovaná nezaplatila nájomné za žalované obdobie od
októbra 2018 do decembra 2018 a za obdobie od januára 2019 do augusta 2019 mesačne po 53,51 €

(1.612,- Sk); žalobca si v spore uplatnil mesačne sumu 53,51 €, ktorou výškou je súd viazaný; vzhľadom
natožalobcovivznikloprávonazaplatenienájomnéhoodžalovanejspoluvsume588,50€(11mesiacov
po 53,51 €); žalovaná sa s plnením nájomného dostala do omeškania, nájomné neplatila vôbec; strany
sporu si v zmluve (článok II) dohodli, že nájomné je splatné najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci
vopred; žalovaná sa dostala do omeškania s platením 6. deň kalendárneho dňa v mesiaci; vzhľadom
na to súd priznal žalobcovi aj uplatnený poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50

€ od 7. dňa toho ktorého mesiaca (tak ako si žalobca uplatnil); žalobca nežiadal priznať poplatok z
omeškania od 6. dňa“; nakoniec súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že „v spore totožných
strán sporu o zaplatenie dlžného nájomného, na základe rovnaného skutkového stavu, len za iné časové
obdobie, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 15Co/218/2017
zo dňa 19.12.2018 tak, že žalobe žalobcu vyhovel (po akceptácii premlčania časti nároku)“; na základe

uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 685, § 687, § 698 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne

úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie zo dňa 15.08.2020 (č.l. 153
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.); v odvolaní uviedla, že „súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyjadril okrem iného

aj k ustanoveniu § 698 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje sankciu pre niektoré prípady,
v ktorých si prenajímateľ neplní povinnosti zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu a poskytovať
plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu; uviedol, že ide o prípady: 1/ ak prenajímateľ napriek jeho
upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje
ich užívanie, 2/ ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu, alebo sa poskytovali vadne

a v dôsledku toho sa užívanie bytu zhoršilo; v oboch prípadoch platí právo na primeranú zľavu z
nájomného; nájomca má právo na primeranú zľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje
voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu, ktorá sa priamo týka bytu; podľa súdu vada by sa
musela týkať priamo bytu, resp. domu, ktorý žalovaná užíva, čo v danom spore splnené nebolo“; s
uvedeným názorom súdu prvej inštancie žalovaná nesúhlasila, pretože „nárok na zľavu z nájomného

dlhodobo uplatňuje konkrétne pre vady, ktoré sa týkajú priamo jej bytu; nie je pravdou, že svoje právo
odvodzuje od skutočnosti, že jej tieni vedľajšia stavba, toto uviedla len na objasnenie celkovej situácie
ohľadom nadstavenia susednej stavby a to najmä preto, že uvedená nadstavba je vykonaná bez
stavebného povolenia; avšak žalovaná svoje právo odvodzuje v súlade s § 698 ods. 1 Občianskeho
zákonníka od skutočnosti, že žalobca na základe jej viacerých upozornení doposiaľ vytýkané vady

bytu neodstránil, hoci sú odstrániteľné, dokonca žalovanej zakázal, aby uvedené odstránenie vád bytu
zabezpečila sama; za vadu sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého
druhu predpokladá a v dôsledku ktorej vady je možnosť jej využívania podstatne znížená, prípadne čo
vec (byt) inak znehodnocuje, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci“; vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka uviedla, že „podľa

názoru súdu prvej inštancie nemožno toto ustanovenie v tomto prípade aplikovať, žalovaná poukazuje
na rozhodnutia mnohých súdov v SR, ktoré v obdobných prípadoch aplikovali práve toto všeobecné
ustanovenie vyjadrené v § 673 Občianskeho zákonníka, taktiež aj právne analýzy k danej problematike
uvádzajú, že prenajímateľ je povinný udržiavať predmet nájmu a vykonávať všetky opravy, na ktoré jepovinný, pričom nájomca má povinnosť voči prenajímateľovi, a to povinnosť oznamovať mu potrebu
opráv a poskytovať mu v danej súvislosti potrebnú súčinnosť; ak by nájomca nemohol predmet nájmu,
napr. byt užívať vôbec alebo len obmedzene, patrilo by mu právo buď neplatiť nájomné vôbec (§

