Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 7, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208234
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2316208234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu:

OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpeného splnomocnencom:
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: Ludovic L?rincz, nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 378,16 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 378,16 Eur, úroky vo výške 104,94 Eur, úroky z omeškania
k 28.4.2016 vo výške 7,52 Eur, poplatky vo výške 55 Eur, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo
sumy 378,16 Eur od 29.4.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde I. inštancie a na súde II. inštancie v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
378,16 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 6.5.2011 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. XXXX
XXXX 11 RSU, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 427 Eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s príslušenstvom a poplatkami podľa zmluvy o úvere.

2. Žalobca k návrhu priložil nasledovné listinné dôkazy: zmluvu o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre
obyvateľstvo č. XXXX XXXX XX RSU, všeobecné obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a.s.,
výzva na zaplatenie záväzku po splatnosti zo dňa 9.3.2012 s doručenkou, výzva na zaplatenie záväzku
po splatnosti zo dňa 18.2.2014 s doručenkou, výzva, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa
20.3.2014 s doručenkou, štatút splatenia úverového účtu č. XXXXXXXX k XX.X.XXXX.

3. Súd vyzval žalovaného, aby sa k predmetnej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Podaním zo dňa 15.1.2018 zobral žalobca žalobu v časti uplatnených úrokov vo výške 6,55 späť a
žiadal, aby súd konanie v tejto časti zatavil.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.1.2018 tak, že konanie v časti

o zaplatenie sumy 6,55 Eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z dôvodu, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneným nárokom. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
trovy konania nepriznal.6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) a f) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže, aby
žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti výroku II. rozsudku zaplatil sumu 378,16 eur, úrok vo výške

320,01 eur za obdobie do 28.04.2016, úroky z omeškania vo výške 7,52 eur za obdobie do 28.04.2016,
poplatky vo výške 55,- eur, úroky vo výške 28 % ročne zo sumy 378,16 eur od 29.04.2016 do zaplatenia
a úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 378,16 eur od 29.04.2016 do zaplatenia a žalobcovi
prizná náhradu trov konania. V odvolaní žalobca uviedol, že zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere
pre obyvateľstvo č. XXXXXXXX XXRSU zo dňa 6.5.2011 obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z.z. K náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť si
uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 6.5.2011, kedy vtedajšia platná právna úprava vyžadovala
uviesť v zmluve len adresu predávajúceho (teda nie veriteľa ako to vyžaduje súčasná platná právna
úprava), na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a táto požiadavka sa týkala len
zmlúv o viazanom spotrebiteľskom úvere, kedy predávajúci tovaru je zároveň veriteľom alebo veriteľ

využíva služby predávajúceho tovaru pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Predmetná zmluva o úvere nemá povahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, a preto sa uvedené
ustanovenie na ňu v tom čase nevzťahovalo. Zároveň uviedol, že adresa na podanie reklamácie a
sťažnostijevprípadežalobourovnakáakoadresajehosídla,atedajeuvedenávzáhlavízmluvyoúvere.
V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s daným argumentom žalobcu a mal za to, že v predmetnej

zmluve absentuje náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit vs.
Bíróová.Vzhľadomnauvedené,nemožnosúhlasiťsnázoromsúdu,žepreabsenciunáležitostiuvedenej
v § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch by sa mal celý úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov. K náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca

uviedol,žemázato,ževýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovsúriadneuvedené
v čl. IV. bode 1. zmluvy o úvere a to konkrétne: informácia o výške splátok je uvedená v 2. stĺpci tabuľky
v čl. IV. bode 1 zmluvy o úvere, informácia o počte splátok je uvedená v 1. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode
1 zmluvy o úvere a informácia o termíne splátok je uvedená v 3. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode 1 zmluvy o
úvere. Podľa názoru žalobcu, v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje povinnosť
uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov samostatne a nielen
explicitne, ale k takémuto výkladu nemožno dospieť ani výkladom predmetného ustanovenia. V zmysle
§ 27 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s jeho prílohou č. l sa zákonom o spotrebiteľských
úveroch prevzali do nášho vnútroštátneho právneho poriadku právne záväzné akty EÚ a to Smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS; ako aj jej neskoršia zmena v zmysle Smernice Komisie 2011/90/
EÚ zo 14. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I k smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES. Žalobca má teda za to, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch žalobca nemal vôbec povinnosť do zmluvy o úvere samostatne uviesť, aká časť každej splátky

