Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719010260.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného H. S. za
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22. apríla 2021 o odvolaní
okresného prokurátora vo Zvolene proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/35/2019 zo dňa

24.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/35/2019 zo dňa 24.07.2020 bol obžalovaný H. S. podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv 485/18 zo
dňa 02.05.2019 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods.

3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že

od presnejšie nezisteného času najmenej od roku 2016 do 20. 12. 2018 vo Zvolene, okres Zvolen v
priestoroch bytu nachádzajúceho sa na adrese Zvolen, W. S. XXX/X opakovane spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie svojej družke B. X., nar. XX. XX. XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti tým
spôsobom, že ju bezdôvodne opakovane fyzicky napádal, pričom ju bil rukou zovretou v päsť do oblasti

tváre, chrbta, ďalej jej trhal vlasy, kopal ju, škriabal po tvári, škrtil, v zlosti na ňu kričal, že má z bytu
vypadnúť, správal sa k nej agresívne, vulgárne jej nadával a ponižoval ju, že je štetka, kurva, ďalej ju v
noci budil s tým, aby išla variť, upratovať, alebo mu uvariť kávu, alebo ušúľať cigarety, pričom dňa 20.
12. 2018 po tom, ako v čase okolo 02.00 h prišiel domov v podnapitom stave, zobudil B. X. s tým, aby
sa obliekla a vypadla z bytu, kde následne svoju družku napadol a to tak, že ju začal biť päsťou do hlavy,
tváre, nosa a rebier, pričom jej trhal vlasy a kopal ju do krížov, čím B. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

M., prechodne bytom D., W. hrad XXX/X spôsobil zranenia a to pomliaždenie tváre popod ľavou očnicou
s malou podkožnou krvnou podliatinou, dve ložiská pomliaždenia tváre na pravej strane čela s menším
reaktívnym opuchom, jeden kožný škrabanec na čele vpravo, jeden kožný škrabanec nad pravým okom
popod obočím, niekoľko škrabancov kože popod pravým ústnym kútikom smerom k brade, tri škrabance
kože vpredu na krku v hrdlovej jamke, dva škrabance nad lopatou bedrovej kosti vľavo, ktoré zranenia si
vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 6 dní, kde takýmto konaním ohrozoval jej

fyzické a psychické zdravie a obmedzoval jej bezpečnosť, pričom takéto správanie zanechalo stopy v jej
ďalšom vývoji a zanechalo na B. X. známky psychického a fyzického utrpenia prejavujúce sa vysokou
mierou tenzie, úzkosti a posttraumatickou stresovou poruchou,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom rozsiahlom dokazovaní na

hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že nemožno jednoznačne pokladať za preukázané, že by
obžalovaný spáchal skutok tak, ako mu kládla obžaloba za vinu. Práve naopak, súd konštatuje, žedokazovanie na hlavnom pojednávaní vnieslo do zistenia skutkového stavu množstvo pochybností a
nejasností. V písomných dôvodoch odôvodnenia rozsudku prvostupňový súd veľmi podrobne rozvádza
jednak obhajobu obžalovaného, výpovede poškodenej vrátane trestného oznámenia, kde v konečnom

dôsledku dospel k záveru, že poškodená usvedčuje obžalovaného zo skutku len jednou výpoveďou
učinenou v rámci podaného trestného oznámenia zo dňa 20.12.2018. Jedná sa síce o úkon vykonaný
zákonným spôsobom, avšak je to úkon učinený pred začatím trestného stíhania a rovnako pred
vznesením obvinenia obžalovanému. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v rámci tohto úkonu bolo
poškodenej dané poučenie o zodpovednosti s poukazom na trestný čin krivého obvinenia a trestného

činu ohovárania, nejednalo sa o výpoveď poškodenej učinenú ako svedkyne s náležitými poučeniami
svedka, najmä v zmysle § 131 Tr. por. a § 346 Tr. zák. Následne v tento deň bolo vznesené obvinenie
a ešte v tento istý deň bola vypočutá poškodená v procesnom postavení svedkyne poškodenej, v
rámci ktorej výpovedi už poškodená poprela skutočnosti, ktoré boli uvádzané v trestnom oznámení a
vôbec neusvedčovala obžalovaného, kde na takýchto výpovediach zotrvala až do rozhodnutia súdu.
Súd síce uznal, že pri podaní trestného oznámenia okrem iných bola prítomná aj psychologička, ktorá

v rámci hlavného pojednávania, ako aj podaného znaleckého posudku na osobu poškodenej v prípade
psychického stavu poškodenej konštatovala, že túto prvotnú výpoveď poškodenej zo dňa 20.12.2018
je potrebné považovať za vierohodnú, avšak jej nasledujúce výpovede sú podľa nej účelové, s cieľom
pomôcť obžalovanému a vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Rovnako tak si je súd vedomý toho, že zo správ
sociálnychkurátoriekúradupráce,sociálnychvecíarodiny,akoajterénnychpracovníčokzMestaZvolen

vyplývajú skutočnosti, že poškodená im v roku 2018 uvádzala, že ju obžalovaný bije, že ju vyhadzuje
z bytu a že na nej videli zranenia. Týmto údajom zodpovedá aj znalecký posudok V.. K. - psychiatričky
ohľadne psychického stavu poškodenej a vierohodnosti jej výpovedí a pod.
V tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade rozhodovaní o vine či nevine
musí súd rešpektovať všetky zásady Trestného poriadku a pri hodnotení dôkazov musí vychádzať

z dôkazov, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a prihliadať len na také dôkazy, ktoré Trestný
poriadok pripúšťa. Vo vzťahu k výpovediam sociálnych pracovníčok, ako i terénnych pracovníčok,
vrátane psychologičky a znalkyne konštatuje, že všetci títo vychádzajú len z údajov od samotnej
poškodenej, pričom sama poškodená vypovedala, že bola poučená o podmienkach získania iného
bývania v prípade týrania a že toto chcela aj využiť. Pokiaľ sa týka zranení, ktoré v inkriminovanom

období poškodená utrpela, tieto zranenia vykonaným dokazovaním nebolo možné jednoznačne a bez
pochýb spojiť s tým, že by jej tieto zranenia spôsobil obžalovaný. V tomto smere poukazuje prvostupňový
súd na ďalšie vykonané dôkazy, a to nielen na výpoveď samotnej poškodenej, ale i výpovede rodinných
príslušníkov, susedov poškodenej, vrátane blízkych príbuzných samotnej poškodenej, ktorí nežijú
spoločne s poškodenou, avšak poškodená má k ním blízky citový vzťah, pričom z týchto výpovedí

vyplýva, že to bola poškodená, ktorá opúšťala často a opakovane spoločnú domácnosť, pričom čas
trávila v prítomnosti bezdomovcov za požívania alkoholických nápojov a niekedy sa aj pobila resp.
sama sa samopoškodzovala. Takto to bolo i v prípade oslavy, ktorá bezprostredne predchádzala
trestnému oznámeniu zo strany poškodenej, kde znalec V.. X. v súvislosti so zraneniami poškodenej,
ktoré boli popísané a v zmysle obžaloby boli pričítané k útoku obžalovaného uviedol, že obžalovaný

mal poškodenú opakovane biť zovretou päsťou do tváre, chrbta, kopať ju, škrtiť a pod., avšak takéto
závery nezodpovedajú plne vzniknutým zraneniam, pretože na tele poškodenej neboli takéto následky
zaznamenané. Zdokumentované zranenia - škrabance, si mohla poškodená spôsobiť aj sama v návale
pocitu zúfalosti, čo je časté pri hysteriformnej mentalite Rómov.
Rovnako tak prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že i na hlavných

pojednávaniach nevzhliadol, že by správanie poškodenej svedčilo o tom, že by mala z obžalovaného
strach resp. obavu, naopak počas všetkých vykonaných hlavných pojednávaní sa poškodená správala
suverénne, reagovala na jednotlivé výpovede svedkov, či vykonané dôkazy, pričom súd nadobudol
dojem, že práve poškodená je v ich vzťahu dominantnou osobou. Obžalovaný bol po celú dobu súdneho
konania tichý, skromný, nenápadný, pričom s poukazom na výpoveď svedkyne Q. V., ktorá je príbuznou

poškodenej a ktorej výpoveď na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako vysoko vierohodnú, pretože
táto svedkyňa pred súdom vypovedala spontánne, logicky, v časových súvislostiach, presvedčivo, a to
tak v prospech, ako aj v neprospech poškodenej - svojej sestry, kde potvrdila odchody poškodenej zo
spoločnej domácnosti, potvrdila aj požívanie alkoholických nápojov, sebapoškodzovanie a pod., práve
táto svedkyňa uviedla, že poškodená sa jej nikdy nesťažovala na fyzické ani psychické týranie zo strany

obžalovaného.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom
prípade neexistuje žiadny procesne použiteľný priamy dôkaz o vine obžalovaného, kde v konaní
nevyvstáva ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, nakoľko znalecké posudky ohľadom vierohodnostivýpovede poškodenej sa opierajú o procesne nepoužiteľnú výpoveď z trestného oznámenia. I v prípade
výpovedí sociálnych aj terénnych pracovníkov títo svojich výpovediach uvádzali skutočnosti, že im o
bitkách hovorila len poškodená a videli na nej zranenia, tieto v kontexte ďalších vykonaných dôkazov

nie sú dostatočné pre záver , že by jednoznačne a bez pochýb bolo v konaní preukázané, že by to bol
skutočneobžalovaný,ktorýbyfyzickynapádalpoškodenúaspôsobovaljejtietozranenia.Právenaopak,
boli preukázané skutočnosti o jej opakovaných odchodoch z domácnosti, kedy požívala alkoholické
nápoje aj s inými osobami sa pobila, a preto v zmysle zásady in dubio pro reo súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania
podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré neskôr písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania
okresný prokurátor veľmi podrobne rozoberá výpovede svedkov - sociálnych pracovníčok, terénnych
pracovníčok, znalcov a pod., vrátane poukazovania na výpoveď poškodenej pri trestnom oznámení.
Hoci uznáva, že v danej konkrétnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vyslovuje názor, že
rodinní príslušníci obžalovaného, najmä deti, sa snažili svojimi výpoveďami pomôcť obžalovanému,

kde pomáhala obžalovanému aj samotná poškodená, ktorá výpovede modifikovala v jeho prospech,
pričom poškodená mala tendenciu brať vinu na seba, čo je tiež znakom nerozhodnosti a strachu osoby
závislej na svojom trýzniteľovi. Poukazuje tiež na rozpory vo výpovediach samotného obžalovaného,
kde osobitne akcentuje skutočnosť, že v prípade záznamov z roku 2018, nešlo lej o jeden záznam,
išlo o viacero záznamov, ktoré preukazujú fyzické aj psychické ataky obžalovaného vo vzťahu k

poškodenej z roku 2018. Podrobne pritom rozvádza závery jednotlivých svedkov, ktorí boli v danej
veci vypočutí, vrátane záverov znaleckého dokazovania znalkýň, ktoré boli vypočuté na hlavnom
pojednávaní,atoznalkynezodborupsychológieW..M.B.,ktorázotrvalanazáverochsvojhoznaleckého
posudku s tým, že znalecké posudky boli vykonané v zmysle platných právnych predpisov a v zmysle
štandardných postupov, pričom podľa jej názoru znalecký posudok bol preskúmateľný. Obdobne i v

prípade znaleckého posudku V.. D. K. v tomto smere okresný prokurátor zdôrazňuje v písomných
dôvodoch odvolania, že i táto na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich záveroch s tým, že pokiaľ sa
týkatýrania,používasapojemposttraumatickástresováporucha,čovšakniejediagnostickoujednotkou
z medzinárodnej klasifikácie, ale ide o jedno z kritérií syndrómu týranej osoby podľa Douglasovej. Tento
pojem bežne používajú tak psychológovia ako aj psychiatri. Podrobné dôkazy, ktoré uviedol okresný

prokurátor v písomných dôvodoch odvolania svedčia podľa jeho názoru o tom, že tieto dôkazy boli
získané zákonným spôsobom a preukazujú vinu zo strany obžalovaného. Z uvedeného dôvodu preto
vyslovuje názor, že v danom prípade bolo potrebné uznať vinu obžalovaného a tomuto uložiť primeraný
trest. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby odvolací súd
vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd vo veci rozhodol

sám.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora vo Zvolene nie je

dôvodné.
V prvom rade krajský súd poukazuje na základné zásady trestného konania.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Citovanými ustanoveniami Trestného poriadku sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Prvostupňový súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 rozviedol, ktoré skutočnosti
vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akosa súd vyrovnal s obhajobou a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní preukazovanej skutočnosti
podľa ustanovení zákona v otázke viny.
Krajský súd po vyhodnotení odôvodnenia rozsudku a odvolania okresného prokurátora konštatuje,

že okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania v podstate výlučne poukazuje na dôkazy,
ktoré vyzneli pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného. Prvostupňový súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s týmito dôkazmi a v danom prípade súd prvého
stupňa konštatuje, že existuje aj iná skupina dôkazov, ktoré týmto dôkazom odporujú, a to že to bola
práve poškodená, ktorá vyvolávala konflikty, často uvádzala nepravdy aj v minulosti, dochádzalo u

nej k sebapoškodzovaniu, odchádzala zo spoločnej domácnosti, zdržiavala sa s bezdomovcami, kde
nadmerne požívala alkoholické nápoje a pod. Všetky tieto skutočnosti prvostupňový súd vzal do úvahy
pri rozhodovaní o otázke viny a v závere svojho rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade existujú
dve skupiny dôkazov, čo zodpovedá aj samotnému odvolaniu okresného prokurátora. Za situácie,
kedy existujú dve skupiny dôkazov je mimoriadne dôležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných
pochybností. Za dôvodnú pochybnosť treba chápať takú pochybnosť, ktorá spôsobuje, že orgán, ktorý

rozhoduje o veci na základe starostlivého a nestranného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov by
bol taký nerozhodný, že by nemohol urobiť záver, že skutočnosť naplňujúca znak trestného činu sa stala,
to znamená, že nezíska vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného. Zmyslom tejto zásady je predísť
tomu, aby sa potrestali osoby, u ktorých neexistuje istota, že skutok, z ktorého sú obvinené, naozaj
spáchali. Pokiaľ vykonané dôkazy v konaní pred súdom nebudú stačiť na uznanie viny obžalovaného

a nebude možné ani vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti, je nevyhnutné v súlade so
zásadou in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Takto postupoval i prvostupňový súd,
čo veľmi podrobne zdôvodnil v písomných dôvodoch svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský
súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Z horeuvedených dôvodov preto odvolanie okresného prokurátora považoval krajský súd za nedôvodné

a toto v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.