Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511200965
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8511200965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: REMESLÁ BELÁ, spol. s r.o., so
sídlom Spišská Belá 059 01, Osloboditeľov 20, IČO: 36 454 869, proti žalovanému: SANY Slovakia
spol. s r.o., so sídlom Košice 040 01, Národná trieda 74, IČO: 36 490 466, o zaplatenie 4.603,22
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
3Cb/18/2011-39 zo dňa 11.10.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 4.603,22 eur a trovy konania v sume 276,- eur.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
4.603,22 eur a trovy vo výške 276,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konanie v
časti úroku z omeškania zastavil.

Povykonanomdokazovanívzalzapreukázané,žežalobcadodalžalovanémutovarbližšiešpecifikovaný
vo faktúre číslo 2009043, v ktorej mu za tovar vyúčtoval kúpnu cenu vo výške 4.603,22 eur splatnú

dňa 13.3.2009. Uvedenú cenu tovaru žalovaný neuhradil ani čiastočne, a to napriek trom písomným
upomienkam. Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 4.603,22 eur.
Podstatou kúpnej zmluvy je výmena
tovaru za peniaze medzi predávajúcim a kupujúcim. Žalobca ako predávajúci má nárok na zaplatenie
kúpnej ceny žalovaným kupujúcim. Žalobca uzavrel so žalovanými neformálnu kúpnu zmluvu, na
základe ktorej dodal žalovanému tovar. Toto medzi účastníkmi nie je sporné a žalovaný pohľadávku
napokon uznal. Bránil sa iba svojou druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá ho nezbavuje povinnosti

zaplatiť kúpnu cenu. Súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa istiny dôvodná. Pokiaľ ide
o nárok na úroky z omeškania, vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu v časti úrokov z omeškania,
súd konanie zastavil v zmysle § 96 O.s.p.. Výrok o trovách súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1
O.s.p. a na plný úspech žalobcu. Súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práv proti
žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 276,- eur. Pojednávania nariadeného na deň 11.10.2011 sa nezúčastnil žalovaný, u ktorého bolo
doručenie riadne a včas vykázané a ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti

podaním zo dňa 10.10.2011, ktoré osobne doručil súdu. V ospravedlnení neuviedol žiaden dôvod, pre
ktorýbysúdmalpojednávanieodročiť.Vodporeprotiplatobnémurozkazusámžalovanýnavrholschváliť
súdny zmier v časti istiny. Keďže podľa názoru súdu nebol dôvod na odročenie pojednávania, súd
pokračoval v konaní v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a teda konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd rozhodol

napojednávanívytýčenomnatermín11.10.2011napriekokolnosti,žežalovanýdňa10.10.2011písomne
požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti a o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti
jediného konateľa spoločnosti, ktorá mu neumožnila zúčastniť sa na pojednávaní. Pokiaľ právnickú
osobu zastupuje štatutárny orgán (konateľ), ktorý požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu
jeho choroby, čo doložil lekárskym potvrdením, jedná sa spravidla o dôvod pre odročenie pojednávania.

U žalovaného je O. Z. jediným konateľom a preto do úvahy neprichádzalo jeho zastúpenie iným
štatutárnym zástupcom. Právo účastníka zúčastniť sa na pojednávaní právnej veci pred súdom je
garantované Ústavou SR (čl. 48 ods. 2) a Listinou základných práv a slobôd (čl. 38 ods. 2 prvá veta).
Občiansky súdny poriadok určuje v ustanovení § 101 ods. 2 jednu výnimku, za splnenia ktorej súd môže
vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Ak súd vec prejedná a rozhodne v rozpore s ustanovením §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníka napriek tomu, že účastník z dôležitého dôvodu požiadal

včas o odročenie pojednávania, takýmto postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v
zmysle § 221 písm. f) O.s.p., na ktorú odkazuje § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.. Je nesporné, že zo
strany súdu prvého stupňa došlo k vadnému postupu, nakoľko účastníkovi odňal možnosť pred ním
konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a
oprávnených záujmov. Týmto nezákonným postupom súd odňal žalovanému procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva a neumožnil predniesť (doplniť) jeho návrhy na doplnenie dokazovania,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročeného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu,
i k právnej stránke veci.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalovanému poskytol riadne tovar, ktorý nebol
reklamovaný ako vadný, preto má žalobca právo na zaplatenie kúpnej ceny.
Žalovanýsavšaknaďalejvyhováranato,žejemunezaplatiljehoobchodnýpartner,čovprávnomvzťahu
medzi účastníkmi nie je významné.

Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa len v jeho napadnutej časti. Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bolo
konanie zastavené v časti úrokov z omeškania. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak
ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bol

odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by
mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,
3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Je síce možné dať žalovanému za pravdu, že prvostupňový súd pochybil, keď dňa 11.10.2011 na prvom
a jedinom pojednávaní uskutočnenom v preskúmavanej veci, rozhodol v neprítomnosti žalovaného
napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie z dôvodu preukázanej práceneschopnosti jeho
konateľa. Táto vada konania však bola odstránená postupom odvolacieho súdu, ktorý vo veci nariadil

pojednávanie, aby tým umožnil aj žalovanému priamo na súde realizovať svoje procesné práva a
povinnosti.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p.. Ak účastník konania v takomto prípade včas požiadal o odročenie pojednávania,
prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred

súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p., ako aj § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (R 31/1995). Ten istý záver
platí aj na prípad, keď o odročenie pojednávania požiadala právnická osoba, ktorej jediný štatutárny
zástupca preukázal včas svoju práceneschopnosť.Na závere, že zo strany súdu došlo k vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci nemení nič skutočnosť, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu zo dňa 22.7.2011 danú mu
podľa § 114 ods. 3 O.s.p., aby sa písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu

neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa
odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Takáto nečinnosť žalovaného umožňovala
súdu rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania. Keďže však prvostupňový súd nariadil súčasne
pojednávanienadeň11.10.2011,nebolomožnéztejtonečinnostižalovanéhovyvodiťprocesnédôsledky
vo forme rozhodnutia bez nariadenia pojednávania.

Tým istým uznesením boli obaja účastníci, a teda aj žalovaný poučení súdom o tom, že v súlade s §
120 ods. 4 O.s.p. sú povinní predložiť alebo označiť všetky dôkazy
a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na skutočnosti
a dôkazy uplatnené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len výnimočne za podmienok uvedených v § 205a O.s.p..

V tejto výzve súd uložil žalovanému, aby sa vyjadril v lehote 15 dní. Žalovaný v tejto súdom stanovenej
lehote, ani neskôr do dňa pojednávania sa písomne nevyjadril.

V záujme dodržania zásady ústnosti súdneho pojednávania vyplývajúcej z ustanovenia § 115 O.s.p.,
nariadil odvolací súd odvolacie pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov, aby tým bolo

poskytnuté žalovanému možnosť realizovať všetky svoje procesné práva, ktoré by mal inak možnosť
zrealizovať, pokiaľ by sa zúčastnil pojednávania pred prvostupňovým súdom. Žalovaný túto možnosť
nevyužil a odvolacieho pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Tým bola zhojená procesná
vada, na ktorú, ako jediný odvolací dôvod, poukázal žalovaný.

Čo sa týka prejednávania veci samotnej, je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nie je oprávnený preskúmavať rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli
výslovne uvedené v podanom odvolaní (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný v podanom odvolaní namietal
výlučne len procesnú vadu konania spočívajúcu v rozhodnutí súdu v jeho neprítomnosti bez splnenia
podmienok uvedených v § 101 ods. 2 O.s.p.. Odvolanie neobsahuje žiadne iné dôvody týkajúce sa

veci samej. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku týkajúcim sa veci samej je možné dodať,
že žalovaný podaniami zo dňa 23.4.2010, 4.12.2010 a 18.1.2011 uznal žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie istiny 4.603,22 eur čo do výšky, ako aj dôvodu. Právnym dôsledkom takéhoto uznania
dlhu zodpovedajúcemu požiadavkám § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vyvrátiteľná zákonná
domnienka, že záväzok trvá v uznanom rozsahu. Ďalším právnym dôsledkom je presun dôkazného

bremena na žalovaného, ktorý musí preukázať, že záväzok v skutočnosti nevznikol, resp. že po uznaní
následne zanikol.

Žalovaný v podanom odvolaní však neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa veci samej, a teda ani
skutočnosti týkajúce sa vzniku, trvania a zániku spornej istiny.

V prospech žalobcu vyznieva aj skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu
namietal len to, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a teda ani v najmenšom
nespochybňoval opodstatnenosť uplatňovanej istiny. Vzhľadom k tomu, že následne žalobca vzal svoju
žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania späť, neexistuje podľa dôvodov odporu proti platobnému

rozkazu podaného žalovaným žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nezaplatenie žalovanej
istiny. Takýmto dôvodom v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosť tvrdená v podanom odpore o
platobnejneschopnostižalovaného.Vzhľadomkevidentnejapritomneopodstatnenejsnahežalovaného
oddialiť zaplatenie inak nespornej kúpnej ceny, nie sú podľa odvolacieho súdu splnené podmienky pre
umožnenie žalobcovi splácať dlžnú sumu v splátkach, ako to navrhol žalovaný v podanom odpore (§

160 ods. 1 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Tento výrok ako výrok závislý bol
v konečnom dôsledku napadnutý podaným odvolaním. Odôvodnenie odvolania sa však nezmieňuje
o dôvodoch týkajúcich sa samotnej náhrady trov prvostupňového konania. Keďže odvolací súd je
viazaný dôvodmi podaného odvolania ajv tejto časti, musel byť rozsudok o náhrade trov prvostupňového konania bez ďalšieho potvrdený.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca takýto návrh nepodal. Neúspešnému žalovanému
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Vo veci rozhodol odvolací súd v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.