Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216217806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu

JUDr.ErikyTischlerovejaJUDr.RóbertaFoltána,vovecižalobkyne:KPLUSSLOVAKIAs.r.o.,Trhovisko
1228/10, Dunajská Streda, IČO: 46 593 616, zastúpenej: FORTITUDINE, s.r.o. Advokátska kancelária,
Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, IČO: 47 257 067, proti žalovanej: TM-STAV, s.r.o., Benkova
Potôň 357, Horná Potôň, IČO: 31 408 320, zastúpenej advokátom: Mgr. Marek Laktiš, Mariánska 8,
Nitra, o zaplatenie 56.229,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 29. júna 2018 č. k. 15Cb/163/2016-292, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
56.229,75 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 5.229,50 eur od 31.7.2016
do zaplatenia, 0,02 % denne zo sumy 9.661,70 eur od 11.8.2016 do zaplatenia, 0,02 % denne zo sumy
10.362 eur od 18.8.2016 do zaplatenia, 0,02 % denne zo sumy 5.984,70 eur od 27.8.2016 do zaplatenia,
0,02 % denne zo sumy 1.770,45 eur od 3.9.2016 do zaplatenia, 0,02 % denne zo sumy 23.016,40 eur
od 10.9.2016 do zaplatenia, 0,02 % denne zo sumy 205 eur od 24.9.2016 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 324 ods. 1, § 365,
§ 369, § 439 ods. 4, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562, §
564 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka (ďalej len „nariadenie“).
Vecne dôvodil tým, že medzi stranami vznikol v máji 2016 obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý bol
založený zmluvou o dielo dojednanou ústne, na základe objednávky - žiadosti žalovanej o vypracovanie
cenovej ponuky na dodanie a montáž výplne otvorov na objekte „Penzión Jolán s reštauráciou v
Číčove“ podľa predloženého výpisu okien z projektovej dokumentácie uvedenej stavby. Na predmetnú
objednávku predložila žalobkyňa žalovanej cenovú ponuku z 1.2.2016, ktorá bola zo strany žalovanej,
za súhlasu investora stavby - spoločnosti VOCATIO, spol. s r.o., v mene ktorej koná konateľka - p. M.

I., odsúhlasená. Tým bol zavŕšený proces uzavretia platnej ústnej zmluvy o dielo medzi žalobkyňou ako
zhotoviteľom (subdodávateľom) a žalovanou ako objednávateľom (hlavným dodávateľom pri uvedenej
stavbe) s presne vymedzeným predmetom zmluvy (diela) - dodanie a montáž výplne otvorov podľa
špecifikácie v cenovej ponuke č. V95 z 1.2.2016, ako aj s presne stanovenou cenou jednotlivých položiekdiela a výslednou cenou za celý predmet diela vo výške 75.920,80 eur. Uvedené nebolo medzi stranami
sporné. Žalovaná v konaní nenamietala realizáciu a dodanie všetkého materiálu, ako aj celého objemu
prác zo strany žalobkyne, spochybňovala však, že by žalobkyni vznikol nárok na úhradu ceny diela

v uplatnenom rozsahu z dôvodu nekvalitného a vadného prevedenia prác žalobkyňou. Podľa názoru
žalovanej dosiaľ nedošlo k včasnému a riadnemu zhotoveniu diela bez vád a zároveň k jeho riadnemu
odovzdaniu a prevzatiu, a teda žalovaná nie je z uvedeného dôvodu v omeškaní s plnením ceny diela.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu sa pri platobných
podmienkach dohodli na tom, že úhrady za dodanú časť materiálu a vykonané čiastkové práce budú

realizované priebežne, vždy po prebratí jednotlivých častí diela s tým, že čiastkové plnenie zakaždým
prevezme stavbyvedúci na základe dohody so žalovanou podpísaním príslušného zápisu v montážnom
denníku (súd prvej inštancie pritom poukázal na odpor žalovanej, vyjadrenie žalobkyne z 12.6.2017,
výsluch stavbyvedúceho), a podľa týchto podkladov z preberania prác následne vystaví žalobkyňa ako
zhotoviteľ faktúru. Tento spôsob platenia ceny diela potvrdzovala aj skutočnosť, že žalovaná vyžadovala
od žalobkyne predloženie zápisu z montážneho denníka ako dokladu preukazujúceho odovzdanie

jednotlivých častí diela, keď listom z 26.8.2016 vrátila žalobkyni vystavenú faktúru s odôvodnením, že
k nej nie je priložený doklad potvrdený stavbyvedúcim. Samotnú skutočnosť, že žalobkyňa fakturovala
a bola oprávnená fakturovať samostatne jednotlivé dodávky materiálu a prác, odovzdané žalovanej
uvedeným spôsobom, žalovaná počas celého konania nesporovala. Tvrdeniu žalovanej v odpore, že
v prípade čiastočného plnenia zo 4.7.2016 išlo o automatickú úhradu z titulu akéhosi preddavku bez

toho, že by mala žalovaná vedomosť o vadách prác žalobkyne, nezodpovedali skutkové zistenia súdu
z výsluchu konateľa žalovanej, ktorý uviedol, že predmetná platba bola priamo za prvú už uskutočnenú
dodávku časti diela. Spôsob platenia ceny diela etapovite vyplýval aj z výsluchu konateľa žalobkyne, ako
aj konateľky investora M. I., ktorá potvrdila, že predmetné okná a dvere mali byť zaplatené na základe
čiastočných faktúr, a to na základe dohody so žalobkyňou, že každý týždeň dodá jedno podlažie, avšak

nakoniec s tými dodávkami meškala 5 mesiacov. Omeškanie potvrdila aj žalobkyňa avšak z dôvodu, že
žalovaná nebola schopná podpísať so žalobkyňou písomnú zmluvu o dielo, ako aj z dôvodu, že investor
zmenil rozsah a povahu vykonávaných prác v porovnaní s odsúhlasenou cenovou ponukou v čase, keď
už prebiehala realizácia príslušných dodávok a prác, resp. až po osadení týchto elementov. Súd prvej
inštancievtejtosúvislostizdôraznil,žečasovýposunprácvporovnaníspôvodnepredpokladanoudobou

dodania a vykonania celkového diela žalobkyňou, nemôže ovplyvniť zmluvnými stranami dohodnutý
spôsob splácania ceny diela. Mal za to, že podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvné
strany pri ústnej zmluve o dielo dohodli popri pevne určenej celkovej cene diela aj okamih vzniku
práva žalobkyne na zaplatenie tejto ceny (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) tak, že žalobkyni ako
zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie ceny diela v splátkach, resp. na zaplatenie jej jednotlivých

splátok samotným odovzdaním dielčej časti diela, a to čiastkových prác a materiálu, za ktoré žalobkyňa
následne vyfakturuje príslušnú časť - splátku ceny diela podľa odsúhlasenej cenovej ponuky. Pri vzniku
nároku na zaplatenie ceny vo väzbe na odovzdanie jednotlivých častí predmetu diela v danom prípade
nebolo podstatné, aby bolo celkové dielo vykonané riadne, a teda bez akýchkoľvek vád. Žalobkyňa bola
preto oprávnená cenu diela fakturovať po častiach tak, ako ich žalovaná, resp. stavbyvedúci na základe

dohody so žalovanou, preberala, čo ani v konaní žalovaná nenamietala. Žalovaná bola povinná takto
vyfakturovanú sumu žalobkyni zaplatiť, inak sa dostala do omeškania s úhradou peňažného záväzku a
žalobkyni z tohto titulu vzniklo právo účtovať aj úrok z omeškania v zákonnej výške.
Súd prvej inštancie tiež vykonaným dokazovaním zistil, že k odovzdaniu diela zhotoviteľom a jeho
prevzatiu objednávateľom fakticky došlo umožnením žalovanej ako objednávateľovi s dielom nakladať

v dohodnutom mieste, pričom predmetná stavba so zabudovanými položkami diela, ktoré dodala
žalobkyňa, bola skolaudovaná a dielo je v súčasnosti v užívaní investora. Dielo tak bolo žalovanej
fakticky odovzdané realizáciou v poradí poslednej dodávky materiálu a prác podľa zápisu z montážneho
denníka z 15.9.2016. V konaní nebolo preukázané, že sa ako podmienka riadneho vykonania a
odovzdania diela mala spísať zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela. Vo vzťahu k listu žalovanej

z 21.9.2016, v ktorom žalovaná žalobkyni oznámila, že faktúry žalobkyne nebudú uhradené, kým
neodovzdá výplne otvorov v takej kvalite, na ktorej sa strany sporu ústne dohodli a žalobkyňa ich vo
svojej cenovej ponuke aj deklarovala, mal súd prvej inštancie za to, že takýto následný postoj žalovanej
nebol oprávnený. Možnosť stanovenia takejto odkladacej podmienky pre zaplatenie jednotlivých splátok
ceny diela nevyplýval zo skutkových zistení súdu. Poukázal pritom na výsluch konateľky investora,

ktorá uviedla, že ona a konateľ žalovanej sa spolu dohodli, že kým žalobkyňa neodstráni vytknuté
vady, tak dovtedy jej nebudú zaplatené faktúry a o tejto skutočnosti bola informovaná žalobkyňa. Tento
postup tak nebol dopredu dohodnutý medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane samotnej
žalobkyne. K tvrdeniu žalovanej počas konania o tom, že práce žalobkyne na diele vykazujú vady,o ktorých na pojednávaní dňa 17.4.2018 predložila aj zoznam, súd uviedol, že pre priznanie ceny
diela nebolo nutné, aby sa súd s týmito vadami bližšie zaoberal, keďže to nemá vplyv na povinnosť
objednávateľa plniť oprávnenú sumu zhotoviteľovi v dohodnutej lehote splatnosti podľa vystavených

faktúr. Prípadné požadovanie odstránenia vád diela v tomto konaní by neovplyvnilo výšku žalovanej
ceny diela. Žalovaná v podaní z 9.5.2018 žiadala u žalobkyne odstránenie vád (u vád odstrániteľných)
a následne poskytnutie zľavy z ceny diela (u vád neodstrániteľných). Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti uviedol, že prípadná voľba, t. j. faktické uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela zo strany
žalovanej, právna možnosť uplatnenia takéhoto nároku (prípadne zmenou pôvodného nároku) za

daných skutkových okolností, ako ani kvalifikované oznámenie tejto voľby žalobkyni neboli vykonaným
dokazovaním preukázané. Poukázal na to, že žalovaná počas celého konania namietala, že nedošlo
ani k samotnému odovzdaniu diela (čo je základom pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za prípadné
vady diela) a vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zároveň uviedla, že len ak nedôjde k
mimosúdnemu urovnaniu sporu budú prípadné nároky z vád, resp. náklady a škoda náležitým spôsobom
uplatnené voči žalobkyni. Z uvedeného jednoznačne vyplývalo neuplatnenie týchto nárokov do začatia

predmetného konania a tiež, že takéto nároky neboli riadne uplatnené ani do rozhodnutia súdu. Nakoľko
žalovaná v konaní preukazovala len existenciu (napr. aj odborným stanoviskom znaleckej organizácie
č. 40-04/2017 z 3.2.2017, zápismi v stavebnom denníku) a včasnosť reklamácií vád, pričom relevantne
nepreukázala aj náležité uplatnenie peňažných nárokov z vád diela, súd prvej inštancie nemal dôvod
bližšie skúmať okolnosti v súvislosti s existenciou a reklamáciami vád diela. Nebol preto ani dôvod

na nariadenie znaleckého dokazovania ohľadom zisťovania povahy vád za účelom stanovenia presnej
výšky prípadného dosiaľ neuplatneného peňažného nároku žalovanej zo zodpovednosti za vady diela,
resp. iného nároku. Prípadné peňažné nároky žalovanej z vadného plnenia (vrátane budúcich nárokov),
ktoré žalovaná do rozhodnutia súdu riadne neuplatnila (ich kvalifikované uplatnenie a právnu možnosť
uplatnenia vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu dostatočne nepreukázala), nebolo možné uspokojiť

v tomto konaní prípadným započítaním na povinnosť žalovanej plniť žalobkyni. V danej súvislosti
prvoinštančný súd poukázal i na ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje primerané
použitie ustanovenia § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka aj pri zmluve o dielo, ktoré prichádza do úvahy
vtedy, ak objednávateľ z nárokov zo zodpovednosti za vady uplatní právo na odstránenie vád. Žalovaná
však nepreukázala, že by u zhotoviteľa uplatnila nárok na odstránenie takých presne špecifikovaných

vád, ktoré sú odstrániteľné a ktoré by žalobkyňa neodstránila, resp. nebola ochotná odstrániť napr.
v dodatočne určenej lehote (žalobkyňa taký svoj úmysel aj viackrát v konaní deklarovala). Súd prvej
inštancie skonštatoval, že uvedené by však bolo fakticky nemožné, pretože v tom bráni postoj samotnej
žalovanej (a aj investora), ktorá počnúc septembrom 2016 zakázala vstup pracovníkov žalobkyne na
predmetnú stavbu (aj za účelom vykonania opráv). Preto prípadná aplikácia uvedeného ustanovenia by

neprichádzala do úvahy.
Súd tiež poznamenal, že zvyšné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania nepripustil, pretože ich
vykonanie nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že by spôsobili predlžovanie
konania a oddialenie meritórneho rozhodnutia. V danej veci bol skutkový stav veci dostatočne zistený.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.

1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne
v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/,

g/, h/ CSP. Dôvodila, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tomu, či dielo bolo z faktickej stránky
vyhotovené riadne. Žalovaná pritom opakovane počas konania navrhla ako dôkaz vykonanie miestnej
obhliadky diela, ktorá by bola vyústením procesu identifikácie vád vrátane ich povahy, ktorý prebiehal
už pred začatím konania. Súd taktiež odignoroval návrh na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý
mal sporovým stranám a súdu poskytnúť objektívne vodiacu líniu v rámci rozhodovacej činnosti ohľadne

striktne technických záležitostí, pričom komplikovaná technická povaha vadného plnenia žalobkyne
to vyslovene vyžadovala. Súd opomenul, že pred otvorením prvého pojednávania v rámci pokusu
o zmier sporových strán došlo aj zo strany žalobkyne k uznaniu, že dielo malo nedostatky a bola
ochotná rokovať o ich odstránení. Z odôvodnenia rozsudku ďalej nie je zrejmé, ako súvisí dohodnutý
spôsob platenia ceny diela po etapách s povinnosťou žalobkyne vyhotoviť dielo riadne a prečo súd

v tejto časti zároveň prezumuje riadne zhotovenie diela a oprávnenosť nároku žalobkyne. Poukázala
na neexistenciu písomnej formy zmluvy, a teda explicitného ustanovenia, podľa ktorého bolo možné
bez akýchkoľvek pochybností určiť, že strany sa dohodli na okamihu vzniku práva žalobkyne na
zaplatenie ceny diela. Mala za to, že ide o účelovú domnienku a spochybnila, že by bol zo stranykonateľa žalovanej, investora alebo stavbyvedúceho písomne alebo výpoveďou potvrdený uvedený
spôsob okamihu vzniku práva žalobkyne na zaplatenie ceny diela. Preto je potrebné posudzovať okamih
vzniku nároku žalobkyne na zaplatenie ceny diela až momentom riadneho odovzdania diela v zmysle

§ 554 a nasl. Obchodného zákonníka. K tejto právnej skutočnosti nedošlo a dielo riadne odovzdané
nebolo. Za nesprávny tiež považovala záver súdu, že žalovaná nepožiadala o vyhotovenie zápisnice
o prevzatí diela v zmysle § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z podania žalovanej z 19.10.2016
vyplýva, že žalovaná v danom čase považovala dielo za neodovzdané a riadne nezhotovené, pričom
žalobkyňa bola vyzvaná, aby v súčinnosti so žalovanou boli jednotlivé už predtým vytknuté vady aj ich

povaha opätovne obhliadkou identifikované a stanovený spôsob technického riešenia ich odstránenia.
Potreba zápisničného prevzatia logicky vyplývala aj s ohľadom na technickú náročnosť a nákladnosť
diela ako takého. Žalovanej ďalej nebolo zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel záveru,
že k odovzdaniu diela fakticky došlo umožnením žalovanej s dielom nakladať. Z obsahu súdneho
spisu nevyplýva, že by súd v rámci dokazovania vyžiadal kolaudačný spis, takže otázka, či bolo dielo
riadne odovzdané a spĺňa technické normy, bola súdom riešená na základe dohadu. Súd prvej inštancie

tiež porušil zásadu náležitého zistenia skutkového stavu, keď konštatoval, že pre priznanie ceny diela
nebolo nutné, aby sa súd s vadami bližšie zaoberal, keďže to nemá vplyv na povinnosť objednávateľa
plniť oprávnenú sumu zhotoviteľovi v dohodnutej lehote splatnosti vystavených faktúr. Konaním súdu
prvej inštancie, kedy túto podstatnú zložku prípadu odignoroval, došlo k porušeniu zásady rovnosti
strán a k odňatiu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Súd bol povinný tvrdenia žalovanej

vziať do úvahy a navrhovaným znaleckým dokazovaním a miestnou obhliadkou určiť opodstatnenosť
namietaných vád, ich rozsah a povahu a následne zohľadniť tieto vady a z nich uplatnené nároky pri
určovaní oprávnenosti a výšky uplatňovaného peňažného nároku žalobkyne. Považovala za protirečivé
konštatovanie súdu, že žalovaná nemohla uplatňovať nároky z vád, nakoľko sama namieta faktické
neodovzdanie diela. Účelové bolo konštatovanie súdu ohľadom nevpustenia pracovníkov žalobkyne do

priestoru stavby, nakoľko žalovaná objasnila, že zástupcov žalobkyne opodstatnene vykázala zo stavby
v jeden konkrétny termín pre vyhrážanie sa zo strany žalobkyne. S ohľadom na okolnosti žalovaná
riadne postupovala v zmysle § 562 a nasl. Obchodného zákonníka a neobstojí konštatovanie súdu
prvej inštancie, že tento postup nepreukázala. V súvislosti s aplikáciou § 439 Obchodného zákonníka
mala za to, že priebežne splnila všetky náležitosti uplatnenia nárokov z vád, pričom vzhľadom na

komplexnosť a technickú náročnosť vád nebola objektívne možná ich bezodkladná špecifikácia. Súd
prvej inštancie na jednej strane považuje skutočnosti v prospech žalobkyne za preukázané len na
základe domnienok a sekundárne relevantných faktov (konštatovanie oprávnenosti uplatneného nároku
na výlučne základe domnienky tzv. etapového odovzdania diela) a na druhej strane bagatelizuje a
neprihliada na obranné námietky žalovanej (neodovzdanie diela, vady diela, včasné oznámenie vád

diela, nedodržanie technických postupov, absencia certifikátov v čase zhotovovania postupov, použitie
iných menej kvalitných materiálov než bolo dohodnuté).

3. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o priznaní žalobkyňou uplatnenej
ceny diela na tzv. etapovitom platení ceny diela, kedy úhrady za dodanú časť materiálu a vykonané
čiastkové práce mali byť realizované vždy po prebratí jednotlivých častí diela s tým, že čiastkové plnenie

prevzal stavbyvedúci na základe dohody so žalovanou podpísaním príslušného zápisu v montážnom
denníku a podľa týchto podkladov z preberania prác následne vystavila žalobkyňa ako zhotoviteľ faktúru.6. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

7. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

8. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho

riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

9. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

10. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

11. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

12. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak

objednávateľ neoznámi vady diela a/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b/ bez zbytočného
odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa
odseku 1, c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu
diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

13. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na
účinky vedené v odseku 2.

14. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ

však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

15. Podľa § 439 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu
medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre

určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Kupujúci môže o zľavu
znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať
jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa §
502. Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom
predávajúcehovykonaťprávapodľaodseku2alebopoužiťprávonazľavunazapočítaniespohľadávkou

predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri
právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1. Do doby odstránenia vád nie je
kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli
odstránené.

16. Ustanovenie § 548 Obchodného zákonníka, ktoré je dispozitívne, upravuje povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo, pričom uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Zmluvné
strany môžu časový okamih ako aj spôsob zaplatenia ceny dohodnúť tak, ako im to v konkrétnom
prípade vyhovuje, či už v čase alebo po čase splnenia alebo dokonca pred časom splnenia. Obchodný
zákonník im v tomto nekladie žiadne obmedzenia. Zmluvné strany si teda môžu dohodnúť povinnosť

objednávateľa zaplatiť cenu diela aj tak, že táto bude viazaná na ukončenie diela s vadami. Ak sa strany
dohodnú, že cena diela bude platená postupne v určitých etapách, je pre vznik práva na zaplatenie ceny
diela relevantná táto dohoda a nie požiadavka zákona vykonanie diela. (prof. JUDr. Oľga Ovečková,
DrSc., 1. 2. 2007, Bulletin slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2007 / Bulletin SAK - 1-2/2007)17. Odvolateľka namietala, že v prípade záveru o etapovitom platení ceny diela sa jedná o účelovú
domnienku súdu prvej inštancie vzhľadom na neexistenciu písomnej formy zmluvy, preto je potrebné

posudzovať okamih vzniku nároku žalobkyne na zaplatenie ceny diela až momentom riadneho
odovzdania diela v zmysle § 554 a nasl. Obchodného zákonníka. Súčasne namietala, že k tejto právnej
skutočnosti nedošlo a dielo riadne odovzdané nebolo, a to vzhľadom na vadnosť diela. Nebolo jej tiež
zrejmé, ako súvisí dohodnutý spôsob platenia ceny diela po etapách s povinnosťou žalobkyne vykonať
dielo riadne.

18. Záver súdu prvej inštancie, že zmluvné strany pri ústnej zmluve o dielo dohodli popri pevne určenej
celkovej cene diela aj okamih vzniku práva žalobkyne na zaplatenie tejto ceny (§ 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka) tak, že žalobkyni ako zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie jednotlivých splátok ceny
diela samotným odovzdaním dielčej časti diela, za ktoré žalobkyňa následne vyfakturuje príslušnú časť -
splátkucenydielapodľaodsúhlasenejcenovejponuky,jednoznačnevyplývazvykonanéhodokazovania

(výsluchy strán sporu, konateľky investora, stavbyvedúceho, či list žalovanej z 26.8.2016).

