Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201520
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8319201520.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: H. H., nar. XX.X.XXXX,

bytom J. XX, XXX XX P. zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie
slobody 25, 066 01 Humenné proti žalovanému: H. D., nar. X.X.XXXX, bytom L.Ľ. XXXX/X, XXX XX
Snina zastúpenému JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina
o zaplatenie 6.133,62 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie 3.602,57 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 1.000,- eur od 6.7.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 20,98 % zo sumy
2.531,05 eur s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňapodaladňa12.4.2019natunajšísúdžalobuažiadala,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
jej 6.133,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.11.2017 a aby jej súd priznal nárok
náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným žila od mesiaca júl 2017 v spoločnej domácnosti v
štvorizbovom byte číslo XX na ulici F. súpisné číslo XXXX vo vchode číslo X na X. poschodí v R., ktorého
výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalobkyňa po vyostrených opakovaných nezhodách sa zo spoločnej

domácnosti odsťahovala XX. XX. XXXX. Žalobkyňa z peňazí, ktoré jej bankovým prevodom zaslala jej
matka, zakúpila v období od apríla 2017 do októbra 2017 hnuteľné veci a zároveň uhradila práce a
služby spojené so zaobstaraním a namontovaním hnuteľných vecí v predmetnom byte :
1) kuchynská linka na mieru kúpená dňa 3. 4. 2017 za sumu 1.800,- eur
2) panelová plynová doska Elux kúpená dňa 11. 5. 2017 za sumu 149,- eur
3) komínový digestor MORA kúpený dňa 11. 5. 2017 za sumu 84,99 eur
4) rúra MORA kúpená dňa prírastok 5.2017 za sumu 299,- eur

5) kupón - predĺžená záruka MORA na 5 rokov kúpený 11. 5. 2017 za sumu 40,- eur
6) stoličky 4 kusy kúpené dňa 10. 7. 2017 za sumu 116,- eur
7) kuchynské potreby kúpené dňa 29. 6. 2017 za sumu 52,50 eur
8) mikrovlnná rúra kúpená dňa 10. 7. 2017 za sumu 89,98 eur9) obývacia stena, gaučová súprava a stôl v sume 800,- eur
10) koberec cyklámenový kúpený dňa 4. 7. 2000 17 za sumu 90,08 eur
11) záclony a závesy vrátane šitia kúpené dňa 25. 7. 2017 za sumu 134,85 eur

12) zrkadlo, nočný stolík, ľavica koženka hnedá, vešiak kúpené dňa 8. 10. 2017 za sumu 109,50 eur
13) automatická práčka a osobná digitálna váha kúpené dňa 2. 5.2017 za sumu 337,72 eur.

Ďalej si žalobkyňa do bytu žalovaného doniesla hnuteľné veci:
14) manželská posteľ čierna koženka kúpená v roku 2016 za cenu 700,- eur

15) spálňová skriňa kúpená do roku 2016 za cenu 290,- eur
16) stojanová nočná lampa kúpená v roku 2016 za cenu 40,- eur.

V žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 27. 4. 2017 vybrala finančné prostriedky vo výške 2.100,- eur
zo svojou osobného bankového účtu vedeného v Tatra banke a. s., pričom časť tejto sumy vo výške
1.000,- si žalovaný v tento deň vložil na svoj osobný účet vedený v Slovenskej sporiteľni v pobočke v

Humennom na sídlisku III a druhú časť vo výške 1.100 eur,- použil žalovaný pre vlastnú potrebu.

Keďže žalobkyňa nemá kľúče od bytu žalovaného a nemá vedomosť, v akom stave sa tieto hnuteľné
veci nachádzajú, žiada, aby žalovaný uhradil finančnú sumu za predmetné hnuteľné veci. Podľa
žalobkyne žalovaný si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že hnuteľné veci už neexistujú, respektíve,

že si ich žalobkyňa zobrala, avšak žalobkyni nebolo žalovaným umožnené, aby si hnuteľné veci
mohla z predmetného bytu zobrať. Žalobkyňa predkladá súdu fotografie o existencii hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v držbe žalovaného v jeho byte z dôvodu účelových tvrdení žalovaného v konaní o
úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej na Okresnom súde Humenné sp. zn. XP/XXX/
XXXX a navrhla, aby súd v prípade potreby si predmetný súdny spis pripojil.

Žalobkyňa opakovane žalovaného vyzývala, aby jej hnuteľné veci vydal, ale žalovaný to zakaždým
odmietol s účelovými a klamlivými výhovorkami. Žalovaný odmieta vyplatiť žalobkyni finančné
prostriedkypoužitévýlučnezjejmajetkunazariaďovaniebytužalovanéhoapretožalobkyňažiadavydať
bezdôvodné obohatenie proti žalovanému, nakoľko je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom sa hnuteľné

veci nachádzajú a v súčasnosti ich má už dlhodobo vo svojej držbe. Zároveň si žalobkyňa uplatňuje
zákonné úroky z omeškania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila listiny - čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. R.,
detail pohybu na účte zo dňa XX.X.XXXX, pokladničné doklady, doklad o výbere v hotovosti, facebook

komunikáciu medzi stranami sporu s fotografiami hnuteľných vecí.

4. Súd doručoval žalovanému podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) žalobu, s procesným poučením a s uznesením s výzvou na vyjadrenie k
žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX.

5. Vo vyjadrení k žalobe doručeného dňa XX.X.XXXX žalovaný nárok neuznal. Žalovaný nepoprel, že
so žalobkyňou isté obdobie žil v spoločnej domácnosti v byte číslo XX na F. ulici v R. a taktiež nepoprel,
že počas tohto spolužitia žalobkyňa zakúpila do tohto bytu hnuteľné veci a priniesla manželskú posteľ,
spálňovú skriňu a stojanovú nočnú lampu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že jej hnuteľné

veci odmietol vydať, pretože žalobkyňou opakovane vyzýval na to, aby si predmetné veci prišla prevziať.
Podľa žalovaného v danom prípade nie je dôvod na vyžiadanie vydania bezdôvodného obohatenia
v peniazoch, keďže hnuteľné veci sa nachádzajú k dispozícii žalovaného a žalobkyni nič nebránilo
domáhať sa vydania týchto vecí.

Žalovaný nesúhlasil, aby uhrádzal žalobkyni cenu za stoličky, mikrovlnnú rúru, automatickú práčku a
osobnú digitálnu váhu, keďže po ich zakúpení žalovaný žalobkyni v hotovosti vyplatil ich kúpnu cenu.
Taktiež nesúhlasil s úhradou ceny za kuchynské potreby uvádzané žalobkyňou, keďže žalobca dňa
30. 6. 2017 nakúpil kuchynské potreby v hodnote 62,97 eur. Žalovaný tiež uviedol, že obývaciu stenu,
gaučovú súpravu a stôl kúpil za cenu 800,- eur zo svojich finančných prostriedkov. Záclony a závesy si

podľa žalovaného žalobkyňa odniesla.

Tvrdenia žalobkyne o odovzdaní sumy 2.100,- eur sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde. Dňa
7. 4. 2017 si žalovaný vložil na svoj bankový účet vedený v R. R. sumu 2.000,- eur, pričom išlo ofinančné prostriedky poskytnuté jeho otcom na vyrovnanie debetu na tomto bankovom účte pre možnosť
poskytnutia úveru zo strany banky.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - pokladničný doklad, objednávkový formulár,
sms komunikáciu a navrhol vypočuť žalovaného a ako svedka svojho otca.

7. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že žalovaný potvrdil existenciu hnuteľných vecí
pod číslami 1, 2, 3, 4, 5, 10 a 12, ktoré chce žalobkyni vydať, čo vyplýva aj z výzvy na prevzatie veci zo

dňa X. XX. XXXX. Žalovaný potvrdil aj existenciu hnuteľných vecí pod číslami 6, 8 a 13, avšak tvrdenie,
že tieto hnuteľné veci zaplatil, nepreukázal žiadnym dokladom. Podľa žalobkyne žalovaný tiež potvrdil
existenciu hnuteľných vecí aj pod číslami 7, 9 a 11, keďže uviedol, že tieto zakúpil zo svojich finančných
prostriedkov. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného k finančnej hotovosti vo výške 2.100,- eur
a sama dodala, že tieto považuje za účelové a nepravdivé. Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkov
v tomto konaní svoju matku a svoju sestru a tiež navrhla, aby žalovaný predložil potvrdenie o vklade

finančnej sumy 2.000,- eur na svoj bankový účet.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom dňa XX. XX. XXXX uviedol, že dňa XX. XX. XXXX došlo
k demontáži a prevzatiu hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe - kuchynská linka, panelová plynová
doska,komínovýdigestorarúraMora.Keďžesťahovaciaslužbazabezpečenážalobkyňoupridemontáži

hnuteľných vecí spôsobila na majetku žalovaného škodu, nedošlo k prevzatiu zvyšných hnuteľných vecí
(cyklámenový koberec, zrkadlo, nočný stolík, lavica koženka hnedá, vešiak), ktoré si žalobkyňa do
dnešného dňa neprevzala. K hnuteľným veciam uvedených pod číslom 6, 8 a 13 žalovaný uviedol, že
za účelom preukázania tvrdenia, že ich kúpnu cenu žalobkyni zaplatil v hotovosti, navrhol vypočuť ako
svedka svojho otca. Podľa žalovaného úmyselná pasivita zo strany žalobkyne nemôže požívať právnu

ochranupodľaustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníkaapredmetnékonaniezostranyžalobkyne
je značne v rozpore s dobrými mravmi. Preto žalovaný navrhuje súdu, aby žalobu v celom rozsahu
zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Súd nariadil na prejednanie veci predbežné prejednanie sporu na deň XX. X. XXXX, na ktorom k

dohode strán sporu nedošlo, preto bolo nariadené vo veci pojednávanie.

10. V podaní doručenom dňa XX.X.XXXX žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 3.602,57
eur s prísl. a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobkyňa uviedla, že po podaní žaloby
žalovaný vydal žalobkyni veci uvedené pod číslom 1, 2, 3, 4, 5, 10 a 12 a tiež aj manželskú posteľ,

spálňovú skriňu a stojanovú nočnú lampu.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ozrejmila, že predmetom žaloby
nie je vrátenie 2.100,- eur, ktoré žalobkyňa žalovanému odovzdala, ale len suma vo výške 1.000,- eur,
pretože žalobkyňa nevedela, akú konkrétnu sumu si žalovaný vložil na svoj bankový účet, preto aj v

žalobe žiadala len 1.000,- eur.

12. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX právna zástupkyňa žalobkyne navrhla súdu, aby pripustil zmenu
žaloby tak, že žalobkyňa navrhuje, aby súd vyniesol tento rozsudok: „Žalovaný je povinný v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne od 16.6.2018 do zaplatenia. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku hnuteľné veci a to 4 ks stoličiek, kuchynské potreby, mikrovlnnú
rúru, obývaciu stenu, stôl, záclony a závesy, automatickú práčku a osobnú digitálnu váhu. Súd priznáva
žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému.“

13. Súd uznesením na pojednávaní dňa X.XX.XXXX vyhláseným v prítomnosti strán sporu a ich
právnych zástupcov zmenu žaloby prednesenú žalobkyňou nepripustil.

Podľa § 143 ods. 1 a ods. 3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v

konaní o pôvodnej žalobe.

V odôvodnení svojho uznesenia súd poukázal, na svoje predbežné právne posúdenie z predbežného
prejednania sporu, a v štádiu konania, kedy bol tento návrh podaný, súd ho považoval za oneskorený,pretože súd vykonal dokazovanie na návrh strán sporu a v ďalšom konaní by súd musel opätovne
vykonávať dokazovanie, čo do vydania hnuteľných vecí.

14. Súd sa oboznámil so žalobou, ako aj s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, s listinami,
ktoré predložili strany sporu a výsluchom strán sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav:

15. Z detailu pohybu bankového účtu vedeného v V. L., a. s. vyplýva, že platiteľ - H. H. previedla
príjemcovi - žalobkyni sumu 7.000,- eur dňa XX.X.XXXX.

16. Z potvrdenia o výbere hotovosti vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX o 11:30 hod. urobila výber
hotovosti vo výške X.XXX,- eur s tým, že jej boli vydané bankovky v nominálnej hodnote 100,- eur v
počte 21 kusov.

17. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa XX.X.XXXX bol urobený na jeho bankový účet vklad

v hotovosti X.XXX,- eur, so zostatkom po transakcii 454,46 eur. Ku dňu XX.X.XXXX bol zostatok H.
X.XXX,XX eur.

18. Podľa potvrdenia banky o hotovostnom vklade vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX o 11:33:56 hod. učinil
žalovaný vklad na účet R. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX sumu X.XXX,- eur, pričom boli prijatých XX

kusov bankoviek v nominálnej hodnote XXX,- eur a X kusov bankoviek v nominálnej hodnote XX,- eur.
Tento vklad bol učinený v pobočke SZ. R., nachádzajúcej sa na X. R. XX/P Y. P..

19. Z objednávkového formulára zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v nábytku K. objednal sedaciu
súpravu C. v cene XXX,- eur a uhradil zálohu XXX,- eur.

20. Z pokladničných dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že
- dňa XX.X.XXXX v H. žalobkyňa uhradila cenu za tovar v obchodnom reťazci „S.“ sumu 337,72 eur,
pričom z dokladu vyplýva popis transakcie Y. J. X.,
- dňa XX.X.XXXX sa zaplatil nákup elektrospotrebičov v obchodnom reťazci „U.“ v hodnote 572,99 eur,

- dňa XX.X.XXXX sa zaplatil nákup kuchynských potrieb (poháre, sklenené nádoby, zaváracie poháre,
servítky, príbory, odpadkový kôš, stojany na vajíčka, doska na žehlenie) v obchodnom reťazci „J.“ v
hodnote 52,50 eur,
- dňa X.X.XXXX bola žalobkyni vystavená faktúra od dodávateľa A. A. s. r. o. vo výške 90,08 eur za
koberec,

- dňa XX.X.XXXX sa zaplatil nákup stoličiek u predajcu H. L. - Z. štýl v hodnote 116,- eur,
- dňa XX.X.XXXX sa zaplatil nákup a šitie záclon u predajcu F.-Š. v hodnote 134,85 eur,
- dňa X.XX.XXXX sa zaplatil nákup nábytku v obchodnom reťazci „E.“ v hodnote 109,50 eur,
- dňa X.X.XXXX bola žalobkyni vystavená faktúra od dodávateľa R. G. vo výške 1.800,- eur za výrobu
a montáž kuchynskej linky

21. Z pokladničného dokladu predloženého žalovaným vyplýva, že
-dňaXX.X.XXXXsazaplatilnákupkuchynskýchpotrieb(misky,taniere,hrnce,cukornička)vobchodnom
reťazci „F.“ v hodnote 62,97 eur.