673 Občianskeho zákonníka) alebo nárok na uplatnenie zľavy z nájomného; v zmysle uvedeného súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, mal sa
zaoberať komplexne celkovou situáciou, hoci aj rešpektujúc pravidlo prednosti špeciálneho ustanovenia
pred všeobecným ustanovením zákona, či predmetný byt je možné s ohľadom na zdravie nájomníkov
užívať obmedzene alebo ho nie je možné užívať do odstránenia vád vôbec a potom v rámci princípu

proporcionality spravodlivo rozhodnúť o tom, či žalovaná má právo na zľavu z nájomného alebo právo
neplatiť do odstránenia vád nájomné vôbec; žalovaná má nepochybne minimálne právo na primeranú
zľavu z nájomného zodpovedajúcu povahe a rozsahu vád predmetného bytu, pričom výška tejto zľavy
závisí od povahy a rozsahu vád a do akej miery tieto obmedzujú užívanie bytu, za týmto účelom mal
súd ustanoviť súdneho znalca, zadať vypracovanie svetlotechnického posudku, vyžiadať navrhované
relevantné doklady (protokoly) a na základe dôkazov napokon rozhodnúť o rozsahu zľavy z nájomného;

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností“; na
základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení doručenom dňa 25.09.2020 (č.l. 161-162 spisu) k odvolaniu žalovanej uviedol,

že ho považuje za účelové a opakujúce sa v každom konaní vedenom proti nej; vyjadril názor, že súd
prvej inštancie sa dostatočne zaoberal predloženými dôkazmi a všetky podstatné dôkazy vyhodnotil;
vo vzťahu k spornému bytu si plní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy; žalovaná za vadu bytu
považuje nedostatok osvetlenia, ktorý je podľa nej zapríčinený susednou nehnuteľnosťou a nie faktom,
že on ako prenajímateľ neodstránil vadu, resp. bránil žalovanej vadu odstrániť; zdôraznil, že nájomca

má právo na primeranú zľavu z nájomného iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám
bytu alebo domu; v žiadnom prípade nemôže ísť o prípad, na ktorý poukazuje žalovaná, keď právo
na zľavu odvodzuje od vedľajšej stavby, čo nezodpovedá zneniu zákona a nie je ani vo faktickej
moci prenajímateľa takúto vadu odstrániť; navyše nemôže dôjsť k odpusteniu celého nájomného,
pretože z právnej úpravy vyplýva len nárok na primeranú zľavu z nájomného; v danom prípade nebola

splnená podmienka prechodného zhoršenia podmienok užívania bytu; nakoľko k dohode o primeranej
zľave nájomného nedošlo, žalovaná mohla svoj nárok uplatniť spôsobom podľa § 699 Občianskeho
zákonníka; platenie nájomného predstavuje základnú povinnosť žalovanej ako nájomcu, ktorú nemôže
prestať plniť ani v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľa odstrániť vady bytu; zdôraznil, že
žalovaná bola oboznámená so stavom bytu osobnou prehliadkou a byt jej bol pridelený na základe

vlastného rozhodnutia, pretože si ho sama vybrala; od roku 2008 žalovaná bezdôvodne neplatí nájomné;
správca bytov pozastavil dodávku služieb spojených s užívaním bytu, pretože žalovaná ich neplatí; za
zavádzajúce preto považoval tvrdenie žalovanej, že byt má vady, pretože nie je zabezpečený prísun
tepla a vody, čo je spôsobené ich neplatením zo strany žalovanej; vyjadril názor, že sporný byt žiadne
vady nemá; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu potvrdil.

2.3 Žalovaná v replike zo dňa 28.10.2020 (č.l. 167 spisu) k vyjadreniu žalobcu uviedla, že považuje za
potrebné zopakovať svoju argumentáciu, že „svoj nárok si odvodzuje v súlade s ustanovením § 698
ods. 1 Občianskeho zákonníka od skutočnosti, že žalobca na základe viacerých upozornení doposiaľ

vytýkané vady bytu neodstránil, hoci sú odstrániteľné, dokonca jej zakázal, aby odstránenie uvedených
vád bytu zabezpečila sama“; právo na zľavu si podľa § 699 Občianskeho zákonníka u žalobca uplatňuje
nepretržite od vzniku vady do súčasnosti a to písomne aj ústne; vyjadrila názor, že „vada predmetného
bytu je odstrániteľná, teda zhoršenie podmienok možno považovať za prechodné do času odstránenia
vady“; pokiaľ žalobca poukázal na jej povinnosť platiť nájomné ako základnú povinnosť, poukázala na

povinnosť žalobcu ako prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s
užívaním bytu; poukázala aj na skutočnosť, že zhoršenie užívania bytu bolo spôsobené aj vadným
dodávaním plnení spojených s užívaním bytu, pričom neskôr bol predmetný byt od plnení spojených
s užívaním bytu nezákonne odpojený, pričom navrhnuté dokazovanie na túto skutočnosť súd prvej
inštancie nevykonal; žalovaná preto zotrvala na podanom odvolaní.

