Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208310
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5715208310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., A. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Gabriela Kľačanová,
advokátka, so sídlom V., A. K. XX, proti žalovaným: 1/ Debt Collector, s.r.o., so sídlom Nitra, Mostná
72, IČO: 36 748 919, zastúpený AK JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72,

IČO: 47 237 244, 2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., C. XX/X, 3/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., S. C. XXX/XX, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 7C/239/2015-329 zo dňa 14.11.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Martin č.k. 7C/239/2015-382 zo dňa 18.06.2020 a opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k.
7C/239/2015-384 zo dňa 25.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., ktorými žalobu zamietol a priznal žalovaným 1/ - 3/ náhradu
trov konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým priznal štátu voči žalobcovi náhradu trov konania, m e n í tak, že štát nemá nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania.

Žalovaní 1/ - 3/ voči žalobcovi m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia

neplatnosti zmluvy o záložnom práve k úveru č. 9913003338 zo dňa 17.09.2013. Svoje rozhodnutie súd
zdôvodnil s poukazom na ust. § 37 a § 38, resp. § 552 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že
tvrdenia žalobcu o absencii vôle uzavrieť takúto zmluvu a ovplyvnenie jeho úsudku zdravotným stavom
sa nepreukázali. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že v čase podpisovania zmluvy nebola zistená
prítomná duševná choroba ani porucha. Žalobca bol schopný posúdiť právne následky predmetného
úkonu. Žalobca bol uzrozumený s tým, z akého dôvodu sa zmluva uzatvára. Mal záujem pomôcť svojej
známej o tom, že konal slobodne, že mu je právny úkon jasný a zrozumiteľný svedčí aj skutočnosť, že

sprístupnil byt na ohliadku znalcovi, ktorý ho ohodnocoval pre účely poskytnutia úveru a uzatvorenia
záložnej zmluvy. Neboli tak preukázané dôvody neplatnosti zmluvy podľa § 37, § 38 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorý boli úspešní v
konaní, priznal náhradu v celom rozsahu. Taktiež dopĺňacím rozsudkom rozhodol súd o trovách štátu
tak, že štát má voči žalobcovi právo na celú náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1, čl. 4 ods. 1,2
a § 262 ods. 1,2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Dôvodil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Argumentoval tým, žekonanie začalo za účinnosti OSP, preto nebolo možné uplatňovať ustanovenia CSP o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdí protistrany a sudcovskej koncentrácii, ak by boli v neprospech
strany. Súd prvej inštancie však prejednávanú vec nesprávne zaradil do registra C, keďže sa jedná o

spotrebiteľskú vec, ktorá mala byť zaradená do registra CSP. Podľa ust. § 295 CSP súd môže vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez
návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa odvolateľa zmluva o záložnom práve k úveru zo
dňa 17.09.2013 je len subsidiárnou zmluvou, ktorá je závislá na zmluve hlavne, ktorej účastníkom
žalobca nebol a ktorou žalobca nedisponuje. Hlavnou zmluvou je podľa žalobcu zmluva o bezúčelovom

splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti medzi veriteľom C. a dlžníkmi
žalovanými v rade 2/ a 3/. Súd prvej inštancie pochybil, ak si rovnopis tejto zmluvy nezabezpečil do
súdneho spisu z úradnej povinnosti od niektorého z jej účastníkov, nakoľko mal prejudiciálne posudzovať
platnosť,resp.neplatnosťzmluvyosplátkovomúvere.Súdprvejinštancietiežnevykonalvšetkydôkazné
prostriedky, o vykonanie ktorých ho žalobca žiadal. Navrhol výsluch ošetrujúceho lekára MUDr. C.
ohľadom špecifikovania, ktoré konkrétne lieky, sedatíva, antidepresíva a hypnotiká v priebehu roka 2013

užíval, v akom dávkovaní, v akých množstvách a po akú dobu. Súd tiež nezadovážil listinný dôkaz,
a to či C., a.s. doručila žalobcovi oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, a teda nebolo spoľahlivo
preukázané, či mohol žalovaný v rade 1/ vôbec pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd tiež pochybil
pri rozhodovaní o trovách konania, keď neskúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v
súlade s § 257 CSP. Žalobcovi bol ustanovený na zastupovanie Centrom právnej pomoci advokát,

pričom žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Za nesprávny považuje odvolateľ
aj výrok dopĺňacieho rozsudku, podľa ktorého mal zaplatiť štátu 100 % náhrady trov konania. Žaloba
bola zamietnutá predčasne, a teda aj rozhodovanie o trovách konania je nesprávne a predčasné. Aj v
tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca je osoba v hmotnej núdzi, ktorý bol oslobodený od platenia
súdnych poplatkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal žalobca rozsudok okresného súdu s dopĺňacím

rozsudkom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v rade /1, ktorý uviedol, že rozsudok okresného
súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom považuje za vecne správny a odvolanie za nedôvodné. Čo
sa týka poukazovania nesprávneho zapísania žaloby do registra C uviedol, že v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 206/2016, ktorou sa dopĺňa vyhláška č. 543/2005, podľa prechodných
a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 01.07.2016 veci zapísané do súdneho registra C
pred 01.07.2016, ktoré sa zapisujú do súdneho registra CSP, Ca alebo Pc sa vedú v registri C aj
po 01.07.2016. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca nemá a ani nikdy nemal mať naliehavý
právny záujem na podanie žaloby o neplatnosť záložnej zmluvy. Čo sa týka dôkazov, ktoré žiadal

žalobca, aby boli vykonané súdom prvej inštancie, uviedol, že bol vo veci zastúpený advokátom, preto
ustanovenia § 296 CSP sa nepoužijú. Dôvody, ktoré uvádzal žalobca, pre ktoré mala byť záložná
zmluva neplatná, sa nepreukázali . Po preskúmaní jeho duševného stavu znalkyňa MUDr. Bullová
nepotvrdila, že v čase uzatvárania zmluvy by trpel duševnou chorobou alebo poruchou, resp. že by jeho
právne vedomie bolo nejakým spôsobom znížené. Čo sa týka užívania liekov, znalkyňa uviedla, že v

zdravotnej dokumentácii žiadny záznam o podávaní liekov žalobcovi od MUDr. C. nie je. Predložené
vyjadrenie MUDr. C. vzhľadom na kamarátsky vzťah so žalobcom sa javí ako účelové bez výpovednej
hodnoty. Novou námietkou, ktorá bola uvedená v odvolaní, že žalobcovi nebolo doručené oznámenie
o predčasnej splatnosti úveru, považuje za irelevantnú, nespôsobujúcu neplatnosť záložnej zmluvy.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu žalovaného 1/ sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, pričom uviedol,
že s právnym názorom prezentovaným vo vyjadrení sa nestotožňuje. Poukázal na to, že advokáta
ustanovilo Centrum právnej pomoci, ktoré určilo rozsah zastupovania v konaní pred súdom, pričom
advokát nemá oprávnenie svojvoľne meniť rozsah poskytovania právnych služieb. Čo sa týka zmluvy o

úvere, jedná sa bezpochyby o spotrebiteľský spor a súd mal z úradnej povinnosti posudzovať prípadnú
absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Pokiaľ by dospel k záveru, že je neplatná hlavná zmluva, neplatná by
bola aj vedľajšia zmluvy o záložnom práve k úveru, ktorej účastníkom je žalobca. V podstatnom zotrval
na podaných odvolaniach v celom rozsahu.

5. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že žalobca sa snaží spochybniť platnosť
úverovej zmluvy, hoci v priebehu konania na túto skutočnosť nepoukazoval, uviedol to až vo svojom
odvolaní. Pôvodne uvádzal, že sa neoboznámil s obsahom listín, ktoré mu boli v C. dané na podpis
(záložná zmluva). Neskôr uviedol, že tieto podpísal pod nátlakom zo strany pracovníčky banky a jehovôľa pri realizácii takéhoto právneho úkonu absentovala, následne tvrdil, že nebol spôsobilý posúdiť
následky svojho konania, keď úkon mal uskutočniť v duševnej poruche. Poukázal na skutočnosť, že
dlžníci žalovaní v rade 1/ a 3/, ako i svedkyňa F. potvrdili, že žalobca dobrovoľne podpísal úverovú

zmluvu, banka peňažné prostriedky poskytla, tieto spotrebovala F. a žalobca postúpil svoj byt ako
zábezpeku k existujúcemu dlhu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 381 CSP
a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím

rozsudkom a opravným uznesením podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vo výroku
I., II. a vo výroku o trovách štátu podľa § 388 CSP zmenil.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania napadnutého
rozsudku, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a

právneposúdenieveci,vtomtosmeresaodvolacísúdvcelomrozsahustotožnilsdôvodminapadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolateľom neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočností, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, resp. odvolací súd sa zaoberal s argumentom, že v tomto prípade
sa jednalo o spotrebiteľský úver, ku ktorému bola uzatvorená záložná zmluva.

8. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalobca bol oslovený
na zabezpečenie úveru poskytnutého Tatrabankou, a.s. v prospech žalovaných v rade 2/ a 3/. Oslovený
bol R. F., ktorá fakticky prevzala poskytnuté finančné prostriedky na riešenie svojej finančnej situácie.
Žalobca bol požiadaný o poskytnutie bytu ako zálohu k predmetnej úverovej zmluve. Za týmto účelom

bola u neho vykonaná obhliadka znalkyňou, ktorá stanovila hodnotu bytu pre účely uzatvorenia záložnej
zmluvy. Následne bol žalovaný spoločne s F. v priestoroch banky v Žiline, kde podpísal záložnú zmluvu.
V žalobe pôvodne argumentoval tým, že v čase podpisu zmluvy nemal vôľu túto uzavrieť, čo sa však
nepreukázalo, keďže sám sa vyslovil, že chcel pomôcť F.. Nepotvrdila sa ani skutočnosť, že jeho vôľové
vlastnosti boli obmedzené v dôsledku používania liekov, resp. jeho zhoršeného zdravotného stavu. Súd

vykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, kde znalkyňa jednoznačne uviedla,
že v čase podpisu zmluvy netrpel duševnou chorobou alebo poruchou ani nijakým spôsobom jeho
rozpoznávacie vlastnosti vo vzťahu k podpisu zmluvy neboli ovplyvnené. Na základe takto zisteného
skutkového stavu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že záložná zmluva v zmysle § 37, resp.
§ 38 Občianskeho zákonníka nie je neplatná. Správne potom uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, a preto súd žalobu zamietol. Ohľadom námietky vznesenej v odvolaní, že súd mal skúmať
platnosť samotnej zmluvy o poskytnutí úveru z dôvodu, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, v tejto
súvislosti poukazuje súd na ust. § 1 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.,
v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.
Odvolací súd k tomuto ešte dodáva, že ani samotná smernica 93/13 Rady EHS pokiaľ ide o výkon a

zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy o pôžičke, neobsahuje nijakú úpravu týkajúcu
sa výkonu záložných práv. Z tohto dôvodu považoval súd námietku vznesenú v odvolaní žalobcom za
nedôvodnú. Na správnosť rozhodnutia už vôbec nemá vplyv to, či vec bola zapísaná v registri „C“ alebo
„CSP“.

9. Vo veci súd správne rozhodol aj ohľadom náhrady trov vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ - 3/, a to v
zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech vo veci žalovaných, pričom nevzhliadol dôvody
pre uplatnenie ust. § 257 CSP. Žalobcovi bol priznaný Centrom právnej pomoci nárok na poskytovanie
právnej služby s finančnou účasťou vo výške 40,- eur, avšak pri posudzovaní nebol uznaný za fyzickú
osobu nachádzajúcu sa v stave materiálnej núdze. V roku 2015 pokiaľ Centrum právnej pomoci rozhodlo

o priznaní nároku na poskytovanie pomoci, dosahoval príjem z invalidného dôchodku vo výške 342,90
eur mesačne. Tiež je vlastníkom dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v V.. Použitie ust. § 257 CSP
prichádza do úvahy len výnimočne a aplikácia sa má vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči ostatným subjektom konania a
nesmie odporovať dobrým mravom. V tomto prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod

na aplikáciu tohto ustanovenia vzhľadom k tomu, že žalobca nebol osobou v hmotnej núdzi (iné údaje
o prípadnej zmene jeho sociálneho postavenia nepredložil súdu). Čo sa týka výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu k štátu, súd prvej inštancie žalobcu zaviazal k 100 % náhrade s poukazom tiež na ust.
§255ods.1CSPapoužitiačl.4CSP.Stakýmtozáveromsavšakodvolacísúdnestotožnilvychádzajúcztoho, že CSP nemá ustanovenie upravujúce náhradu trov konania štátu. Je možné postupovať v zmysle
čl. 4 ods. 2 CSP a súd môže prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stavapoznatkyprávnejnáukyaustálenúrozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorít.Vtomtoprípade
má odvolací súd za to, že pokiaľ žalobca v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. (§ 4 ods. 3) bol oslobodený od
povinnosti platiť súdne poplatky, bolo by v rozpore s týmito princípmi zaviazať ho na zaplatenie trov
štátu, ktoré v konaní vznikli (obdobná úprava bola obsiahnutá aj v ust. § 148 ods. 1 OSP). Vzhľadom

teda na to, že právny predpis priznáva žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, bolo by
nelogické, aby ho súd zaviazal na zaplatenie trov štátu. Z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý
výrok doplňujúceho rozsudku zmenil tak, že štát nemá nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalovaným v rade 1/ - 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že nebolo dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP.

O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie

dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).