22. Z komunikácie strán sporu prostredníctvom internetovej sociálnej siete Messenger vyplýva, že
žalovaný napísal žalobkyni správy s textom: „Mas cas do dnes si zobrat veci stade, Inac letia balkonom,
Maj sa a zmizni mi zo zivota, Ty hovedo, Ked toto dokazes napisat, Je mi z teba zle, Tieto veci, Su
tvoje, A vratim ti zvysne peniaze, To je niejakých 1200 eur, Do dnes mascas, Zajtra ich povyhadzujem
z okien, Idem volat tvojej mame ze do vecera mate casu, A neodpisuj mi nemam na teba naladu, Ked

mate kluce tak si ich pober“

23. Z predložených sms správ vyplýva komunikácia strán sporu:
- žalovaný: zajtra mas cas do 12.00 si vypratat skrinu a postel lebo mi zavadzia ak si po to neprides
vyhodim to, trikrat som ta vyzval a toto je posledny krat (20:16, 20:17)

- žalobkyňa: Pridem si po všetky veci ktore mi patria ked chces mimosudne ale nie zajtra (20:21)
- žalovaný: Je mi to jedno do 12.00 mas cas potom to vyhodim lebo mi to zavadzia (20:22)- žalobkyňa: Ty mňa nemáš čo vyzývať, a ešte mi určovať aj dokedy mám prísť ... ty mne más umožniť
si veci vziať vtedy, kedy mám na to ja možnosť. Ale kedze doteraz si tak neurobil a odmietas mi dať
všetko čo je moje, tak sa bohužiaľ nedohodneme.. A čo vyhodis, to si aj zaplatíš. (20:46)

- žalovaný: Ja som ti trikrat povedal prid si pre nich nereagovala si na to a presla uz dost dlha doba ok
ako myslis ja som sa vyjadril dost jasne si myslim cakam do zajtra 12.00 maj sa (20:48)
- žalovaný: Ja tebe mam umoznit vziat si veci kedy mas ty moznost? :D :D :D ano velicenstvo presla
dlha doba ani raz si si po nich neprisla ani tie tvoje kabelky si si nebola schopna zobrat co si ...

24. Výzvou na zaplatenie zo dňa X.X.XXXX žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 7.233,62
eur vzhľadom na to, že hnuteľné veci popísané vo výzve dlhodobo užíva žalovaný a finančné prostriedky
spotreboval výlučne žalovaný pre svoje potreby a túto sumu si uplatňuje voči žalovanému ako finančné
vyrovnanie za hodnotu hnuteľných vecí, ako aj za poskytnuté finančné prostriedky. Žalobkyňa túto sumu
žiadala zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému odoslaná cestou pošty
ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 5.6.2018.

25. Z čiastočného LV č. XXXX kat. úz. R. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX na piatom
poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podielom k pozemku vo veľkosti XX/XXXX z celku
je žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX zapísanej v katastrálnom konaní Y. XXX/

XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V časti „. tohto listu vlastníctva je zapísané k bytu č. XX zapísané záložné
právo pod Y. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v prospech R. R., C.. R.. na základe záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam zo dňa XX.X.XXXX.

26. Výzvou na prevzatie veci zo dňa X.XX.XXXX (predložená v súdnom konaní žalobkyňou) žalovaný

vyzval žalobkyňu na prevzatie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte č. XX v bytovom dome č.
súp. XXXX (manželská posteľ, spálňová skriňa, stojanová nočná lampa, kuchynská linka, panelová
plynová doska, komínový digestor, rúra Mora s predĺženou zárukou, koberec, zrkadlo, nočný stolík,
lavica hnedá, vešiak). V tejto výzva žalovaný uviedol, že nebráni žalobkyni žiadnym spôsobom, aby
si zobrala veci, ktoré zakúpila, čo napriek ústnym a písomným výzvam nespravila. Žalovaný navrhol

termíny - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX alebo XX.XX.XXXX.

27. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že mu zo strany žalobkyne žiadna finančná hotovosť nebola
daná a počas spoločného spolužitia sa nestávalo, že by žalobkyňa mu odovzdávala nejakú finančnú
hotovosť. Ich spoločné spolužitie netrvalo dlho, pričom on chodil do práce a hospodárili hlavne z jeho

výplaty, kedy on platil všetky náklady s bývaním ako aj so stravou a z toho, čo dostávala žalobkyňa
ako materské sa uhrádzali potreby pre ich dcéru. Bankomatovú kartu žalobkyne žalovaný nepoužíval
a nemal k nej prístupové heslo.

Žalovaný ďalej uviedol, že žiadne financie od žalobkyne nedostal, pričom je pravdou, že si dňa

XX.XX.XXXX vložil hotovosť vo výške X.XXX,- eur na svoj účet, pričom nevedel uviesť, čas, kedy si
ich vložil a ani, v akej nominálnej hodnote bankoviek. Žalovaný dodal, že túto sumu mal od svojho
otca a potreboval si vyrovnať financie na svojom účte, keďže žiadal o hypotekárny úver, avšak žalovaný
nevedel kedy mu bol úver poskytnutý. Žalovaný sa radil so svojím kolegom, ktorý mu poradil, aby nemal
na svojom účte nejakú mínusovú hodnotu, teda aby mal hodnotu aspoň na nule, pričom hypotekárny

úver mu bol skutočne poskytnutý. Žalovaný si zvykol požičiavať financie iba od otca, ktorý mu pomáhal.
Žalovaný nevedel, kedy si tieto peniaze požičal, či to bolo v tento deň alebo pár dní predtým, avšak ku
vkladu došlo v P., keďže žalobkyňa je z F. a majú to bližšie teda do P., a v ten deň išli spolu do P., preto
došlo ku vkladu na účet v P., čo bolo bližšie ako do R.. Tieto peniaze mu otec odovzdal naraz a tieto
použil len na vyrovnanie svojho účtu, pričom neboli použité na zakúpenie alebo objednávanie nejakých

hnuteľných vecí. Žalovaný uviedol, že práve tá suma, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že mu mala byť z jej
strany poskytnutá, tak táto bola použitá na zakúpenie týchto hnuteľných vecí, ktoré má už žalobkyňa
doma. Objednávku na nábytok K. urobili cez internet, a následne zvyšok kúpnej ceny žalovaný doplatil v
kamennej predajni, pričom zálohu vo výške 100,- eur zaplatili v hotovosti v predajni, ktorá sa nachádza v
P.. Po oboznámení obsahu objednávkového formulára, žalovaný uviedol, že túto sumu uhrádzal a tento

nábytok objednával on a keďže to objednával, tak to aj uhrádzal, čiže disponoval touto sumou.

Ďalej žalovaný dodal, že medzi ním a žalobkyňou prebiehala komunikácia cez internetovú aplikáciu
Messenger, vo veľkom rozsahu. K časti komunikácie, kde uviedol „a vrátim ti zvyšné peniaze to jenejakých1.200,-eur“,žalovanýuviedol,žejetovytrhnutézkontextu,pretožekeďžalobkyňaodchádzala
z bytu, tak sa spoločne rozprávali o hnuteľných veciach, pretože žalobkyňa niektoré veci nechcela,
pričom žalovaný by si ich ponechal, avšak za určitú sumu, preto sa dohodli na sume 1.200,- eur, ktorú

určila žalobkyňa, avšak žalovaný jej všetky veci napokon vrátil a tieto si prevzala, preto žalobkyni nie
je nič dlžný.

Na otázku súdu, aby sa žalovaný vyjadril, či je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX mu žalobkyňa odovzdala
finančnú hotovosť vo výške 2.100,- eur žalovaný uviedol, že to nie je pravdou, pretože od žalobkyne

nikdy žiadne peniaze nevzal a tiež poprel, že by v tom čase bola prítomná aj matka žalobkyne H. H..

28. Svedok H. D., otec žalovaného, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že vie, čo je predmetom
tohto sporu, pričom sa má jednať o navrátenie nejakých finančných prostriedkov, ktoré mali byť
poskytnuté. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2017 si syn zobral hypotéku a on teda financoval prerábku
tohto bytu, nie tak, že by dával synovi jednorázovo financie, ale vždy keď syn potreboval, tak mu

peniaze dal. Svedok nečakal, že tie mu peniaze vrátia, pretože sľúbil im, že im niečo dá, pričom synovi
dal tak niekedy 1.000,-, 1.500,-, 2.000,- eur, avšak presnú sumu si nepamätal, spolu to mohlo byť
okolo 10.000,- až 12.000,- eur, pričom vždy to bolo v hotovosti a to po predchádzajúcom telefonickom
rozhovore, kedy buď syn prišiel za ním alebo on išiel za synom. Financie svedok mal našetrené zo svojej
pracovnej činnosti. Svedok určite poskytol finančné prostriedky žalovanému aj v mesiaci apríl XXXX, ale

presnú sumu si nepamätal. Svedok nepotreboval si robiť písomnú evidenciu odovzdávaných finančných
prostriedkov synovi.

Svedok ďalej dodal, že syn z týchto financií kupoval predovšetkým materiál, tak isto platil majstrov, ktorí
prerábali byt, niečo potreboval aj k hypotéke a kupoval z toho aj nábytok. S prerábkou bytu podľa svedka

začal žalovaný niekedy v máji, teda z jari. Svedok nevedel uviesť, kedy požiadal žalovaný o hypotéku.
Svedok tiež nemal vedomosť o tom, či žalobkyňa poskytla žalovanému nejakú finančnú hotovosť, a
nevedel, že by došlo niekedy k tomu, aby mu syn alebo priamo žalobkyňa povedali o poskytnutí nejakých
finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanému

29. Svedkyňa H. H., matka žalobkyne, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že má vedomosť o
predmete sporu, pričom sa jedná o určité veci, ktoré žalobkyňa zakúpila do bytu žalovaného a ktoré
jej neboli doteraz ešte všetky vydané a tak isto sa má jednať o nejaké finančné prostriedky, ktoré jej
žalovaný dlhuje. K finančnému hospodáreniu strán sporu v roku XXXX svedkyňa uviedla, že dcéra ešte
v čase, keď bola tehotná, bývala v ich rodičovskom dome, pričom aj po narodení dcéry ešte bývala

v tomto rodičovskom dome, kedy svedkyňa ju aj podporovala, teda dávala jej peniaze na stravu a na
potreby, avšak svedkyňa chcela vedieť od žalovaného, kde sa teda mladí usídlia, keďže majú už rodinu,
pričom chcela, aby jej dcéra mala zachovanú takú životnú úroveň, akú mala u nich, preto sa rozhodla,
že si vezme úver v V. L., aby si mohla dcéra zakúpiť zariadenie do bytu a teda v apríli XXXX si v V.
L. zobrala svedkyňa úver a tieto finančné prostriedky previedla svojej dcére na účet vo výške 7.100,-

eur a dcéra si z rodinného domu zobrala zariadenú študentskú izbu do bytu. Presný čas sťahovania
dcéry si svedkyňa nepamätala, ale pamätala si, že XX.XX. sa ešte len riešila prerábka kúpeľne, pričom
žalobkyňa aj mesiac po pôrode ešte bývala u nich v rodinnom dome.

Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosti o tom, že žalobkyňa žalovanému veľmi dôverovala, pretože

mu dávala aj svoju bankomatovú kartu, tak isto vie o finančných prostriedkoch, ktoré mu poskytla,
pretože žalovaný si potreboval vložiť nejakú hotovosť na svoj účet k vybaveniu hypotekárneho úveru
na kúpu bytu. Svedkyňa bola osobne pri tom, ako žalobkyňa odovzdávala finančné prostriedky do rúk
žalovanému pred V. L., keďže dcéra mala rizikové tehotenstvo, a všade kde mohla, chodila s ňou.
Svedkyňa si pamätala, že boli spolu v V. L., kde vyberali z účtu peniaze, ktoré dcéra odovzdávala

žalovanému v hotovosti v stovkách, čo videla priamo. Podľa svedkyne dcéra vybrala sumu 2.100,- eur
niekedy v máji alebo apríli v roku XXXX. Bližšie k okolnostiam k odovzdaniu finančných prostriedkov
svedkyňa dodala, že v apríli boli v Poľsku nakupovať nejaké veci, kde sa žalovaný zmieňoval o tom,
že potrebuje nejaké finančné prostriedky, ktoré svedkyňa nakoniec vybavila v V. L. a žalobkyňa pred
V. L., tieto finančné prostriedky odovzdala žalovanému, ktorý si hneď po ich prevzatí išiel za roh vložiť

do R. R.. Svedkyňa nevedela, prečo tieto neboli prevedené z účtu na účet, ale žalovaný hovoril, že si
ich musí vložiť minimálne 1.000,- eur na účet. Svedkyňa na otázku žalovaného uviedla, že do P. z F.
spolu s jej autom a potom, ako si žalovaný vložil finančné prostriedky na účet v ten deň ešte spolu riešilinejakú obývaciu stenu, avšak dcéra po tomto vklade išla s ňou domov, čo následne doplnila, že všetci
išli potom spolu domov.

