Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010770
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118010770.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mg.
Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného K. B., nar. XX.XX.XXXX v Z.,
trvale bytom V. XXXX/X, O., pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03.03.2020, č. k. 6T/25/2018-460, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 13.05.2021 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného K. B. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 19.03.2018, sp.
zn. 4Pv/41/17 na tom skutkovom základe, že v období minimálne od 29.10.2016 do 19.01.2017

na rôznych miestach v meste Hlohovec, ako príslušník Obvodného oddelenia PZ Hlohovec počas
služieb opakovane v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to v registri
obyvateľstva tzv. „REGOB“ a v evidencii vozidiel tzv. „EVO“, bez relevantného služobného dôvodu,
na základe súkromných žiadostí osôb vykonával lustrácie rôznych motorových vozidiel a osôb, pričom
následne v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v
znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s ustanoveniami § 69 ods. 4, ods. 5 zákona č. 171/1993

Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, informácie a osobné údaje fyzických osôb
zistené nedôvodnými a tak neoprávnenými lustráciami v informačných systémoch REGOB a EVO, ktoré
nie sú verejne prístupné, bez predchádzajúceho súhlasu Policajného zboru poskytoval neoprávneným
súkromným osobám, a to okrem iného
- dňa 29.10.2016 v čase o 14.07 hod. na bližšie nestotožnenom mieste v Hlohovci a na požiadanie K.
J. v služobnom motorovom vozidle Policajného zboru prostredníctvom systému SOITRON vylustroval

v evidencii vozidiel EVO evidenčné číslo ZV558AP a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom
XXXX XXX XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa lustrovaného evidenčného čísla vozidla
Ing. T. X. (meno, priezvisko a bydlisko) osobe K. J., ktorý získané informácie využil na domáhanie sa
vyplatenia dlžných finančných prostriedkov,
- dňa 31.10.2016 v čase asi o 23.20 hod. a 23.21 hod .. v Hlohovci na SNP 11 v budove
Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, na požiadanie A. P. prostredníctvom svojich prístupových práv

používateľa „B.XXXXXX“ vylustroval v evidencii vozidiel EVO evidenčné číslo TT 050 GC a následne
zo svojho mobilného telefónu s číslom XXXX XXX XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa
lustrovaného evidenčného čísla vozidla X. J. (meno, priezvisko, rok narodenia, bydlisko) osobe A. P.,
- dňa 27.12.2016 v čase asi o 08.37 hod. na bližšie nezistenom mieste v Hlohovci a na požiadanie T.
G., v služobnom motorovom vozidle Policajného zboru prostredníctvom systému SOITRON vylustroval
v evidencii vozidiel EVO evidenčné číslo HC 767 BN a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom

XXXX XXX XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa lustrovaného evidenčného čísla vozidlaE. T. (meno, priezvisko, rok narodenia, bydlisko) osobe T. G., ktorý získané informácie odovzdal svojmu
starému otcovi,
-dňa19.01.2017včasepribližneo21.50hod.nabližšienezistenommiestevHlohovcianapožiadanieJ.

F., v služobnom motorovom vozidle Policajného zboru, prostredníctvom systému SOITRON vylustroval
v evidencii vozidiel EVO evidenčné číslo NM 274CL a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom
XXXX XXX XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa lustrovaného evidenčného čísla vozidla
G. G. (meno, priezvisko, bydlisko) a tiež dátum vydania a číslo technického preukazu osobe J. F.,
- dňa 19.01.2017 v čase približne o v Hlohovci na SNP 11 v budove Obvodného oddelenia PZ Hlohovec,

na požiadanie B. V. prostredníctvom svojich prístupových práv používateľa „B. XXXXXX“ vylustroval v
registri obyvateľstva REGOB osobu O. J. a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom XXXX XXX
XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje O. J. (meno, priezvisko, rok narodenia, bydlisko) osobe B.
V., ktorý získané informácie využil na vymáhanie svojej pohľadávky,
čím obvinený mal porušiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými prišiel do
styku a zákaz využívania údajov pre osobnú potrebu, ich zverejnenia, poskytnutia či sprístupnenia,

a čím mal spáchať pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom neoprávneného nakladania s
osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že procesom dokazovania bolo bez rozumných

