Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225107
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117225107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: U. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený advokátom
JUDr. Igorom Šafrankom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov č. 163/66 proti žalovanému: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B, v konaní právne zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia
55,64euraaourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 12Csp/321/2017-37 zo dňa 05.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v časti zamietavého výroku vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 55,64 eura s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,64 eura od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému
do zaplatenia.

Zrušuje rozsudok vo zvyšku zamietavého výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 sa žalobca
domáhal na žalovanom zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 55,64 eura, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55,64 eura od 2. dňa po dni doručenia žaloby žalovanému
do zaplatenia. Súčasne sa domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Spoločných
ustanoveniach k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo 06.06.2012,
v časti 3, bod 2. - 2.1 ., Splácanie Úveru/Revolvingového úveru, v znení : „Cetelem splátku použije na
úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ.,ZoRSÚ, prípadne podľa aktuálneho Sadzobníka

poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je
Dlžník poistený a príslušnej časti Úverovej istiny.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalobu odôvodnil tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
06.06.2012. Predmetom zmluvy bolo financovanie kúpy tovaru v hodnote 560,76 eura. Pri kúpe tovarupopri úvere zaplatil 57 eur. Žalovaný mu poskytol úver vo výške 503,76 eura s mesačnú splátku 55,94
eur, ročnou úrokovou sadzbou 23,40 %, RPMN 26,10 %, priemernou RPMN 46,18 % a s počtom
mesačných splátok 10. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver zmluva mala obsahovať

náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného
a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Zmluva mala obsahovať opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský
úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo, ak ide o zmluvu o viazanom
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch), ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), výšku
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Zmluva zákonom stanovené náležitosti neobsahuje preto je úver bezúročný a bez poplatkov,
keďže na úver boli realizované platby vo výške 559,40 eura a úver bol poskytnutý vo výške 503,76 eura,

žalovaný sa obohatil o sumu 55,64 eura a túto sumu ako bezdôvodné obohatenie má žalobcovi vydať.
Vo vzťahu k požiadavke určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedol, že toto zmluvné
ustanovenia umožňuje dodávateľovi, aby platby spotrebiteľa zarátaval najprv na úroky a poplatky a
nakoniec na istinu úveru. To má za následok založenie nevyváženého vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa
v otázkach platenia úveru. Plnenie dlhu sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie

dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Predmetná zmluvná podmienka je všeobecná a neurčitá, keďže zo zmluvy nevyplýva, aké konkrétne
poplatky má spotrebiteľ platiť. Na základe takejto zmluvnej podmienky si tak môže dodávateľ uplatňovať
voči spotrebiteľovi aj finančné nároky, na ktoré nemá zákonný nárok. Z daného zmluvného ustanovenia
navyše vôbec nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a spotrebiteľ preto nemá

vedomosť na aké položky a v akej výške sú jeho platby započítavané. Zmluvná podmienka je
neprijateľná, nešlo o individuálne dojednanie, nemohol ju odmietnuť ak chcel úver získať.
Súd konštatoval, že žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil, zmluva obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom. Vzniesol aj námietku premlčania, uviedol, že žalobca podal žalobu 14.12.2017,
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky odo dňa keď k

nemu došlo. Úroky a poplatky boli z jednotlivých predpísaných platieb uhrádzané postupne, posledná
splátka bola žalobcom uhradená 11.04.2013, splátky boli vykonané pred viac ako 3 rokmi pred podaním
žaloby a tak právo na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia z titulu, že časť úhrad sa
započítavala na úroky je premlčané v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe; nepreukázaný nárok bol na
súde uplatnený až dňa 14.12.2017, a teda údajný nárok žalovaný považuje za premlčaný. Vo vzťahu

k nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že odmieta tvrdenie žalobcu, že by
nemal na výber. Ak nesúhlasil s podmienkami poskytnutých úverov po tom ako si obsah zmluvy prečítal,
mohol návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu
pôsobiaceho na trhu. Žiadal preto, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená

medzi žalovaným a žalobcom, bolo poskytnutie dlžníkovi viazaného úveru s uvedenou cenou tovaru
alebo služby: 560 eur, priamou platbou predajcovi 57 eur, výškou úveru 503,76 eura, výškou mesačnej
splátky 55,94 eura, počet mesačných splátok 10, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci,
splatnosť prvej mesačnej splátky 15.07.2012, konečná splatnosť úveru 15.04.2013, výška úrokovej
sadzby 23,40 % ročne - fixná, RPMN 26,10 %, priemerná RPMN 46,18 %, celková čiastka k zaplateniu