30. Žalobkyňa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že dňa XX.XX.XXXX, bola vybrať zo svojho
účtu v V. L. sumu 2.100,- eur spolu so žalovaným, ktoré si žalovaný potreboval vložiť na svoj bankový
účet, keďže bol v mínuse. Tak žalobkyňa mu tieto finančné prostriedky požičala a on si ich následne vložil
na svoj účet v Slovenskej sporiteľni. Vo vnútri V. L. bol spolu s ňou aj žalovaný a jej mama ich čakala
vonku. Finančné prostriedky žalobkyňa žalovanému odovzdala pred V. L., pričom ešte žalovaný dodal,

že toľko peňazí sa nevidí často po kope, a tieto mu odovzdávala aj z toho dôvodu, pretože plánovali
spoločne žiť a bývať, a nikdy nepredpokladala, že by niekedy od žalovaného žiadala tieto peniaze
naspäť, ako aj veci, ktoré zakúpila. Pričom žalovaný veľmi dobre vie, že tieto peniaze sú jej. Žalobkyňa
dodala, že ona peniaze vybrala, avšak nevidela koľko finančných prostriedkov si žalovaný vložil na svoj
účet a koľko si ponechal, hoci bola aj prítomná so žalovaným v R. R., avšak nebola prítomná vedľa neho,
sedela opodiaľ a nevidela koľko skutočne si vložil na svoj účet. Na otázku prečo žalovanému nezaslala

peniaze v rámci internetbankingu, žalobkyňa uviedla, že v tom čase boli v meste, išli aj zaplatiť zálohu
na ten nábytok, avšak presne si už nepamätá na okolnosti, prečo ich vyberala a vkladali sa účet týmto
spôsobom, ale žalovaný jej hovoril, že tieto peniaze potrebuje vložiť na svoj účet čo najskôr a keďže
ona ich vyberala z V. L. a vkladali sa do R. R., kde ich prevod mohol trvať aj 24 hodín v rámci prevodu
cez internetbanking, preto to riešili touto cestou, že ona peniaze vybrala a následne si žalovaný tieto

vložil na svoj účet.

Ku komunikácii medzi ňou a žalovaným pred časom, kedy došlo k výberu týchto finančných prostriedkov,
ako sa dohadovali na tomto výbere o odovzdaní finančných prostriedkov, žalobkyňa uviedla, že na to
si veľmi nepamätá, keďže bola tehotná a bola v rizikovom tehotenstve a všetko vybavovanie nechala

na žalovaného, ktorý jej stále tvrdil, že nemá peniaze a na účte je v mínuse, a keď potrebuje pôžičku,
tak si potrebuje tento mínus vyrovnať. Žalobkyňa mu na to mala povedať, že tieto peniaze mu dá ona,
aby peniaze nepýtal od otca, pričom žalobkyňa vie, že otec mu dával nejaké peniaze, približne sumu
10.000,- eur, avšak táto bola určená hlavne na prerábku tohto bytu a zariadenie a vybavenie do bytu
kupovala žalobkyňa. Preto to aj následne neriešila, keďže to brala tak, že budú spolu bývať a spolu žiť,

tak financie nechala na žalovanom. Potom ako medzi ňou a žalovaným došlo k nezhodám a žalobkyňa
sa odsťahovala, žalovaný jej mal stále tvrdiť, že veci sú jeho a že on jej nič nedá, a preto žalobkyňa
ho musela viackrát vyzývať.

Čo sa týka zálohy na nábytok žalobkyňa uviedla, že túto sumu 100,- eur uhrádzal žalovaný, ale to bolo z

jej peňazí, ktoré mu odovzdala. K sume 1.200,- eur, ktorá vyplynula z mailovej komunikácie, žalobkyňa
uviedla, že túto sumu si ona nevymyslela, pričom je toho názoru, že žalovaný asi myslel tie peniaze,
koľko si potreboval vložiť na svoj bankový účet, aby sa vyrovnal mínus. K hnuteľným veciam, ktoré
jej boli odovzdané zo strany žalovaného, žalobkyňa uviedla, že tieto si zobrala, avšak dostala ich v
katastrofálnom stave.

31. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom záverečnom zhrnutí v zmysle ust. § 182 CSP uviedla, že
zotrvávajú na doterajších písomných a ústnych prednesoch. Ďalej poukázala na skutočnosť, ktorá bola
sporná medzi stranami sporu, a to vlastníctvo hnuteľných vecí, pretože žalovaný účelovo a tendenčne v
priebehu konania menil svoje vyjadrenia v tom, či hnuteľné veci, ktorých hodnotu požadovala žalobkyňa,

boli alebo neboli jeho vlastníctvom. Sporné bolo aj to, z akých finančných prostriedkov sa hnuteľné
veci zakupovali, či išlo o spoločné finančné prostriedky, či išlo o finančné prostriedky žalobkyne alebo
išlo o finančné prostriedky žalovaného. Žaloba sledovala vlastne preukázanie existencie samotných
hnuteľných vecí, lebo už aj počas spolužitia strán sporu žalovaný viackrát žalobkyni dosť neprimeraným
spôsobom naznačoval, že buď si nech tie hnuteľné veci zoberie, alebo nech si ich vyhodí. Nakoniec

bolo preukázané, že samotné hnuteľné veci si žalobkyňa v priebehu konania prebrala. Žalobkyňa
sa domnieva, že zo strany žalovaného išlo o nejakú pomstu alebo úmysel pomstiť sa za rodinno-
právny spor, ktorý prebiehal na tunajšom súde, ako aj to, že si dovolila opustiť spoločnú domácnosť z
objektívnych príčin, ktoré boli vyvodené na strane žalovaného. Žalobkyňa dôvodne usudzovala podľa
konania a správania žalovaného, že hnuteľné veci už možno ani neexistujú, pretože viackrát sa vyjadril,

že tie hnuteľné veci skončia buď vonku alebo ich teda vyhodí, a preto žalobkyňa žiadala finančnú
náhradu za hnuteľné veci, o ktorých existencii nemala vedomosť.Ďalej právna zástupkyňa tiež uviedla, že v priebehu konania jednoznačne vystalo to, že žalovaný
finančné prostriedky, ktoré mu poskytla žalobkyňa, si vložil na svoj účet, a vzdialenosť bánk, teda
pobočiek R. R. a V. v P., je absolútne krátka vzdialenosť, pričom žalobkyňa sa vyjadrovala aj k tomu, že

žalovaný sa dostal hneď teda na rad a nečakal v rade. Podľa právnej zástupkyne žalobkyne žalovaný
viackrát menil svoju výpoveď a nevedel stopercentne povedať, z akých finančných prostriedkov bola
napr. zaplatená záloha za nábytok a aj z toho dôvodu žiadala súd, aby si vytvoril obraz o účelovosti a
tendenčnosti správania ako aj konania žalovaného v rámci tohto súdneho konania. Čo sa týka úroku z
omeškania, ten požadujú pri povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 1.000,- eur žalobkyni od XX.X.XXXX

s odôvodnením a apeláciou na to, od kedy bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie a následne
mu bola poskytnutá 10 - dňová lehota, keďže sú toho názoru, že je spravodlivé a správne požadovať
úrok z omeškania od momentu, kedy žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie vyššie uvedenej sumy.

32. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom záverečnom zhrnutí v zmysle ust. § 182 CSP uviedla,
že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznávajú a skutočnosti uvádzané žalobkyňou sú účelové a

tendenčné, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a neodôvodnila dôvodnosť v podanej žalobe. Pokiaľ
ide o hnuteľné veci, predmetná žaloba nie je dôvodná, pretože žalobkyňa neuviedla, na základe akého
právneho titulu sa domáha bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia je založený na
splnení určitých kumulatívnych podmienok, ktoré počas celého konania neuviedla právna zástupkyňa
žalobkyne ani vo svojich písomných vyjadreniach, ani počas pojednávaní. Žalovaný po celý čas popiera

prevzatie finančných prostriedkov vo výške 2.100,- eur a tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde,
nakoľko suma vybratá žalobkyňou bola použitá na zakúpenie hnuteľných vecí, ktoré si žalobkyňa
prevzala od žalovaného. Ďalej poukázala na časový súvis, resp. časový úsek medzi výberom a vkladom
finančných prostriedkov a aj na to, že žalobkyňa dala dobrovoľne finančné prostriedky žalovanému,
plánovali spoločnú budúcnosť, a teda chýba tam akýkoľvek právny titul bezdôvodného obohatenia.

Právny stav

33. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa ust. § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34.Podľaust.§123zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)

vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

35. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcichprvkyrôznychzmlúv.Nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravenýchtrebapoužiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na
záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa
zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.36. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

37. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

38. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 6.133,62 eur titulom bezdôvodného obohatenia, pričom v
časti suma 5.133,62 eur predstavovala cenu hnuteľných vecí, ktoré zakúpila (uvedené pod 1 - 13 v bode
2 odôvodnenia) a ktoré priniesla (uvedené pod 14 - 16 v bode 2 odôvodnenia) do bytu patriaceho do
výlučného vlastníctva žalovaného. V ďalšej časti uplatneného nároku suma 1.000,- eur predstavovala
časť finančnej hotovosti, ktorú mala žalobkyňa žalovanému odovzdať vo výške 2.100,- eur a ktorú si

mal žalovaný vložiť na svoj bankový účet, pričom zvyšnú časť vo výške 1.100,- mal žalovaný použiť na
vlastnú potrebu.

39. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že žalobkyňa a žalovaný viedli spoločnú domácnosť v byte
žalovaného do dňa XX.XX.XXXX a tiež nebolo sporné, že žalobkyňa do tohto bytu nejaké hnuteľné

veci zo svojich finančných prostriedkov zakúpila a priniesla. Spornou skutočnosťou medzi stranami
sporu bol nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur, keďže žalovaný poprel, že by od žalobkyne niekedy
prijal akúkoľvek finančnú hotovosť. Sporné medzi stranami sporu bolo tiež zaplatenie zvyšnej časti
uplatneného nároku, pretože žalovaný poprel, že by žalobkyni odmietol hnuteľné veci vydať.

K výroku I.

40. V priebehu súdneho konania zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie 3.602,57 eur s prísl.,
pretožežalovanývydalžalobkyniveciuvedenépodčíslom1až5,10a12,14až16(bod2odôvodnenia).Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13.7.2020 na otázku súdu súhlasila s čiastočným
späťvzatím žaloby, avšak nesúhlasila, aby žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania z tejto časti.

41. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Na základe citovaných
zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobkyne so súhlasom žalovaného súd nemal dôvod
nevyhovieť jej návrhom na späťvzatie žaloby, preto v I. výroku svojho rozhodnutia konanie v časti o
zaplatenie 3.602,57 eur s príslušenstvom zastavil.

K výroku II.

42.Počiastočnomspäťvzatížalobypredmetomsporuostalasuma1.531,02eurakohodnotahnuteľných
vecí nachádzajúcich sa v byte žalovaného, ktoré žalovaný žalobkyni nevydal (uvedené pod 7 až 9, 11
a 13 v bode 2 odôvodnenia) a suma 1.000,- eur ako finančné prostriedky, ktoré mali byť žalobkyňou

odovzdané žalovanému.

43. Čo sa týka posúdenia dôvodnosti žaloby čo do zaplatenia 1.000,- eur, súd mal za preukázané,
že skutočne v P. dňa XX.X.XXXX o 11:30 hod. žalobkyňa zo svojho bankového účtu vybrala sumu
2.100,- eur v 100-eurových bankovkách v počte 21 kusov (č. l. 135 a 136 súdneho spisu) a toho

istého dňa o 11:33:56 hod. žalovaný vložil na svoj bankový účet sumu 2.000,- eur a to šestnástimi 100-
eurovými bankovkami a ôsmimi 50-eurovými bankovkami. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze žalovanému
požičala, pretože si žalovaný tieto potreboval vložiť na svoj účet, kde bol v debete a týmito peniazmi
si potreboval tento debet vyrovnať a dostať sa do plusu, keďže chcel požiadať o hypotekárny úver a
tiež mu tieto peniaze odovzdala z toho dôvodu, že so žalovaným plánovali spoločne žiť a bývať, a nikdy

nepredpokladala, že by niekedy tieto peniaze od žalovaného žiadala naspäť. Žalovaný tvrdil, že peniaze,
ktoré si vložil v ten deň na svoj bankový účet mal od svojho otca, od ktorého si peniaze požičiaval,
pričom prijatie finančných prostriedkov od žalobkyne poprel, a tiež poprel, že v ten deň s nimi v meste
Humennom bola matka žalobkyne. Žalovaný potvrdil účel použitia finančných prostriedkov vložených
na svoj účet tak, ako to uviedla žalobkyňa a to vyrovnanie financií, keďže žiadal o hypotekárny úver.

44. Súd vyhodnotil dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a je toho názoru, že žalobkyňa preukázala
svoje tvrdenia o skutočnosti, že vybraté finančné prostriedky dňa XX.X.XXXX odovzdala žalovanému,
ktorý si tieto minimálne v rozsahu šestnástich 100-eurových bankovkách vložil na svoj bankový účet.
Toto tvrdenie je preukázané nielen potvrdeniami vydanými bankami, ale aj výpoveďou svedkyne H. H.,

ktorá potvrdila, že osobne bola pri tom, ako žalobkyňa odovzdávala finančné prostriedky žalovanému.
Hodnovernosť svedkyne spochybnená nebola, preto súd nemal dôvod na jej svedeckú výpoveď
neprihliadnuť.

45. Žalovaný však namietal, že časové rozpätie medzi výberom a vkladom nemohlo postačovať pre

bankový úkon vkladu, s ktorou je spojená určitá administratíva. Medzi výberom a vkladom finančných
prostriedkov je rozpätie 3 minúty 56 sekúnd. Vzdialenosť pobočky banky žalobkyne (V. L., C.. R.., X.
R. XXXX/XX, P.) a banky žalovaného (R. J., C.. R.., X. R. XX/P, P.) je približne 1 minúta pešo (zdroj:
google.com/maps).AjsvedkyňaH.H.uviedla,žežalovanýsišielhneďpoichprevzatívložiťtietopeniaze
zarohdoR.R..Atedaakžalovanýnemuselčakaťnapokladníčku,súdjetohonázoru,ževrámcidaného

časového rozpätia vzhľadom na vzdialenosť bánk, mohlo dôjsť, že vklad žalovaný urobil do 3 minút po
ich výbere. Tu súd poukazuje, že žalovaný síce tvrdil, že časový priestor 3 minúty 56 sekúnd nemohol
na bankový úkon postačovať, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal iným dôkazom a ani žiadny dôkaz
nenavrhol. Čo s týka svedeckej výpovede otca žalovaného, z tej jednoznačne preukázané nebolo, kedy,
koľko a na aký účel takto presne dával žalovanému peniaze. Svedok H. D. poskytol iba veľmi vágny

obraz o finančných príspevkoch žalovanému, pričom naďalej ostalo nejasné, či skutočne pred dňom
alebo dňa XX.X.XXXX svedok odovzdal žalovanému presnú sumu 2.000,- eur za účelom ich vkladu na
svoj bankový účet.

