Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 26, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Pc/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116222915
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116222915.8

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: W. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. V. č. XXX,
t.č. bytom D. XXX proti 1/ mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W. T., , nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX a 2/ mal. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX trovy konania
vo výške 250,- Eur, a to v mesačných splátkach po 25,- Eur zročných vždy do 25. dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia, až do úplného vyrovnania tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 205,60 Eur, na účet Okresného súdu
Trenčín, atovmesačnýchsplátkachpo 25,-Eurzročnýchvždydo25.dňavmesiaci,počnúcmesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom proti W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX domáhala určenia
otcovstva k mal. Z. K. a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

2. Navrhovateľka svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX, potom, ako jej bol
doručený znalecký posudok č. 59/2019 zo dňa 18.12.2019 znalca z odboru genetiky Doc. RNDr.
Vladimíra Feráka CSc., z ktorého záveru vyplývalo, že otcovstvo označeného muža voči vyšetrovanému

dieťaťutrebapokladaťzajednoznačnevylúčené,zobralasvojnávrh nazačatiekonaniavcelomrozsahu
späť a žiadala, aby súd konanie zastavil.

3. Kolízny opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2020 uviedol, že so zastavením
konania nesúhlasí. Ako dôvod svojho nesúhlasu uviedol, že je v záujme maloletej Z., aby bolo
zachovanéjejprávopoznaťsvojuidentituanavrhol,abymatkanapojednávanívyjadrilasvojestanovisko

k určeniu otcovstva k maloletej Z..

4. Označený otec dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 23.6.2020 uviedol, že so zastavením konania nesúhlasí,
nakoľko jeho otcovstvo je podľa znaleckého posudku z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA vylúčené
a súčasne požiadal súd o náhradu trov konania, ktoré zaplatil, a to v podobe preddavku na znalecké
dokazovanie vo výške 250,- Eur.5. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti

zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

6. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, súd konanie podľa citovaných zákonných ustanovení
zastavil. Súd konštatuje, že v danom prípade ide o konanie, ktoré sa začína iba na návrh, preto súd pri

rozhodovaní o zastavení konania na základe späťvzatia navrhovateľky posudzoval vážnosť dôvodov,
pre ktoré kolízny opatrovník maloletého dieťaťa i označený otec so zastavením konania nesúhlasili.
Súd pritom zohľadňoval skutkové a právne špecifiká vrátane povahy uplatneného nároku, ale aj
dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania. Na základe uvedeného
súd uzavrel, že dôvody nesúhlasu so zastavením konania, či už zo strany kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa alebo označeného otca nemožno považovať za vážne. Súd poukazuje na to, že v

prípade konania o určenie otcovstva ide o konanie, v ktorom rozhodnutie súdu závisí od znaleckého
dokazovania, pričom v danom prípade bol vypracovaný znalecký posudok z odboru genetiky, odvetvia
analýza DNA, z ktorého záveru vyplýva, že otcovstvo označeného muža voči vyšetrovanému dieťaťu
treba pokladať za jednoznačne vylúčené. Na základe uvedeného súd považoval ďalšie pokračovanie v
konaní v rozpore so zásadou hospodárnosti, najmä s poukazom na to, že v jednom konaní môže byť

účastníkom konania iba jeden označený otec, pričom v danom prípade znalecký posudok otcovstvo
označeného otca vylúčil. Rovnako súd nepovažoval za dôvodný nesúhlas so zastavením konania zo
strany muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, z dôvodu, že o nároku na náhradu trov konania súd
rozhoduje na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a takýmto rozhodnutím je aj uznesenie o
zastavení konania. Súčasne súd poukazuje na to, že matke dieťaťa, prípadne Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny nič nebráni, aby podali nový návrh na určenie otcovstva k mal. Z. a to proti mužovi, ktorého
otcovstvo je skutočne pravdepodobné.

