Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120206022
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120206022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,právnezastúpený:RemediumLegal,s.r.o.,Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: W. K., E.. X.XX.XXXX, I. XXX XX P. XXX, o
zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
01.10.2020, č. k. 16Csp/90/2020 -151 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.“

2. Vec právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1-4, § 54a, § 100 ods. 1, 2, 3, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods.
1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3.Rozhodnutieodôvodnilzistením,žeprávnypredchodcažalobcuSlovenskásporiteľňa,a.s.ažalovaná
uzatvorili dňa 16.7.2010 zmluvu o osobnom účte (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorého bolo vedenie
bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Listom zo dňa 17.10.2016 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 30.9.2016 vo výške 57,08 eur. Listom

zo dňa 29.06.2017 právny predchodca žalobcu odstúpil Zmluvy, pričom žiadal o úhradu pohľadávky vo
výške 352,18 eur, v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Listom zo dňa 22.08.2019 právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z nepovoleného debetu na účte fyzickej
osoby ku dňu 22.08.2019 v sume 384,41 eur. Listom zo dňa 10.12.2019 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 9.12.2019
postúpil pohľadávku na žalobcu. Listom zo dňa 23.04.2020 označeným ako „Pokus o zmier“ žalobca
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 486,49 eur. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že

žalovaná v predmetnom úverovom vzťahu vykonala debetné operácie spolu vo výške 45.861,59 eur a
kreditné operácie spolu vo výške 46.269,41 eur.4. V ďalšom súd uviedol, že posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako veriteľ s poukazom na

predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o bežnom
účte nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V zmysle § 54a OZ
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Vzhľadom k
tomu, že sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s § 54a OZ ex offo skúmal, či nárok
nie je premlčaný, pretože premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne

zabezpečiť. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.

Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
posledný reálny obrat na účte žalovanej bol vykonaný dňa 06.06.2016, a teda v uvedený deň právny
predchodca žalobcu mal nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a
aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť

právnemu predchodcovi žalobcu dňa 07.06.2016, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok
rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal
žalobca na súd dňa 22.05.2020, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ale aj trojročnej
objektívnej premlčacej doby a takýto nárok v zmysle § 54a OZ nie je možné vymáhať, a preto súd žalobu
zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nevyslovil predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval

pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie
dôkazov. Tým súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca namietal nesprávne právne
posúdenie veci, keď súd uzavrel, že nárok uplatnený v tomto konaní nie je pohľadávkou zo zmluvy,
ale bezdôvodným obohatením. Žalobca rovnako namietal posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Súd aplikoval ust. § 54a OZ, avšak v prípade,

ak prijatie plnenia jednej strany zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia druhej strane,
tak vzájomný vzťah medzi stranami nemôže byť posúdený ako spotrebiteľský. Žalobca považuje za
absurdné, aby sa osoba v postavení spotrebiteľa mohla bezdôvodne obohatiť.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.§
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijať iný právny záver.10. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. K odvolacej námietke žalobcov o nesprávnom právnom posúdení (§ 365

ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O
omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Odvolacia námietka o nesprávnom posúdení
veci naplnená nebola.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekomformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov vo veci neodchýlil od

znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej
judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť ku záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie Ústavného súdu SR nahradiť jeho právny
názor svojim vlastným (I. ÚS 188/06).

12. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Vychádzajúczuvedeného,nielenustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,
ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy, sa
použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

14. Súd prvej inštancie správne uviedol vo svojom rozhodnutí, že právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 29.06.2017 (č.l. 16 spisu) od Zmluvy, na základe ktorej poskytol a viedol účet, odstúpil. Uvedené
žiadna zo strán sporu v konaní nerozporovala. Tiež súd prvej inštancie správne uviedol, že posudzovaný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou.

15. Pokiaľ ide o právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,
a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka,
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany
odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ust. § 351 ods. 1 umožňuje,
aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po

ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi
odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od
uvedeného, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie,
a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda

pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaný vzdať nemohol.
Aj keď ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom
zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na
následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie
žalovaného zhoršuje.16. Zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je jej zrušenie od začiatku. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného

obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci
právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne

konformný, a preto sťažnosť odmietol.

18. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo iba právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal ( § 457 Občianskeho zákonníka).

19. Nakoľko medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd prvej inštancie v zmysle
ust. § 54a Občianskeho zákonníka správne skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby
je preto rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení
všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Najneskôr ku dňu odstúpenia od zmluvy o bežnom účte
(29.06.2017) bola žalobcovi známa celková výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, teda
dňom 30.06.2017 začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Koniec 2-ročnej subjektívnej
premlčacej doby tak pripadol na deň 30.06.2017. Žaloba vo veci bola podaná na súde 22.05.2020,
teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak z dôvodu

premlčania s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka a vyššie uvedenou argumentáciou
týkajúcou sa posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľského žalobu zamietol.

20. K námietke žalobcu, podľa ktorej mal súd prvej inštancie vo veci nariaďovať pojednávanie, odvolací
súd uvádza, že ust. § 297 písm. b) CSP je formulované prostredníctvom troch spoločných znakov,

a to: jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a výška zákonného
cenzusu. Vec sama kritérium bagateľného cenzusu spĺňala, rovnako spĺňala kritérium jednoduchého
právneho posúdenia veci, keďže nárok uplatňovaný žalobcom mal označený hmotnoprávny základ. Čo
sa týka tretieho kritéria, a to nespornosti skutkových tvrdení strán, aj toto kritérium bolo naplnené, keďže
samotná žalovaná skutkové tvrdenia zo strany žalobcu nerozporovala. Uvedené tretie kritérium v zásade

nekonštatuje, či nesporné skutkové tvrdenia strán, majú byť aj substancované, resp. do akej miery má
dôjsť k ich konkretizovaniu. Cieľom týchto znakov ust. § 297 písm. b) CSP je, aby pojednávanie nebolo
potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je nevyhnutné prejednávať argumenty strán
týkajúce sa posúdenia samotného sporu.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie

žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania patrí žalovanej v súlade so
zásadou úspechu v sporovom konaní. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanej v priebehu
odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4
ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).