Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201580
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1015201580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľa: Ministerka
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska ul. 71 813 11 Bratislava proti odporcovi: 4.
Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov so sídlom Šustekova 49,
Bratislava, za účasti: JUDr. Štefan Barilik, súdny exekútor so sídlom Exekútorský úrad Kuzmányho
57, Košice, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č.k. DK 9/2014 zo dňa
28.07.2015, v konaní o odvolaní účastníka konania JUDr. Štefana Barilika, proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 4Sp/96/2015-81 zo dňa 04. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k. 4Sp/96/2015-81 zo dňa 04.
marca 2020 v napadnutej časti výroku 1. rozsudku p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1.NapadnutýmrozsudkomKrajskýsúdvBratislavevovýroku1.rozhodnutieodporcuč.k.:DK9/2014zo

dňa28.07.2015vovýroku,ktorýmbolJUDr.ŠtefanBarilik,súdnyexekútorneuznanýzavinného,pretože
v rámci vykonávania exekúcie EX 145/2013 neoznámil súdu bezodkladne skutočnosti, pre ktoré by mal
byť vylúčený z vykonávania exekúcie, že zastupoval oprávneného v súdnom konaní na Okresnom súde
Košice I sp.zn. Ro 2251/01, ktoré rozhodnutie bolo v exekúcii EX 145/2013 exekučným titulom zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím č.k.: DK 9/2014 zo dňa 28.7.2015 odporca za použitia § 61b zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov platnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia (ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznal zúčastnenú osobu - JUDr. Štefana Barilika, súdneho exekútora (ďalej len „exekútor“)
vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku na tom
skutkovom základe, že začal vykonávať exekúciu predajom nehnuteľností povinného bez dostatočného

preskúmania majetkových pomerov povinného a možnosti vymoženia dlžnej sumy iným spôsobom, za
čo mu uložil písomné pokarhanie; - za použitia § 30 ods. 3 Exekučného poriadku neuznal exekútora za
vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že v rámci vykonávania
exekúcie EX 145/2013 neoznámil bezodkladne skutočnosti, pre ktoré by mal byť vylúčený z vykonávaniaexekúcie; - za použitia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku neuznal exekútora za vinného zo spáchania
disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že návrh oprávneného nepredložil s exekučným
titulom príslušnému súdu a nepožiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od

doručenia návrhu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
23.9.2015, ktorým sa domáhal zrušenia výrokov napadnutého rozhodnutia, ktorými nebol exekútor

uznaný vinným zo spáchania disciplinárnych previnení. Navrhovateľ dôvodil, že výklad § 30 Exekučného
poriadku musí byť aplikovaný v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že výkon
exekútorskej činnosti musí byť nielen fakticky nezávislý a nestranný, ale sa ako taký aj musí javiť v
očiach strán. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že exekútor vyhotovil zápisnicu o spísaní návrhu na
vykonanie exekúcie 18.1.2013 - táto mu bola doručená 19.2.2013, avšak návrh na vykonanie exekúcie
predložil príslušnému súdu až 24.4.2013, teda 49 dní po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

4. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.9.2019 k návrhu zotrval na odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne.

5. Exekútor JUDr. Štefan Barilik, ako zúčastnená osoba v tomto súdnom konaní, vo svojom vyjadrení z
24.2.2020 k podanému návrhu uviedol, že sa stotožňuje so závermi odporcu, vyjadrenými v napadnutom
rozhodnutí a že sa pridržiava svojho stanoviska, ktoré podal vo vyjadrení pre odporcu z 25.5.2015, resp.
svojej výpovede pred odporcom vo vykonanom disciplinárnom konaní. Dodal, že zaujatosť súdneho

exekútora z titulu jeho predošlého pracovného pomeru u účastníka exekučného konania bola zavedená
až zák. č. 2/2017 Z. z.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q

Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie
nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.), navrhovateľ a zúčastnená osoba (exekútor) svoju neprítomnosť
ospravedlnilipísomne,odporcasainapriekriadnedoručenémupredvolaniunapojednávanienedostavil.

7. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého o.
i. zistil, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 2.7.2014 návrh na začatie disciplinárneho konania proti
exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi z dôvodu, že: 1/ Neoznámil príslušnému súdu skutočnosti, pre

ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie EX 145/2013; 2/ Návrh na vykonanie predmetnej exekúcie
nepredložil príslušnému súdu a nepožiadal ho o udelenie poverenia v lehote 15 dní; 3/ Predmetnú
exekúciu predajom nehnuteľností pre pohľadávku 26,82 eur začal vykonávať bez toho, aby zisťoval
iný majetok povinného. Po doručení vyjadrenia obvineného exekútora a dôkazov ním predložených,
následne tiež po doručení potrebných vyjadrení a dokladov nariadil odporca ústne pojednávanie

vo veci podaného disciplinárneho návrhu na deň 28.7.2015. Po vykonaní ústneho pojednávania
odporca vydal napadnuté rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd tiež zistil, že
19.2.2013 bol exekútorovi doručený „Návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky v sume
26,82 eur s prísl.“ na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice I č. k. Ro
2251/01-2 z 19.8.2002 - bez zaplatenia súdneho poplatku (16,50 eur) spísaný 18.1.2013. Dňa 6.2.2013

doručil exekútor oprávnenému výzvu na zabezpečenie nákupu kolkových známok na nové prípady
exekučného vymáhania. Exekútor prevzal od oprávneného kolkové známky na zaplatenie súdneho
poplatku 8.4.2013. Exekútor dňa 24.4.2013 doručil Okresnému súdu Košice I vo veci EX 145/13 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane predpísaných príloh.

8. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku,
k zrušujúcej časti výroku tohto rozsudku uviedol, že podľa názoru súdu námietka navrhovateľa, týkajúcasa neoznámenia exekútora príslušnému súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie
EX 145/2013 je dôvodná.

9. Poukázal na to, že je nepopierateľným fakt, že JUDr. Štefan Barilik, v roku 2001 v postavení
komerčného právnika, ako zástupca Dopravného podniku mesta Košice, doručil Okresnému súdu
Košice I návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi I. G. na zaplatenie 808.- Sk (26,82
eur). Pod č. k. Ro/2251/2001-2 bol dňa 19.8.2002 tento platobný rozkaz aj vydaný. Dňa 19.2.2013

bol JUDr. Štefanovi Barilikovi - v tom čase už v postavení exekútora - doručený „Návrh na vykonanie
exekúcie peňažnej pohľadávky v sume 26,82 eur s prísl.“ na základe vykonateľného platobného rozkazu
Okresného súdu Košice I č. k. Ro 2251/01-2 z 19.8.2002. Následne JUDr. Štefan Barilik začal vo veci
konať ako exekútor, 24.4.2013 doručil príslušnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré po vykonaní exekúcie vrátil príslušnému súdu dňa 18.5.2014.
10. Na základe uvedeného bolo teda nesporným, že JUDr. Štefan Barilik zastupoval v základnom konaní

(o vydanie platobného rozkazu) oprávneného, pričom vo vykonávacom (exekučnom) konaní vystupoval
už ako exekútor. Podľa názoru súdu tak vznikol stav, kedy bolo možné uvažovať o pomere medzi
oprávneným (ktorého JUDr. Štefan Barilik v postavení komerčného právnika zastupoval v konaní o
vydanie platobného rozkazu) a samotným exekútorom, ktorým bol (i keď s časovým odstupom) tak isto
JUDr. Štefan Barilik. Teda o možnosti mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súd sa v tomto smere

stotožnil s tou časťou podaného návrhu v ktorej navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že konajúci štátny
orgánnielenžemusíbyťnestranným,alesaakotakýmajmusíjaviť.OtázkanestrannostijevExekučnom
poriadku explicitne riešená ustanovením § 30 tohto zákona v znení platnom do 30.9.2013. Ako to
vyplýva z ods. 1) a 2) citovaného zákonného ustanovenia, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
ak možno mať čo i len pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa názoru súdu existencia pochybností

o nezaujatosti exekútora JUDr. Štefana Barilika vo veci exekúcie EX 145/13 mala exekútora viesť k
postupu podľa § 30 ods. 2 Exekučného poriadku. Teda k oznámeniu príslušnému súdu, že v čase
vydania vykonávaného platobného rozkazu v postavení komerčného právnika zastupoval oprávneného.
Následne by bolo na rozhodnutí príslušného súdu, ako by túto situáciu posúdil a rozhodol o nej.
Exekútor však takýto postup nezvolil. Súd opätovne poukazuje na zákonný predpoklad § 30 ods. 1

