Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/143/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205125
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8717205125.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu J. R. T. R. T. C. J. so
sídlom v H., A.. J. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bašistom,
so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, proti žalovanej P. J., bývajúcej v T. T., W.Á. XXXXX/XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, o zaplatenie

6 183,45 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11 C/ 19/2017, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2019 sp. zn. 17 Co/71/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. novembra 2019 sp. zn. 17 Co/71/2019, potvrdil rozsudok
Okresného súdu Poprad z 28. februára 2019 č. k. 11 C/19/2017-91, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie
pôvodne 6 183,45 € s príslušenstvom, keď po späťvzatí žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 1
338, 01 € s príslušenstvom, v tejto časti konanie zastavil a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu
trov konania.
1.1.Odvolacísúdsastotožnilsprávnymzáveromokresnéhosúdu,ktorýnaprávnyvzťahmedzistranami

sporu aplikoval ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o
prechode práv a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správa pri prechode vlastníctva k bytu
alebo nebytovým priestorom. Uviedol, že nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu žalovanou na dražbe
22. apríla 2014, zo zákona žalovanej vznikol záväzkový vzťah so žalobcom, kedy týmto momentom
vstúpilažalobkyňadozmluvnéhovzťahu,sožalobcom,ktorýjevzmyslezmluvyovýkonesprávypovinný
byt žalovanej spravovať. A týmto momentom zanikol vzťah pôvodnej vlastníčky predmetného bytu.

Poukázal na to, že medzi pôvodnými účastníkmi zmluvného vzťahu mohli vzniknúť vzájomné záväzky,
avšak takéto záväzky na nového vlastníka bytu neprechádzajú, sú viazané in personam na pôvodných
obligačných partnerov a títo si ich môžu vzájomne od seba vyžadovať. Tieto záväzky nie sú viazané na
existenciu vlastníctva bytu, ktoré založilo zánik pôvodného zmluvného vzťahu a vznik nového záväzku
medzi novou vlastníčkou a správcom bytu. To, že nový vlastník bytu je viazaný ex lege na všetky právne
úkony týkajúce sa domu , spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku, svedčí o tom, že

zákon rozlišuje nároky v súvislosti so správou bytu a nároky súvisiace so správou bytového domu, kedy
vlastníctvo bytu sa viaže na individuálneho vlastníka bytu a vlastníctvo domu a príslušenstva je v podiele
všetkých vlastníkov bytového domu.
1.2. Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah z titulu pristúpenie k zmluve
o výkone správy nie je akcesorickým vo vzťahu k vlastníctvu bytu, vlastníctvo bytu je absolútny vzťah
k veci a nie je záväzkom, preto ani zmluva o výkone správy nie je v pozícii akcesorického záväzku k

tomuto právu.1.3. Záverom odvolací súd poukázal aj na čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, a mal za to, že nie je v súlade so spravodlivosťou, aby za dlhy pôvodného vlastníka
zodpovedala nová vlastníčka bytu, ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla po vzniku žalobcom tvrdených

nedoplatkov.

2. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca, ktoré odôvodnil podľa § 421 ods.1 s
poukazom na § 432 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) s tým, že tento rozsudok spočíva
na nesprávnom právnom posúdení. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo nesprávnym výkladom,

kto zodpovedá za záväzky, ktoré predchádzajúci vlastník nemusí mať voči spoločenstvu vlastníkov
bytov vysporiadané ku dňu prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu a nebytovému priestoru v dome.
Obdobne ako v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co/191/2014, za správny právny názor
žalobca považuje to, že za úhradu týchto záväzkov by mal zodpovedať nový vlastník v dôsledku
singulárnej sukcesie, a preto právo na túto úhradu musí spoločenstvo vlastníkov bytov uplatniť len voči
súčasnému vlastníkov, pretože toto právo je nerozlučne spojené s vlastníctvo bytu alebo nebytového

priestoru v bytovom dome. Podľa jeho názoru, je vznik záväzku v danom prípade viazaný nie na osobu
vlastníka, ale na vecný substrát, ktorým je existencia vecného práva k bytu alebo nebytového priestoru
v dome. Splnenie záväzku z tohto práva si môže následne nový vlastník bytu uplatniť proti pôvodnému
vlastníkovi. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá ho navrhla zamietnuť. Namietla, že dovolateľ nevymedzil
prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku, keď neuvidel, ktoré z ustanovení § 421 ods.
1CSP namietal. Poukázala na tú skutočnosť, že vlastníctvo bytu nadobudla na dobrovoľnej dražbe, kde
nebola upozornená na ďalšie pohľadávky a mala za to, že dražobná cena je konečná. Žalobca si mal
prednostne uplatniť svoju pohľadávku záložným právom z výťažku dobrovoľnej dražby, to, že sa snaží

žalobca napraviť svoje konanie, tým, že pohľadávku vymáha od nej, považuje súčasne za konanie v
rozpore s dobrými mravmi.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP“), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v

neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP),
pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá
CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a 421 ods. 1 CSP.

6. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 CSP. K tomu dovolací súd uvádza
nasledovné.

7. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

8. Najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého, ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní,
z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod

(porovnaj tiež rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo
2/2017).9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa

vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní
náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod (1 Cdo 17/2019, 2 Cdo 225/2018, 3 Cdo 142/2018, 4 Cdo
10/2018, 5 Cdo 9/2019, 7 Cdo 1/2018, 8 Cdo 94/2018, 9 Cdo 31/ 2020). V dôsledku spomenutej
viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah,
ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Dovolateľa, ktorý vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 CSP, zaťažuje procesná
povinnosťjednoznačnýmaurčitýmspôsobomzadefinovaťtzv.dovolaciuotázku,ktorúodvolacísúdriešil
nesprávne (m. m. 1 Cdo 162/2018, 3 Cdo 141/2018, 4 Cdo 37/2017, 5 Cdo 190/2018, 8 Cdo 14/2018) a
zároveň uviesť, ktorý z predpokladov uvedených v tomto ustanovení zakladá prípustnosť ním podaného
dovolania (1 Cdo 150/2018, 2 Cdo 185/2018, 3 Cdo 52/2017, 7 Cdo 50/2018, 8 Cdo 130/2018). Tejto

požiadavke zodpovedá i povinnosť vyjadrená v § 429 CSP v spojení s čl.11 ods. 2 Základných princípov
CSP . Splnením týchto procesných povinností vytvára pre dovolací súd podklad, ktorý je nevyhnutne
potrebný pre posúdenie prípustnosti dovolania a prípadne (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že
dovolanie je prípustné) tiež pre zameranie meritórneho dovolacieho prieskumu.
11. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).

Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Je potrebné však zdôrazniť, že
otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť výlučne iba tá právna otázka, ktorú odvolací súd
riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na

názore, podľa ktorého sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní
veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (m.
m. 3 Cdo 28/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017, 9 Cdo 8/2020).

12.Dovolacísúddospelkzáveru,žeodôvodneniedovolaniapodanéhozdôvodunesprávnehoprávneho
posúdenia veci, v ktorom absentuje odôvodnenie tak namietaného odklonu od rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (§ 421 ods.1 písm. a/ CSP), tak uvedenie otázky právneho významu, ktorá nebola
dosiaľ v rozhodnutiach dovolacieho súdu riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), ako aj poukázanie na
rozhodnutia, ktorými dovolací súd rozhodoval v predmetnej právnej otázke rozdielne (§ 421 ods. 1 písm.

c/ CSP), obsahovo a významovo nezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho dôvodu v
zmysle § 432 ods. 2 CSP. Tu dovolací súd uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, na ktoré
poukazoval dovolateľ, nemá atribúty ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a preto sa k nemu
dovolací súd nevyjadroval, nakoľko mu to v danom prípade ani neprináleží. Dovolateľ sa nemôže zbaviť
svojej povinnosti riadneho uvedenia dôvodov len citovaním § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

13. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah
dovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemalo zákonom vyžadované
náležitosti, ale možno ho vnímať len ako nespokojnosť s právnym názorom nižších súdov, pričom
dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania nie je zákon vyžadovaným spôsobom v dovolaní

odôvodnený. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti
dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne
neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecne koncepcii právnej úpravy dovolania a
dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1
CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu

toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

14. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľa, týkajúca sa § 421 ods.
1 CSP, je nedostatočná a nie je v podanom dovolaní vymedzená spôsobom zodpovedajúcim § 431 až §
435 CSP. Uzavrel preto, že na podklade dovolania žalobcu nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací

prieskum.15. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP), a ktorého dovolacie dôvody nie sú vymedzené
spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP (§ 447 písm. f/ CSP), odmietol.

16. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.