19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi stranami nebolo sporné, že zmluva o
dielo bola uzavretá len v ústnej forme (čo Obchodný zákonník umožňuje, resp. nestanovuje obligatórne
písomnú formu zmluvy o dielo). Ak si teda zmluvné strany ako subjekty obchodnoprávneho vzťahu

zvolia túto formu zmluvy o dielo (ako tomu bolo i v prejednávanej veci) musia si byť vedomé rizika
dôkaznej núdze v prípadnom spore. Žalobkyňa dohodnutý spôsob vzniku práva na zaplatenie ceny diela
(etapovite) tvrdila počas celého konania, pričom jej tvrdenia (ako vyplýva z obsahu spisu) preukázané
boli. Odvolací súd poukazuje na výsluch konateľa žalovanej, ktorý uviedol, že po osadení výplní otvorov
na 2. nadzemnom podlaží a potvrdení stavbyvedúcim prebehla prvá úhrada (na pojednávaní dňa

11.10.2017), na výsluch konateľky investora z 29.6.2018, ktorá uviedla, že okná a dvere mali byť na
základe dohody so žalobkyňou zaplatené na základe čiastočných faktúr a najmä na list žalovanej
z 26.8.2016, kde výslovne uvádza, že žalobkyni vracia faktúru z dôvodu, že k nej nie je priložený
stavbyvedúcim potvrdený doklad o odovzdaní a prevzatí prác. Výsluchom svedka - stavbyvedúceho
P. H. bolo zároveň preukázané, že bol oprávnený na prevzatie jednotlivých dodávok diela tak, že po

skontrolovaní ich kompletnosti vrátane montáže, potvrdil ich prevzatie v montážnom denníku.

20. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci/strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14.9.2011 sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

21. Vykonaním dokazovaním sa tak preukázali skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom splatnosti ceny
diela, teda žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nebola preto dôvodná
odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na domnienkach.
Je nepochybné, že v prípade absencie písomnej formy zmluvy o dielo, je možné skutočnosti týkajúce
sa obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami zisťovať najmä z výsluchov strán sporu, svedkov a

podporných dôkazov, ako tomu bolo i prejednávanej veci. Žalobkyňa bola v prejednávanej veci povinná
preukázať, že dielo v takom rozsahu, v ktorom si uplatňuje nárok na jeho zaplatenie v žalovaných
faktúrach, vykonané bolo. Žalobkyňa vzhľadom na predložené montážne denníky, ako aj výpovede
svedkov a tiež vzhľadom na vyjadrenia samotnej žalovanej, ňou fakturovaný rozsah prác (vrátane
dodávky materiálu) preukázateľne vykonala.

22. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že jej nie je zrejmé ako súvisí dohodnutý spôsob platenia ceny
diela po etapách s povinnosťou žalobkyne vykonať dielo riadne, odvolací súd uvádza, že k tomuto
sa dostatočne vyjadril súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v ods. 21 (a s týmto odôvodnením
sa odvolací súd stotožnil), keď uviedol, že na rozdiel od vykonania diela podľa § 554 Obchodného

zákonníka, ktoré zahŕňa jeho riadne ukončenie a odovzdanie objednávateľovi bez vád, samotné dodanie
a odovzdanie jednotlivých častí predmetu diela automaticky a bez ďalšieho v sebe nezahŕňa aj riadne
ukončenie diela. Pri vzniku nároku na zaplatenie ceny vo väzbe na odovzdanie jednotlivých častípredmetu diela preto v danom prípade nebolo podstatné, aby bolo celkové dielo vykonané riadne, a
teda bez akýchkoľvek vád.

23. K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva, že Obchodný zákonník umožňuje stranám zmluvy o dielo
dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nielen v nadväznosti na vykonanie diela, ale aj v
nadväznosti na odovzdanie diela. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne ukončenie a
odovzdanie predmetu diela objednávateľovi v mieste stanovenom podľa § 544 Obchodného zákonníka,
samotné prevzatie predmetu diela v sebe nezahŕňa jeho riadne ukončenie (porov. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 24.2.2011 sp. zn. 5 Obdo 11/2010).

24. V súvislosti s absenciou písomnej formy zmluvy o dielo sa naopak žalovaná dostala do dôkaznej
núdze ohľadom jej tvrdenia, že bolo dohodnuté odovzdanie a prevzatie celkového diela formou
zápisnice, čo vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, ako to správne skonštatoval i súd prvej
inštancie.

25. K tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa plnila podľa zmluvy o dielo vadne, a preto nesie zodpovednosť
za vadné plnenie, na základe ktorého ani nemohlo dôjsť k odovzdaniu diela riadne a včas, odvolací
opätovne zdôrazňuje, že medzi stranami sporu bolo dohodnuté platenie ceny diela etapovite, teda
žalobkyňa mohla požadovať platenie jednotlivých čiastočných faktúr bez ohľadu na to, že by dielo malo

vady a že by muselo byť platenie ceny diela - a to aj prípadných splátok naviazané na odovzdanie
diela, prípadne že by mala nárok na zaplatenie ceny diela až jeho celkovým odovzdaním. V praxi
nie je neobvyklé, že zmluvné strany dohodnú vznik práva na zaplatenie ceny diela v nadväznosti
na odovzdanie predmetu diela. Ak by totiž bolo dojednané platenie ceny diela v nadväznosti na
splnenie záväzku, nevzniklo by pri vadnom plnení zhotoviteľovi právo na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ

by teda doba vzniku práva na zaplatenie ceny nebola v zmluve dohodnutá a postupovalo by sa
podľa ust. § 548 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, bolo by možné žiadať zaplatenie ceny
diela len pri bezvadnom plnení, pretože dielo, ktoré je vadné, nie je možné podľa § 554 ods. 1
Obchodného zákonníka považovať za riadne vykonané dielo. V prejednávanej veci však bol preukázaný
dojednaný spôsob platenia ceny diela etapovite, a teda súd prvej inštancie nemohol postupovať podľa

dispozitívneho ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

26. Zmluvné dojednanie, v ktorom sa strany prípustným spôsobom odchýlia od dispozitívnej úpravy
právnej normy, nemôže súd opomenúť s odôvodnením, že jedna zo strán porušila svoju povinnosť.
Takýto dôvod, ktorý by bránil súdu v aplikácii zmluvného dojednania, právne predpisy nepoznajú a

nevyplýva ani z obsahu predmetnej zmluvy. Ak preto odvolací súd úplne odhliadol od zmluvného
dojednania riešiaceho odchylne od zákonnej úpravy nárok na doplatok ceny diela, právne pochybil
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 5.5.2014 sp. zn. 32 Cdo 546/2013).

27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že dielo nebolo odovzdané (s poukazom na jeho

vadnosť), odvolací súd uvádza, že ak sa žalovaná bránila tvrdenou vadnosťou diela, tak zákonite toto
dielo muselo byť ňou prevzaté, aby mohlo dôjsť k jeho posúdeniu, či dielo má alebo nemá vady. Uvedené
platí o to viac, ak v konaní nebola sporná skutočnosť, že dielo bolo skolaudované a v súčasnosti je v
užívaní investora. V tejto súvislosti neobstojí námietka žalovanej, že súd si nevyžiadal kolaudačný spis,
keďskutočnosť,žedieloboloskolaudovanéajevužívaníinvestoravkonanípotvrdilasamotnážalovaná,

ako aj investor. Z toho potom možno ďalej jednoznačne vyvodiť, že dielo už aj samotná žalovaná
ako hlavný zhotoviteľ odovzdala objednávateľovi - investorovi (nemohla by ho pritom odovzdať, ak by
jej fakticky odovzdané žalobkyňou ako podzhotoviteľom nebolo). Nebola preto dôvodná ani námietka
žalovanej o protirečivých tvrdeniach súdu prvej inštancie, keď tento jasne uviedol, že dielo nebolo
odovzdané formálne, ale bolo odovzdané žalovanej fakticky realizáciou v poradí poslednej dodávky

materiálu a prác podľa zápisu z montážneho denníka z 15.9.2016.

28. Ak má zhotovené dielo vady, vzniká objednávateľovi nárok z vadného plnenia, kedy sa záväzok
zhotoviť dielo mení na záväzok z vadného plnenia a aplikuje sa ust. § 560 Obchodného zákonníka. K
tomuto odvolací súd zdôrazňuje, že ak by nebolo žalovanej dielo odovzdané a žalovanou prevzaté, bolo

by vylúčené uplatňovanie nároku z vád, ktorého priznania sa žalovaná v tomto konaní domáha. Nároky
z vád diela možno priznať až po tom, ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 ods.
1 Obchodného zákonníka). Má sa teda na mysli dielo zhotovené (porov. rozsudok Krajského súdu vTrnave z 28.1.2020 sp. zn. 21Cob/86/2019, ktorý bol predmetom prieskumu v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 57/2021).

29. V súvislosti s namietanou vadnosťou diela, je odvolací súd toho názoru, že prvoinštančný súd v
dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie ohľadom skutočnosti, či vady diela žalovaná notifikovala
zákonným spôsobom, z ktorého vyvodil vecne správne skutkové a právne závery. Vytknutie vád,
resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotnoprávny úkon. Obchodný
zákonník síce kogentne neupravuje, ako má vyzerať oznámenie o vadách, ale ak je oznámenie

o vadách považované za právny úkon, musí predovšetkým spĺňať predpoklad určitosti. Zákonná
požiadavka určitosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu,
vyjadrenia akým spôsobom sa vady prejavujú a v akom rozsahu. Ich konkretizácia musí byť vykonaná
spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj
voľba zodpovednostného nároku, t. j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť,
musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom (porov. ust. § 436, § 437

Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 564 Obchodného zákonníka).

30. Žalovaná v konaní nepreukázala, že takýto úkon vôbec uskutočnila a že by ho zrealizovala
včas. Pokiaľ teda prvoinštančný súd k obrane žalovanej o vadnosti diela neprihliadol, postupoval
správne. Odvolací súd dodáva, že žalovaná nepreukázala notifikáciu vád konkrétnym, jasným a určitým

spôsobom, preto odvolací dôvod vadnosti diela nebol opodstatnený. Na uvedenom závere nič nemení
ani list žalovanej z 21.9.2016 (a ani z 31.10.2016), ktorý obsahovo nemohol byť vyhodnotený ako
reklamácia - notifikácia vád, resp. uplatnenie zodpovednostného nároku, keďže táto listina nespĺňala
požiadavku konkrétnosti a určitosti popisu vád žalovanou. Súpis vád predložený žalovanou v priebehu
konania dňa 17.4.2018, t.j. viac ako rok a pol po faktickom odovzdaní diela (pričom v prípade tam

uvedených vád sa jedná o zjavné vady) taktiež s ohľadom na ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a
námietku žalobkyne nebolo možné vyhodnotiť ako včasnú reklamáciu. Pokiaľ ide o odborné stanovisko
znaleckej organizácie z 3.2.2017, ktoré žalovaná pripojila k svojmu odporu, tu síce boli niektoré
vady identifikované, avšak konkrétny zodpovednostný nárok, ktorým by sa mohol súd prvej inštancie
zaoberať, si žalovaná s ohľadom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka v priebehu konania

neuplatnila.

31. Ak žalovaná v podaní z 9.5.2018 (pozn.: konanie sa začalo 16.11.2016) žiadala u žalobkyne
odstránenie vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie zľavy z ceny diela u vád
neodstrániteľných, súd prvej inštancie správne konštatoval, že uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela

zostranyžalovanej,právnamožnosťuplatneniatakéhotonároku(prípadnezmenoupôvodnéhonároku),
ako ani kvalifikované oznámenie tejto voľby žalobkyni neboli vykonaným dokazovaním preukázané.
Odvolací súd dodáva, že ani prípadná požiadavka na odstránenie vád diela (ak by aj bola uplatnená
riadne a včas) nemá vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni cenu diela spôsobom medzi
nimi dohodnutým (etapovite). Pokiaľ si žalovaná nezaplatením ceny diela (s výnimkou sumy 3.547 eur

uhradenej na základe prvej faktúry) mienila uplatniť nárok na zľavu z ceny diela (§ 439 Obchodného
zákonníka), ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaná nepreukázala, že by u zhotoviteľa
uplatnila nárok na odstránenie takých presne špecifikovaných vád (s dátumom ich uplatnenia a ich
konkretizáciou), ktoré sú odstrániteľné a ktoré by žalobkyňa neodstránila, resp. nebola ochotná odstrániť
v dodatočne určenej lehote. K tomuto názoru odvolací súd zdôrazňuje, že zľava z ceny sa určuje ako

rozdiel medzi hodnotou diela bez vád a diela s vadami, preto nemôže byť ľubovoľne určená. Žalovaná
nepreukázala opodstatnenosť nároku na zľavu z ceny a zadržanie sumy, ktorú žalobkyni nezaplatila.

32. Vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania (obhliadkou a znaleckým posudkom) súdom prvej inštancie
namietanom žalovanou v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné. Žalovanou na pojednávaní dňa

17.4.2018 (resp. písomným podaním zo 4.5.2018) navrhnutý dôkaz obhliadkou diela nedisponoval
vypovedacou potenciou, nakoľko týmto dôkazným prostriedkom je možné zistiť len aktuálny stav, a teda
nie stav diela v čase jeho faktického odovzdania (15.9.2016). Rovnako ako v prípade obhliadky, tak i
vykonanie dokazovania znaleckým posudkom by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by boli vady riadne
a čas žalovanou reklamované a v súvislosti s tým, tiež konkrétne zodpovednostné nároky uplatnené, k

čomu zo strany žalovanej v prejednávanej veci nedošlo. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
ak ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „ústavný súd“), v ktorom ústavný súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom
konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a

následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené
predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,

ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať
určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd
neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť
k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé
súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať

len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne
neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z
priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu
bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 30.9.2010 sp. zn. I. ÚS 350/08).

34. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Všetky skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.

35. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia
o trovách prvoinštančného konania.

36. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

39. Písomné vyhovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová (sudca
spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.