2.4 Žalobca v duplike zo dňa 11.11.2020 (č.l. 173 spisu) k replike žalovanej uviedol, že žalovaná
nepreukázala vady bytu, tieto nepotvrdil ani stavebný úrad, preto ani nesúhlasil so stavebným zásahom
do bytu; ako dôvod zníženia intenzity osvetlenia žalovaná uviedla nelegálne stavebné práce vykonanéna susednej nehnuteľnosti, ktoré tvrdenie v konaní spochybnil predložením dokladov od stavebného
úradu;nesúhlasilanistvrdenímžalovanej,žetvrdenévadysúodstrániteľné,pretožeexistenciasusednej
nehnuteľnosti je neodstrániteľný stav; zdôraznil, že predmetom žaloby je neplatenie nájomného, preto

nárok žalovanej mal byť uplatnený podľa § 699 Občianskeho zákonníka; odvolanie žalovanej naďalej
považoval za účelové a preto zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

2.5 Žalovaná v stanovisku zo dňa 18.12.2020 (č.l. 179 spisu) uviedla, že dňa 25.01.2019 iniciovala
osobné stretnutie so žalobcom za účelom usporiadania veci; na stretnutí bolo objasnené, aké vady

má predmetný byt a akým spôsobom je ich možné odstrániť; žalobca nespochybňoval skutočnosť, že
stavebnou úpravou, ktorú navrhla, t.j. zabudovaním svetlovodov do jednotlivých miestností, je možné
nedostatok denného svetla v byte; zdôraznila, že namietaním nelegálnej stavebnej činnosti na susednej
nehnuteľnosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca je súčasne aj v postavení stavebného úradu a
má dosah riešiť nezákonný stav aj na susednej nehnuteľnosti; preto zotrvala na svojich doterajších
vyjadreniach a argumentácii, že sporný byt má vady, pretože za vadu sa považuje neexistencia takej

vlastnostiveci,ktorásapriveciurčitéhodruhupredpokladáavdôsledkuktorej,jemožnosťjejvyužívania
podstatne znížená, prípadne vec (byt) inak znehodnocuje.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§
379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.2 Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe
žalobcu; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci,
ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.);

pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať
dokazovanie (§ 384 C.s.p.); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaná
uzavreli zmluvuokúpeprenajatejvecizodňa16.07.1999,nazákladektorejprenechalžalobcažalovanej
do užívania sporný byt a žalovaná sa zaviazala platiť nájomné v sume 53,51 € (1.612,- Sk) mesačnenajneskôrdo5.kalendárnehodňavmesiacivopred;žalovanávobdobíodoktóbra2018doaugusta2019
dohodnuté nájomné žalobcovi nezaplatila; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že z hľadiska prejednávaného sporu prichádza do úvahy len primeraná zľava z nájomného podľa §

698 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ide o špeciálne ustanovenie pri nájme bytu, ktoré má
prednosť pred všeobecným ustanovením § 673 Občianskeho zákonníka; odvolací súd sa stotožnil aj
so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané splnenie podmienok na vznik nároku žalovanej
na primeranú zľavu z nájomného, pretože tvrdené vady nemali pôvod v spornom byte alebo dome,
ale vo vedľajšej nehnuteľnosti, na ktorú nemá žalobca ako prenajímateľ vplyv; odvolací súd sa preto

stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhnuté dokazovanie (najmä znalecké
dokazovanie),ktorébynemohloovplyvniťvýsledoksporu;neplateniedohodnutéhonájomnéhozostrany
žalovanej žalobcovi preto nemá žiadny skutkový ani právny základ; súd prvej inštancie preto správne
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné za sporné obdobie spolu s poplatkom z
omeškania; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia

súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sú však podľa odvolacieho
súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalovanej
nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej
inštancie (druhý výrok), ktorý bol vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania

formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).