559,40 eura, zvolený súbor poistenia: bez poistenia, poplatok za poistenie 0 %, spôsob čerpania úveru
jednorázovo bezhotovostne.
Podľa časti 3. spoločných ustanovení a zmluvy, bodu 2. Splácanie Úveru/Revolvingového úveru
bodu 2.1., Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Úver/Revolvingový úver, a to formou
dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak. Cetelem splátku

použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ/ZoRSÚ, prípadne podľa aktuálneho
Sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu
poistného, pokiaľ je Dlžník poistený a príslušnej časti úverovej Istiny, Pri výpočte úrokov z úveru
vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu
dní.

Podľa predložených poštových poukážok žalobca uhradil v počte 10 splátok žalovanému celý úver,
pričom posledná úhrada bola realizovaná 11.04.2013.
Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 25.05.2017 žalobca pri osobnom
stretnutí v sídle združenia, ktoré sa uskutočnilo 11.04.2017, doložil doklady o zmluve o úvere uzatvorenejso spoločnosťou Cetelem XXXXXXXXXXXXXXX. zo 06.06.2012 a informovaný bol o náležitostiach
spotrebiteľských zmluvných neprimeraných odplatách, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie posudzoval či nárok žalobcu

bol premlčaný alebo nie. Žalobcom bol predložený listinný dôkaz, že sa mal dozvedieť o bezdôvodnom
obohatení zo strany žalovaného až momentom kedy ho zo strany Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS získal. Tento dôkaz hodnotil ako nedôveryhodný, nakoľko ide o prehlásenie tretej
osoby v spore, už z názvu ktorej vyplýva, že stojí na strane občana spotrebiteľa a z hľadiska pravdivosti
žiadny iný dôkaz na preukázanie vierohodnosti prehlásenia produkovaný nebol. Súd prvej inštancie

uviedol, že je mu známe, že predmetné združenie vydáva množstvo obdobných formálnych prehlásení,
ktorých pravdivosť (istota, že skutočne došlo k oboznámeniu tvrdených skutočností z ich strany
spotrebiteľa) zostáva nepreukázaná. V danej právnej veci sa malo stretnutie uskutočniť 11.04.2017,
po 4 rokoch od zaplatenia poslednej splátky z úveru, po predchádzajúcom telefonickom kontakte
so žalobcom, čo znamená, že určité vedomosti - podozrenia o nesprávnosti z predmetnej zmluvy
musel žalobca mať už pred samotným telefonickým kontaktom, prečo by inak združenie kontaktoval

s predmetnou zmluvou. Súd prvej inštancie v tomto smere žalobcovi neuveril a mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno k vlastnému tvrdeniu o tom, kedy sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení.
Dozvedel sa totiž iba právny názor na informácie nachádzajúce sa v zmluve o úvere, informácie o
výške splátok, ktoré realizoval a keďže riadne splatil celý úver v riadnych splátkach, z toho vyplýva,
že jeho povinnosti zo zmluvy, ku ktorým sa zaviazal, mu boli jasné a zrozumiteľné. Žalobca poslednú

splátku na úhradu úveru zaplatil dňa 13.04.2013 vo výške 55,94 eura, predchádzajúce splátky nad
rozsah splatenia istiny boli uhradené ešte pred týmto dátumom. Dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr 13.04.2015, keďže žaloba bola podaná dňa 18.12.2017,
bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby
a ani samotného nároku už nebolo právne relevantné. Pre premlčanie preto žalobu v časti o vydanie

