Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/314/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809201644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5809201644.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne: Q. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., U. XX, proti žalovaným: 1/ X. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. č. XXX/X, právne zastúpená
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom K., B. XXX/XX, 2/ G. F., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y., ul. Z. č. XX, 3/ I. W., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. X. č. XXX, žalované v 2/ a 3/ rade
právne zastúpené AK JUDr. Jurkovec Advokát DK, s.r.o., M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/52/2009-468 zo dňa 12.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/52/2009-468 zo dňa 12.03.2014 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol návrh žalobkyne o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k. ú. Y..
Žalobkyňu zaviazal zaplatiť štátu trovy konania vo výške 134,62 Eur a to na účet Okresného súdu
Námestovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na
samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným pôvodne v PK protokole č. 47 pre k. ú. Y., tak z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že jej právny predchodca H. Y. svoje spoluvlastnícke podiely nadobudnuté po V. Y. v
dedičskom konaní sp. zn. D 884/70 ešte za svojho života previedol rodine W., ktoré skutočnosti boli
preukázané jednak tzv. predajnou zmluvou zo dňa 17.10.1993, ktorou H. Y. potvrdil prevzatie sumy 10
500,00 Kčs a 3 500,00 Kčs, ďalej potvrdením zo dňa 01.06.1995 na ktorom potvrdil prevzatie sumy
20 000,00 Sk a napokon poštovou zloženkou č. 00032 zo dňa 02.06.1995 na základe ktorej bola
H. Y. zaslaná suma 30 000,00 Sk. Prevod spoluvlastníckych podielov bol preukázaný aj z čestného
vyhlásenia žalobkyne zo dňa 16.07.2013, v ktorom potvrdila, že od manželov W. prevzala sumu 30
000,00 Sk za odpredanie nehnuteľnosti protokolu č. 47 k. ú. Y. a les s tým, že v budúcnosti si nebude
viac robiť nároky na výplatu za odpredaj. Odpredaj spoluvlastníckeho podielu 66/240-in z PK protokolu
č. 47 pre k. ú. Y. manželom W. potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia J. Y., ktorá sa zúčastnila
rokovaní medzi H. Y. a W., ďalej brat žalobkyne X. Y., ktorý vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že na
Obecnom úrade v Rabči boli spolu so žalobkyňou a ďalšou sestrou F. K., kde sa riešil rozpor o cenu
pozemkov a lesa, ktoré odpredal W. ich brat H. Y.. Nepriamo tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia
Q. Q. a X. Z., ako vlastníci susediacich pozemkov, ktorí mali vedomosť o tom, že H. Y. ich odpredal
W.. Z vyššie uvedeného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že X. W. a jeho manželka I.
na základe uvedených skutočností boli minimálne od 01.06.1995 dobromyseľní v tom, že nadobudli
spoluvlastnícky podiel 66/240-in po H. Y. v PK protokole č. 47 k. ú. Y., a teda že im tento podiel patrí. O
tomto svedčí aj list H. Y. adresovaný manželom W. zo dňa 01.06.1995 a list, ktorým im zaslal dedičské
rozhodnutie po svojom otcovi V. Y. na vybavenie prevodu pozemkov. Kompletná kúpa spoluvlastníckeho
podielu H. Y. bola zavŕšená v roku 1995. Právne si manželia W. usporiadali vzťah k spoluvlastníckemu

podielu pôvodne patriacemu H. Y. v roku 2000 a to cez notárskej osvedčenie N 187/00, NZ 296/00
vydané Notárskym úradom v P. S. JUDr. Margitou Kakačkovou, ktoré bolo dňa 09.02.2001 zapísané
v katastri nehnuteľnosti pod číslom Z 3232/2000. Následne manželia W. darovacou zmluvou zo dňa
10.07.2000 takto zapísané spoluvlastnícke podiely previedli na svoju dcéru X. W., žalovanú v rade
1/. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalovaná v rade 1/ stala vlastníčkou sporných
nehnuteľnosti v priebehu mesiaca júl 2005, od kedy ich mala nepretržite v nerušenej držbe 10 rokov, a
to s prihliadnutím na ustanovenie § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v rade 1/ následne
kúpnymi zmluvami previedla sporné nehnuteľnosti na žalovaných v rade 2/ a 3/. Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností, prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane
žalobkyne nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O.s.p.“), a preto jej žalobu v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o trovách účastníkov konania si podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil prvostupňový súd na
dobu po právoplatnosti vo veci samej. O trovách konania štátu rozhodol okresný súd podľa § 148 ods. 1
O.s.p., keď vychádzajúc z výsledku konania na ich zaplatenie zaviazal žalobyňu a to v sume 134,62 Eur.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie na základe ktorého odvolací súd žiadala,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Prvostupňovému súdu vytýkala to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávným skutkovým
zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti so skutkovými závermi odvolateľka
poukázala na tú skutočnosť, že notárska zápisnica N 187/2000 na základe ktorej žalovaná v rade
1/ spolu s manželom majúc nadobudnúť sporné spoluvlastnícke podiely uvádza diametrálne odlišné
skutkové okolnosti, ktoré mali zakladať oprávnenú držbu žalovanej v rade 1/ a jej manžela v porovnaní
s tým, čo žalovaná v rade 1/ uviedla v súdnom konaní. V notárskej zápisnici sa vôbec neuvádza, že
by mal H. Y. uskutočniť neprefektný prevod spoluvlastníckych podielov viacerými zmluvami, ako to
tvrdili žalovaní v súdnom konaní. Okresný súd tiež nesprávne vyhodnotil obsah predložených listinných
dôkazov v tom smere, či naozaj ide o dostatočný prejav vôle H. Y. previesť svoje spoluvlastnícky
podiely, tiež to, či naozaj došlo k vyplateniu kúpnych cien. Nesprávne právne posúdenie okresného
súdu spočíva v nesprávnom posúdení inštitútu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení
vlastníckeho práva. Podľa odvolateľky jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení jestvuje,
keďže bez súdneho rozhodnutia je jej právne postavenie neisté z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel
k sporným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľnosti zapísaný v prospech žalovaných. V súvislosti
s nesprávnym právnym posúdením žalobkyňa tiež opakovanie poukázala na rozpory v tvrdeniach
žalovaných ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Na druhej strane
žalobkyňa existenciu svojho vlastníckeho práva preukázala tým, že všetky žalované pozemky boli
pôvodne súčasťou pozemkovoknižných protokolov, ku ktorým zdedila spoluvlastnícke podiely. Nakoniec
odvolateľka vytýkala prvostupňovému súdu aj to, že nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie v podobe
výsluchu svedka X. E., pričom k nevykonaniu tohto dôkazu sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
ani nevyjadril.

Žalovaní vo svojich vyjadreniach odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K tvrdeniam odvolateľky uviedli, že absencia
naliehavého právneho záujmu bola v konaní zistená až v jeho závere, a to po vykonaní značného
rozsahu dokazovania. Takýmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.
Ohľadom nevypočutia navrhovaného svedka uviedli, že v prípade smrti svedka nie je možné vykonať
dôkaz jeho výsluchom. Zopakovali, že právny predchodca žalobkyne H. Y. skutočne svoje pozemky v
k. ú. Y., ktoré boli predmetom súdneho konania ešte počas svojho života predal, preto sa žalobkyňa
nemohla v konaní úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Odpredaj sporných
spoluvlastníckych podielov bol preukázaný predloženými listinnými dôkazmi a taktiež aj v konaní
vypočutými svedkami. Žalovaná v rade 1/ napokon uviedla, že podľa jej názoru, nebol okruh účastníkov
na strane žalovaných určený správne a preto aj z tohto dôvodu mala byť žaloba žalobkyne zamietnutá.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v zrušil a
vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu celého prislúchajúceho
spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto vec ani správne právne neposúdil.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania odvolací súd
konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v
pozemnoknižnom protokole č. 47 k. ú. Y., pôvodne patriacim H. Y. v spoluvlastníckom podiele 66/240-in.
Okresný súd žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol,
v podstate s odôvodnením, že jej právny predchodca H. Y. nehnuteľnosti ešte za svojho života odpredal,
a to postupne v priebehu niekoľkých rokov rodine W., ktorí si následne po právnej stránke vzťah k
nadobudnutému spoluvlastníkemu podielu usporiadali formou notárskeho osvedčenia v roku 2000.
Z notárskej zápisnice N 187/2000, NZ 296/00 zo dňa 09.10.2000 napísanej na Notárskom úrade v P.
S., notárom JUDr. Margitou Kakačkovou vyplýva, že manželia W. prehlásili, že sa cítia byť vlastníkmi
podielov pôvodne patriacich X. a H. Y. na nehnuteľnostiach zapísaných v protokole č. 47 pre k. ú.
Y., a to na základe kúpy uskutočnenej v roku 1985. Od uvedenej doby mali nehnuteľnosti nerušene
a dobromyseľne užívať a vykonávať k ním práva prislúchajúce vlastníkom. Na základe uvedených
skutočností bolo vydané osvedčenie podľa Zákona č. 293/1992 Zb. o vydržaní vlastníckeho práva v
prospech manželov W..

V nadväznosti na uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolateľka má plnú pravdu v tom, že predmetná
notárska zápisnica uvádza diametrálne odlišné skutkové okolnosti, ktoré mali zakladať oprávnenú držbu
žalovanej v rade 1/ a jej manžela v porovnaní s tým, čo žalovaná v rade 1/ uvádzala v prvostupňovom
konaní. Tieto skutkové okolnosti okresný súd pri svojom rozhodovaní nebral v úvahu. Rozhodol preto
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom konaní sa okresný súd dôsledne
oboznámi s predloženou notárskou zápisnicou a opätovne vyhodnotí spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanou v rade 1/ a jej manželom a to aj v nadväznosti na
aktuálnu judikatúru vo vzťahu k predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva formou vydržania ( napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Cdo/47/2010 zo dňa 29.03.2011).

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov k predmetnému
odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou okresného súdu vykonať všetky navrhované dôkazy,
pretože súd rozhoduje, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V každom
prípade, ale je povinnosťou súdu nevykonanie navrhovaného dôkazu odôvodniť. Podľa § 157 ods. 2
O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd (okrem iného - pozn. odvolacieho súdu) uvedie, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. V naznačenom smere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti
citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a preto je v súvislosti s touto vznesenou odvolacou
námietkou nepreskúmateľné.

Napokon čo sa týka právneho posúdenia veci, že žalobkyňa nepreukázala vo veci naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, a preto jej žalobe nebolo vyhovené odvolací súd uvádza, že ak žalobca,
tak ako v prejednávanom prípade navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na
požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke
právo zaznamenané do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi
právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľnosti. Z hľadiska uvedeného
(čo napokon konštatuje aj prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia) žalobkyňa má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, avšak otázne je, či tvrdené vlastnícke právo preukázala.
Tiež vo všeobecnosti v ustálenej súdnej praxi platí, že pokiaľ žalobca nepreukáže naliehavý právny
záujem na požadovanom určení súd jeho žalobu zamietne bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou

prejednávaného prípadu, nie je teda potrebné skúmať to, či je žaloba dôvodná podľa hmotnoprávnych
ustanovení Občianskeho zákonníka..

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového ako
aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .