Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010019
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220010019.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného:

A. J., F.. XX.XX.XXXX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného
zákonaspoukazomna§138písm.a/a§139ods.1písm.c/Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaní
dňa 10.06.2020 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z., Z. J.P. XXX,

sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda sp. zn. 1 Pv 362/19/2201-37 zo dňa 09.01.2020, v ktorej mu bolo kladené za vinu,
že sa mal dopustiť zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 14.05.2019 v čase okolo 21:00 hodine v obci Q. U.Á., K. H. XXX/XX, Z. C. J., kedy sa zdržiaval v

spálni s Q.E. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. E., H. T. Q. U., K.. H. XXX/XX, po predchádzajúcej slovnej
hádke vybehol do kuchyne odkiaľ zobral kuchynský nôž so zúbkami, potom sa vrátil do spálne a uvedený
nôž hodil po menovanej, pričom sa jej vyhrážal rozsekaním a zabitím, keď do 72 hodín, teda 3 dní z
domu nezmizne, taktiež sa jej vyhrážal, že keď tam ostane, tak ju nožom rozreže, na to menovaná v
obave o svoj život a z obavy z uskutočnenia týchto vyhrážok podala oznámenie na políciu, teda týmto
konaním ju chcel páchateľ prinútiť, aby niečo konala,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 10.01.2020 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 1 Pv
362/19/2201-37 zo dňa 09.01.2019 na obžalovaného A. J., F.. XX.XX.XXXX pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona, spáchaného jedným páchateľom v štádiu dokonaného trestného činu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach výsluchom obžalovaného,
poškodenej Q. A., znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, prečítaním znaleckých posudkov č. 32/2019 a

č. 102/2019, resp. oboznámením listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:Obžalovaný A. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku je
nevinný. V daný deň, ktorý uvádza poškodená, bola u nich svadba, boli tam ich rodičia, kamaráti, vôbec

poškodenú nevydieral, nič jej neurobil. Poškodenú ľúbi, majú spolu syna. Boli tam chlapci z Kolárova,
aj Dunajskej Stredy - O. J., D. J., T. J., W. A., P. J., E. M., Q. M. I. B.F. R.. Robili svadbu u nich doma,
dcéru, ktorú má poškodená. Svadba bola 13.05.2019. Dňa 14.05.2019 boli celá rodina doma.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy obžalovaný

uviedol, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nemá čo povedať, skutok nespáchal. Poškodenej
nepovedal, že má 72 hodín, aby zmizla z domu, lebo keď tam zostane, tak ju rozreže s nožom a zabije
ju, on keď chce niečo urobiť, tak to hneď urobí, nevyhráža sa, poškodená klame. Po poškodenej nehodil
kuchynský nôž. Dňa 14.05.2019 sa s poškodenou miloval od rána do večera, možno aj sedemkrát. Celý
deň boli v posteli v spálni rodinného domu na adrese H. XXX/XX, Q. U.. Malý syn bol doma, inak boli len
dvaja. V ten deň bola hádka, lebo poškodená žiarlila naňho, vyčítala mu frajerku. Neposielal poškodenú

preč z domu, poškodená našla ponožky a nohavice tej ženy, s ktorou bol, preto sa začala hádať. Sľúbil
jej, že už to viackrát neurobí, k bitke z jeho strany nedošlo. S poškodenou vychádzali dobre. Nôž doma
majú, nevyhrážal sa poškodenej s ním.

Poprečítanívýpovedezprípravnéhokonaniaobžalovanýuviedol,žeonapoškodenáaichsynbolispolu

v izbe, nehovoril o celom dome. Zvyšok rodiny bol v dome a počuli by to, čo uvádza poškodená naňho.
Svedkov uvádzal aj vyšetrovateľovi v prípravnom konaní, dával aj otázky a žiadne tam neboli uvedené.
Na svadbe všetci pomáhali, ráno okolo 6-7 hodiny si išli všetci ľahnúť. S poškodenou išli spolu do izby
a tam sa milovali. V ten deň sa nepohádali, nevyhrážal sa poškodenej, nehodil po nej nôž. Spolužitie
bolo fajn, aj keď poškodená bola žiarlivá, lebo mal druhú frajerku. Poškodená mu len povedala, aby

nechodil k frajerke, lebo majú spolu dieťa, ale to bolo všetko, žiadna hádka, ani vydieranie. Poprel, že
by sa poškodenej vyhrážal na polícii zakopaním aj s jej troma deťmi, na svoje dieťa by to nepovedal.

Poškodená Q. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa incident stal dávno,
nepamätá sa naňho. Trestné oznámenie podávala zo žiarlivosti, nevie si spomenúť, čo sa vtedy stalo.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 23.05.2019,
kedy svedkyňa uviedla, že dňa 14.05.2019 okolo 9,00 hod. sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, hádzal
do nej nože, povedal jej, že má 72 hodín na to, aby zmizla z bytu, aby neostala pred jeho očami, lebo
ju zabije a poseká nožom. Verila tomu a bála sa obžalovaného, lebo viackrát jej už ublížil. Na druhý
deň odišla k švagrovi do Vozokán, kým si vybaví papiere, aby mohla ísť od krízového centra, lebo sa

bála tam ostať. Na druhý deň mala termín u lekárky v Trhovej Hradskej a vo Veľkom Mederi u obvodnej
lekárky. Potom sa vrátila v piatok do Veľkého Medera k lekárke pre papier a rozhodla sa, že je aj s
deťmi v ohrození života, že podá trestné oznámenie. Skutok sa stal tak, že sedela na posteli v spálni,
kde spia, obžalovaný hodil po nej nôž, tak ako si dala ruku pred tvár, tak ju to s tou umelou stranou
trafilo. Potom povedal tie slová, že tam nemá zostať, lebo keď tam zostane, tak ju rozreže. Predtým sa

pohádali, lebo obžalovaný si myslí, že má milenca. Povedal jej, že mu má popísať ako sa milovala s
tými chlapmi, ako sa dostala k drogám a ona musela niečo vymyslieť a keď sa mu to nepáčilo, tak ju
zbil. Ona nebola žiarlivá na obžalovaného, obžalovaný je bezdomovec, hlúpy a psychopat, správa sa
nenormálne k ženám aj k deťom. V daný deň mali pohlavný styk, ale k obžalovanému nič necítila, ani to
nechcela, ale urobila to dobrovoľne, aby bol pokoj. Okrem policajtov o incidente nikomu nepovedala. Na

obžalovaného podala trestné oznámenie už viackrát, on potom povedal, že to už neurobí, tak to stiahla.

Po jej prečítaní poškodená uviedla, že nie je pravda, čo tam uviedla s nožom a vyhrážaním sa, len sa
s obžalovaným pohádala zo žiarlivosti. Obžalovaný sa jej nevyhrážal, nehodil po nej nôž. Hádka bola
zo žiarlivosti, boli navzájom žiarliví. Nepamätá si, aké slová obžalovaný uviedol, keď bol obžalovaný

doma z práce, vždy sa hádali. Nevie popísať deň, kedy došlo k incidentu, boli doma, nemali žiadnu
návštevu. Má dcéru, ktorá má 21 rokov, žije so svojím priateľom, nikdy nebola vydatá. Obžalovaný sa
počas spolužitia málo doma zdržiaval, vždy bol vo výkone. O tom ako bude vypovedať, nehovorila s
nikým, to, čo uvádzala, si vymyslela. Za obžalovaným nechodí na návštevy, nemá na to peniaze. Na
obžalovaného si to vymyslela, lebo s ním už nechcela žiť, chce byť sama s deťmi, nevedela sa ho ináč

zbaviť.

Z výpovede znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že záverov
znaleckého posudku č. 32/2019 sa v plnom rozsahu pridržiava. Poškodená sa nedržala svojej pôvodnejvýpovede, ktorú produkovala pred vyšetrovateľom, zmenila svoju verziu v tom, že na tú situáciu, ktorá
vznikla v interakcii s jej partnerom, má podiel aj ona. Tvrdila, že to bola vzťahová nezhoda, kde
dochádzalo k vzájomnej nevere v ich vzťahu a z toho pramenili konflikty. Navzájom si ubližovali a k

