Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 3, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200804
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918200804.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry
Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu D. C.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:

47233516 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere,
o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Csp/26/2018-88 zo
dňa 15. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Csp/26/2018-88 zo dňa 15. januára 2019 zrušuje
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.406,57 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc dňom 20.02.2018 do zaplatenia.
Zároveň určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú mali dňa 09.03.2012 uzatvoriť
žalobca so žalovaným je neplatná a že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy

1.406,57 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného
poskytnutím mu plnenia, ktoré mu nepatrilo. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá
dňa 09.03.2012, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.170,00 Eur, reálne
len vo výške 1.000,83 Eur, bola absolútne neplatná. K jej platnému uzavretiu nedošlo preto, lebo bod 5
návrhuzmluvyvyplnenýžalobcomdňa21.02.2012abod6zmluvyvyplnenejžalovanýmdňa09.03.2012,
kedy ju aj žalovaný podpísal, uvádzajú rozdielne údaje, s ktorými žalobca nevyslovil písomný súhlas, a

teda pre nedodržanie písomnej formy. Zo zmluvy vyplýva výška úrokovej miery 70,02 % a pri revolvingu
76,21 %, ktoré zásadne presahujú obvyklú hodnotu úrokových mier úverov poskytovaných bankami v
rozhodnom období, keď v tomto období bola obvyklá úroková miera 13,72 %. Ročné úrokové sadzby,
ktoré dojednal žalovaný boli preto v rozpore s dobrými mravmi, preto aj z tohto dôvodu je zmluva o
úvere neplatná. Na základe tejto zmluvy vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 1.531,34 Eur, najskôr sumu
1.001,83 Eur a dňa 23.06.2014 ešte sumu 529,51 Eur. Žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu

1.089,89 Eur, čo vyplýva z prehľadu splácania splátkového kalendára, ďalej sumu 1.858,49 Eur, čo
vyplýva z listiny export pohybov na účte zo dňa 15.08.2013 a sumu 474,98 Eur, čo vyplýva z poštových
poukazov predložených žalobcom, spolu sumu 3.423,36 Eur. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
sumu 1.892,03 Eur (úhrady 3.423,36 Eur mínus istina úveru 1.531,34 Eur).

3. Žalobca si však uplatnil nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len vo výške 1.406,57

Eur, ktoré uhradil žalovanému v období od 13.03.2015 do 13.10.2017 spolu s úrokmi z omeškania, keďdňa 14.02.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 19.02.2018, ktorý sa do omeškania dostal
nasledujúci deň, a to 20.02.2018.

4. Žalobca zároveň navrhol eventuálne určiť, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov, pretože v zmluve absentujú zmluvné náležitosti, a to celková výška a konkrétna mena
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tiež výška, počet a termíny splátok - istiny,
úrokov a iných poplatkov.

5. Súd dospel k záveru, že vyplnením bodov 2 a 5 na predmetnej listine a podpísaním tejto listiny
žalobcom, ako aj jej doručením žalovanému bez vyplnenia údajov v bode 6, bol prezentovaný návrh na
uzavretie úverovej zmluvy za podmienok uvedených v bode 5/a návrhu, označeného aj ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru. Pokiaľ chcel žalovaný takýto návrh prijať, mal prijatie urobiť presne v
znení tohto návrhu a bod 6/ listiny vyplniť tak, aby všetky údaje o úvere boli zhodné s údajmi uvedenými

v bode 5 návrhu. Z obsahu listiny vyplýva, že v bode 5 je uvedená predpokladaná RPMN za úver 70,02
% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 % a v bode 6 je uvedené RPMN za úver
67,78 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50 %. Keďže bol prijatý návrh so
zmenami v údajoch dodatočne vyplnenými v bode 6 predmetnej listiny, je potrebné takéto prijatie návrhu
považovať za nový návrh, ktorý si vyžaduje vykonanie právneho úkonu prijatia zo strany žalobcu, k čomu

nedošlo. Žalovaný svoj návrh na uzavretie úverovej zmluvy nepredložil druhej strane na akceptáciu,
preto súd dospel k záveru, že k riadnemu uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobcom a
žalovaným nedošlo.

6. Súd poukázal na § 43a ods.1, § 43c ods.1, § 43c ods.2 prvá veta, § 44 ods.2 prvá veta a § 40 ods.1

Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že pokiaľ prijatie návrhu má iný obsah, ako bol predložený
návrh - rozdiely v bodoch 5 a 6 žiadosti o úver/návrhu zmluvy, šlo o nový návrh, ktorý druhá strana mala
možnosť buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to
pre jej platnosť vyžaduje § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny úkon.

7. Z predložených listinných dôkazov - výpisu narastajúcich obratov zo dňa 09.01.2017 vyplýva, že
žalobcovibolanazákladezmluvyoúverenajprvvyplatenáčiastka1.001,83Euraneskôrdňa23.06.2014
ešte suma 529,51 Eur. Žalobca uhradil v prospech žalovaného na predmetnú zmluvu sumu 3.423,36
Eur. Keďže však zmluva o revolvingovom úvere nebola medzi stranami konania platne uzavretá, vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.892,02 Eur. Žalobou

si uplatnil nárok len vo výške žalovanej sumy, ktoré tvorí súčet úhrad žalobcu vykonaných v prospech
žalovaného v období od 13.03.2015 do 13.10.2017.

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu včas odvolanie.
Uviedol v ňom, že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX preto, že medzi návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu je zmena v údaji o
RPMN, čo podľa súdu predstavuje odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy z dôvodu, že nedošlo k
dohode o výške RPMN, je v rozpore so zákonom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dohoda
o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, a nie dohoda o RPMN. Ďalší dôvod, pre ktorý je
zmluva o revolvingovom úvere platným právnym úkonom je, že hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom

stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Jednoznačne to vyplýva z § 11 ods.1 písm. b) zák.č.
129/2010 Z.z., keď poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje len za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy, a teda jej obligatórnou náležitosťou,
potom by vyššie uvedené ustanovenie nemalo žiaden právny význam.

9. Nesúhlasil ani s tým názorom súdu prvej inštancie, že RPMN sa dojednáva medzi stranami zmluvy,
keď súd bez zdôvodnenia uviedol, že k dohode o výške RPMN nedošlo. Žalovaný zdôraznil, že hodnota
RPMN sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, preto sa na tejto náležitosti zmluvné strany
nemôžu dohodnúť. RPMN sa objektívne nedá dohodnúť, a teda nemôže byť ohľadom nej nejaký návrh,

ktorý by mohol byť akceptovaný, pretože právna úprava presne upravuje spôsob určenia RPMN, čo
je zakotvené v § 2 písm. i) zák.č. 129/2010 Z.z.. RPMN predstavujú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúveromvyjadrenéakoročnépercentocelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveru
podľa § 19, pričom podľa § 9 ods.2 písm. l) cit. zák. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovaťRPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údajom platným v čase uzavretia zmluvy, ktorý je
podkladom pre stanovenie RPMN tak, ako to vyplýva z prílohy č. 2 k zák.č. 129/2010 Z.z., je aj dátum

prvého čerpania úveru, ktorý je známy až v čase uzavretia zmluvy, ale nie v čase, kedy spotrebiteľ
podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Zákonná úprava určenia RPMN preto nielen svojim textom, ale aj
spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj, ktorý je možné dohodnúť, ale musí byť určený
presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu
postupom podľa zák.č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu

zhodnú s predbežne určenou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil vyššie uvedený
zákon, keďže by RPMN nebola vypočítaná zákonom stanoveným spôsobom. Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru pritom žiaden návrh RPMN neobsahuje, keďže sa v ňom uvádza len údaj o
predpokladanej hodnote RPMN. Podľa názoru žalovaného preto súd prvej inštancie posúdil otázku
vzniku zmluvných vzťahov nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov, podľa ktorých RPMN nepredstavuje predmet záväzku, ale je to len informácia určená spôsobom,

ktorý predpisuje zákon. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietne.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 29.03.2019. V celom
rozsahu sa v ňom stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho ho navrhol potvrdiť.

Nesúhlasil s názorom žalovaného, že by medzi žalobcom a žalovaným bolo došlo k platnému uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, keď kľúčovým údajom je údaj o RPMN, ktorý sa dá
dohodnúť stranami zmluvy, aj keď sa stanovuje na základe výpočtu v zmysle prílohy č. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu je však zásadný rozdiel v tom, keď dodávateľ v návrhu zmluvy
uvedie hodnotu RPMN inú ako v prijatí návrhu a túto zmení bez toho, aby o tejto zmene spotrebiteľ vedel.

Žalobca preto akceptoval znenie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere len v tej miere,
aká vyplýva z bodu 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru podpísanej žalobcom. Takáto žiadosť
je zároveň jeho návrhom na uzatvorenie zmluvy. Bod 6 žiadosti/zmluvy, ako aj oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi mali byť a mohli byť akceptom návrhu žalobcu, keď v bode 6 žiadosti/zmluvy
sa uvádza iný údaj RPMN za úver, iný údaj predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a iný

údaj priemernej RPMN za úver len vtedy, ak by ich bol žalobca písomne akceptoval. Podľa žalobcu musí
byť prijatie návrhu zmluvy podľa Občianskeho zákonníka úplné, keďže sú vyššie uvedené náležitosti
obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bol toho názoru, že zo strany dodávateľa
nešlo o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods.2 OZ, preto k platnému uzavretiu zmluvy po
prijatí nového návrhu zo strany žalobcu nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/1266/2014 zo dňa 09.12.2014 a 15Co/768/2014 zo dňa 01.10.2014.
Výklad žalovaného v jeho odvolaní smeruje k tomu záveru, že žalobca ako spotrebiteľ v čase podpisu
zmluvy nemusel poznať správnu hodnotu RPMN, či správnu hodnotu priemernej RPMN. Takýto prístup
žalovanéhokvýkladurelevantnýchustanovenívzťahujúcichsanaspotrebiteľskúvecjenesprávny,preto
navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca predložil súdu listinu označenú ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísal
dňa 21.02.2012 a do ktorej v bode 2 doplnil údaje o ňom ako o dlžníkovi a údaje o ním požadovanom
úvere v bode 5. Žalobca tak vyplnil len údaje ohľadom náležitostí - podmienok úveru, a to najmä výšky
úveru 1.170,00 Eur, jeho splatnosti v 42 splátkach po 62,69 Eur mesačne, celkovej čiastky, ktorú musí

dlžník zaplatiť vo výške 2.632,98 Eur, ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,02 %, predpokladanej
RPMN za úver 70,02 %, priemernej RPMN za úver 45,23 %, poskytnutej čiastky revolvingu 616,87 Eur,
celkovej čiastky pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.504,56 Eur, predpokladanej RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %.

13. Žalovaný do tejto istej listiny dňa 09.03.2012 doplnil údaje o schválenom úvere v bode 6. Z bodu
6 uvedenej listiny, ktorý vyplnil žalovaný po schválení úveru vyplýva poskytnutá čiastka úveru 1.170,00
Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42 so splatnosťou 20-teho dňa v mesiaci, mesačná splátka vrátane
úrokov 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 Eur, RPMN za úver 67,78 %, ročnáúrokovásadzbaúveru70,02%,priemernáRPMNzaúver45,23%,poskytnutáčiastkarevolvingu616,87
Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť - 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 60,50 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba

úrokov z omeškania 9 %.

14. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluva o úvere, ktorú so žalovaným uzatvoril je absolútne neplatná pre
rozpor údajov obsiahnutých v bode 5 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalovaný vypĺňal dňa
21.02.2012 a ktorá obsahuje predpokladanú RPMN za úver 70,02% a po poskytnutí revolvingu 63,32%,

pričom v bode 6 zmluvy o úvere, ktorú vypĺňal následne už žalovaný, keď schvaľoval revolvingový úver
pre žalobcu, doplnil iné údaje ohľadom RPMN, a to hodnotu RPMN za úver 67,78% a predpokladanú
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50%. Bol preto toho názoru, že jednostranný úkon - návrh
zmluvy zo strany žalobcu a jednostranný úkon - prijatie návrhu zo stany žalovaného nie sú zhodné,
keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v
návrhu žalobcu, ktoré žalobca písomne neakceptoval, preto k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere

pre nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť. Uviedol tiež, že v žiadosti o úver nie je uvedený
termín konečnej splatnosti, ktorý už je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 09.03.2012, preto aj oznámenie o schválení úveru predstavuje ďalší nový návrh žalovaného na
uzatvorenie zmluvy, ktorý žalovaný so žalobcom žiadnym spôsobom neodkomunikoval.

15. Žalobca tiež namietal výšku úrokovej miery, ktorá bola dohodnutá v rozsahu 70,02% a pri
revolvingu 76,21% preto, že presahuje obvyklú hodnotu úrokových mier úverov poskytovaných bankami
v rozhodujúcom období, t.j. v marci 2012, kedy bola obvyklá úroková miera pre obdobné typy
spotrebiteľských úverov v priemere vo výške 13,72%. Takto dohodnutá výška úrokov z úveru bola v
rozpore s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne presahovala bežné úrokové sadzby, preto aj z tohto

dôvodu je zmluva neplatná.

16. Napriek tomu, že žalobca považoval zmluvu o úvere za absolútne neplatnú, podporne poukázal aj na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere, keď
tátoneobsahujecelkovúvýškuakonkrétnumenuspotrebiteľskéhoúveru,akoanipodmienkyupravujúce

jeho čerpanie, keď je v nej nesprávne uvedená celková výška úveru 1.170,- Eur, pričom dňa 12.03.2012
bolo z účtu žalovaného v prospech účtu žalobcu vyplatených len 1.001,83 Eur, ďalej dobu trvania zmluvy,
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov.

17. Žiadal preto priznať bezdôvodné obohatenie v ním uplatnenej výške 1.406,57 Eur s 5% úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 20.02.2018 do zaplatenia. Sumu 1.406,57 Eur tvorí súčet úhrad
splátok žalobcu vykonaných v prospech žalovaného v období od 13.03.2015 do 13.10.2017, ktoré platil
žalovanému na základe zmluvy uzatvorenej s ním dňa 12.03.2012, keď v prospech žalovaného zaplatil
sumu celkom 3.423,36 Eur, pričom sám mu poskytol úver najskôr v sume 1.001,83 Eur dňa 12.03.2012 a

dňa 23.06.2014 sumu 529,51 Eur, spolu teda 1.531,34 Eur. Rozdiel medzi žalobcom zaplatenou sumou
a žalovaným poskytnutou sumou predstavuje 1.892,02 Eur.

18. Okrem vydania bezdôvodného obohatenia žiadal tiež určiť zmluvu o revolvingovom úvere za
neplatnú, eventuálne určiť poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

19. Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluva uzavretá medzi stranami je platná, pretože jediný rozdiel medzi
údajmi uvedenými v bode 5 a 6 zmluvy je len v údaji o RPMN, ktorý údaj nie je predmetom dohody
zmluvných strán, preto sa medzi zmluvnými stranami nedojednáva, ale sa určuje zákonom stanoveným
spôsobom. K výške úrokovej sadzby, ktorú posúdil žalobca ako dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi

uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere sa spravuje Obchodným zákonníkom a len v otázkach, ktoré
neupravuje Obchodný zákonník ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže prednostná aplikácia
Občianskeho zákonníka bola zavedená až s účinnosťou od 01.04.2015, pričom zmluva bola uzatvorená
medzi stranami v roku 2012. Výška úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obch. zák. a v tom
časebolaúrokovásadzbadohodnutávsúladesúrokmiobvykleposkytovanýmibankaminarelevantnom

trhu.

20. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy, takéto určenie nie je
dôvodné, pretože nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaje o dobe trvaniazmluvyatermínekonečnejsplatnostiúveru,pokiaľsúvzmluvetietoskutočnostiriadneuvedenéurčením
dátumu splátok a ich počtu. Ani nižšia suma úveru, než bola uvedená v zmluve nebola poskytnutá
nesprávne,keďsavzmluvestranydohodlinazapočítaníodplatyzamožnosťodkladusplátok,čovyplýva

z obsahu zmluvy.

21. Podľa § 40 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) účinného ku dňu 09.03.2012,
ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

22. Podľa § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

23. Podľa § 43a ods.1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

25. Podľa § 44 ods.2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,

je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

26. Podľa § 46 ods. 2, prvá veta OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

27. Podľa § 52 ods. 1 cit. zák. je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa ods. 2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
09.03.2012 (ďalej ZoSÚ) sa na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

32. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 2, písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
34. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).35. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že ak súd prvej inštancie určil, že Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú mali dňa 09.03.2012 uzavrieť žalobca a žalovaný je

neplatná, nie je jeho rozhodnutie v tejto časti správne. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie má
za následok, že výška sumy, ktorú uložil zaplatiť žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia nie
je odvolacím súdom preskúmateľná, pretože pri jej určení vychádzal súd z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

36. S právnym posúdením spôsobu uzatvárania Zmluvy o úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXXX
medzi žalobcom a žalovaným, ktorá má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy súdom prvej
inštancie v tom, že k jej uzavretiu, keďže medzi vyplnením návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom v bode
5 a jeho prijatím žalovaným v bode 6 návrhu došlo k zmenám v údajoch o hodnote RPMN bez toho,
aby bol žalobca takto žalobcom zmenený návrh akceptoval, sa odvolací súd nestotožnil. Nestotožnil sa
ani s tým jeho názorom, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX pre nedostatok písomnej

formy vôbec nevznikla, a preto je neplatná, v dôsledku čoho poskytol žalobca žalovanému finančné
prostriedky bez právneho dôvodu.

37.Odvolacísúdsúhlasístvrdenímžalovanéhovnímpodanomodvolaní,žesúdprvejinštanciedospelk
nesprávnemu záveru, ak posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú preto, že zo strany žalobcu

nedošlokpísomnémuprijatiunovéhonávrhunauzavretiezmluvyobsiahnutéhovbode6/návrhuzmluvy,
ktoré obsahovalo iné údaje o RPMN, než uvedené žalobcom v pôvodnom návrhu, pričom prijatie návrhu
musí byť pre platné uzavretie zmluvy bez zmien a bez výhrad.

38. Len údaj o RPMN, nie však o jej správnej výške, je podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou

náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 1 a 2, písm. j) zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase podpísania zmluvy, pretože údaj o jej výške
je oprávnený určiť len veriteľ, k čomu mu dáva oprávnenie sám Zákon o spotrebiteľských úveroch.
Výšku RPMN neurčuje spotrebiteľ a nemôže byť určená ani dohodou strán. Veriteľ ju vypočíta na
základe údajov platných až v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vzorca určeného