pochybnostídokázané,žeobžalovanývobdobíod29.10.2016do19.01.2017akopríslušníkObvodného
oddelenia PZ Hlohovec počas služieb opakovane v informačných systémoch Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, konkrétne v registri obyvateľstva v tzv. „REGOB“ a v evidencii vozidiel v tzv.
„EVO“ , bez relevantného služobného dôvodu, na základe súkromných žiadostí osôb vykonával lustrácie
rôznych motorových vozidiel a osôb, pričom zistené informácie, ktoré nie sú verejne prístupné, bez

predchádzajúceho súhlasu Policajného zboru poskytol T. G., K. J., J. F. a B. V.. Procesom dokazovania
bolo preukázané konkrétne, že:
- K. J. obžalovaný oznámil, že majiteľom vozidla s EČ:ZV-558AP je T. X. bytom X.,
- T. G. obžalovaný oznámil, že majiteľom vozidla s EČ:HC-767BN je E. T., nar. XXXX, bytom B. XX/A,
- J. F. obžalovaný oznámil, že majiteľom vozila s EČ:NM-274CL je G. G. z X., nar. XXXX a číslo technické

preukazu vozidla je X., pričom tento bol vydaný 17.10.2016,
- B. V. obžalovaný potvrdil, že O. J. má trvalý pobyt evidovaný na adrese, ktorou V. disponoval.

Okresný súd konštatoval, že u A. F. nebolo procesom dokazovania preukázané, že by jej obžalovaný
bol nejaké konkrétne informácie poskytol.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že (pokiaľ ide o pokračovací prečin zneužitia
právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona) z procesu dokazovania
nevyplynulo, že by obžalovaný B. lustrácie vykonával za odplatu alebo iný druh prospechu pre
seba samého. Z výpovedí svedkov G. a F., čo do dôvodov, pre ktoré na lustrácie dali podnet,

vyplynulo, že predmetné informácie ani jednému z nich neslúžili ako prostriedok na reálne získanie
nejakého prospechu, a už vôbec nie prospechu neoprávneného. Neoprávneným prospechom nemôže
byť len skutočnosť, že spôsob získania informácie bol protiprávny a teda, že menovaní svedkovia
získali informácie, na ktoré inak nemali nárok. V prípade svedka J. obžaloba navodzovala dojem,
že obžalovaným poskytnuté informácie svedok využil na vymáhanie dlžnej sumy od T. X.. Uvedená

skutočnosť dokazovaním potvrdená nebola, keďže ju svedok X. poprel s tvrdením, že okrem policajta,
ktorý mu telefonicky uviedol, že na pumpe zabudol zaplatiť, za ním nikdy žiadna iná osoba nebola.
Ak by súd pripustil, že obžalovaný v tomto prípade zjavne konal s pohnútkou inému (priateľke K. J.)
zadovážiť majetkový prospech, ťažko by v danom prípade išlo o neoprávnený majetkový prospech za
situácie, že T. X. zabudol zaplatiť za pohonné hmoty. V prípade svedka B. V. z odposluchu jednoznačne

vyplynulo, že menovaný svedok v čase komunikácie s obžalovaným disponoval adresou O. J., keďže
po tom, čo mu obžalovaný potvrdil, že menovaná má evidovanú adresu Z. K. V., B., svedok do telefónu
povedal,ženatejtoadresemenovanánebýva,odsťahovalasaanechalasitamlentrvalébydlisko.Sama
skutočnosť, že obžalovaný svedkovi len potvrdil informáciu, ktorou svedok už disponoval, nemohla slúžiť
ako prostriedok k reálnemu získanou žiadneho neoprávneného prospechu.

Okresný súd konštatoval, že je nepochybné, že obžalovaný svojim konaním jednoznačne porušil
služobné povinnosti, čo mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor, pretože
porušil základné povinnosti policajta. Procesom dokazovania však nebolo preukázané, že by tak konals pohnútkou spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Takéto
porušenie služobných povinností nie je pre absenciu pohnútky možné podľa názoru okresného súdu
považovať za konanie, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa. Uvedené konanie by mohlo a malo byť prejednané ako služobné alebo disciplinárne
previnenie.