bude započítaná na istinu a aká na úroky, resp. poplatky. Žalobca tak konštatuje nielen s ohľadom na
gramatický výklad daného ustanovenia, z ktorého vôbec nemožno dospieť k takejto povinnosti (bez
neprípustnéhodopĺňaniaobsahuustanovenia),aletaktiežspoukazomnaeurokonformnývýkladzákona
o spotrebiteľských úveroch v súlade so Smernicou a vyššie uvedenou judikatúrou ESD. Rovnaký záver
o neexistencii povinnosti veriteľa uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere amortizačnú tabuľku (rozpis

každej splátky zvlášť na istinu, zvlášť na úroky a zvlášť na poplatky), vyplýva aj zo systematického
výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch ako celku, kedy zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere upravuje v § 9 ods. 2 písm. 1) ako obligatórnu náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere i „právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky podľa ods. 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu

určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. T.
j. pri komplexnom pohľade na úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, použitím gramatického,
systematického a eurokonformného výkladu § 9 ods. 2 písm. k) je zjavné, že úmyslom zákonodarcu
nebolo, aby takáto amortizačná tabuľka musela byť súčasťou zmluvy o úvere, ale musí byť spotrebiteľovi
poskytnutá na požiadanie. Ako vyplýva zo Smernice a vyššie uvedených rozhodnutí ESD, úmyslom

zákonodarcutoanibyťnemohlo.Akbyzákonodarcadozákonaospotrebiteľskýchúverochnapriektomu
takúto povinnosť pre veriteľa zakotvil (pričom máme za to, že takýto záver vôbec z textu ustanovenia
nemožno vyvodiť žiadnym výkladom), takéto prípadné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch
byboloneaplikovateľné,pričompoukazujemenajmänanálezÚstavnéhosúduSRPL.ÚS3/09zjanuára2011. S ohľadom na vyššie uvedené sa žalobca domnieva, že právny záver súdu o absencii náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch v zmluve o úvere predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.

7. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu o neunesení dôkazného bremena,
nakoľko žalobca v žalobe zo dňa 3.5.2016 a následnom vyjadrení zo dňa 12.1.2018 splnil všetky
zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 132 CSP. Zo znenia žaloby žalobcu, jeho následného
vyjadrenia, ako aj z pripojených dôkazov je zjavné, že žalobca v zmysle čl. 1 bod 1 zmluvy úvere

poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 427 eur. Pohľadávku z úveru poskytnutého
žalovanému podľa zmluvy o úvere vedie žalobca na úverovom účte, ktorý je vnútorným (technickým)
účtomžalobcu,č.12626449/5200.Výpiszúverovéhoúčtuzaobdobieodposkytnutiaúverudo8.11.2017
bol prílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.1.2018. Z tohto výpisu z úverového účtu taktiež jasne vyplýva,
že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 6.5.2011 v sume 427 eur. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
12.1.2018 uviedol, že žalovaný z poskytnutej istiny úveru vo výške 427 eur spolu uhradil v prospech

istiny úveru sumu 46,08 eur. Rozdiel predstavuje sumu 380,92 eur, ide o celkovú neuhradenú istinu.
Žalobca si však v žalobe uplatnil istinu v sume 378,16 eur; rozdiel v sume 2,76 eur vznikol z dôvodu
premlčania neuhradenej splátky žalovaného, ktoré si žalobca voči žalovanému žalobou neuplatnil a
požaduje len nepremlčanú istinu a to vo výške 378,16 eur. Taktiež na danom výpise z úverového
účtu sú zobrazené úhrady pohľadávky, ktoré boli realizované inkasom z bežného účtu žalovaného č.