Exekučného poriadku - teda iba možnosti existencie pochybnosti o nezaujatosti, teda nie iba faktického
stavu zaujatosti konajúceho exekútora.

11. Odporca v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým vo vzťahu k tomuto

konaniu exekútora neuznal za vinného dôvodil, že exekútor nemal osobnú väzbu ani žiaden vzťah
k oprávnenému a že pokiaľ mal povinný vedomosť o akejkoľvek skutočnosti spôsobujúcej vylúčenie
exekútora z vykonávania exekúcie, mal povinnosť v zákonnej lehote vzniesť námietku jeho zaujatosti.
Podľa názoru súdu takéto posúdenie - vyhodnotenie zisteného stavu veci je nesprávnym posúdením
veci, pretože je v priamom rozpore s cit. ust. § 30 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

12. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie účastník konania JUDr. Štefan Barilík v zákonom
stanovenejlehote.Rozsudoknapadolvovýroku1,ktorýmzrušilsúdvýrokodporcu,ktorýmhoneuznalza
vinného, pretože v rámci vykonávania exekúcie EX 145/2013 neoznámil súdu bezodkladne skutočnosti

pre ktoré by mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie, že zastupoval v súdnom konaní oprávneného.
Odvolanie zdôvodnil s poukazom na § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. , podľa ktorého konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež rozhodnutie súdu I. stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že disciplinárny návrh
podal vtedajší minister spravodlivosti JUDr. Tomáš Borec, a následne v konaní pokračovala ministerka

spravodlivosti Lucia Žitňanská. Uviedol, že toto oprávnenie prislúcha zo zákona len funkcii ministerstva
spravodlivosti a nie vo vzťahu k označeniu konkrétnej osoby. Považoval to za takú vadu, ktorú treba
považovať za procesnú vadu a teda, že návrh na začatie disciplinárneho konania by nebol podaný
aktívne legitimovanou osobou. Poukázal v tejto veci aj na vydanie opravného uznesenia v jednej z jeho
vecí 4 Sp 99/2015 zo dňa 15. mája 2017.

13. Ďalej uviedol, že nikdy neexistovali a doposiaľ neexistujú jeho pochybnosti o nezaujatosti k
oprávnenému ako účastníkovi konania. Nepopieral stav, ktorý nastal po jeho prevzatí návrhu navykonanie exekúcie, pričom uviedol, že nevie si predstaviť ani jeho vzťah k právnickej osobe po 12-tich
rokoch od ukončenia jeho komerčnej činnosti. Uviedol, že nevidí dôvod prečo by mal byť v zmysle §
30 Exekučného poriadku vo veci vylúčený, pričom účastníci ako aj sudca sa touto skutočnosťou počas

konania nezaoberali. Poukázal pri tom aj na rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS/354/2012 zo dňa 09.
augusta 2012. Takým ponímaním a výkladom práva, ako to urobil Krajský súd v Bratislave možno na
každé konanie povedať, že exekútor nie je nezaujatý. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu vo výroku č. 1 zrušil a rozhodol, že výrok disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie
potvrdzuje.

14. K opravnému prostriedku podal písomne vyjadrenie odporca, pričom uviedol, že trvá na vyjadrení,
ktorébolouvedenévodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudku,ktorýpovažujezaskutkovoavecne
správny, zodpovedajúci zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania.

15. Navrhovateľ sa písomne k opravnému prostriedku účastníka konania nevyjadril.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., ďalej len
OSP) v spojení s § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

podľa § 246c ods. 1 prvá veta OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
účastníka konania nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 prvej vety OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nssr.gov.sk , rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. novembra 2020 (§ 156 ods. 1, odsek 3

OSP).

17. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok.

18. Podľa § 492 ods. 1 SSP konanie podľa tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

19. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

20. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 223 ods. 1,2 Exekučného poriadku disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa
podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil
súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu,
ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia; 18) to neplatí, ak je vec už predmetom

začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho
previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď
bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.

(2) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident
komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa
navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo kdisciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným
konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov.

22. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

23. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu č.k.: DK/9/2014 zo dňa
28.07.2015, v napadnutej časti výrokov rozhodnutia, ktorými účastník konania JUDr. Štefan Biarilik nebol
uznaný za vinného vo vzťahu k tam uvedeným porušeniam povinností exekútora.

24. Predmetom odvolania zo strany účastníka konania bol výrok 1. napadnutého rozsudku, ktorým došlo
k zrušeniu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, výroku rozhodnutia odporcu č.k.
DK/9/2014 zo dňa 28.07.2015, ktorým bol JUDr. Štefan Barilik, súdny exekútor neuznaný za vinného,
pretože v rámci vykonávania exekúcie EX 145/2013 neoznámil súdu bezodkladne skutočnosti, pre ktoré

mal byť vylúčený z vykonávania exekúcie, z dôvodu, že zastupoval oprávneného v súdnom konaní na
Okresnom súde Košice I sp. zn. Ro 2251/01, ktoré rozhodnutie bolo v exekúcii EX 145/2013 exekučným
titulom.

25. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu resp. jeho výrokovej časti 1. potom ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu, pričom nevidel dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov uvedených v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k námietke účastníka konania, že
disciplinárny návrh mohol podať len minister spravodlivosti, tak odvolaciemu súdu nie je zrejmé z

akých dôvodov túto námietku účastník konania podal, nakoľko je zrejmé z obsahu administratívneho
spisu, že navrhovateľom bol minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj v napadnutom rozsudku
krajského súdu v časti označenia navrhovateľ je tento označený ako minister spravodlivosti Slovenskej
spravodlivosti, preto táto námietka účastníka konania nie je dôvodná.

26.PokiaľsatýkapoukazunarozhodnutieÚstavnéhosúduIV.ÚS/354/2012-20takuvedenérozhodnutie
Ústavného súdu podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vzťahovať na predmetnú prejednávanú
vec.

27.Odvolacísúdsastotožnilsnázoromkrajskéhosúdu,ževovykonávacom-exekučnomkonanívznikol
stav, kedy bolo možné uvažovať o pomere medzi oprávneným, ktorého JUDr. Štefan Barilik, v postavení
komerčného právnika zastupoval v konaní o vydanie platobného rozkazu a samotným exekútorom
ktorým bol, i keď s časovým odstupom, takisto JUDr. Štefan Barilik. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu existencia pochybnosti o nezaujatosti exekútora JUDr. Štefana Barilika vo veci exekúcie EX

145/13 mala exekútora viesť k postupu podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, teda k oznámeniu
príslušnému súdu, že v čase vydania vykonávaného platobného rozkazu v postavení komerčného
právnika oprávneného zastupoval. Následne by potom už bolo na rozhodnutí príslušného súdu ako by
túto situáciu posúdil a rozhodol o nej. Súdny exekútor však takýto postup nezvolil. Exekútor v exekučnom
konaní vykonával úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu

ustanovenej exekučným poriadkom a subsidiárne občianskym súdnym poriadkom. Odvolací súd sa
stotožnil s rozsudkom krajského súdu, ktorý zrušil v napadnutej časti rozhodnutie odporcu s poukazom
na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a ako vecne správny ho v napadnutej časti potvrdil.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1, § 250k ods. 1
a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., tak, že navrhovateľovi trovy konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že tieto si v

zákonnej trojdňovej lehote neuplatnil a žiadne trovy mu so spisu nevyplývali.
29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.