Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119202059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7119202059.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci rodičov: navrhovateľky, matky:

Y. a odporcu, otca R. prechodne bytom F., o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom: E.,
obe bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov: Y. 1 r o z v á d z a.

II. Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E. na čas po rozvode tak, že:

Maloletá E. sa na čas po rozvode zveruje doj osobnej starostlivosti matky

Styk otca s maloletou: E. neupravuje.
Právo zastupovať o maloletú: E.0 a spravovať ich majetok majú obidvaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: E. mesačne vopred, k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci a to počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: R. mesačne vopred, k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci a to počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka Y. (ďalej len navrhovateľka alebo matka) sa návrhom podaným dňa 22.02.2019,
domáhala rozvodu manželstva s odporcom R. (ďalej len odporca alebo otec) a úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom E. (ďalej len maloleté deti). V návrhu uviedla, že manželstvo
uzavreli po pomerne krátkej známosti. Od uzavretia manželstva obaja bývali po celú dobu v byte u jej
matky, ktorá po celú dobu znášala všetky náklady na bývanie. Od začiatku manželstva odporca finančne
nezabezpečoval rodinu a do domácnosti na jej chod často dával iba toľko financií, ktoré postačovali

pokryť iba jeho životné náklady. Často požíval alkoholické nápoje a neustále sa vyhováral na problémy s
platovou neschopnosťou jeho zamestnávateľov, až neskoro zistila, že z jeho strany to bolo iba klamstvo
a zo zárobku okolo 700 Eur a viac do domácnosti dal iba okolo 200 Eur, zbytok si ponechával na vlastnú
potrebu. Od polovice mesiaca októbra 2016 s nimi odporca nežije v spoločnej domácnosti. Maloleté deti
navrhuje zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a zaviazať otca platiť výživné vo výške 150 Eur
mesačne na maloletú Annu a výživné vo výške 100 Eur mesačne na maloletú Julianu. K návrhu bol
pripojený sobášny list manželov a rodné listy maloletých detí.

2. Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR), súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmiaprirozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov

podľa § 18 a 19.

3. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) s konaním o
rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po
rozvode.

4. Dňa 26.07.2019 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka zo dňa 24.07.2019 z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately (ďalej len úrad) z ktorej vyplýva, že matka trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.
T. Na základe uvedených skutočností úrad odporúča zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky,
výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjmové a

majetkové pomery na strane otca. Styk neupravovať.

5. Z doplňujúcej správy úradu zo dňa 27.01.2021 doručenej súdu dňa 29.01.2021 vyplýva, že otec
neprejavuje o deti záujem, naposledy sa stretol s dcérou Julianou v meste pred rokom, dcéra Anna
odmieta akýkoľvek kontakt s otcom. Na výživu detí otec pravidelne neprispieva.

6. Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po vyjadrení matky a jej
výsluchu na pojednávaní, zistil tento skutkový a právny stav :

7. Z výsluchu matky na pojednávaní vyplynulo, že zotrváva na písomne podanom návrhu, dodala, že čo

sa týka aktualizácie návrhu až tak výdavky nestúpli. Posledný kontakt s manželom mala vo februári tohto
roku. Kontakt prebiehal písomne cez elektronickú aplikáciu messenger. Posledná platba výživného bola
ešte v decembri 2020 vo výške 880 Eur.

8. Súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, najmä návrhom matky a so správami kolízneho

opatrovníka mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi
účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní teraz a ani do budúcna nemôže
plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej,
vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú
chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny a domácnosti, spoločne nezabezpečujú

výchovu a výživu maloletých detí. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom a
za daného stavu nie je možné od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd
má za to, že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd mal tak splnené
podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

9. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov odomácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,

starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka a otec sa o deti nezaujíma o čom svedčí aj jeho
sporadický kontakt s deťmi a sporadické zasielanie výživného. Matka nebráni otcovi v styku s maloletými
deťmi,avšakzostranyotcaostykniejedostatočnýzáujem.Súdvzhľadomnataktozistenýskutkovýstav
mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby po rozchode svojich rodičov mali zachovanú kontinuálnosť
výchovného prostredia, a preto zveril maloleté deti do starostlivosti matky.

13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa a možností, schopností majetkových pomerov otca. Pri určení výšky výživného súd prihliada aj
na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen potreby
základné (stravovanie, ošatenie, hygiena a pod.), ale aj potreby prispievajúce k rozvoju osobnosti

mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, to všetko primerané
veku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že staršia dcéra má 17 rokov, je žiačkou druhého ročníka
na škole úžitkového výtvarníctva, pravidelne navštevuje psychiatra nakoľko trpí depresiami, venuje sa
vlastnej umeleckej a literárnej tvorbe; mladšia dcéra má 10 rokov, je žiačkou 4. ročníka základnej školy,
rada kreslí, maľuje, tvorí z papiera, je zdravá. Výdaje matky na maloleté deti sú: školská jedáleň 23

Eur, školský klub 11 Eur, krúžky Kone - 100 Eur polročne, Šikovné ruky 4 Eur mesačne, kredit 12
Eur, strava 250 Eur x 2, oblečenie 80 Eur x 2, hygiena 30 Eur x 2, poistenie 20 Eur x 2, lieky 6 €. V
súčasnosti je zamestnaná ako veterinárny technik na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie
v Košiciach s priemerným mesačným príjmom 648,60 Eur (za obdobie od apríla 2018 do februára
2020). Otec je zamestnaný v Českej republike na neznámej pozícii a neznámou výškou príjmu, presné

výdavky otca sú taktiež súdu neznáme. Súd však vychádzal z dostupných údajov zverejnených Českým
štatistickým úradom, z ktorých vyplýva, že priemerná mesačná hrubá mzda v Českej republike 38.525
Kč k dátumu 08.03.2021, čomu zodpovedá priemerná čistá mzda vo výške 33.700 Kč, čo predstavuje
sumu 1.303,83 Eur (prepočítané kurzom aktuálnym ku dňu 23.04.2021 zverejneného Národnou bankou
Slovenska - 1 Eur = 25,847 CZK). Navyše z výsledku lustrácií v systéme sociálne poisťovne vyplynulo,

že otec bol od roku 1993 do roku 2015 zamestnaný takmer nepretržite, dokonca v roku 2014 a 2015,
mal dve zamestnania. Súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo
východisko zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o
zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to
znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre

určenie výšky výživného preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec
pracuje, a leto, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Súd je toho presvedčenia, že otec je schopný

zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne
bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim
maloletým deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú
životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav,
z ktorého vyplynuli odôvodnené potreby maloletých detí, určil výživné vo výške 200 Eur mesačne na

staršiu dcéru a výživné vo výške 150 Eur mesačne na mladšiu dcéru.

14. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z dôvodu,
že matka stretávaniu otca s maloletými deťmi nebráni a na realizácii styku sa vedia dohodnúť, za
predpokladu, že je o neho záujem.

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.16. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu

trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

19. Upozornenie: Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutiaorozvodemanželstvamatričnémuúraduoznámiť,žeprijímaopäťsvojepredošlépriezvisko.

Poučenie:

Proti rozsudku môžu podať účastníci konania odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí

návrh na súdny výkon rozhodnutia.