46. Súd je tiež toho názoru, že preukázaniu tvrdení žalobkyne o odovzdaní finančných prostriedkov

žalovanému svedčí aj rozpor medzi tvrdením žalovaného a dokladom, ktorý predložila žalobkyňa o
nákupe elektrospotrebičov v reťazci S.. Totiž žalovaný uviedol, že suma peňazí, o ktorých žalobkyňa
tvrdila, že mu dňa XX.X.XXXX odovzdala, bola použitá na kúpu hnuteľných vecí. Z potvrdenia o
nákupe elektrospotrebičov však vyplýva, že dňa XX.X.XXXX žalobkyňa cez platobný terminál (POS= elektronické zariadenie na realizáciu bezhotovostných platieb prostredníctvom platobných kariet za
predaný tovar alebo poskytnuté služby, je určený pre všetky obchody a prevádzky ako alternatívny
spôsob úhrady za hotovosť) uhradila sumu 337,72 eur. Podľa názoru súdu je nelogické, aby po vybratí

sumy 2.100,- eur určených na nákup hnuteľných vecí, bolo potrebné práve takýto nákup financovať
ešte platobnou kartou bez použitia hotovosti. K tomu súd poukazuje, že žalovaný mal po kúpe týchto
elektrospotrebičov žalobkyni uhradiť ich kúpnu cenu, avšak z výpisu z jeho účtu nevyplýva výber
hotovosti v tejto výške, a žalovaný tvrdil, že sumu, ktorú mal od svojho otca, si mal vložiť na svoj bankový
účet, avšak svedok - otec žalovaného uviedol, že peniaze, ktoré dával synovi použil hlavne na majstrov,

materiál, niečo k hypotéke a na kúpu nábytku.

47. Po vyhodnotení dokazovania, že žalobkyňa odovzdala finančné prostriedky žalovanému za účelom,
aby si tieto vložil na svoj bankový účet k vyrovnaniu debetu, bolo potrebné posúdiť, či ich prijatím došlo
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

48. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej
dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné
obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je
náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho

dôvodu. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností,
za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny
charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného
zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený
iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.

49. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú
- získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (objektívne merateľný majetkový prospech
u obohateného),

- protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
- majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a
majetkovou ujmou inej určitej osoby,
pričom nemôže ísť o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné

obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (pozri uznesenie NS SR zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. XCdo/
XX/XXXX, rozsudok NS SR, zo dňa 24.5.2017 sp. zn. XCdo/XX/XXXX). Ak dôjde k bezdôvodnému
obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma
osobami (prípadne medzi viacerými individuálne určenými osobami), samostatný záväzkový právny

vzťah bezdôvodného obohatenia.

50. Majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť
v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením
sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.

Vnútorný psychický vzťah obohateného subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej
relevancie. Vznik reparačného právneho následku je teda objektivizovaným prejavom základnej funkcie
súkromného práva, ktorou je spravodlivosť v právnych vzťahoch.

51. Vzťah skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je vzťahom generálnej klauzuly a jednotlivých

zákonodarcom prezumovaných prípadov bezdôvodného obohacovania sa (z povahy veci ide o výpočet
demonštratívny). Ak teda určité konanie osôb nebude možné subsumovať pod konkrétnu zákonodarcom
normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí, ak takéto konanie vykazuje
také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1 zakázané. Uvedený
záver vyplýva aj z preferencie ústavnokonformného a teleologického výkladu právnych noriem. Zákaz

bezdôvodnéhoobohacovaniasajetotižlenderivátomabsolútnehosubjektívnehoprávavlastniťmajetok,
resp. pokojného užívať (čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd).52. V danom prípade súd je toho názoru, že na úkor žalobkyne došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu získaním majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Ide o prípad, keď právny dôvod v okamihu poskytnutia plnenia existoval, ale následne, v

dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky. Právnym dôvodom pre plnenie zo
strany žalobkyne bol partnerský vzťah so žalovaným, keďže plánovali spolu bývať a žiť, čo v konečnom
dôsledku medzi stranami sporu nebolo sporné. Odpadnutím tohto dôvodu je ukončenie vzťahu v októbri
XXXX.

53. Súd konštatuje, že podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkymi osobami sú okrem manželov aj
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom a pokladajú sa za osoby sebe navzájom blízke, ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Preto osoby žijúce
v partnerskom zväzku sa jednoznačne považujú za blízke osoby. Avšak zákon nepozná „vyporiadanie
partnerov nežijúcich v manželstve“. Najbližšou formou partnerského spolužitia je cez ustanovenie
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka forma manželského spolužitia, pričom ako prípad zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozvod manželov. Popri zohľadnení záverov vyjadrených
v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. A.. Ú. XXX/XXXX je spravodlivé právne reflektovať na praktické
životné problémy (existencia partnerského vzťahu, majetkové vzťahy spolužijúcich osôb / partnerov,
ukončenie partnerského vzťahu, vyporiadanie majetkových vzťahov) a je nespravodlivé, aby žalobkyňa
po rozchode so žalovaným znášala majetkovú ujmu v podobe nevyporiadania majetkových vzťahov s

bývalým partnerom, ak neexistuje právna úprava vyporiadania vzťahov medzi partnermi, čo nemôže byť
žalobkyni na ujmu. (obdobné veci rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 27.4.2017,
rozsudok KS v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 23.9.2020)

54. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd mal za preukázané, že žalobkyňa odovzdala finančnú

hotovosť žalovanému dňa XX.X.XXXX, ktorý si túto v časti vo výške 1.600,- eur vložil na svoj bankový
účet, a po vyhodnotení tohto plnenia ako bezdôvodné obohatenie, súd žalobe v tejto časti vyhovel a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur.

55. V zmysle vyššie citovaných právnych noriem je bezdôvodne obohatený povinný splniť svoj dlh

deň nasledujúci po výzve veriteľa, teda subjektu, na úkor majetkovej sféry ktorého obohatenie vzniklo.
Súd mal za preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na splnenie tejto povinnosti výzvou zo
dňa X.X.XXXX (utorok) v lehote 10 dní od jej doručenia. Žalobkyňa výzvu doručovala žalovanému
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý výzvu odoslal ako doporučený list 2. triedy cez Slovenskú
poštu, a. s.. Súd nemal za preukázaný konkrétny deň, kedy si žalovaný zásielku prevzal.