situácii, že by mala byť ohrozovaná nožom sa vyjadrila, že si to nepamätá. V osobe poškodenej ide
o extrovertovanú osobnoť, emočne plochú vo vzťahu k iným ľuďom, značne chladnú, ktorá sa správa
impulzívne, odvážne, chýba jej primeraná sebareflexia. V interakcii s druhom (obžalovaným) uvádzala
rolu drog - pervitínu, ktorí obom spôsoboval pre poškodenú významné sexuálne zážitky. Poškodená je
intelektuálnenahranicisubnormyaľahkejmentálnejretardácie.Roluzohrávanedisciplinovanémyslenie

hysterického typu, v dôsledku čoho nevie správne vyhodnocovať závery, nevie správne riešiť životné
situácie. Poškodenú možno považovať za nevierohodnú osobu, ktorá sa vyjadruje podľa toho, aká je
momentálna situácia, impulzívne, podľa momentálnych potrieb. Motiváciou jej konania bola žiarlivosť,
obaja s obžalovaným boli žiarliví a hlavne konanie poškodenej v súvislosti s riešením trestného činu do
značnej miery súviselo so žiarlivosťou, lebo partner (obžalovaný) odchádzal z domu a aj do domu si
privádzal ženu, ktorá ju dráždila a nevedela spracovať túto neveru. Všeobecnú vierohodnosť poškodenej

možno spochybniť vzhľadom na jej intelekt a spôsob myslenia. V danom okamihu, keď bol konflikt, tak
sa utiekala k riešeniu ísť na políciu, keď sa situácia pominula, riadila sa podľa svojich momentálnych
potrieb, rolu hrala motivácia vo vzťahu k sexualite. Poškodená to brala ako nebezpečie v tom momente,
ale z danej situácie sa nepoučila, nijako to nehodnotila ako nebezpečie, aj na konkrétnu situáciu s nožom
povedala, že si ju nepamätá. Poškodená je nevierohodná vo všeobecnosti a je ťažko povedať, ktorá

verzia je pravdepodobná. Poškodená vypovedá podľa toho, aká je momentálna situácia. Má intelektový
a pamäťový potenciál porozumieť, porozumela okolnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. Vo vzťahu
k pamäti u poškodenej nebol problém, problém je v spôsobe myslenia a riešenia problému. Vzhľadom
na nedisciplinovanosť v myslení nemožno vylúčiť sklony k fabuláciám a konfabuláciám. Poškodená
má tendenciu k skresľovaniu reality na základe impulzov a svojich potrieb. Sklon ku konfabulácii,

poruchám pamäti, nie je pravdepodobný. Tendencia ku konfabuláciám sa nepreukázala. Poškodená
vníma obžalovaného v jadre ako dobrého človeka, ktorý jej pomohol, ľutuje ho pre jeho ťažké detstvo,
ale keď je pod vplyvom drog ho vníma inak, ako zlého, neprijateľného, ale na druhej strane aj sama je
niekedy pod vplyvom návykovej látky a vtedy zažíva s obžalovaným spoločné zážitky v sexuálnej oblasti
a to je pre poškodenú príťažlivé. Vzťah k obžalovanému je premenlivý, ide o pudovú naviazanosť, nie na

základe vyšších diferencovaných citov. Znalkyňa pripustila, že poškodená môže bagatelizovať konanie
obžalovaného. Vyzeralo to tak aj v odpovedi týkajúcej sa noža, ktorá nepôsobila ako výpadok pamäti,
ale ako obranná reakcia popretia.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 32/2019 znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia dospelých, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti poškodenej a
jej vierohodnosti, vyplýva, že osobnosť poškodenej je extrovertovaná, zameraná na interakciu s inými
ľuďmi, emočne je však plochá, vo vzťahu k iným ľuďom značne chladná, môže sa správať impulzívne,
odvážne, chýba jej primeraná sebareflexia. Má zúžené záujmy, orientuje sa na svoje bežné životné
potreby. Interakcia s obžalovaným má prvky závislosti potencovanej sexuálnymi zážitkami pod vplyvom

drogy. Poškodená zmenila svoju pôvodnú výpoveď, argumentujúc tým, že tá jej pôvodná výpoveď
bola motivovaná žiarlivosťou, hnevom na obvineného. V jej spôsobe vyjadrovania je však opakovane
akcentované, že sa nepamätá, že by jej obvinený ublížil, že by sa jej vyhrážal nožom, nehovorí
priamo, že sa to nestalo, vzápätí sa verbalizuje želanie, aby prestal užívať návykové látky, lebo sa
pod ich vplyvom mení jeho správanie. Rolu zohráva tiež nedisciplinované myslenie hysterického typu,