7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

9. Podľa § 55 CMP Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

10. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

11. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

12. Podľa Čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto zákona alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach sa uplatňuje
základná zásada, vyjadrená v ustanovení § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak. Výnimky z tejto zásady stanovujú ustanovenia §
53 až § 56 CMP. V danom prípade bolo konanie o určenie rodičovstva zastavené z dôvodu späťvzatia
urobeného navrhovateľkou nadväzne na výsledok znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že
otcovstvo označeného muža je vylúčené. Vo veci vzhľadom na späťvzatie návrhu nebol vydaný
rozsudok, ktorým by súd návrhu navrhovateľky vyhovel, resp. ho zamietol a preto nemožno konštatovať

úspech žiadneho z účastníkov konania a ani aplikovať ustanovenie § 53 CMP, podľa ktorého môže súd
vo veciach určenia rodičovstva priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech,
proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Okolnosti daného prípadu
odôvodňujú podľa názoru súdu priznať označenému otcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke vzmysle § 55 CMP. Podľa tohto ustanovenia možno účastníkovi priznať náhradu trov konania aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a nevyžaduje sa, aby účastník mal úspech v
konaní. Súd zohľadnil, že navrhovateľka v návrhu ako aj na pojednávaní uvádzala, že v čase rozhodnom

pre splodenie dieťaťa nemala intímny pomer s iným mužom, intímne sa v tom období stýkala len s
označeným otcom a styky boli chránené. Označený otec otcovstvo k maloletej dcére navrhovateľky
neuznával, vo svojom vyjadrení k návrhu uvádzal, že navrhovateľka sa v rozhodnej dobe intímne
stretávala s inými mužmi a na pojednávaní potvrdil jeden intímny styk s navrhovateľkou. Napokon
zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec po odbere biologického materiálu od navrhovateľky,

maloletej a označeného otca vyplynulo, že otcovstvo označeného otca k maloletej je vylúčené. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka nehovorila pravdu v tom smere, že v čase rozhodnom pre
splodenie dieťaťa nemala intímne styky s inými mužmi. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd
za to, že je spravodlivé, aby súd priznal označenému otcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu
trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Tieto trovy by
nevznikli pokiaľ by navrhovateľka v návrhu za otca označila skutočného biologického otca, teda iného

muža, u ktorého je otcovstvo k maloletej dcére navrhovateľky pravdepodobnejšie, či už z dôvodu, že
sa navrhovateľka s ním stýkala bez ochrany, resp. častejšie alebo z iných dôvodov.

14. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 57 CMP, v zmysle ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania štátu rozhodne súd aj bez návrhu. Keďže však Civilný mimosporový poriadok,

ani Civilný sporový poriadok neobsahujú výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré
platil (proti komu má štát nárok na náhradu trov konania a za akých podmienok), je potrebné o náhrade
trov konania štátu rozhodovať za použitia článku 3 Základných princípov Civilného mimosporového
poriadku, ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon
tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky
právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Z uvedeného dôvodu, keď

nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia CMP, príp. CSP na otázku
náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady
trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CMP. Takýmto požiadavkám
najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi

konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorého účastníka konania predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, v
ktorom by mu súd oslobodenie priznal. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a
princípom, na ktorých spočíva CMP a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných
vzťahovzohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáukyadoterajšiuustálenúrozhodovaciupraxnajvyšších

súdnych autorít. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ktoré upravovalo náhradu trov
konania štátu. Výsledok konania nemožno stotožňovať s úspechom alebo neúspechom účastníka v
konaní. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. bolo možné priznať štátu nárok na
náhradu trov konania aj vtedy, ak nebol vo veci vydaný rozsudok, ale konanie skončilo uznesením o

zastavení konania. V danom prípade bolo súdne konanie zastavené, a to z dôvodu späťvzatia návrhu
na začatie konania navrhovateľkou, potom ako bol vypracovaný znalecký posudok z odboru genetiky,
odvetvia analýza DNA, z ktorého záveru vyplýva, že otcovstvo označeného muža voči vyšetrovanému
dieťaťu treba pokladať za jednoznačne vylúčené. Navrhovateľka vyvolala toto konanie, návrh podala
proti mužovi, ktorého otcovstvo bolo málo pravdepodobné a jeho otcovstvo bolo napokon aj vylúčené

