Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Iveta Jankovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/48/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215468
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217215468.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2Horné Mýto 141/22, 930 13
Horný__________________________________________________________________________________________
súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. E.
XXX/XX, XXX XX U. E., zast. : JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dolné
Rudiny 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so
sídlom Dostojevského rad 4, 815 75 Bratislava, o zaplatenie 6.077,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 5C/46/2017-245 zo dňa 12. marca
2020 v časti úroku z omeškania, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa vo výroku II. v časti úroku z omeškania a výroku III.
m e n í tak, že žaloba sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.765 eur
od 21.9.2016 do 11.9.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.208 eur od 12.9.2019
až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 312,70 eur od 13.9.2017 až do
zaplatenia z a m i e t a .
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i
odvolacieho) v rozsahu 62,92 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom doplatku na SSU v sume 2.520,70
eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.765 eur od 21.9.2016 do 11.9.2019 a úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 2.208 eur od 12.9.2019 až do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 312,70 eur od 13.9.2017 až do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody 2.9., keď na vyčíslenie nároku sa odvolala na odborné
stanovisko MUDr. J. P.. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietol predčasnosť uplatnenia nároku, keď
čiastočne poskytol plnenie, bol teda povinný do 15 dní poskytnúť plnenie počítané od skončenia
prešetrovania potrebného na plnenie. Povinnosť plniť po doručení rozsudku, ak je nárok predmetom
súdneho sporu je povinný plniť, ak súd nerozhodne inak. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o
nároku na priznanie úroku z omeškania, keď žalovaný v priebehu konania dobrovoľne plnil, ktoré plnenie
mohol poskytnúť už skôr, pričom o tomto nároku súd nerozhodoval a konanie v tejto časti zastavil.
V danom prípade sa omeškal žalovaný s vyplatením tejto časti plnenia od 21.9.2016 do poskytnutia
plnenia 11.9.2019, keď citované ustanovenie odkazuje na výrok rozsudku, táto časť nebola súčasťou
rozhodnutia vo veci samej. Súd odcitoval ustanovenie § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a uviedol, že ak poisťovateľnesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroku z omeškania podľa osobitného
predpisu. Ďalej poukázal na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
3. Odvolanie proti tomuto rozsudku v časti úroku z omeškania podal žalovaný. Zároveň aj proti výroku
o trovách konania. Odvolanie odôvodňuje nesprávnym procesným postupom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) a ďalej písm. h), že
rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Predovšetkým poukázal
odvolateľ na to, že v priebehu konania dobrovoľne plnil až na základe znaleckého posudku a doloženého
výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, to znamená na základe podkladov, ktoré nemal k dispozícii
pred začatím konania. Svoju argumentáciu uviedla žalovaná nielen v liste 21.9.2016, ale aj v liste
19.10.2016. Na svojej argumentácii naďalej zotrvala. Odvolateľ poukázal, že v zmysle § 11 ods. 6
zákona č. 381/2001 je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť peňažné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti po a) skončiť prešetrovanie na zistenie jeho rozsahu poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. V zmysle
ods. 7 citovaného ustanovenia poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie
alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V zmysle ods. 8 ak poisťovateľ
nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 je viazaná na
nesplnenienefinančnejpovinnostivyjadrenejv§11ods.6písm.a)alebopísm.b)ajejúčelomjeochrana
poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby
bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Sankcia v podobe úroku z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez
ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku nároku poškodeného na poskytnutie peňažného plnenia
v sporovom konaní rozhodnuté.
4. V zmysle ust. § 11 ods. 7 je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Teda ak poisťovateľ odmietol
poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu v dôsledku čoho poškodený
uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní relevantným je až doručenie právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poskytovateľovi a ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie peňažného plnenia.
5. V odvolaní poukázal žalovaný, že v prejednanej právnej veci bol nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia u poisťovateľa prostredníctvom splnomocnenca uplatnený listom z 2.9.2016 doručenom
žalovanému 5.9.2016. Žalovaný listom 21.9.2016 oznámil splnomocnencovi žalobkyne výšku poistného
plnenia a podrobne odôvodnil, ktoré uplatnené položky a z akého dôvodu neuznáva. Žalovaný vychádzal
zo zdravotnej dokumentácie dostupnej, z doložených lekárskych správ, z ktorých nevyplývalo výrazné
obmedzenie rotačných pohybov a ďalších pohybov v súvislosti s úrazom z 19.10.2014, nakoľko v júni
2015 bola hybnosť v týchto rovinách dokumentovaná ako plná. Zdravotná dokumentácie žalobkyne tiež
nepreukazovala, že by v dôsledku úrazu zo dňa 19.10.2014 utrpela úraz lakťa, nakoľko predložený
lekársky posudok nekorešpondoval s doloženou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, je logické, že
žalovaný považoval nárok preukázaný len v časti, ktorá bola v súlade so zdravotnou dokumentáciou
žalobkyne. Žalovaný si tak riadne plnil svoje povinnosti v zmysle § 11, že oznámil žalobkyni do
troch mesiacov výšku plnenia a zároveň oznámil, ktoré položky a prečo neuznáva, pričom nešlo o
nedôvodné odmietnutie plniť. Žalobkyňa ani v priebehu konania nepoprela skutočnosť, že by si žalovaný
nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 6 a tak je možné považovať túto skutočnosť za
nespornú. Napokon žalobkyňa uplatnila vo vzťahu k žalovanému úrok z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka nie podľa príslušných ustanovení ZOPZP. Žalovaný zároveň poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/145/2017, ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm.a) alebo b) zákona č. 381/2001, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom
tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob
vybavovania jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného
plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať tým spôsobom, že by si túto povinnosť neplnila
vôbec a prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti by sa v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona
dostala do omeškania. Dovolací súd uvádza v rozhodnutí, že žalovaná poisťovňa by sa do omeškania
s plnením náhrady škody dostala až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody neohradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z. a vzhľadom k uvedenému žalobkyňa nemôže mať nárok na úrok z omeškania
zo žalovanej sumy. Poukazoval na odôvodnenie súdu, že sa dostal k absurdnému záveru pokiaľ ide o
omeškanie s plnením sumy 3.557, keď žalovaný dostal sa do omeškania od 21.9.2016 z dôvodu, že v
priebehu konania dobrovoľne plnil, a tak súd o tomto nároku nerozhodoval a plnenie v tejto časti zastavil.
Žalovanýplnilvšakažnazákladeznaleckéhodokazovaniavykonanéhovpriebehukonaniaanazáklade
doloženéhovýpisu,navyšepovykonanísúdomnariadenéhoznaleckéhodokazovaniabolozrejmé,žeby
súd túto sumu žalobkyni tiež priznal. V zmysle odôvodnenia súdu by sa žalovaný absurdne v prípade, ak
by v priebehu konania neplnil a nedostal do omeškania, ale z dôvodu, že plnil v priebehu sporu sa dostal
do omeškania, nakoľko súd o nároku nerozhodoval ... Vyčíslenie úroku z omeškania zo sumy 312,70 eur,
ktoré predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to náklady za vypracovanie súkromného
znaleckého posudku a cestovné náklady súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil. V odôvodnení navyše
nesprávne uvádza, že žalobkyňa mala k dispozícii posudok MUDr. U., ktorý nemožno považovať za
znalecký posudok. Posudok MUDr. U. však predložil v konaní žalovaný. Žalobkyňa mala k dispozícii
lekársky posudok MUDr. P., na základe ktorého si mohla nárok uplatniť a nebol dôvody, aby si dávala
vypracovaťposudoktomuistémulekárovi.Žalobkyňasiužalovanéhouplatnilanároknanákladyspojené
s vyhotovením lekárskeho posudku, náklady na vypracovanie znaleckého posudku si neuplatnila. Ak by
sa za uplatnenie nároku považovali doručenie žaloby žalovanému 15.10.2017, tak žalovaný sa k tomu
vyjadril podaním zo 14.11.2017, v ktorom jasne uviedol prečo neuznáva nárok na vyplatenie nákladov
za vypracovanie súkromného znaleckého posudku a cestovných nákladov. Žalovaný sa tak nemohol
dostať s plnením do omeškania nakoľko si plnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 ZOPZP, navyše
ide o príslušenstvo pohľadávky a tak z tejto sumy nie je možné priznať úroky z omeškania. Ide o
náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Odvolateľ poukázal vo svojom odvolaní aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave 26Co/233/2017 z 13.3.2018, ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na
plnenie, čo aj len čiastočne je z hľadiska času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď
poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie
s takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že poisťovateľ neplnil vznikol by poškodenému nárok na úrok
z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ
odmieta poškodenému poskytnúť poistené plnenie v požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a
včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížiť poistné plnenie v dôsledku
čoho uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní pre určenie času plnenia je relevantným až doručenie
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. A ak by si poisťovateľ neplnil povinnosti uvedené v §
11 ods. 6 vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, čo
ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Odvolací súd zároveň udával, že žalobca ako poškodený
bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasl. OZ a na druhej strane bol žalobca ako poškodený v
právnom vzťahu aj so žalovaným, ktorý bol poisťovateľom škodcu. Omeškanie škodcu je preto potrebné
vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe ust. § 517 ods.
1, 2 v spojení s ust. § 563 OZ, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a
omeškanie žalovaného ako poisťovateľa z vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa
§ 11 ods. 6, 7, 8 zákona o ZOPZP. Preto odvolateľ poukázal, že v danom prípade nie sú splnené zákonné
predpoklady na priznanie úroku z omeškania v zmysle ZOPZP a k omeškaniu by mohlo prísť len ak
poisťovateľ nepoukázal poistné plnenie v lehote určenej súdom v rozhodnutí. Žalovaný však poskytol
žalobkyni plnenie na základe rozsudku súdu a nemohol sa tak dostať do omeškania. Preto navrhuje,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti úroku z omeškania tak, že žalobu
zamietne a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
6. Vyjadrenie k odvolaniu podala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Má za to,
že žalobkyňa dôvodnosť svojho nároku preukázala dostatočne už pred podaním žaloby, keď si prvýraz uplatnila svoj nárok u žalovaného na základe posudku MUDr. P. zo dňa 19.12.2016, s ktorým
žalovaný nesúhlasila. Žalovaný pred začatím súdneho konania žiadnym spôsobom nevyzval žalobkyňu
na predloženie výpisu zdravotnej dokumentácie ani neprezentoval konkrétne námietky voči znaleckému
posudku MUDr. Kovaľčíka, pokiaľ by žalobkyňa bola vyzývaná žalovaným na predloženie výpisu
zdravotnej dokumentácie, túto by bezodkladne predložila tak, ako urobila po výzve žalovaného v
súdnom konaní. Bolo v záujme žalobkyne, aby jej nároky boli vyporiadané bez prieťahov, avšak
žalobkyňa nemohla mať vedomosť, že žalovaný potrebuje na posúdenie jej nároku aj výpis zo zdravotnej
dokumentácie. Súdom nariadené znalecké dokazovanie znaleckým posudkom, resp. znalecký posudok
MUDr. Škodáčeka, potvrdil žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody v celom rozsahu a stotožnil
sa so závermi znaleckého posudku MUDr. Kovaľčíka vypracovaného a predloženého žalovanému pred
podaním žaloby. Správanie žalovaného už pred začatím konania nepôsobilo korektne, keď žalovaný
neuviedol konkrétny dôvod nepriznania žalovaného nároku či potrebu predloženia ďalších dokladov
na riadne preskúmanie nároku žalobkyne. Tým de facto donútia žalobkyňu domáhať sa svojho nároku
súdnou cestou. Takéto správanie žalovaného potom odôvodňuje priznanie úroku z omeškania v
prospech žalobkyne. S tvrdeniami žalobkyne sa stotožnil aj súd a v odôvodnení svojho bodu 36 uvádzal,
že žalovaný v odpovedi žiadnym spôsobom nenamietol predčasnosť uplatnenia nároku, keď čiastočne
poskytol plnenie bol teda povinný do 15 dní poskytnúť plnenie počítané od skončenia prešetrovania
potrebného na plnenia, že súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného o nároku na priznanie úroku z
omeškania, keď žalovaný v priebehu konania dobrovoľne plnil, ktoré plnenie mohol poskytnúť už skôr,
pričom o tomto nároku súd nerozhodoval a konanie v tejto časti zastavil. Na základe tohto uvedeného
má žalobkyňa za to, že jej vznikol nárok na úrok z omeškania, keď žalobkyni súd správne rozhodol a
priznal jej úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
7. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne uviedol žalovaný, že nesúhlasí s
tvrdením žalobkyne, že už pred podaním žaloby preukázala dôvodnosť svojho nároku, pretože v liste
z 21.9. odôvodňoval žalovaný nepriznanie uplatnených nárokov, keď uviedol na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie poškodenej pre obmedzenie hybnosti pravého ramenného kĺbu priznali
položku 325e obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa v bodovom hodnotení 50
bodov. Na základe doložených lekárskych správ konštatoval žalovaný, že dokumentovanie výrazného
obmedzenia rotačných pohybov a ďalších pohybov nie je súvisiace s úrazom, nakoľko v júni 2015 bola
hybnosť v týchto rovinách dokumentovaná ako plná. Žalovaný uviedol, že položku 335a a položku 338a
neakceptovali, nakoľko nie je preukázané, že poškodenia v dôsledku úrazu utrpela poranenie lakťa.
Poškodená je povinná preukázať svoj nárok a pokiaľ lekársky posudok nekorešpondoval zároveň s
doloženou zdravotnou dokumentáciou nemožno hovoriť o tom, že poškodená svoj nárok preukázala.
Opätovne sa vyjadrili listom z 19.10.2016 uviedli fakty vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie
poškodenej a síce, že vo februári až apríli 2015 absolvovala poškodená rehabilitačnú liečbu, išlo o
kombináciu na pravú hornú končatinu ako aj následkov chronických bolestí z chrbtice. Následne bolo
realizovaná vybratie OS materiálu dňa 29.4.2015. V objektívnom náleze pretrváva porucha hybnosti
pravéhoramenasmožnosťoueleváciedo90stupňovanaposledybolapoškodenávyšetrenáortopédom
v júni 2015, kde bol stav uzavretý ako kapsilitída po úraze. Uvedený stav bol liečený obstrekmi, ako aj
liekmi, pričom v priebehu niekoľkých týždňov dochádzalo k výraznému lepšeniu. V rámci ortopedického
vyšetrenia neboli dokumentované žiadne iné obmedzenia. V medziobdobí január 2015 bola poškodená
hospitalizovaná na neurologickom oddelení ako pacientka s chronickým polytopným vertebrogénnym
algickým syndrómom. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni opakovane oznámili dôvody nepriznania
uplatnených nárokov. Až v konaní bol vypracovaný znalecký posudok nestranným znalcom, ktorého
súd pribral do konania následne po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku navrhol žalovaný
predloženie zdravotnej dokumentácie za obdobie jún 2015-august 2016, nakoľko prílohou znaleckého
posudku vypracovaného v konaní nebola zdravotná dokumentácia. V júni 2015 mala hybnosť
dokumentovanú ako plnú až 24.4.2016 lekár vystavil sprievodku na vyšetrenie a zdokumentovanie
trvalých následkov bolo vykonané 1.8.2016.
8. Žalobkyňa k tomuto uviedla, že svoj nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, uplatnila v zmysle lekárskeho posudku MUDr. P. zo dňa 30.8.2016, ktorý SSU ohodnotil
na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Keďže žalovaný tento lekársky posudok neakceptoval,
žalobkyňa si dala v predmetnej veci vypracovať znalecký posudok. MUDr. Kovaľčík v znaleckom
posudku 93/2016 pri ohodnotení SSU opätovne vychádzal z lekárskej dokumentácie žalobkyne a tiež
z jej osobného vyšetrenia. V posudkovej časti toho posudku MUDr. Kovaľčík uvádza doterajší priebeh
liečby a klinický nález žalobkyne, pričom vychádza opätovne zo zdravotnej dokumentácie žalobkynea následne pristupuje k osobnému vyšetreniu. Aj z posudku MUDr. Škodáčeka, ustanoveného znalca
vyplýva, že na základe preštudovania dokumentácie založenej v súdnom spise vypracováva posudok
po oboznámení sa s kompletnou dokumentáciou, preto žalobkyňou predložené posudky vychádzali
zo zdravotnej dokumentácie avšak žalovaná tieto fakty nebrala do úvahy. Správanie žalovaného už
pred začatím konania nepôsobilo korektne, keďže žalovaný neuviedol konkrétne dôvody zamietnutia
žalovaného nároku ani potrebu doloženia ďalších dokladov. Žalovaný sám uvádzal vo svojom vyjadrení,
že pred podaním žaloby nebol dôvod žalobkyňu vyzývať na predloženie výpisu účtu zdravotnej
dokumentácie. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že práve konanie žalovaného možno
považovať za zmätočné, nakoľko najskôr uvádza, že žalobkyni boli oznámené dôvody nepriznania
poistného plnenia, nesúlad zdravotnej dokumentácie a lekárskeho/znaleckého posudku a neskôr vo
svojom vyjadrení uvádza, že nebol dôvod žalobkyňu vyzývať na predloženie výpisu účtu zo zdravotnej
dokumentácie.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 2 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) a písm. b) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti postupom podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
10. Podľa ust. § 11 ods. 6 ZOPZP v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia a to rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomnévysvetleniesapovažujezadoručenédňom,keďhopoškodenýprevzal,odmietolprevziaťalebo
dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
11. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
12. Z obsahu predmetného spisu je zrejmé a bolo to zároveň aj sporovými stranami aj nesporným, že
žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému na základe ZOPZP. Tento
špeciálny predpis v § 11 ods. 7 stanovil kedy nastala splatnosť plnenia, ktoré je povinný poskytnúť
poisťovateľ. Podľa uvedeného ustanovenia je teda splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (časti poisťovateľom uznaného nároku), resp.
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z rozhodnutia
nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré
určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj základ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia.
13. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na peňažné plnenie, čo i len čiastočne je z hľadiska určenia
času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by
poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ uplynutím tejto
lehoty.Akvšakpoisťovateľodmietapoškodenémuposkytnúťpoistnéplnenienímpožadovanomrozsahu
a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížiťpoistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní pre určenie
času plnenia (a následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania)
je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi,
ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ
nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po tom, čo veriteľ o plnenie požiadal.
14. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/145/2017 zo dňa
22.11.2018, ktoré priznanie úroku z omeškania v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje („do
omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi
podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001“). Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.2.2019.
15. Nakoľko citovaný právny predpis čas splnenia záväzku jednoznačne stanovuje neobstojí argument
súdu I. inštancie príp. žalobkyne o povinnosti poskytovateľa plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. Nebolo nesporným, že si žalobkyňa uplatnila nárok na poistné plnenie listom
zo dňa 2.9.2016 a žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti listom
zo dňa 21.9.2016 oznámil výšku plnenia ako aj dôvody nepriznania uplatnených nárokov. Za sťaženie
spoločenského uplatnenia oznámil výšku plnenia 50 bodov x 17,16 eur za bod, čo je spolu 858 eur.
Náklady spojené s liečením a cestovné náklady vo výške 8,13 eur, zároveň tak týmto listom zo dňa
21.9.2016 splnil podmienku v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. b) ZOPZP, a to do troch mesiacov od
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytla poškodenej písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré nepriznala niektoré uplatnené nároky a zároveň vyčíslila sťaženie spoločenského uplatnenia na
858 eur a náklady spojené s liečením, cestovné náhrady vo výške 8,13 eura.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu peňažné sankcie v bode úrokov z omeškania upravené v § 11 ods. 8
zákona ZOPZP je viazané na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
b) a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie
nezostala nečinná a bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob
vybaveniajehopoistnejudalosti.Prerozhodnutievtejtovecipotomnebolorelevantnéakomalaprípadne
mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Zo skutkových zistení, či už súdu I. inštancie alebo
odvolacieho súdu je zrejmé, že povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z omeškania uplatnenej žalobcom v
tomto konaní nevznikli ani podľa § 11 ods. 8 zákona ZOPZP.
17. Námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení preto bolo dôvodná a odvolací súd v zmysle
ust. § 388 CSP rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutého úroku z omeškania
zmenil tak, že úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený žalobkyňou zamietol.
18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
19. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
23.Žalobkyňasažaloboudomáhalazaplateniaistinyvovýške6.077,70eur,úrokuzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 5.765,- eur od 21.9.2016 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu27.4.2021predstavujesumu1.326,73euraúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy312,70
eur od 13.9.2017 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu 27.4.2021 predstavuje
sumu 56,67 eura. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie 3.557,- eur späť ažiadala konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobkyni dňa 11.9.2019 uhradil.
Žalobkyňa si teda žalobou uplatňovala nárok na zaplatenie celkovej sumy 7.461,10 eur.
24. Súd I. inštancie rozsudkom č. k. 5C/46/2017 - 245 konanie v časti nároku čo do istiny 3.557,-
eur zastavil (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom doplatku na SSU sumu
2.520,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.765,- eur od 21.9.2016 do
11.9.2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.208,- eur od 12.9.2019 až do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 312,70 eur od 13.09.2017 až do zaplatenia (výrok
II.). Odvolací súd na základe podaného odvolania rozsudok súdu I. inštancie vo výroku II. v časti úroku
z omeškania zmenil tak, že žaloba sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 5.765,- eur od 21.9.2016 do 11.9.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.208,-
eur od 12.9.2019 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 312,70 eur od
13.9.2017 až do zaplatenia zamieta.
25. Nakoľko žalovaný časť istiny vo výške 3.557,- eur zaplatil po podaní žaloby, t. j. žalobkyňa zobrala
žalobu v tejto časti späť pre správanie žalovaného, odvolací súd má za to, že zastavenie konania v
tejto časti procesne zavinil žalovaný, čo predstavuje úspech žalobkyne v konaní. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že kritérium procesného zavinenia v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP treba posudzovať
z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby
konanie bolo zastavené. Žalobkyni bola v konaní pred súdom I. inštancie zároveň priznaná istina v
sume 2.520,70 eur. Tzn. žalobkyňa bola úspešná čo do sumy 6.077,70 eura (3.557 + 2.520,70). V
odvolacom konaní bol nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutý, v tejto časti bola
teda žalobkyňa neúspešná.
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP má nárok na pomernú náhradu
trov konania tá strana sporu, ktorá je vo väčšej miere úspešnejšia. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 396 ods. 2 CSP je rozhodujúci výsledný úspech strany v celom konaní, v závislosti
od zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom nárok na náhradu trov (prvoinštančného i
odvolacieho konania) bude tvoriť jeden celok a odvolací súd o ňom musí rozhodnúť jedným výrokom.
Žalobkyňa sa žalobou v konaní domáhala zaplatenia celkovej sumy 7.461,10 eura a bola úspešná v
sume 6.077,70 eura. V konaní bola teda žalobkyňa úspešná v rozsahu 81,46 % (6.077,70 : 7.461,10 x
100) a v rozsahu 18,54 % (100 - 81,46) bola neúspešná (v zamietajúcej časti). V zamietajúcej časti bol
úspešný žalovaný. Keďže žalobkyňa bola úspešná v prevažnej časti nároku, vznikol jej v zmysle ust. §
255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho)
voči žalovanému v rozsahu čistého úspechu 62,92 % (81,46 - 18,54), o ktorom v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
27. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.