12626430/5200 vedeného u žalobcu. Na výpise z úverového účtu sú zaznamenané úhrady vždy k
určitému dátumu, pričom z úhrady vyplýva aká suma bola žalovaným uhradená, a aká časť z úhrady
sa použila na úhradu istiny, úroku, úroku z omeškania a poplatkov. S poukazom na vyššie uvedené má
žalobca za to, že preukázal výšku poskytnutého úveru, výšku všetkých úhrad zrealizovaných žalovaným,
ako aj opodstatnenosť výšky pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou a zároveň dôrazne poukazuje na §

151 ods. 1) CSP. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca domnieva, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t. j. že žalobca neuniesol
dôkazného bremena ohľadom skutočností tvrdených v žalobnom návrhu.

8. Žalobca v odvolaní ďalej nesúhlasí s konštatovaním súdu, že jednorazový poplatok za spracovanie

úveru vo výške 33 eur, dohodnutý v čl. V. bodu 1 písm. a) zmluvy o úvere, je neprijateľná zmluvná
podmienka. V zmysle § 53 ods. 1 druhá veta OZ sa za neprijateľné podmienky nepovažujú zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Žalobca má za to, že poplatok za spracovanie úveru predstavuje dohodu zmluvných strán o cene

hlavného predmetu plnenia, ktorá spĺňa podmienky uvedené v 53 ods. 1 druhá veta OZ, a preto
nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Poplatok za spracovanie resp. poskytnutie úveru nie je zakázaný
ani podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je možné v
prípade poskytnutia spotrebiteľského úveru od spotrebiteľa požadovať zaplatenie poplatkov, pokiaľ sú
tieto jednoznačne a zreteľne definované v zmluve o spotrebiteľskom úvere; pričom táto požiadavka v

prípade poplatku za spracovanie úveru vo výške 33 eur bola splnená. Poplatku za spracovanie úveru je
stanovený pevnou sumou (33 eur), t. j. je to zložka ceny, ktorá je určito, jasne a zrozumiteľne určená (a
naviac ide o individuálne dojednanie v zmluve). Posúdenie zmluvného poplatku za spracovanie úveru
vo výške 33 eur ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, predstavuje podľa právneho názoru žalobcu
nesprávne právne posúdenie veci.

9. Žalovaný odvolanie nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

10. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo
20.8.2019 tak, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a

vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné.
Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Pochybenie súdu spočíva v tom, že žalobu zamietol bez pojednávania, hoci žalobca nemal žiadnu
vedomosť, že by niektoré skutkové tvrdenia medzi stranami boli sporné, pretože v danom prípade sa

žalovaný k veci vôbec nevyjadril a súd svoj názor v konaní pred vydaním rozhodnutia neprezentoval ani
v rámci prípadného predbežného prejednania sporu a ani vo veci nevytýčil pojednávanie, na ktorom by
umožnil žalobcovi právne argumentovať a rozhodnutie súdu ovplyvniť. Žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie nemal žiadnu možnosť spoznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadompresvedčivosti žaloby, v dôsledku čoho nemohol účinne realizovať procesné práva, ktoré mu podľa
zákona prislúchajú. Nemal možnosť a ani žiadny dôvod prípadné nejasnosti súdu vysvetliť a nemal
možnosť ani žiadny dôvod produkovať žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré nepovažoval

za sporné a preto rozhodnutie súdu o zamietnutí jeho žaloby pre neunesenie dôkazného bremena
môže byť pre neho prekvapivé. Odvolací súd k ďalším odvolacím námietkam uviedol, že pokiaľ súd
prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu absencie náležitostí v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. c) a k), tak odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Pokiaľ sa týka náležitosti
podľa písm. c), tak odvolací súd sa tu stotožňuje s argumentáciou odvolateľa v odvolaní s tým, že

navyše v osobe žalobcu sa jedná o veriteľa a o bankový subjekt, pričom odvolací súd mal za to, že
trvanie na tom, aby u banky bola uvedená adresa, na ktorej možno reklamovať, je čistým formalizmom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie ako aj
nesprávne právne posúdenie odvolací súd musel rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom
rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu

prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec preskúmať, zaoberať sa vecnou a právnou správnosťou
a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na istinu, úroky a poplatky, za tým účelom v súlade
s § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných
hmotnoprávnych ustanovení, následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania

vrátane odvolacieho (§ 396 ods. 1 a 3 CSP).