znaleckým dokazovaním. Štátu vznikli v tomto konaní trovy. Trovy štátu predstavujú trovy znaleckého
dokazovania, ktoré štát platil na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 20Pc/20/2016-65 zo dňa
15.06.2018 vo výške 50,- Eur (časť preddavku na znalecké dokazovanie) a na základe uznesenia
tunajšieho súdu č.k. 20Pc/20/2016-127 zo dňa 13.01.2020 ( znalečné vo výške 155,60 Eur). Štát
uvádzané trovy znaleckého dokazovania platil z dôvodu, že preddavok na trovy tohto dôkazu nezložila

navrhovateľka. Navrhovateľke bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov a šetrením jej pomerov
z potvrdenia o pomeroch zo dňa 20.7.2020 nebolo zistené, žeby na strane navrhovateľky boli dôvody
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhovateľka totiž má pracovný pomer dojednaný
na dobu neurčitú, dosahuje zárobok vo výške 500 Eur mesačne, pričom jej mesačné výdavky spojenés bývaním predstavujú 40 Eur na vodu, 50 eur na elektrinu, 200 Eur na nájom, mesačne vynakladá
na cestovanie 60 Eur, na lieky 30 Eur, má v starostlivosti mal. Z., ktorá nastupuje do školy, s čím sú
spojené výdavky na školské pomôcky v sume 50 až 100 Eur. Súd teda v prejednávanej veci vzhľadom na

výsledokkonania,keďtotobolozastavenéprespäťvzatienávrhunavrhovateľkouvzhľadomnavylúčenie
otcovstva označeného muža na základe znaleckého posudku, a keďže na strane navrhovateľky nebolo
zistené splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol tak, že navrhovateľku
zaviazal na náhradu trov konania štátu v plnom rozsahu. Navrhovateľka nezložila preddavok na trovy
nariadenéhoznaleckéhodokazovania,hocijejsúdtútopovinnosťuložilaumožniljejsplniťtútopovinnosť

v splátkach a vykonanie tohto dôkazu bolo aj v jej záujme. Preddavok na trovy znaleckého dokazovania
zložil v sume 250 Eur len označený otec, a preto označeného otca nemohol súd zaviazať ani na pomernú
náhradu trov konania štátu, ktoré platil štát ohľadom znaleckého dokazovania.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. Podľa § 234 ods. 1 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

19. Podľa Čl. 6 ods. 2 CSP, súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného
stavu a sociálneho postavenia.

20. V súlade s § 232 ods. 4 CSP a Čl. 6 ods. 2 CSP, súd umožnil navrhovateľke zaplatiť náhradu trov
konania označenému otcovi i štátu v splátkach, tak, ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto uznesenia.
Z tlačiva pre dokladovanie pomerov navrhovateľky doručeného tunajšiemu súdu dňa 20.07.2020
súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti AMV, spol. s r.o., druh vykonávanej práce:
dokladanie tovaru, s mesačnou mzdou vo výške 500,- Eur. Býva v prenajatom

byte, jej výdavky na bývanie predstavujú sumu 290,- Eur, výdavky na lieky sumu 30,- Eur mesačne a
cestovné do zamestnania sumu 60,- Eur mesačne. Navrhovateľka sa stará o jedno nezaopatrené dieťa,
ktoré v septembri nastupuje do 1. ročníka základnej školy, s čím má spojené zvýšené výdavky. Z tlačiva
pre dokladovanie pomerov označeného otca doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.7.2020 vyplýva, že
označený otec je zamestnaný ako hasič - záchranár s mesačným príjmom vo výške 1.200,- Eur. Býva

u rodičov, jeho výdavky na bývanie predstavujú sumu 120,- Eur mesačne a výdavky na cestovné
do zamestnania sumu 50,- Eur mesačne. Na základe vyhodnotenia osobných a najmä zárobkových
pomerov účastníkov konania mal súd za to, že navrhovateľke je potrebné vzhľadom na jej sociálnu
situáciu umožniť hradiť trovy konania označeného otca i trovy štátu v splátkach, pričom považoval za
primerané splátky v prípade trov označeného otca i trov štátu vo výške po 25,- Eur mesačne. Súčasne

mal súd na základe zistených pomerov označeného otca za to, že umožnenie navrhovateľke hradiť
trovy konania v splátkach nezasiahne mimoriadne nepriaznivo do majetkovej sféry označeného otca.
Omeškanie zo strany navrhovateľky čo i len s jednou splátkou bude mať za následok stratu výhody
splátok.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní .