Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202775
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419202775.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Mesto Banská Štiavnica, Banská Štiavnica, Radničné nám. 1, IČO: 00320 510, zastúpené
primátorkou mesta Mgr. Nadeždou Babiakovou proti žalovanej: J.. S. T., V.. XX.XX.XXXX, B. Y. P. Š., V.
T.. B. XX/X, o žalobe na zaplatenie sumy 588,50 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 588,50 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.10.2018 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.11.2018 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.12.2018 do zaplatenia,

0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.01.2019 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.02.2019 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.03.2019 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.04.2019 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.05.2019 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.06.2019 do zaplatenia,
0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.07.2019 do zaplatenia,

0,05% denne zo sumy 53,50 eur od 07.08.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 588,50 € s úrokom z omeškania
tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobu odvodnil tým, že žalovaná mala so žalobcom uzavretú
Zmluvu o kúpe prenajatej veci na V. T.. B. V. C. P. Č.. X/A zo dňa 28.10.1998. Tento byt získala

v konkurznom konaní. S uvedeným bytom nebola spokojná, preto podala žiadosť o pridelenie resp.
výmenu za byt č. XD, ktorý sa uvoľnil po rodine T.. Následne dňa 07.07.1999 uzatvorili Zmluvu o
kúpe prenajatej veci k bytu XD. Byt sa nachádza na II. poschodí domu súp. č. X na V. T.. B. L. R.
P. Š.D.. Žalovaná povinnosti zo zmluvy riadne plnila do roku 2008 / teda 9 rokov/. Od roku 2008
prestala uhrádzať platby nájomného taktiež prestala platiť aj platby spojené s užívaním bytu na Bytovú
správu, s.r.o. Banská Štiavnica, ktorá predmetný bytový dom má zverený do správy. Žalovaná si pred
uzatvorením zmluvy byt riadne prehliadla, výmena bytu bola uskutočnená na základe jej slobodnej vôle,

voči bytu nemala žiadne námietky alebo výhrady. Po zaslanej upomienke žalobcu zaslala žalovaná
list „ uplatnenie práva na zľavu”, kde poukazuje na zhoršenie osvetlenia bytu vplyvom rekonštrukcie
susednej nehnuteľnosti. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že je pravda, že spoločnosť C.E.I.,
a.s., so sídlom Handlovská 28,851 01 Bratislava rekonštruovala susedný objekt, ale rekonštrukciaspočívala v prácach, ktoré žiadnym spôsobom nezasahovali, nemenili a neznehodnocovali susedné
nehnuteľnosti. Pri rekonštrukcii sa jednalo o nehnuteľnosť vedenú ako národnú kultúrnu pamiatku, kde
okrem stavebného úradu bola vykonávaná kontrola aj z Krajského pamiatkového úradu, čo vylučuje

tvrdenia žalovanej. Žalovaná byt užíva od roku 2008 bez akejkoľvek úhrady. Mesto Banská Štiavnica
listom zo dňa 02.12.2009 zaslalo stanovisko na adresu žalovanej, v ktorom konštatovalo, že bolo na
susednom objekte realizované odstraňovanie havarijného stavu s obnovením krovu nebola vybudovaná
žiadna nadstavba. Žalovaná bola vyzvaná k plneniu svojich povinností upomienkou zo dňa 5.5.2010,
na upomienku reagovala listom zo dňa 15.06.2010, v ktorom sa opakovane zmieňovala o poskytnutie

zľavyzaužívaniebytu,poukazovalanaúdajnevypracovanéznalecképosudky,hrozilasúdnymkonaním,
ale úhradu neuskutočnila. Žalobca žalovanú listom zo dňa 19.09.2013 pozval na rokovanie ohľadne
úhrady dlhu na deň 30.09.2013. Tohto konania sa žalovaná nezúčastnila. Žalobca si svoj nárok voči
žalovanej uplatnil (za iné obdobie) aj v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žiar nad Hronom
sp.zn. 22C/39/2016, kde mu bolo vyhovené.

2.O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn.5Csp/86/2019 - 29 zo dňa 7.10.2019,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že žalovaná podala proti platobnému
rozkazu odpor, súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 19.11.2019 zrušil.
3.Žalovaná v podanom odpore uviedla, že byt X/D, ktorého je nájomcom nemôže riadnym spôsobom
užívať, nakoľko v roku 2008 vlastník susednej nehnuteľnosti vykonal na svojej nehnuteľnosti stavebné

úpravy, čím spôsobil zníženie intenzity denného svetla v jej byte, prekračujúce prípustné normy. Využila
svoje právo podľa § 673 Občianskeho zákonníka, kde nie je potrebná akceptácia žalobcu, podmienku je
len existencia vád, ktoré nájomca nespôsobil a nájomca pre tieto vady nemôže byt užívať dohodnutým
spôsobom. Poukázala na vypracované odborné stanovisko. Navrhla vykonať dôkazy a to: nariadiť
meranie distribúcie denného svetla do obytných miestností, vyžiadať od Bytovej správy s.r.o. Banská

Štiavnica protokol certifikovanej spoločnosti o vyregulovaní ústredného kúrenia v dome a protokol o
výmene certifikovaných vodomerov v príslušných časových intervaloch. S podanou žalobou nesúhlasila.

4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu, okrem iného uviedol, že rekonštrukcia susednej
nehnuteľnosti, na ktorú žalovaná poukazuje, žiadnym spôsobom neznehodnotila ani nezmenila

nehnuteľnosť žalovanej. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 673 OZ, ktorý uvádzala žalovaná.
Žalovaná si mohla svoje deklarované právo uplatniť žalobou, čo však neurobila. Na podanej žalobe
zotrval.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to

Zmluvami o kúpe prenajatej veci zo dňa 28.10.1998 a z 16.7.1999, so Súhlasom s výmenou bytov, s
fotodokumentáciou, s uplatnením práva na zľavu, s Odborným vyjadrením, s listinnou komunikáciou
strán sporu, s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Co/218/2017 s ostatným spisovým
materiálom.

6.Podľa § 685 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

7.Podľa § 698 Občianskeho zákonníka, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ
prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo
po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak
sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vädne, a ak sa v dôsledku toho
užívanie bytu zhoršilo.

8.Žalobca v spore preukázal, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o kúpe prenajatej veci dňa 28.10.1998,
na základe ktorej jej dal do prenájmu byt č.X/A nachádzajúci sa na prízemí domu č. s. X na V.. T.. B. L. P.
Š.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nebola so stavom bytu spokojná žalobca vydal dňa 7.7.1999
Súhlas s výmenou bytu za byt č. X/D V. V.. T.. B. Č..X L. P. Š.B., s tým, že právo užívať predmetný byt

vznikne žalovanej po uzavretí novej Zmluvy o kúpe prenajatej veci so žalobcom. Na základe uvedenej
skutočnosti strany sporu uzavreli dňa 16.7.199 Zmluvu o kúpe prenajatej veci, predmetom ktorej bol
prenájom bytu nachádzajúci sa v Banskej Štiavnici, byt č.X/D, na poschodí č.II., domu č.s. S..XX V.
V..T.. B.. Žalobca zmluvu podpísal dňa 16.7.1999 a žalovaná dňa 7.7.1999. Súd tvrdenie žalovanej, žejej Zmluva zo dňa 16.7.1999 žalobcom doručená nebola, považuje za účelové. Z písomných podaní
žalovanej (napríklad Uplatnenie práva na zľavu to dňa 30.10.2009, Odpoveď-712/2010/PaSM zo dňa
8.6.2010, obsah vyjadrenia žalovanej na pojednávaní dňa 2.3.2020, odôvodnenie rozsudku Okresného

súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7Csp/193/2018, odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 15Co/218/2017, odpor v spore sp.zn. 5Csp 86/2019) vyplýva, že bola nájomcom predmetného
bytu, a tak sa aj správala vo vzťahu k žalobcovi.

9.Žalobca v spore preukázal, že žalovaná bola v zmysle článku II. Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa

16.7.1999 povinná platiť (za byt č.X/D) bežné nájomné v pravidelných mesačných platbách vo výške
1612,-Sk (53,51 €), najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred. V zmysle článku III. Zmluvy bola
žalovaná povinná v prípade nezaplatenia nájmu v stanovenej lehote, zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania vo výške 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania z celkovej dlžnej čiastky.

10.Žalovaná v spore rozporovala výšku mesačného nájomného. Na pojednávaní dňa 2.3.2020 tvrdila,

že výška mesačného nájmu nemá byť v sume ako v žalobe uvádzal žalobca, ale má byť vo výške okolo
47 €. Žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala, naopak žalobca svoje tvrdenie o výške mesačného nájmu
vo výške 1612,- Sk (53,51 €) v spore preukázal a to uzavretou Zmluvou.

11.Medzistranamisporunebolaspornáskutočnosť,žežalovanánezaplatilažalobcovinájomzaužívanie

predmetného bytu za obdobie od októbra 2018 do decembra 2018 a za obdobie od januára 2019 do
augusta 2019 (žalovaná nezaplatila nájomné aj za skoršie obdobia, toto však bolo premetom iných
sporov totožných strán sporu).

12.Žalovanásavspore(prečoneplatilanájomné)bránilatvrdením,žebyt,ktorýužívamávady,ktoréona

nespôsobila, pričom v dôsledku týchto vád nemôže byt užívať dohodnutým spôsobom resp. spôsobom
obvyklým. Vada spočíva v tom, že vlastník susednej nehnuteľnosti v roku 2008 vykonal stavebnú úpravu
na svojej nehnuteľnosti, ktorou zatienil okná bytu žalovanej, čím spôsobil zníženie intenzity denného
svetla do jej bytu, prekračujúce prípustnú normu.

13.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná listom zo dňa 30.10.2009 doručený žalobcovi dňa
4.11.2009 si uplatnila zľavu z nájomného s poukazom na ustanovenie § 698 Občianskeho zákonníka.
V uvedenom liste uviedla, že došlo k zhoršeniu podmienok užívania bytu, ktoré spočívajú v tom, že
nastavením ďalšieho poschodia susedného domu sa zabránilo vo veľkom rozsahu prístupu denného
svetla do jej bytu. Žalobca na uvedené podanie žalovanej reagoval listom zo dňa 9.12.2009 doručený

žalovanej dňa 21.12.2009, tak, že jej oznámil, že s navrhovanou zľavou nájomného nesúhlasí.

14.Žalovaná v podanom odpore (rovnako ako v spore totožných strán sporu o dlžné nájomné, ale za
skoršie obdobie, čo vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
15Co/218/2017 zo dňa 19.12.2018) poukazovala na ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka, podľa

ktoréhonájomcaniejepovinnýplatiťnájomné,pokiaľprevadyveci,ktorénespôsobil,nemoholprenajatú
vec užívať dohodnutým spôsobom.

15.Z vyššie konštatovaných skutočností vyplýva, že žalovaná si uplatnila zľavu na nájomnom podľa
§ 698 Občianskeho zákonníka, pričom v podanom odpore poukázala aj na ustanovenie § 673

Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka upravuje následky vady prenajatej
veci vo vzťahu k povinnosti nájomcu platiť nájomné a je upravené v siedmej hlave, prvý oddiel, ktoré je
všeobecným ustanovením. Štvrtý oddiel upravuje Osobitné ustanovenia o nájme bytu, čo je špeciálna
úpravu voči § 673 Občianskeho zákonníka a má pri aplikácii prednosť. V rámci osobitných ustanovení
o nájme bytu je aj ust. § 698, § 697 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie obsahuje sankciu pre

niektoré prípady, v ktorých si prenajímateľ neplní povinnosti zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu
a poskytovať plnenia, ktoré sú spojené s užívaním bytu. Sankcia uvedená v odsekoch 1 a 2 spočíva
v tom, že nájomcovi vznikne právo na zľavu z nájomného, kým podľa odseku 3 ide o vznik práva na
zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Uplatnenie práva na obe zľavy upravuje §
699. Podľa § 698 ods. 1 má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného v dvoch prípadoch: 1/ ak

prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo
po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Zhoršenie užívania sa môže týkať tak bytu (napr. do bytu v dôsledku
nedostatočnej údržby domu zateká), ako aj domu, v ktorom sa byt nachádza (napr. zateká do schodiska,
v dôsledku čoho je sťažený prístup do domu); 2. ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu(nedodávajúca voda, teplá voda, kúrenie a pod.) alebo sa poskytovali vädne (napr. nedostatočne sa
kúrilo) a v dôsledku toho sa užívanie bytu zhoršilo. V oboch prípadoch platí právo na primeranú zľavu
z nájomného. Čo treba považovať za primeranú zľavu, závisí od toho, do akej miery a v akom rozsahu

bolo užívanie bytu v súvislosti so skutočnosťami zakladajúcimi právo na zľavu z nájomného sťažené a
obmedzené. Pri nájme bytu prislúcha nájomcovi len právo na zľavu z nájomného (§ 698). Nemožno v
tomto prípade aplikovať všeobecné ustanovenie § 673 OZ.