Prílohou č. 2 k uvedenému zákonu a spotrebiteľ ju musí zaplatiť. Výška RPMN je pre žalovaného pri
vyplnení žiadosti a návrhu zmluvy len informáciou určenou spôsobom, ktorý predpisuje pre veriteľa
zákon, aby sa mohol rozhodnúť, či si zoberie úver práve u žalobcu. Tá skutočnosť, že RPMN bola v
konečnom dôsledku určená žalovaným v bode 6 návrhu Zmluvy v nižšej výške, než bola predpokladaná,
automatickyneznamená,žebolaajvneprospechžalovaného.Žalovanýbolpritomoprávnený,ažalobca

o tom dopredu vedel, že môže RPMN pri vyplnení bodu 6 Zmluvy upraviť aj smerom nadol, a to práve z
toho dôvodu, že jej výpočet sa robí až ku dňu podpisu zmluvy žalovaným ako veriteľom a dodávateľom
služby. (bod 2 a 3 Zmluvných dojednaní)

39. O tom, že Zmluva o úvere má písomnú formu a že vznikla platne niet žiadnych pochybností, a to aj

preto, že ju žalobca neodmietol a ani od nej neodstúpil. Ak obe zmluvné strany Zmluvu podpísali bez
akýchkoľvek výhrad a žalovaný si sumu 1.170,00 Eur, resp. 1.000,83 Eur od žalovaného zinkasoval,
jednoznačne s údajmi doplnenými žalovaným v bode 6 zmluvy súhlasil. Tvrdenie o tom, že zinkasoval
nižšiu sumu úveru žalobca v konaní zatiaľ nepreukázal.

40. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva je uzavretá a nadobúda účinnosť
až platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, avšak v prejednávanej veci sa jedná práve o prijatie
návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy žalovaným, a nie naopak, pretože to bol žalovaný ako veriteľ, kto
návrh zmluvy žalobcu obsiahnutý v bode 5 vyplnením bodu 6 akceptoval. Údaj o správnej výške RPMN
nie je sám o sebe spôsobilým dôvodom na zmenu zmluvy a nie je ani v tejto časti novým návrhom,

keďže dohodu o výške RPMN žiaden zákon pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nepredpokladá. Ani
Oznámenie o schválení úveru žalobcom ako veriteľom nie je možné považovať za nový návrh žalobcu
a ani za protinávrh, aj keď sú v ňom uvedené tie isté údaje, ako v bode 6 Zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere vrátane RPMN, pričom jej výška nemá na platnosť zmluvy žiaden podstatnejší
vplyv. Aj keď je nižšia, nejedná sa o zmenu tohto údaju, ak bola určená veriteľom v súlade so zák. č.

129/2010 Z.z., pretože uvedenie jej výšky do Zmluvy nie je vecou dohody strán.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je hodnota RPMN žiadnym zákonom stanovená ako podmienka
vzniku úverovej zmluvy. Ustanovenie § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úverochupravovalo v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere povinnosť uviesť do Zmluvy RPMN, ktorá
nesmiebyťvneprospechspotrebiteľa.Jejuvedenie,ajkeďvnesprávnejvýškenezakladáztohtodôvodu
neplatnosť zmluvy a ani nemá za následok to, že by zmluva o revolvingovom úvere z dôvodu nesprávne

uvedenej výšky RPMN vôbec nevznikla. Nesprávne uvedená RPMN má za následok len to, že by sa
poskytnutý spotrebiteľský úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov, aj to len za predpokladu,
že výška RPMN bola stanovená v neprospech spotrebiteľa, čo vyplýva aj z § 11 ods.1 písm. b) cit. zák.
Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku Zmluvy, a teda jej obligatórnou náležitosťou, potom by
uvedené ustanovenie nemalo žiaden právny význam. Záver súdu o tom, že Zmluva o revolvingovom

úvere z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN nevznikla, je preto v rozpore so zákonom.

42. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že spôsob určenia výšky RPMN vyplýva z kogentných
pravidiel stanovených Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., v ktorom je v ust. § 9 ods.2
písm. j) obsiahnutá úprava, čo sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov, ako aj to, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hodnotu RPMN úveru
zmluvné strany preto dohodnúť nemôžu.

43. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmysle § 2 písm. i) ZoSU vyjadrením celkových

nákladov spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom a je matematickým vyjadrením pomeru nákladov na
spotrebiteľský úver k jeho výške. Vyjadruje sa ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského a jej
hodnota sa určí výpočtom na základe matematického vzorca. Zmluvné strany sa nemôžu „dohodnúť“ na
výške RPMN, môžu sa dohodnúť iba na tých vstupných údajoch, na základe ktorých sa RPMN vypočíta
(výška úveru, počet splátok, výška dohodnutého úroku, výška dohodnutých poplatkov za úver a pod.).

44. Nie je možné súhlasiť ani s tým názorom súdu prvej inštancie, že vyplnenie bodu 6 Zmluvy o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere podľa návrhu žalobcu zo dňa 21.02.2012 žalovaným by bolo jeho
odmietnutím. Zo strany žalovaného šlo o uvedenie v poradí prvotných údajov, ktoré musia byť v každej
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení ku

dňu uzatvorenia zmluvy v nadväznosti na ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka. Zmluva
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere tak podľa názoru odvolacieho súdu vznikla na základe konsenzu
zmluvnýchstrán,keďžežalovanýnávrhZmluvyobsiahnutývzmluvnomformuláripodpísanomžalobcom
dňa 21.02.2012 a žalovaným dňa 09.03.2012 neodmietol a ho akceptoval.

45. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že spôsob uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zodpovedá postupu stanovenom v § 43c ods.1 a aj § 44 ods. 2 OZ, čo žalobca potvrdil čerpaním
úveru a najmä tým, že z jeho strany došlo k čiastočným úhradám, z ktorého konania vyplýva, že bol
takouto zmluvou viazaný. V prípade, že by žalobca nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere, nebol by úver v ním deklarovanej sume vôbec čerpal.

46. V tejto súvislosti je relevantné aj ust. § 273 ods.1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa
ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ale aj na
osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvy známe alebo ak sú tieto k návrhu
priložené. Žalobca už pri vypĺňaní návrhu Zmluvy o revolvingovom úvere potvrdil, že bol oboznámený

so zmluvnými dojednaniami, uvedenými v Zmluve, ako aj so sadzobníkom poplatkov, s výškou RPMN
a s úrokovými sadzbami.

47. Rozhodnutie súdu o tom, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú mali dňa
09.03.2012 uzatvoriť žalobca so žalovaným je neplatná, nie je z uvedených dôvodov správne.

48. Aj keď odvolací súd posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere za platný právny úkon, neznamená to,
že by nemohla byť neplatnou niektorá jej časť, týkajúca sa aj žalobcom namietaného rozporu dohody o
výške úrokov z úveru s dobrými mravmi, príp. že by nemohla obsahovať iné údaje v neprospech žalobcu,
pre ktoré by mohol byť spotrebiteľský úver eventuálne bezúročný a bez poplatkov.

49. Rozpor dohody o výške úrokov z úveru s dobrými mravmi a ani ďalšie tvrdenia žalobcu v ním podanej
žalobe však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, preto k ich opodstatnenosti odvolací
súd nemá dôvod zaujímať svoje stanovisko.50. Aj keď Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti stanovené v Občianskom
zákonníku, ako aj v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ZoSU) ako osobitného

právneho predpisu, ktorý v ust. § 9 ods. 2 vymedzuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je súd
prvej inštancie ex offo oprávnený podrobiť práva a povinnosti v nej obsiahnuté v zmysle § 11 ods. 1
ZoSÚ súdnej kontrole ohľadom tých jej náležitostí, nekalosť ktorých by mohla mať za následok to, že
žalovaným poskytnutý úver by sa považoval za bezúročný, ako aj za úver bez poplatkov.

51. Eventuálny návrh, ktorý žalobca v konaní podal, a to aby súd určil, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov nie je právne opodstatnený, keďže túto situáciu rieši sám zákon
o spotrebiteľských úveroch tak, že ukladá súdu si túto otázku vyriešiť ex offo aj bez návrhu ako
prejudiciálnu, a to aj preto, aby mohol rozhodnúť o tom, či bol spotrebiteľ povinný platiť dohodnutú výšku
úrokov z úveru a poplatky alebo nie.

52. Ak žalobca prevzal od žalovaného sumu celkom 1.170,- Eur, resp. 1.000,83 Eur na základe platnej
a účinnej Zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej žalovaným dňa 09.03.2012, nemohlo dôjsť na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, iba ak vo výške príp. úrokov a poplatkov, aj to len za
predpokladu aplikácie § 11 ods. 1 ZoSU. Z tohto dôvodu musí súd posúdiť nárok uplatnený žalobcom
ako nárok vzniknutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a zistiť, v akom rozsahu

bol úver žalovanému splatený. Vyhodnotí tiež tú skutočnosť, či bol žalobca povinný platiť takú výšku
úrokov z úveru, na akej sa so žalovaným zmluvne dohodol, vrátane poplatkov.

53. Zo strany súdu prvej inštancie tak ide nielen o nesprávne a neúplne zistený skutkový stav pri
posudzovaní žalobcom uplatneného nároku, so závermi ktorého sa odvolací súd nestotožnil, ale najmä

o nesprávne právne posúdenie, a to nielen ohľadom neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere, ale aj
ohľadom nesprávneho posúdenie dôsledkov, ktoré z takéhoto názoru súdu prvej inštancie vyplynuli.

54. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným spĺňa v § 497 a nasl. Obch.
zák., v § 52 a nasl. OZ, ako aj v § 9 ods. 2, písm. j) a § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. stanovenú náležitosť o

RPMN, preto je platným právnym úkonom. RPMN bolo v zmluve uvedené, pričom ak by súd po doplnení
údajov ohľadom stanovenia výšky RPMN žalobcom zistil, že v bode 6 zmluvy stanovená nižšia hodnota
RPMN bola stanovená v neprospech spotrebiteľa, bol by to dôvod na posúdenie úveru podľa § 11 ods.
1 ZoSU.

55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

56. Súd prvej inštancie bude vychádzať v ďalšom konaní z právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom o tom, že k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere medzi žalobcom a

žalovaným došlo platne, o čom svedčí aj prevzatie úveru vo výške 1.170,- Eur, resp. 1.000,83 Eur
žalobcom a jeho čiastočné splácanie žalobcom. Podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je len uvedenie RPMN do jej obsahu, nie však jej výšky, o ktorej dohoda možná nie je, pretože to
vylučuje sám zákon č. 129/2010 Z.z.. Žalobcom nesplatenú časť úveru nie je možné považovať za
žalovaným získané bezdôvodné obohatenie, ktoré by mu bolo vzniklo, pretože žalovaný neposkytol

žalobcovi sumu 1.170,- Eur, resp. 1.000,83 Eur na základe vlastného rozhodnutia, ale na základe
akceptovanej žiadosti žalobcu o poskytnutie tejto sumy, o podmienkach návratnosti ktorej uzavreli
platnú zmluvu. Z tohto dôvodu ide zo strany žalobcu výlučne o porušenie zmluvných povinností splatiť
sumu dohodnutú v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere v mesačných splátkach riadne a
včas. Ak dospeje k záveru, že úver poskytnutý žalobcovi žalovaným je bezúročný a bez poplatkov,

posúdi žalobcom uplatnený nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia za opodstatnený len v tej
časti, ktorá zodpovedá ním zaplatenej sume žalovanému nad rozsah poskytnutého úveru bezdôvodne.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, prečo si žalobca uplatnil práve
sumu 1.406,57 Eur, aj keď tvrdil, že ju zaplatil žalovanému v období od 13.03.2015 do 13.10.2017 spolu
s úrokmi z omeškania bez bližšej špecifikácie bez právneho dôvodu.

57. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.58. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).