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa rozumie: a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

17. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 7.1.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Súd v
súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v ich neprítomnosti.

18. Na pojednávaní súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého zmluva
o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0260 3003 11 RSU zo dňa 6.5.2011 je uzatvorená
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a preto sa v ďalšom konaní zaoberal len nárokom žalobcu na
uplatnenú istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky.19. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 378,16 Eur ako nesplatenú istinu úveru,
sumy 326,56 Eur ako nezaplatený úrok k 28.4.2016, sumy 7,52 Eur ako nezaplatený úrok z omeškania

k 28.4.2016, sumy 55 Eur ako poplatky, bežného úroku vo výške 28% p.a. zo sumy 378,16 Eur od
29.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% p.a. zo sumy 378,16 Eur od 29.4.2016 do
zaplatenia, ktorý mu mal vzniknúť na základe zmluvy o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č.
0260 XXXX XX RSU zo dňa 6.5.2011, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 427
Eur.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba o zaplatenie sumy 378,16 Eur s
príslušenstvom bola podaná dôvodne len z časti. Zo žaloby ako aj z predložených listinných dôkazov súd
zistil, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil, následkom čoho žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 7.4.2014, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 20.3.2014. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný ďalšie úhrady nevykonal. Žalovaný bol v konaní nečinný,

tvrdenia žalobcu nepoprel a preto ich súd považoval za nesporné a návrh považoval za dôvodný v časti
uplatnenej úverovej istiny vo výške 378,16 Eur, zosplatnených a neuhradených zmluvných úrokov vo
výške 104,94 Eur do zosplatnenia, úroku z omeškania vyčísleného žalobcom k 28.4.2016 vo výške 7,52
Eur, poplatkov vo výške 55 Eur a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

21. V časti zmluvného úroku vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 378,16 Eur od
29.4.2016 do zaplatenia súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd mal za preukázané, že strany
si dojednali zmluvný úrok 28% ročne do konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola v
zmluve dohodnutá ku dňu 6.5.2018, žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu
celého úveru skôr, a to k 7.4.2014, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne

splatným. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru si pritom nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z

omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Pri zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie celej pohľadávky naraz, čo znamená pre
dlžníka sankciu v podobe straty výhody splátok. Zosplatnením úveru veriteľovi vzniká právo požadovať
vrátenie celej dlžnej sumy vrátane zmluvných úrokov (do zosplatnenia) naraz s tým, že pokiaľ dlžná
suma nebude v stanovenej lehote naraz uhradená veriteľovi, veriteľ vzniká nárok na úroky z omeškania.
V prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu ohľadom nárok na zmluvný úrok aj po zosplatnení

úveru, na strane veriteľa by došlo k značnej výhode oproti dlžníkovi, ktorý by bol sankcionovaný nie len
povinnosťou okamžitého splatenia celej pohľadávky ale aj povinnosťou naďalej platiť zmluvné úroky,
ako aj povinnosťou platiť úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal
dohodnutý úrok z istiny do splatnosti, ktorý si žalobca uplatnil aj po zosplatnení istiny.

22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Vzhľadom na to, že sa žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením úverovej istiny vo výške 378,16
Eur a žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 1% ročne, súd žalobcovi priznal nárok na
úroky z omeškania vo výške 1% ročne od 29.4.2016 do zaplatenia.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.26. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie úspech (neúspech mal len
v nepatrnej časti úrokov), súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.