Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010101

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219010101.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.01.2021, v trestnej veci
proti obžalovanému B. a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1

písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
2T/53/2019 zo dňa 28.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným:

1/ B. nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Z. XX,
okr. I.,

2/ B. S., rod. T., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom
Z. XX, okr. I.,

u k l a d á :

1/ obžalovanému B.Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu zaraďuje obžalovaného do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

2/ obžalovanej B.,

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu obžalovanú zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaných B. S. a B. S. vinnými zo spáchania
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona
a to na tom skutkovom základe, že

ako zákonní zástupcovia v dobe od 27.02.2018 do 29.06.2018 školského roku 2017/2018 a v dobe
od 03.09.2018 do 19.09.2018 školského roku 2018/2019, v obci Z., okr. I., svoje deti - A. S., nar.
XX.XX.XXXX, W. S., nar. XX.XX.XXXX, B. S., nar. XX.XX.XXXX a X. S., nar. XX.XX.XXXX, všetci
trvalé bytom Z. XX, okr. I., s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, vydali nebezpečenstvu spustnutia

a umožnili im viesť záhaľčivý život tým, že nedbali o ich pravidelnú školskú dochádzku, pričom A. S.
ako žiačka 7. ročníka Základnej školy s materskou školou v M., okr. I., v školskom roku 2017/2018
za uvedené obdobie celkovo vymeškala 390 neospravedlnených vyučovacích hodín, W. S. v školskom
roku 2017/2018 a 2018/2019 ako žiak 7. ročníka na Základnej škole s materskou školou v M., okr. I.,
za uvedené obdobie celkovo vymeškal 168 neospravedlnených vyučovacích hodín, B. S. v školskom
roku 2017/2018 a 2018/2019 ako žiak 6. ročníka na Základnej škole s materskou školou v M., okr. I.,

za uvedené obdobie celkovo vymeškal 181 neospravedlnených vyučovacích hodín a X. S. v školskom
roku 2017/2018 a 2018/2019 ako žiak 5. ročníka na Základnej škole s materskou školou v M., okr. I., za
uvedené obdobie celkovo vymeškal 138 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to im súd, obom obžalovaným rovnako, podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37

písm. m/ Tr. zákona a § 54 Tr. zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalokresnýprokurátor odvolanie,avšaklenčodo
výroku o treste, ktoré dodatočne aj písomne odôvodnil. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, čo viedlo súd k uloženiu iného

trestu než uložil obžalovaným v trestnom rozkaze zo dňa 01.03.2019, v ktorom obžalovaným uložil
nepodmienečné tresty odňatia slobody, keď ako konštatuje v rozsudku, vzhľadom na prehlásenie
obžalovaných súd dokazovanie nevykonával. Teda skutkový stav v čase rozhodovania o trestnom
rozkaze a v čase vyhlásenia rozsudku súdu bol rovnaký, a predsa uložené tresty sú diametrálne
odlišné. Z registra trestov oboch obžalovaných je zrejme, že dňa 11.05.2018 bol obom uložený trestným

rozkazom v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/90/2018 trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so
skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 29.05.2020. Teda obaja páchali vyššie uvedený prečin v skúšobnej
dobe a pritom u oboch obžalovaných išlo o špeciálnu recidívu, keďže boli už odsúdení po 5-krát za ten
istý prečin. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku pri výmere trestu uvádza, že podľa vyjadrenia z miesta
trvalého bydliska, sa obžalovaný snažia riadne vychovávať svoje deti a viesť ich k zodpovednosti, aj

keď sa im to občas nedarí, mal by súd brať takýto dôkaz kriticky a posudzovať ho podľa logiky veci.
Ak rodičia za posledných 5 rokov sú 5-krát súdne trestaní za prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže, nemožno predsa tvrdiť, že riadne vychovávajú svoje deti a vedú ich k zodpovednosti. Súd tiež
v odôvodnení rozsudku k trestu uviedol, že v skúšobnej dobe podľa vyjadrenia obžalovaných nastala
náprava a deti riadne chodia do školy. Ak by si súd bol toto tvrdenie overoval, dospel by presne k

opačnému výsledku. Už v čase rozhodovania na súde sa viedlo voči obžalovanému B. S. a B. S. trestné
stíhanie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, keď za obdobie od 20.09.2018
do 02.10.2019 má syn X. 400 neospravedlnených hodín (čo predstavuje 4 mesiace školského roka),
syn W. 136 neospravedlnených hodín a syn B. 128 neospravedlnených hodín. Dňa 04.12.2019 bola