Pokiaľ ide o pokračovací prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods.
1 písm. b) Trestného zákona okresný súd uviedol, že vzhľadom na výsledky procesu dokazovania

je nespochybniteľné, že obžalovaný ako policajt mimo služobných povinností neoprávnene vykonal
lustrácie v informačných systémoch MVSR a zistené informácie neoprávnene poskytol tretím osobám.
Následkom jeho konania došlo k porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom v podobe Ústavou
SR zaručenej ochrany osobných údajov fyzických osôb. Napriek formálnemu naplneniu všetkých
zákonných znakov trestného činu okresný súd vzal do úvahy aj okolnosti za ktorých bol čin spáchaný,
kedy obžalovaný T. G. oznámil údaje o vlastníkovi vozidla, ktorý mu dlhodobo parkoval pred bránou

a menovaný chcel vlastníka požiadať o preparkovanie, K. J. oznámil údaje o vlastníkovi vozidla, ktorý
natankoval bez zaplatenia, pričom manko by musela hradiť priateľka K. J. ako obsluha čerpacej stanice,
J. F. potvrdil pravosť technického preukazu č. X od motorového vozidla patriaceho G. G., pričom však
kópiou daného technického preukazu so všetkými osobnými údajmi G. G. svedok F. v čase rozhovoru
disponoval, no mal podozrenie, že je technický preukaz falošný a B. V. potvrdil, že O. J., ktorá mu

dlhovala peniaze, má evidovaný pobyt na adrese, ktorou svedok V. reálne disponoval.

Okresný súd nedospel po zvážení spôsobu vykonania činu a jeho následku, všetkých okolností
spáchania, zavinenia a aj osoby obžalovaného k záveru, že závažnosť prejednávaného činu by
dosahovala intenzitu prečinu, pričom podľa názoru okresného súdu na poskytnutie dostatočnej ochrany

právneho vzťahu v danej veci postačuje aj vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti obžalovaného ako
policajta.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. Argumentoval
nasledovne:

„Som toho názoru, že vykonanými dôkaznými prostriedkami boli získané také dôkazy, ktoré preukazujú
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nie je možné súhlasiť s tvrdením
súdu v tom smere, že obžalovaný nekonal s pohnútkou zadovážiť inému neoprávnený prospech. V
daných prípadoch obžalovaný svojim známym zabezpečil aj finančný prospech spočívajúci v tom,

že sa preukázateľne vyhli zaplateniu správneho poplatku. Poskytnutie požadovaných informácií je
spoplatnené sumou podľa položky 2a sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch a to za každú aj začatú stranu správnym poplatkom vo výške 2 Eurá. Aj samotný
svedok B. V. na hlavom pojednávaní uviedol, že na obžalovaného sa obrátil s ústnou žiadosťou z toho
dôvodu, lebo s písomnou žiadosťou by zrejme nepochodil.

S poukazom na všetky okolnosti predmetnej trestnej veci nesúhlasím s právnym názorom súdu v
tom smere, že obžalovaný K. B. svojim protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky
stíhaného pokračovacieho prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1
písm. b) Trestného zákona, avšak závažnosť tohto prečinu je nepatrná. Zákonné presne vymedzené
kritériá uvedené v ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov,

sa netýkajú subjektu trestného činu. Z týchto dôvodov je irelevantné, že obžalovaný doposiaľ viedol
riadny život a zo strany jeho nadriadeného bol kladne hodnotený. Tieto okolnosti týkajúce sa osoby
obžalovaného sú vyjadrené v poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, nie však pri posudzovaní
závažnosti prečinu podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona. Som toho názoru, že v danom prípade nie
je možné vyhodnotiť nepatrnú závažnosť prečinu aj s poukazom na obdobie žalovanej trestnej činnosti,

ktoré taktiež potvrdzuje, že v prípade obžalovaného nešlo o osobu, ktorá zjavne len celkom výnimočne
vybočila z inak riadneho spôsobu vedenia života. V tejto súvislosti poukazujem aj na tú skutočnosť, že
obžalovaný sa dopustil žalovaných trestných činov v postavení verejného činiteľa, pričom aj s poukazom
na iné alternatívne inštitúty v trestnom konaní ( § 216 Tr. por. a § 220 Tr. por.), ktoré možno použiť (v
prípade splnenia zákonných podmienok) len pri prečinoch je zrejmé, že zákonodarca trestné konania