poškodená nevie správne vyvodzovať závery, nevie správne riešiť životné situácie. Nemá dostatočný
potenciál k tomu, aby racionálne primerane kontrolovala a usmerňovala svoje správanie. Výpoveď
poškodenej z psychologického hľadiska nespĺňa kritériá vierohodnosti. Obsah jej výpovede sa mení
podľa jej momentálnych impulzov a potrieb, má tendenciu ju meniť. Sklony ku konfabulácii ako
poruchy pamäti sa nepreukázali. V súvislosti s trestným činom nedošlo k zmene psychického stavu

poškodenej. Situačne môže prežívať vnútorné napätie, úzkosť najmä v tom kontexte, že jej obvinený
chýba, že by ho rada videla, že by sa s ním rada správala. Súčasný stav poškodenej je zameraný
na idealizáciu a ľutovanie obvineného za jeho ťažké detstvo, u seba i u obvineného vyzdvihuje
intenzívnu žiarlivosť, na báze ktorej sa rozvinula a stupňovala medzi nimi konfliktná interakcia. Násilie
pripúšťa, ale priznáva ho aj zo svojej strany, čo malo podobu faciek, konfliktnú interakciu hodnotí

ako vzťahový problém modifikovaný užívaním drog a alkoholu zo strany obvineného. U poškodenej
neboli zistené z psychologického hľadiska príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, na základe
ktorých by bolo opodstatnené psychiatrické skúmanie duševného stavu poškodenej. Proces interakcie
medzi poškodenou a obžalovaným obsahuje prvky násilného správania, veľmi pravdepodobne z obochstrán. Poškodená má tendenciu k impulzívnemu, racionálne nedostatočne regulovanému správaniu.
Poškodená je dostatočne autonómna, závislosť od obžalovaného sa prejavuje v oblasti sexuality.
Forma interakcie medzi poškodenou a obžalovaným nenapĺňa kritériá domáceho násilia, resp. týrania.

Poškodená nie je pasívna, emočne zabrzdená osoba s naučenou bezmocnosťou, ktorá by sa
podriaďovala vôli partnera. V jej interakcii s obžalovaným je fyzické násilie, ktoré je sýtené žiarlivosťou
oboch partnerov. Poškodená nevykazuje známky týranej osoby.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 102/2019 znalca MUDr. Mária Straku, z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou,
psychiatricky významnou, pre psychiatrické posudzovanie trestnej činnosti, duševnou poruchou. Trpí
ľahkou mentálnou retardáciou, v minulosti prechodnou psychotickou poruchou. Nie sú to duševné
poruchy, ktoré by forenzne významne z hľadiska psychiatrického znižovali, či spôsobovali vymiznutie
ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného v čase spáchania trestného činu. Vedel a mohol
ovládať svoje konanie a správanie v čase spáchania trestného činu v podstatnej miere a v podstatnom

rozsahu. Mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Je schopný chápať zmysel
trestnéhokonania.Niejezávislýnapsychoaktívnychlátkach.Pobytnaslobodeniejeaktuálnezhľadiska
psychiatrického nebezpečný. Nie je potrebné mu nariadiť žiadny druh ochranného psychiatrického
liečenia.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-313/2-VYS-DS-2019 v rozsahu
a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z hodnotenia ÚVV Leopoldov zo dňa 20.05.2020 vyplýva, že obžalovaný bol dodaný do väzby dňa
26.05.2019. Je otcom dvoch detí, pôvodným povolaním robotník s ukončeným základným vzdelaním.

Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, dňa 30.05.2019 nadväzoval
nepovolené kontakty s inými obvinenými, za čo bol dňa 07.06.2019 disciplinárne potrestaný. Počas
jeho pobytu vo výkone trestu je jeho správanie zväčša na požadovanej úrovni, až na prípad, kedy bol
dňa 31.07.2019 neustrojený. Postupne sa jeho správanie stabilizovalo, aktuálna sa ústavný poriadok
a časový rozvrh snaží dodržiavať. Príkazy a pokyne personálu rešpektuje, zásady slušného správania

dodržiava. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný, bol umiestnený do
diferenciačnej skupiny „C“. Nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných príležitostí v
ústave. Voľný čas trávi sledovaním televízneho vysielania, počúvaním rozhlasových relácií, čítaním kníh
a hraním spoločenských hier so spolubývajúcimi. Sociálny kontakt udržiava s družkou s deťmi formou
korešpondencie. Kontakt formou telefonovania a návštev nevyužil.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný
evidovaných 6 záznamov - neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, vedenie vozidla bez vodičského
oprávnenia, jazda bez bezpečnostného pásu, odcudzenie bicykla, 2 x fyzické napadnutie inej osoby.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný
bol doposiaľ 9krát súdne trestaný, väčšinou pre krádež, porušovanie domovej slobody, marenie
spravodlivosti, resp. 1 x pre lúpež.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu so zbraňou.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy

núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa ods. 2 písm. a/, písm. b/ odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaní,aleboniektorázostrán.Zvykonanéhodokazovanianebolo

možné vysloviť jednoznačný záver, že skutok, tak ako bol popísaný v skutkovej vete, sa stal.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, súd preto s ohľadom na vykonané dokazovanie - výpoveď
samotnej poškodenej, výpoveď znalkyne PhDr. Haidovej a obsah znaleckého posudku - obžalovaného
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný spáchanie skutku popieral od prvého výsluchu. Úplne popieral akýkoľvek fyzický konflikt v
daný deň, s poškodenou sa len hádali zo žiarlivosti. Poškodená ho viackrát takto udávala na polícii,
k vzneseniu obvinenia nikdy nedošlo. Poškodená - nielen podľa záverov znaleckého posudku - svoje
výpovede menila prakticky podľa nálady a podľa aktuálnych citov voči obžalovanému, vyčítala mu

milenku. Ak boli fyzické konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, boli vzájomné a boli vo forme
faciek. Podľa znalkyne v súvislosti s trestným činom nedošlo k zmene psychického stavu poškodenej.
Poškodená môže prežívať úzkosť a napätie v súvislosti s obžalovaným, ale nie kvôli skutku, ktorý sa
mal stať, ale kvôli tomu, že jej chýba a že by ho rada videla. Uvedené podporuje výpoveď poškodenej z
hlavného pojednávania a u znalkyne, že pôvodnú výpoveď učinila v dôsledku žiarlivosti.

U poškodenej neboli zistené z psychologického hľadiska príznaky posttraumatickej stresovej poruchy,
na základe ktorých by bolo opodstatnené psychiatrické skúmanie duševného stavu poškodenej.
Proces interakcie medzi poškodenou a obžalovaným obsahuje prvky násilného správania, veľmi
pravdepodobne z oboch strán. Poškodená má tendenciu k impulzívnemu, racionálne nedostatočne

regulovanému správaniu. Poškodená je dostatočne autonómna, závislosť od obžalovaného sa prejavuje
v oblasti sexuality. Forma interakcie medzi poškodenou a obžalovaným nenapĺňa kritériá domáceho
násilia, resp. týrania. Poškodená nie je pasívna, emočne zabrzdená a bezmocná osoba, ktorá by sa
podriaďovala vôli partnera, nevykazuje známky týranej osoby.

Popísané osobnostné charakteristiky poškodenej v spojení so zvyškom vykonaného dokazovania v
prejednávanej veci zakladajú dôvodné podozrenie o možnosti považovať jej výpoveď z prípravného
konania, následkom ktorej bolo vznesenie obvinenia, za dostatočne presvedčivú a dôveryhodnú a na
takej úrovni, aby bolo možné na jej základe ako prakticky jedinom kľúčovom a usvedčujúcom dôkaze,
bez akýchkoľvek pochybností uznať obžalovaného za vinného v prejednávanej veci.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov

pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v
prospech obžalovaného.

V prejednávanej veci nastala taká dôkazná núdza, že súd vzhľadom na zásadu „in dubio pro reo“, t. j. „v
pochybnostiach v prospech“, obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V prejednávanej veci neexistujú

také dôkazné prostriedky, ktoré by mohli odstrániť uvedené pochybnosti o tom, či sa skutok vôbec stal
ako je popísaný v skutkovej vete, a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ

sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sarozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.
1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).