bezdôvodného obohatenia zamietol.
Nedôvodnú mal žalobu aj v časti žiadaného určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, zmluva bola
uzatvorená 06.06.2012, žaloba bola podaná na súde 18.12.2017, teda po viac ako 5 rokoch, posledná
splátka žalovaným bola zaplatená 11.04.2013, účinnosť zmluvy zanikla a žiadne povinnosti žiadnej
zo zmluvných strán z tejto zmluvy nemôžu vzniknúť. Žaloba o určenie neprijateľnej podmienky teda

neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Spornosť vzťahu
medzi žalobcom - spotrebiteľom a dodávateľom - žalovaným neexistuje, podľa súdu prvej inštancie
nie je možné rozhodovať o požadovanom určení v prípade, keď zmluvné podmienky, ktoré majú byť
posudzované zanikli iným spôsobom a to ešte v roku 2013. Pre nepreukázanie právneho záujmu
žalobcom súd žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ako nedôvodnú zamietol bez toho,

aby skúmal vecnú stránku žaloby vo vzťahu k tomuto nároku.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 451 ods.
1, 2, § 100 ods. 1, 2, na ustanovenia § 298 ods. 1, 2 CSP.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.
1, 2 CSP konštatujúc, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov

konania, o výške ktorých bude rozhodované samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol
žalobu z dôvodu premlčania nároku pre uplynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ide podľa

jeho názoru o omyl zásadného významu, ktorého sa súd prvej inštancie dopúšťa pri chápaní inštitútu
subjektívnej premlčacej doby a začatia jej plynutia, čo vyplýva z konštrukcie akejsi objektivizácie
subjektívnej premlčacej doby. Ako tiež vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd sa opiera o rovnako mylnú
judikatúru. Podľa žalobcu súd prvej inštancie subjektívnu premlčaciu dobu stotožňuje s objektívnou
premlčacou dobou. Pre správne posúdenie premlčania je podstatné pochopiť, že to znamená plynutie

premlčacej doby odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka. Na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka nadväzuje ustanovenie § 107 Občianskeho
zákonníka, z neho vyplýva kedy sa môže vykonať právo prvýkrát z hľadiska plynutia objektívnej a kedy
z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby. Z textu § 107 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obe
premlčacie doby, tak subjektívna ako aj objektívna, môžu začať plynúť v tom istom okamihu, čo bude

skôr výnimočné, ale vyplýva z neho aj to, že nezačnú plynúť v jednom okamihu, čo bude skôr pravidlom a
dokonca môže nastať situácia, že subjektívna premlčacia doba nezačne plynúť vôbec alebo oprávnený
sa dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, až po uplynutí
objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutiaobjektívnej premlčacej doby. K subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu naplnením predpokladov
vedomosti o bezdôvodnom obohatení a osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila, môže dôjsť kedykoľvek
v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. Ak oprávnený nadobudne subjektívnu vedomosť o

bezdôvodnom obohatení a o tom, kto zaň zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej doby,
námietke premlčania zo strany povinnej osoby už nedokáže úspešne čeliť. Začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby je viazané na preukázateľnú vedomosť oprávneného o dvoch skutočnostiach, prvou
je vedomosť o bezdôvodnom obohatení a druhou vedomosť o osobe, ktorá sa na úkor obohateného
obohatila. Pre kategóriu objektívnosti je podstatnou jej nezávislosť od ľudského vedomia, pre kategóriu

subjektívnosti je podstatou existencia vo vedomí, závislosť od vedomia, získanie vedomosti. Objektívna
premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia a subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné
obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a to
bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen

predpokladaná vedomosť oprávneného. Žalobca nevedel, že platby ktoré od neho žalovaný prijal nad
výšku istiny, od neho prijíma protizákonne, žil v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so
zákonomatentoomylspôsobilžalovanýporušenímspotrebiteľskéhopráva.AžodZdruženianaochranu
občana spotrebiteľa sa dozvedel, že žalovaný od neho prijal platby v rozpore so zákonom a že mu
predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že

naplatby,naktorépodľazákonaprávonemal,právomá.Podľažalobcuzákonvyžadujedokonaniestavu
vedomia oprávneného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných skutočnostiach. Nestačí teda
možnosť či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, oprávnený musí uvedenými vedomosťami reálne
disponovať, vedieť komu zaplatil, kedy a koľko neznamená, že vie, že platil nedôvodne, že sa veriteľ na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Zákon na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby nevyžaduje aby