proti verejným činiteľom posudzuje prísnejšie, nakoľko v týchto prípadoch ich použitie striktne vylučuje.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v danej veci postačuje aj vyvodenie disciplinárnej
zodpovednosti obžalovaného ako policajta. Pri ustálení takého záveru však z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, z akého dôvodu súd nerozhodol o postúpení veci podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku.Z týchto dôvodov navrhujem, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T 25/2018
zo dňa 3.3.2020 a nariadil okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.“
Kodvolaniuprokurátorasavyjadrilobžalovanýprostredníctvomobhajcuanavrholodvolanieprokurátora

zamietnuť.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súd
I. stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora

zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že súhlasí s rozhodnutím okresného súdu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor,
proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal

postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému výroku, prokurátor v odvolaní konkrétne
procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žeokresnýsúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanie
výsluchom obžalovaného B., výsluchom svedkov T. G., B. V., K. J., F. F. a A. F.. Výpovede svedkov A.

X., F. V., J. F., F. U., V. L., K. L., P. V., T. X. a O. J. okresný súd prečítal postupom podľa § 263 ods. 2
Trestného poriadku a výpoveď svedka J. F. so súhlasom strán podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku okresný súd oboznámil prokurátorom navrhované prepisy
telekomunikačnej prevádzky v rozsahu č. l. 202, 271, 272, 273, 280, 281-288 a 290 a oboznámil sa so
správami na obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal
všetkydôkazypotrebnépreobjektívneazákonnérozhodnutie,tietodôkazyvyhodnotilindividuálneivich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1

Trestnéhoporiadkuuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,aoktorédôkazysvojeskutkovézistenia
oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okresný súd dospel k správnym záverom, že skutok sa stal, ale tento nie je trestným činom.
Správneokresnýsúdzameralsvojupozornosťnazisťovanie,kčomumaliinformáciezískanélustráciami

slúžiť a či tieto boli skutočne určené k tomu, aby boli prostriedkom k dosiahnutiu reálneho prospechu
u obžalovaného alebo u iných osôb, pričom podstatnou skutočnosťou je, že tento prospech musí
vyplývať zo spôsobu použitia informácii a nie zo spôsobu ich získania. Preto námietka prokurátora, že
nezaplatenie správneho poplatku je prospechom, nemôže obstáť. Z vykonaného dokazovania skutočneokresný súd preukázal, že obžalovaný nevykonával lustrácie za odplatu alebo iný druh prospechu a to
s poukazom na výpovede svedkov, ktorí boli v tomto konaní vypočutí.

Rovnako tak okresnému súdu nie je čo vytknúť, keď v prípade prečinu neoprávneného nakladania s
osobnými údajmi aplikoval materiálny korektív v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona,
keďvzalnajmädoúvahyokolnosti,zaktorýchbolčinspáchaný,pretožebolopreukázane,žeobžalovaný
T. G. oznámil údaje o vlastníkovi vozidla, ktorý mu dlhodobo parkoval pred bránou a menovaný chcel
vlastníka požiadať o preparkovanie, K. J. oznámil údaje o vlastníkovi vozidla, ktorý natankoval bez

zaplatenia, pričom manko by musela hradiť priateľka K. J. ako obsluha čerpacej stanice, J. F. potvrdil
pravosť technického preukazu č. X od motorového vozidla patriaceho G. G., pričom kópiou daného
technického preukazu so všetkými osobnými údajmi G. G. svedok F. v čase rozhovoru disponoval, no
mal podozrenie, že je technický preukaz falošný a B. V. potvrdil, že O. J., ktorá mu dlhovala peniaze,
má evidovaný pobyt na adrese, ktorou svedok V. reálne disponoval.

K námietkam prokurátora treba uviesť, že pri každom prečine je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť väčšia ako nepatrná. A to bez ohľadu na skutočnosť,
že subjektom, ktorý mal spáchať prečin, je verejný činiteľ. Zákonodarca zakázal trestné stíhanie proti
verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom jeho právomoci a v rámci jeho

zodpovednosti len podmienečne zastaviť a schváliť zmier.

Odvolací súd dospel tak k jednoznačnému záveru, že konanie obžalovaného by malo byť prejednané
ako disciplinárne previnenie, avšak postup podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku bol vylúčený, pretože
za disciplinárne previnenie možno disciplinárne opatrenie uložiť len do dvoch rokov odo dňa spáchania

disciplinárneho previnenia (§ 57 zákona č. 73/1998 Z. z.).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom okresný súd správne oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. A preto krajskému súdu nezostávalo nič iné
ako odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.