56. Podľa poštových podmienok (zverejnené na webovom portáli Slovenskej pošty a. s.) doporučený
list 2. triedy je doporučenou zásielka dodávanou v lehote prepravy D+2 - dodanie druhý pracovný
deň po dni podania. Zásielky, ktorých uloženie na pošte oznámila pošta adresátovi, si môže adresát
alebo oprávnený prijímateľ prevziať na pošte počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych

dní. Súd je teda toho názoru, že žalovaný sa tak mohol dostať do omeškania uplynutím 10-dňovej
lehoty poskytnutej žalobkyňou po uplynutí 18-dňovej úložnej lehoty pre zásielku doručovanú Slovenskou
poštou a. s.. Druhým pracovným dňom po dni podania je X.X.XXXX a 18. dňom je deň XX.X.XXXX. 10-
dová lehota na dobrovoľné plnenie pre žalovaného tak uplynula dňa X.X.XXXX a od nasledujúceho dňa
možno konštatovať omeškanie žalovaného.

57. Zákonný úrok z omeškania súd tak priznal od X.X.XXXX, a zaviazal žalovaného na jeho zaplatenie
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur do zaplatenia, keďže základná úroková sadzba ECB ku dňu
omeškania bola vo výške 0,00 %. O splatnosti rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP a žalovaného
zaviazal k platbe v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

K výroku III.

58. Žalobkyňa žiadala od žalovaného zaplatenie aj sumy 1.531,02 eur, ktorá je súčtom nadobúdacej
ceny hnuteľných podľa predložených pokladničných dokladov. Žalobkyňa tvrdila, že tieto sa nachádzajú

v byte a v držbe žalovaného a nevie, v akom sa nachádzajú stave, pričom tieto jej odmietol dobrovoľne
vydať. Na poslednom pojednávaní žalobkyňa žiadala zmeniť žalobu tak, že namiesto sumy 1.531,02
eur predstavujúcej hodnotu hnuteľných vecí, ktoré ostali v byte žalovaného, žiadala, aby žalovaný bol
zaviazaný na vydanie týchto hnuteľných vecí. Zmenu žaloby súd nepripustil.59. Súd má za potrebné zdôrazniť, že čo sa týka vydania hnuteľných vecí uvedených žalobkyňou -
4 ks stoličiek, kuchynské potreby, mikrovlna rúra, obývacia stena, stôl, záclony a závesy, automatická

práčka a osobná digitálna váha, nešlo o nesporné skutočnosti ohľadom ich vlastníckeho práva, tak ako
sa žalobkyňa domnievala. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že žalovaný rozporoval tvrdenia žalobkyne,
kde uviedol, že kúpnu cenu za tieto hnuteľné veci okrem záclon a závesov žalobkyni zaplatil v hotovosti,
k čomu navrhol vykonať dokazovanie svedkom - H. D., ktorý bol však už vypočutý dňa XX.X.XXXX a
žiadna zo strán sporu mu otázky týkajúce sa hnuteľných vecí nekládla a svedok len uviedol, že žalovaný

z jeho finančných príspevkoch kupoval predovšetkým materiál, platil majstrov, niečo potreboval aj k
hypotékeakupovalztohoajnábytok,ktorýnekonkretizoval.Žalovanýtiežrozporovaltvrdeniažalobkyne
aj v tom, že záclony a závesy si žalobkyňa pri odchode z bytu žalovaného zobrala. Preto pripustenie
zmeny žaloby po vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov by bolo podľa názoru súdu nehospodárne a
muselo by sa vykonať ďalšie dokazovanie. Na margo súd zdôrazňuje, že na predbežnom prejednaní
sporu vyslovil svoje predbežné právne posúdenie k tejto časti uplatňovaného nároku.

60. Hoci je zrejmé, že v praxi nemožno vylúčiť konkurenciu nároku vlastníka na vydanie veci a
jeho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak vzhľadom na subsidiárnu povahu nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia a na absolútny charakter vlastníckeho práva, má prednosť nárok
vlastníka na vydanie veci. Je bezvýznamné, či žalobkyňa mala alebo nemala vedomosť, či pochybnosť

o existencii požadovaných hnuteľných vecí, keďže v prípade žaloby o vydanie veci mohla využiť inštitút
eventuálneho žalobného návrhu. Tento je príznačný práve pre prípad nemožnosti vydania veci, či už
preto, lebo vec neexistuje, alebo ju žalovaný nemá, kedy žalobca žiada peňažnú náhradu. Vzájomný
vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom)
petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v

zmysle prvého petitu. (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010, sp. zn. 3 Cdo
347/2009).

61. Podľa názoru súdu žalovaný sa mohol bezdôvodne obohatiť držbou týchto hnuteľných vecí výkonom
užívacieho práva, za čo by žalobkyni prináležala finančná náhrada, avšak nie vo výške nadobúdacej

hodnoty hnuteľných vecí. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho
titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V
tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by
sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
užívateľské právo k veci. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá

sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie v obdobnej veci, spravidla formou
nájmu,ktorýbynájomcabolzabežnýchokolnostípovinnýplniťpodľaplatnejnájomnejzmluvyadôvodne
sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného. Výška takejto náhrady preukázaná zo strany
žalobkyne nebolo, takúto ani nežiadala, a súd za túto náhradu nemohol považovať nadobúdaciu cenu
týchto hnuteľných vecí.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie nadobúdacej ceny hnuteľných vecí
ako nedôvodnú zamietol.

K trovám konania

63. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech aneúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

65. Súd aj v prípade zastavenia konania skúma zavinenie strán sporu za jeho zastavenie. Žalobkyňa
zobrala žalobu v časti o zaplatenie 3.602,57 eur s prísl. späť po predbežnom prejednaní sporu z dôvodu,
že žalovaný počas konania jej hnuteľné veci, ktorých hodnotu požadovala žalobkyňa zaplatiť, vrátil.
Žalovaný nesúhlasil, aby sa z tejto sumy žalobkyni priznala náhrada trov konania. V danom prípade je

súd toho názoru, že zastavenie konania v tejto časti v podstate zavinili obe strany. Žalovaný tým, že v
dôsledku plnenia žalobkyni zadal dôvod pre odpadnutie predmetu sporu, čím žalobkyňa nemala dôvod
pokračovať v konaní. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti tým, že zobrala žalobu späť,
avšak z podania žalobkyne je zrejmé, že tak neučinila z dôvodu jej nedôvodnosti, ale práve z dôvodu
plnenia žalovaným. Súd je toho názoru, že vzhľadom na osobitosť situácie je spravodlivé rozhodnúť tak,
že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania z tejto časti neprizná.

66. V ďalšej časti súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom a nárok na
zaplatenie 1.531,02 eur zamietol. Úspech žalobkyne v konaní tak predstavuje 39,51 % (= (1.000,- eur)
z 2.531,05 eur) a úspech žalovaného predstavuje 60,49 % (= 100 % - 39,51 %). Vzhľadom na pomer
úspechu v konaní úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,98 %

(60,49 % - 39,51 %). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,

ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.