získal len vedomosť o kvantite týchto skutočností, že sa stali, ale aj o ich kvalite, že došlo k porušeniu
jeho práv a k bezdôvodnému obohateniu a že môže podať žalobu. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby je irelevantná vedomosť o tom, že niečo objektívne existuje. Podstatná je vedomosť
o tom, čo to čo existuje je, poznanie, vedomosť, to je podstata subjektívnej premlčacej doby, a to bez
ohľadu na poznanie právnej kvalifikácie právneho vzťahu, ktorý laik, nie právnik spravidla nepozná a

ani poznať nepotrebuje a ani nie je potrebné, aby ktokoľvek oprávnenému právnu kvalifikáciu právneho
vzťahu vysvetľoval. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri svojich úvahách úplne vynechal obsah pojmu
subjektívny. Prehliada, že je to spotrebiteľ - človek, ktorý je nositeľom subjektívnych práv a povinností
a každý človek je z hľadiska svojej subjektívnej stránky iný. Ak teda súd prvej inštancie zamietol jeho
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nerozhodol správne. Nie je správne ani rozhodnutie súdu

prvej inštancie pokiaľ zamietol žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Podľa žalobcu
je vylúčené, aby sa spotrebiteľ v Slovenskej republike v príkrom rozpore s únijným právom nemohol
domôcť v individuálnom spotrebiteľskom spore určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá sa
nespája s peňažným plnením v zmysle § 298 ods. 2 CSP. Určovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nie je možné chápať tak ako to vyložil súd prvej inštancie, tento súd vykladá ustanovenie § 137 CSP

tak ako keby tento uzákonil taxatívny výpočet možných žalôb, brániac spotrebiteľovi podať žalobu o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nie je možné odignorovať význam slova „najmä“ v § 137
CSP, pričom platí, že podľa článku 3 ods. 2 CSP výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách vo vetách jasné a nepochybné. Žalobca poukázal na to, že už samotný Zákon č. 250/2007 Z.z.
mu poskytuje dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určovanie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky s cieľom ochrániť spotrebiteľa, keďže podľa § 3 ods. 3 tohto zákona má každý spotrebiteľ
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 tohto zákona môže
sa ako spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobca uviedol, že výklad
Civilného sporového poriadku, ktorý použil súd prvej inštancie, podľa ktorého by vlastne vôbec nebolo

možné určovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky je podľa jeho názoru v príkrom rozpore s článkom 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Žalobca preto žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený
aj vo vzťahu k tej časti, ktorou bola zamietnutá jeho žaloba v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím,
má za to, že dané rozhodnutie obsahuje riadne a presvedčivé odôvodnenie, súd náležitým spôsobom
vysvetlil akými úvahami dospel k svojmu rozhodnutiu. Pokiaľ súd prvej inštancie listinný dôkaz,
prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nepovažoval za vierohodný dôkaz, stýmto posúdením súdu sa plne stotožnil. Žalovanému sa nepodarilo vierohodne preukázať, že by
existovali dôvody, pre ktoré by bolo potrebné posunúť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
neskôr do budúcnosti. Pokiaľ žalobca vykonal poslednú splátku úveru vo výške 55,94 eura dňa

13.04.2013 pričom žalobu na súd podal dňa 18.12.2017, teda po 4 rokoch a 8 mesiacoch, je na
prvý pohľad zrejmé, že sa zo strany žalobcu jedná o uplatnenie premlčaného nároku a to či už s
poukazom na subjektívnu alebo objektívnu premlčaciu dobu. Napriek tomuto zjavnému premlčaniu sa
však žalobca snaží v konaní vyvolať dojem, že nárok premlčaný nie je s poukazom na formulárové
potvrdenie občianskeho združenia. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné uviesť to, že

ochrana slabšej strany sporu (spotrebiteľ) zo strany súdu nesmie byť bezbrehá a taktiež súd nesmie
tolerovať ani umožňovať zneužívanie tohto privilegovaného postavenia. Podľa žalovaného obdobne
možno súhlasiť s názorom súdu aj ohľadom absencie akéhokoľvek právneho záujmu spotrebiteľa
na rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Momentálne je skutkový stav taký, že zmluvný
vzťah medzi žalovaným ako veriteľom na strane jednej a žalobcom ako dlžníkom na strane druhej
neexistuje, akékoľvek rozhodnutie ohľadom platnosti či neplatnosti zmluvy, prípadne rozhodnutie o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy alebo neprijateľnej zmluvnej podmienke nedokáže žiadnym
spôsobom posúdiť či inak zmeniť postavenie žalobcu. Právny záujem žalobcu tak nie je daný, dôvodom
tejto skutočnosti je najmä fakt, že aktuálne postavenie žalobcu nie je neisté alebo ohrozené ako
predpokladá právna úprava. V tejto rovine nie je teda daný ani naliehavý právny záujem na určení
akéhokoľvek práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny

záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu ak potrebuje určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho

usporiadanie). Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť a uložiť
žalobcovi povinnosť náhrady trov odvolacieho konania; žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho
odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a v rámci
prípravyrozhodnutiaoodvolanížalobcu,vyzvalvzáujmeeliminácieodopretiaprávanaprávnevypočutie
strany sporu, k tomu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý bol súdom prvej inštancie v dôvodoch jeho rozhodnutia citovaný bez jeho použitia.

Žalobca vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že je toho názoru, že ak nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe, tak by zostávalo posúdiť
či nárok nie je premlčaný v objektívnej premlčacej dobe a to v trojročnej alebo desaťročnej. Podľa
jeho názoru je potrebné na vec aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu nakoľko žalovaný sa

na jeho úkor obohatil úmyselne. Konaním žalovaného je dokázaný priamy úmysel bezdôvodne sa na
jeho úkor obohatiť a to jeho konaním po uzatvorení vadnej zmluvy prijatím každej jednej splátky, ktorú
zaplatil po splatení istiny, teda nie v čase prípravy a podpisovania zmluvy keď bezdôvodné obohatenie
ešte neexistovalo, ale v čase prijímania jednotlivých splátok, na ktoré žalovaný nemal nárok aj keď
už v štádiu prípravy a podpísania zmluvy si vytvára podmienky na budúce bezdôvodné obohatenie

sa vytvorením formulárovej zmluvy obsahujúcej ustanovenie porušujúce spotrebiteľské právo. Konanie
subjektu, ktoré dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery na základe vadných zmlúv sa
nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva
svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a
ich množstvo, vylučuje inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľa obohacuje úmyselne

a nejde o náhodné jednorazové nedbanlivostné zlyhanie. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál
v poskytovaní úveru nepoznal spotrebiteľské právo a prijímal platby nad spotrebiteľovi poskytnutú
sumu pri neplatných úveroch alebo nad istinu úveru pri bezúročných a bezpoplatkových úveroch. Je
to veriteľ, ktorý pripravuje neplatné úverové zmluvy alebo bezúročné a bezpoplatkové úvery. Ak by
išlo u veriteľa aj o úžeru, tak tej sa možno dopustiť len úmyselne, nedá sa úžerničiť z nedbanlivosti.

Ďalším dôkazom o úmysle veriteľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohacovať prijímaním platieb
od spotrebiteľa po splatení spotrebiteľovi poskytnutej sumy, je prijímanie takýchto platieb po splatení
poskytnutej sumy v dobe, keď už veriteľovi je známa judikatúra o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a k neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a to nielen týkajúca sa iných podnikateľských subjektovposkytujúcich spotrebiteľské úvery, ale aj vo veciach, v ktorých bol sám stranou takéhoto konania. Podľa
žalobcu nemôžu byť žiadne rozumné pochybnosti o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil úmyselne
a preto na posúdenie premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať

desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.

Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril a nevyjadril sa ani k reakcii žalobcu na výzvu
odvolacieho súdu.

5.Odvolaciaargumentáciažalobcu,vychádzajúczobsahuodvolaniaazdôrazneniaúdajnýchpochybení
súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a tvrdení o
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených podstatných tvrdení, prihliadajúc na to, že v
odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav a vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
rozhodol správne.

9. Žalobca, právne zastúpený, podal na súd prvej inštancie dňa 18.12.2017 žalobu, ktorou dôvodnosť

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia založil na tvrdení o tom, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným, nemá náležitosti vyžadované Zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Konkrétne zvýraznil, že neobsahuje opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, nie sú v nej uvedené všetky predpoklady na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov a neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. Z uvedených dôvodov je podľa neho táto zmluva na základe § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2010 bezúročná a bezpoplatková, keďže úver mu bol poskytnutý vo výške 503,76 eura a zaplatil
559,40 eura, bezdôvodným obohatením na strane žalovaného je čiastka 55,64 eura. Žalobca k žalobe
ako dôkaz predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú 06.06.2012 uzavrel so žalovaným pod
č. XXXXXXXXXXXXXXX spolu so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere

nachádzajúcimi sa na rube zmluvy. Predložil taktiež podacie lístky, ktorými preukazoval úhradu 10
mesačnýchsplátokúveru,zktorýchprváplatbasplátkyvovýške55,94eurabolarealizovaná10.07.2012
a posledná tiež vo výške 55,94 eura 11.04.2013. Z dokladov je zrejmé, že úver bol poskytnutý za účelom
kúpy notebooku vo výške 560,76 eura. Úver bol poskytnutý vo výške 503,76 eura, zaplatený mal byť
v 10 mesačných splátkach po 55,94 eura. Splatný mal byť 15.04.2013, splatnosť prvej splátky bola

15.07.2012, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako fixná 23,40 % ročne, RPMN bola uvedená
vo výške 26,1 %, priemerná RPMN 46,18 %, celková čiastka k zaplateniu 559,40 eura. Úver bol bez
poistenia, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú po dobu trvania záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

10. Z listín zo spisu vyplýva, konkrétne z vyjadrenia žalovaného k žalobe, že žalovaný tvrdenia žalobcu o
absencii tých náležitostí zmluvy, pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bezpoplatkový mal za nedôvodné
a pre prípad, že by súd vychádzal z opaku, vzniesol námietku premlčania pre uplynutie objektívnej
premlčacej doby so zdôraznením, resp. poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníkaa na to, že žalobca podal žalobu 14.12.2017. Keďže posledná splátka bola žalobcom uhradená
11.04.2013, podaná bola po uplynutí premlčacej doby keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže nepreukázaný nárok bol

na súde uplatnený až 14.12.2017, údajný nárok považuje žalovaný za premlčaný.
Zo spisu nevyplýva, že by žalovaný vzniesol inú námietku premlčania než námietku uplynutia objektívnej
premlčacej doby.

11. Námietka premlčania je hmotnoprávnym prostriedkom procesnej obrany, ktorú súd posudzuje podľa

obsahu tohto prostriedku. Je totiž na vôli strany, o aký skutkový základ chce oprieť námietku premlčania.
Súd nesmie námietku riešiť na skutkovom základe, ktorý je zo spisu síce zrejmý, ale neprednesený
(NS Rv I. 2131/31, Rozhodnutí Nejvyššího soudu Československé republiky ve věcech občanských, č.
12377).

Ako vyplýva z citovaného súdneho rozhodnutia, ktoré je doposiaľ súdnou praxou, ale aj právnou teóriou

prijímané, (Promlčení z probluze, Wolters Kluwer ČR, a.s., Praha, 2013, str. 56) nebolo na mieste, aby
sa súd prvej inštancie zaoberal uplynutím subjektívnej premlčacej doby, nakoľko zo strany žalovaného
bola vznesená len námietka uplynutia objektívnej premlčacej doby. V tomto zmysle bolo bez právneho
významu zaoberať sa hodnovernosťou alebo akýmkoľvek iným aspektom relevantnosti potvrdenia
Združenia na ochranu občana HOOS.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca úver, ktorý mu bol

poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.06.2012
zaplatil v dohodnutej lehote, pričom poslednú úhradu realizoval dňa 11.04.2013. Žalobu o vydanie ním
tvrdeného bezdôvodného obohatenia 55,64 eura, podal na súde dňa 18.12.2017. Je teda zrejmé, že
žalobu podal po uplynutí všeobecnej trojročnej objektívnej premlčacej doby ako to súd prvej inštancie
uviedolvrámcipredbežnéhoprávnehoposúdeniavecinapojednávaní,ktorénaprejednanievecinariadil

na deň 05.04.2019.

