Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/1234/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118321909
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118321909.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: V., práv. zast.: JUDr. Milan Slebodnik,
advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, proti povinnej: JUDr. Adriana
Krajníková, advokátka s t.č. pozastaveným výkonom advokácie, so sídlom Advokátskej kancelárie
Kuzmányho 57, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31308708, vykonávanej súdnou
exekútorkou: JUDr. Galina Juhászová, so sídlom exekútorského úradu Palackého 2, 044 01 Košice,

IČO: 35559292, pod sp. zn. 375EX 238/2018, na vymoženie pohľadávky vo výške 20 000 eur
s príslušenstvom, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
38Ek/1234/2018 zo dňa 25. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1234/2018 zo
dňa 25. marca 2020, z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému priznáva náhradu trov konania o sťažnosti, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 234,82 eura, ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením
sp. zn. 38Ek/1234/2018 zo dňa 25. marca 2020 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinnej na

zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol,
že oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 234,82 eura, ktoré
budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinná v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť.

3. Právny zástupca oprávneného považoval sťažnosťou napadnuté rozhodnutie za správne, úplné a
preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Sudca k veci udáva nasledovné:

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť.7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v

napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom
ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Nad rámec uvedeného sudca dodáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje aj s vyjadrením právneho
zástupcu oprávneného, ktorý tvrdí, cit: „ ...bez ohľadu na to, či je povinná označená ako JUDr. Adriana
Krajníková, advokátka so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 308 708, alebo ako JUDr.

Adriana Krajníková, Poštová 540/13, 040 01 Košice - Staré mesto, nar. 19.4.1968, vždy ide o jeden a ten
istý právny subjekt, ktorého totožnosť je zachovaná bez ohľadu na to, ktorým zo zákonných spôsobov
je tento právny subjekt označený. V oboch prípadoch ide o tú istú fyzickú osobu s nerozdielnou právnou
subjektivitou, pričom jej označenie IČOm len vyjadruje to, že má oprávnenie na podnikanie (v tomto
prípade výkon slobodného povolania), avšak nemá absolútne žiadny vplyv na jej právnu subjektivitu. Ak

by sa prijalo tvrdenie povinnej, že fyzická osoba má odlišnú právnu subjektivitu od tej istej fyzickej osoby
avšak už so statusom podnikateľa (povinná udáva že ide o dva samostatné subjekty práva), zánikom
oprávnenia na podnikanie by došlo aj k zániku tejto druhej právnej subjektivity. Dostali by sme sa tak
do absurdnej situácie, kedy by fyzická osoba po ukončení podnikateľskej činnosti nezodpovedala za
svoje záväzky, ktoré vznikli pri jej podnikaní, pretože by za nich zodpovedal „iný subjekt“, ktorý by v

takomto prípade ukončením podnikania zanikol. Takáto právna konštrukcia právnej subjektivity fyzickej
osoby však nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Povinnou označené rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 320/2016 nepotvrdzuje tvrdenia povinnej o dualite právnej
subjektivity fyzickej osoby podnikateľa. Ňou citovaná pasáž je vytrhnutá z kontextu a v skutočnosti
nepredstavuje názor Ústavného súdu SR, ale je len časťou podania sťažovateľa, ktorú Ústavný súd

SR odcitoval vo svojom uznesení pri popise obsahu sťažnosti sťažovateľa. Kompletná citácia tohto
odseku uznesenia tak znie: „Podľa názoru sťažovateľa «krajský súd Uznesením zo dňa 01.12.2015, sp.
zn. 5CoE/52/2015 (ďalej aj „Rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrh na
zastavenieexekúciezamietol.Súdargumentovaltým,žepodľajehonázorusúfyzickáosoba-podnikateľ
a fyzická osoba - nepodnikateľ, aj napriek tomu, že ide o tú istú osobu, dva samostatné subjekty

práva.».“ V tom istom uznesení Ústavný súd ďalej uviedol, že „Krajský súd v napadnutom uznesení
poukázal na skutočnosť, že právny poriadok rozlišuje záväzkovoprávne vzťahy v zmysle Občianskeho
zákonníka a Obchodného zákonníka a na skutočnosť, že nárok na vymoženie pohľadávky vznikol na
základe uplatnenia zmenky, ktorú sťažovateľ vystavil ako fyzická osoba - nepodnikateľ, teda nešlo o
právny vzťah súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou. Na základe toho krajský súd sťažovateľovi

vysvetlil, že ustanovenie § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má účinky iba voči obchodnoprávnym
záväzkom podnikateľa, a nie voči občianskoprávnym záväzkom fyzickej osoby, hoci de facto ide o jednu
a tú istú fyzickú osobu.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že v tomto prípade sa Krajský súd v Banskej
Bystrici, rovnako ako ani Ústavný súd Slovenskej republiky nezaoberali priamo právnou subjektivitou

fyzickej osoby podnikateľa, ale účinkami zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu
vo vzťahu k záväzkom dlžníka, ktoré nevznikli pri podnikateľskej činnosti dlžníka, ktorým je fyzická osoba
podnikateľ.PovinnouoznačenérozhodnutieÚstavnéhosúduSRtakmáúplneinýzmyselakoprezentuje
povinná, takže v tomto konaní ani nie je použiteľné.“

11. Zároveň sudca poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu
podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že
pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú
podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do

dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce
na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti,
sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.12. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd
nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.
mája2009,sp.zn.II.ÚS200/09,zprávnejvetyktoréhovyplýva,žeodôvodnenierozhodnutianemusídať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania,

a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.
ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS

340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú
upravené náležitosti odôvodnenia.

13. Oprávnený si za podanie vyjadrenia k sťažnosti uplatnil trovy právneho zastúpenia.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

16. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného

plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

18. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie
a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na
pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

19.Vychádzajúcztarifnejhodnotyvýškyvymáhanéhopeňažnéhoplneniavsume20000eur,súdpriznal

oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za
úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 185,07 eura. Trovy právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby po pripočítaní režijného paušálu a 20% DPH tak predstavujú sumu vo výške
234,82 eura /185,07 eura + 10,62 eura (režijný paušál za rok 2020) + DPH 39,13 eura/. Priznané trovy
budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti

tohto uznesenia.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.