16.V zmysle ustanovenia § 698 ods.1 Občianskeho zákonníka má nájomca právo na primeranú zľavu

iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu, ktorá
sa priamo týka bytu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná odvodzuje svoje právo od
skutočnosti, že jej tieni (bráni v riadnom užívaní bytu) vedľajšia stavba. Vada, by sa musela týkať priamo
bytu resp. domu, ktorý žalovaná užíva, čo v danom spore splnené nebolo. Súd tiež poukazuje na to, že
v zmysle § 698 ods.1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by bola splnené vyššie uvedená podmienka (čo
v spore nebola), nebolo by možné odpustenie celého nájomného, pretože by nájomca mal právo len na

primeranú zľavu z nájomného.

17.Súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2003 sp.zn. 26Cdo/2083/2002 a zo dňa
07.04.2004 sp.zn. 26 Cdo/2325/2003 v zmysle ktorého platenie nájomného a úrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu (§ 685 a nasledujúce OZ).

Splnenie tejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť
nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Tejto povinnosti nie je nájomca
zbavený ani v prípade, že prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace
riadnemu užívaniu bytu. Z toho vyplýva, že ani v prípade nesplnenia povinností prenajímateľa odstrániť
závady v byte nie je nájomca oprávnený prestať platiť nájomné, inak povedané povinnosť prenajímateľa

zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinnosti nájomcu platiť nájomné nemajú povahu
vzájomných záväzkov v zmysle ustanovenie paragrafu 560 OZ.
18.Žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná za obdobie, ktoré je
predmetom sporu, neplatila žiadne nájomné. Nebolo sporné, že žalovaná si uplatnila zľavu z nájomného,
ktorej žalobca nevyhovel. Žalovaná si svoj nárok na súde neuplatnila. Žalovaná nezaplatila nájomné za

žalované obdobie od októbra 2018 do decembra 2018 a za obdobie od januára 2019 do augusta 2019
mesačne po 53,51 € (1612,-Sk). Žalobca si v spore uplatnil mesačne sumu 53,51 €, ktorou výškou je
súd viazaný. Vzhľadom na to žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nájomného od žalovanej spolu vo
výške 588,50 € (11 mesiacov po 53,51 €).

19.Podľa § 687 Občianskeho zákonníka ak nájomca neplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

20.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21.Podľa § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. poplatok z omeškania je za každý

deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

22.Žalovaná sa s plnením nájomného dostala do omeškania, nájomné neplatila vôbec. Strany sporu si v
Zmluve (článok II.) dohodli, že nájomné je splatné najneskôr do 5. kalendárneho dňa v mesiaci vopred.
Žalovaná sa dostala do omeškania s platením 6. deň kalendárneho dňa v mesiaci. Vzhľadom na to súd

priznal žalobcovi aj uplatnený poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 7. dňa
toho ktorého mesiaca (tak ako si žalobca uplatnil). Žalobca nežiadal priznať poplatok z omeškania od
6. dňa. Aj v tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná a súd jej vyhovel.

23.Súd poukazuje na skutočnosť, že v spore totožných strán sporu o zaplatenie dlžného nájomného,

na základe rovnaného skutkového stavu, len za iné časové obdobie, rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 19.12.2018 sp.zn. 15Co/218/2017, tak , že žalobe žalobcu
vyhovel (po akceptácii premlčania časti nároku).24.Súd v spore nevykonal navrhnutý dôkaz to strany žalobcu a to vyžiadať si z Bytovej správy s.r.o.
stanovisko o výške dlhu na službách spojených s užívaním bytu, o dôvode ich neposkytovania a termín
zastavenia poskytovania. Súd v spore nevykonal ani navrhnutý dôkaz to strany žalovanej a to: nariadiť

meranie distribúcie denného svetla do obytných miestností, vyžiadať od Bytovej správy s.r.o. Banská
Štiavnica protokol certifikovanej spoločnosti o vyregulovaní ústredného kúrenia v dome a protokol o
výmene certifikovaných vodomerov v príslušných časových intervaloch. Vykonanie uvedených dôkazov
by bolo nehospodárne, nakoľko neboli relevantné pri posudzovaní nároku žalobcu, s poukazom na
vyššie uvedený právny názor súdu.

25.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči
žalovanému v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonanímpoverísúd,akosobitnýpredpisalebotentozákonneustanovujeinak(zákonč.233/1995Z.z.)