na obžalovaného B. S. a B. S. podaná obžaloba pre uvidený prečin. Uložené tresty sú neprimerane
nízke a sú v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým sú určené zásady ukladania trestov.
Uložený trest neodradí iných od páchania rovnakého trestného činu, ani nevyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečovať ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní v ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený trest obžalovaným B. S. a
B. S. tieto náležitosti nespĺňa. Každý trest by mal mať aj preventívny a výchovný účinok. Trest má v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona odradiť iných páchateľov, aby spáchali obdobný trestný čin. Uložený
trest však naopak nielenže neodradí ďalších páchateľov od páchania obdobného skutku, ale naopak,

posmelí ich v tom, že ak sa o deti nestarajú a deti sú záškoláci, nepôjdu do väzenia. V praxi tak na
súde ako aj v prípravnom konaní sa bežne stretávame so situáciou, že v 21. storočí obvinení musia mať
advokáta, pretože sú negramotní, nevedia čítať ani písať. Ak chce spoločnosť tento problém riešiť, nie
je možné tolerovať také veľké počty neospravedlnených hodín a nie v čase, keď z roka na rok v našomokrese počet tohto trestného činu prudko stúpa. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd v
zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste zrušil a uložil obom
obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby.

Obaja obžalovaní prostredníctvom v tom čase zvoleného obhajcu predložili písomné vyjadrenie k
obsahu odvolania okresného prokurátora, v ktorom obaja zhodne uvádzajú, že sú presvedčení, že
okresný súd pri ukladaní druhu a výšky trestu zohľadnil základné zásady pri ukladaní trestu a prihliadol
nielen na priťažujúce okolnosti, ale aj na poľahčujúce okolnosti a preto o druhu a výške trestu rozhodol
správne. Obaja obžalovaní sú presvedčení, že aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako okresný

súd pri ukladaní druhu a výšky trestu a formálne odvolanie zamietne, pretože vykonaním uloženého
trestu oboma rodičmi, obžalovanými sa dosiahne účel uloženého trestu ako aj iný prínos pre spoločnosť.
Na základe včas podaného odvolania oprávnenými osobami postupoval krajský súd v intenciách ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov konania, ktoré

im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaní urobili vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa ich vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané

len čo do výroku o treste), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a

vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný
súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona - ich
rovnomerný pomer) a v nadväznosti na to tiež podľa svojho právneho názoru v súlade so zákonom (§ 38
ods. 2 Tr. zákona) u obžalovaných určil druh trestu a jeho výmeru v zmysle, ako to uvádza v odôvodnení
rozsudku, základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods.1, ods. 4 Tr. zákona) rozhodných pre naplnenie účelu

trestu, zohľadňujúc pritom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Zohľadňujúc doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol
konštatovať záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá
plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaných B. S. a

B. S., okolnosti, za ktorých sa skutku dopustili, ako aj samotnú osobu obžalovaných (ich trestnoprávnu
minulosť), mal za to, že bolo na mieste obžalovaným ukladať ako druh trestu - trest odňatia slobody
spojený s jeho výkonom vo výmere a so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, čo bol aj dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku
vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku.

V reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora, ktoré si osvojil aj krajský súd, potom len v
stručnosti považuje za potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania sumarizujúc podstatné
skutočnosti poukázať na nasledovné.
Z odpisu registra trestov vyplýva, ako to správne ustálil aj súd prvého stupňa že pred spáchaním

žalovanej trestnej činnosti bol obžalovaný B. S. 10-krát súdne trestaný a obžalovaná B. S. 6-krát,
pričom o u oboch obžalovaných z toho 5-krát za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade
a teda ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona. V ostatnom prípade boli obaja
obžalovaní uznaní vinnými pre totožnú ako žalovanú trestnú činnosť v posudzovanom prípade a to
trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.05.2018 sp.zn.2T/90/2018, ktorým im opäť

obom rovnako, bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom ich
výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov, kde skúšobná dobe im uplynula dňom 29.05.2020, čo znamená,
že skutku im kladeného za vinu v posudzovanom prípade sa obaja obžalovaní dopustili v čase plynutia
skúšobnej doby.
Pre uvedený záver platiaci pre oboch obžalovaných rovnako - „o chronickom recidivistovi“ - nemá vplyv

ani skutočnosť, že u obžalovaného B. S. v siedmich prípadoch a u obžalovanej B. S. v piatich prípadoch,
z celkového poštu záznamov v registri trestov, platí fikcia neodsúdenia a teda, že sa na nich hľadí,
ako keby odsúdení neboli, pretože „zahladenie odsúdenia“ nemá vplyv na skutočnosť, že sa dopustili
protiprávneho konania a to v takej intenzite, že naplnili skutkovú podstatu niektorého z trestných činovuvedených v osobitnej časti Trestného zákona, pre ktorý boli právoplatným rozhodnutím súdu uznaní
vinnými, pričom sa žiada zdôrazniť, že dominovala v predchádzajúcom období nielen žalovaná trestná
činnosť, ale u obžalovaného B. S. aj úmyselná majetková trestná činnosť.

V osobe oboch obžalovaných teda ide o aj špeciálnych recidivistov, ako to správne uzavrel aj
okresný prokurátor v odvolaní, ktorí sa opakovane dopúšťali totožného trestného činu (ohrozovania
mravnej výchovy mládeže, okrem už uvádzanej majetkovej trestnej činnosti), čo naznačuje, že majú
ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov (zákonov) a všeobecne
akceptovaných pravidiel správania sa a sú zjavne neschopní poučiť sa spred tým uložených trestov

nespojených s priamym odňatím slobody.
Krajský súd totižto rovnako negatívne (ako okresný prokurátor) posudzuje postup okresného súdu v
prípade obžalovaných, ak špecificky pre totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade, bol
obžalovanej B. S. už 2-krát ukladaný trest povinnej práce podľa § 54 Tr. zákona (sp. zn. 1T/43/2014,
sp. zn. 2T/43/2017) a súčasne aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu pre
žalovanú trestnú činnosť (sp. zn. 1T/161/2008, sp. zn. 2T/86/2013 a sp. zn. 2T/90/2018), rovnako tak

v prípade obžalovaného B. S. už 2-krát mu dokonca bol ukladaný trest odňatia slobody spojený s jeho
výkonom (nepodmienečný - sp. zn. 1T/161/2008 a sp. zn. 1T/43/2014), jedenkrát trest povinnej práce
podľa § 54 Tr. zákona ( sp. zn. 2T/43/2017) a súčasne aj 2-krát trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu pre žalovanú trestnú činnosť (sp. zn. 2T/86/2013 a sp. zn. 2T/90/2018), pričom
obžalovanísaajnapriektomuvporadípopiatykrátdopustilirovnakéhotrestnéhočinu(§211Tr.zákona),

preto je zrejmé, že ani trest povinnej práce, ani podmienečný trest odňatia slobody, či dokonca trest
odňatia slobody nepodmienečný na nich nemal požadovaný želateľný výchovný účinok a obžalovaní sa
aj napriek tomu ďalšej a to rovnakej trestnej činnosti dopustili. Niet preto reálneho dôvodu sa domnievať,
že práve tento krát už trest, ktorý nebude spojený s priamym odňatím slobody, bude trestom na nápravu
obžalovaných a na ochranu spoločnosti trestom postačujúcim a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

v ich starostlivosti, ako to opakovane uviedli, mali byť ešte tri maloleté vlastné deti, vrátane zvereného
dieťaťa do ich starostlivosti ich dcéry A. S..
Okrem výrazne negatívneho hodnotenia osoby obžalovaných, je potrebné ešte zdôrazniť, že v čase,
kedy sa mali dopúšťať žalovanej trestnej činnosti v posudzovanom prípade, mali už predsa z minulosti
priamu skúsenosť s trestným stíhaním pre totožnú trestnú činnosť a vedeli teda, že sa dopúšťajú

takýmto správaním protiprávneho konania, aj napriek tomu nezriadili nápravu, resp. nepožiadali o
pomoc príslušné orgány v rozsahu ich kompetencií (sociálna kuratela, samotná škola, ktorú navštevovali
maloletí), keďže ak im aj pomoc odborná bola ponúknutá, či poskytnutá, napr. v prípade syna W. (nar.
XX.XX.XXXX), bola s nimi aj naďalej len minimálna spolupráca, či navrhované riešenia (špeciálna
základná škola, či dokonca aj reedukačný ústav, ako hraničné riešenie) odmietali a na svoju obranu iba

opakovane tvrdili, že deti riadne do školy pripravili a poslali, no tie ich nerešpektovali a do školy nešli.
Pritom ani v jednom z týchto prípadov produkované dôkazy tieto jej tvrdenia nepotvrdzujú.
Naopak zo správ sociálnej kurately, ale predovšetkým školy, ktorú maloletí navštevovali je zrejmé, že
jej spolupráca, bola so školou len minimálna, nereagovali na výzvy, nezúčastňovali sa rodičovských
združení, ak sa aj do školy dostavili, zvyčajne až po výzve polície, no ich reakcia bola spravidla

agresívna,kedyprenášalizasvojezlyhaniazodpovednosťnapedagógov.Inakpovedané,zjavnenejavili
záujem o riadnu dochádzku detí do školy a teda o ich riadnu výchovu. Uvedené svedčí o tom, že ich
správanie predtým ako začali vykonávať v inej trestnej veci za totožnú trestnú činnosť trest nespojený
s odňatím slobody, nesvedčilo o tom, aby mali úprimný záujem pre zmenu svojho správania, ale aj
správania detí.

Krajský súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že objektom posudzovaného trestného činu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže § 211 Tr. zákona je záujem na riadnej výchove osôb mladších
ako osemnásť rokov.
Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie,
skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce

záškoláctvo).
O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť
rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove
ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.).
Osobitne pre okresným súdom v minulosti zvolený „benevolentný“ prístup, zjavne v rozpore s cieľom

(účelom), ktorým sa má trestom dosiahnuť podľa zásad upravených v Trestnom zákone ochrana
spoločnosti pred páchateľom, ale predovšetkým jeho náprava, pri určovaní druhu a výmery trestu v
prípade obžalovaných B. S. a B. S. krajský súd uvádza, že cieľom alternatívnych trestov (medzi ktoré
považujeme také druhy trestov, ktoré nie sú spojené s uložením trestu odňatia slobody spojeného sjeho výkonom páchateľa), je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude
pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade
uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje

potrebné k vedeniu riadneho života.
Pokiaľ obžalovaný B. S. má celkovo desať a obžalovaná B. S. má šesť záznamov v odpise registra
trestov, z toho päť záznamov sa týka totožnej trestnej činnosti, ako v posudzovanom prípade,
pričom obžalovanej B. S. ani v jednom prípade súd neuložil trest odňatia slobody spojený s jeho
výkonom, či obžalovanému B. S. už boli uložené ako trest povinnej práce, trest podmienečný, resp. aj

nepodmienečný a oni sa opakovane aj naďalej dopúšťajú protiprávneho konania - cieľ (či filozofia)
aplikácie alternatívnych trestov nebol zjavne v prípade obžalovaných ani len zďaleka dosiahnutý.
Z pohľadu doposiaľ uvedeného, krajský súd potom prihliadajúc na jednotlivé hľadiská ukladania trestu,
vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho
nápravy, majúc na zreteli aj už spomenutý účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a to

ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a to, že trest má súčasne iných odradiť
od páchania trestných činov a má zároveň vyjadrovať aj morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou,
dospelkzáveruzohľadňujúcnepriaznivúprognózunápravyobžalovaných,ktorínebolischopnísapoučiť
z doteraz uložených trestov, u obžalovanej aj nespojených s odňatím slobody, že trest odňatia slobody

pri dolnej hranici trestnej sadzby (§ 211 ods. 3 Tr. zákona trestná sadzba šesť mesiacov až päť rokov) a
teda u obžalovaného B. S. vo výmere 8 (osem) mesiacov, resp. u obžalovanej B. S. vo výmere 6 (šesť)
mesiacov je trestom pre ich nápravu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie trestom
primeraným.
Krajský súd pri určovaní spôsobu výkonu uloženého trestu, u obžalovanej B. S. určil ústav na výkon

trestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,keďžepredspáchanímskutkuvposudzovanom
prípade nebola vo výkone trestu odňatia slobody, tak ako to predpokladá ust. § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona. A v prípade obžalovaného B. S. práve preto, že už vo výkone trestu odňatia slobody v
posledných desiatich rokoch bol, podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Toto boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie okresného prokurátora za
dôvodné a preto zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a sám obžalovaným trest uložil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.