15. Žalobca mal za to, že pri posudzovaní toho, či nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby je
potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nakoľko žalovaný sa na jeho úkor obohatil
úmyselne.

16. Vo všeobecnosti platí, že o úmysle získať bezdôvodné obohatenie je možné uvažovať vtedy pokiaľ
je získanie majetkového prospechu bez dôvodu primárnym cieľom obohateného, tiež vtedy, ak je
predpokladaným vedľajším aktívom zámernej činnosti smerujúcej prioritne k dosiahnutiu iného výsledku.
Platí taktiež, že dôkazné bremeno na preukázanie úmyselného konania je na tom, kto tvrdí, že niekto

iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia existoval na
strane obohacujúceho sa úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Nadobudnutím majetkového prospechu
takýmto spôsobom pri preukázaní úmyslu v konkrétnych skutkových okolnostiach je možné považovať
za úmyselné bezdôvodné obohatenie.

17. Žalobca bol v konaní od podania žaloby právne zastúpený advokátom. K žalovaným vznesenej
námietke premlčania uplynutím objektívnej premlčacej doby uviedol len to, že zo strany žalovaného
malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ale v čom mal tento úmysel spočívať, nekonkretizoval.
Vzhľadomnato,žebolvkonanízastúpenýadvokátom,moholprostriedkyprocesnéhoútoku,prostriedky
procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí keďže v

zmysle§291ods.3CSPustanovenie§296CSP,podľaktoréhospotrebiteľmôžepredložiťalebooznačiť
všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej a ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania, zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú,
sa na neho nevzťahovalo. Úmyselné konanie zo strany žalovaného k tvrdenému bezdôvodnémuobohateniu tak preukázané nebolo. Úmyselným bezdôvodným obohatením v spotrebiteľských právnych
vzťahochsazaoberalNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.1Cdo/238/2018z18.10.2018,
vktoromuviedol,žesamotnévšeobecnéskutočnosti(fakty)oprofesionálnompodnikateľskompostavení

nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany
spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel
nebankového subjektu (veriteľ).

18. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na vydanie tvrdeného bezdôvodného obohatenia odvolací

súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne
správne potvrdil.

19. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol nielen žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale aj žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie rozsudok
vyniesol 05.04.2019, s účinnosťou od 01.01.2018 bola Zákonom č. 279/2017 Z.z. realizovaná novela

Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde bolo doplnené ustanovenie § 11 o odsek 4, v
zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Predmetné ustanovenie odkazuje na ustanovenie § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.
Právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vychádzajúc z logického výkladu právnej

normy a argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) je podľa odvolacieho súdu právom,
ktoré pri oprávnení spotrebiteľa domáhať sa neplatnosti zmluvy ako celku obsahuje v sebe aj právo
spotrebiteľa domáhať sa neprijateľnosti, a teda i neplatnosti, čo aj jednotlivej zmluvnej podmienky.
Preto podľa názoru odvolacieho súdu sa na základe ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010
Z.z. môže spotrebiteľ domáhať aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemali by byť pritom

žiadne pochybnosti o tom, že ustanovenie § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. je procesnej povahy,
preto z hľadiska jeho časovej pôsobnosti platí, že súd je povinný ho aplikovať v čase rozhodovania o
uplatnenom nároku. Keďže, ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 05.04.2019,
kedy predmetné ustanovenie bolo už účinné, mal ho aplikovať.
Nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal tvrdenou neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, zaťažil svoje

rozhodnutiu vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v časti, pre ktorú zamietol
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky zrušiť, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

20. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a posúdi, či zmluvná
podmienka uvedená v spoločných ustanoveniach k zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo 06.06.2012 v časti 3. bod 2. - 2. bod 1., splácanie úveru/revolvingového
úveru, v znení: „Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ/ZoRSÚ,
prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky

určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny“ je alebo nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.