Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202636
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120202636.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci rozvodu manželstva manželky Ing.
X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, M., a manžela W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, M.,
zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín, o
rozvodmanželstva,naodvolaniemanželkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.18Pc/6/2020-44

zo dňa, 19. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov Ing. X. W., rod. B.

a W. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zv. 8,
roč. 1995, na strane 9, pod poradovým č. 18. (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že manželka podaným návrhom
žiadala o rozvod manželstva s manželom. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich vzťahy s manželom sú
vážne narušené a rozvrátené. Finančne spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Manželstvo si neplní
svoj spoločenský účel a niet nádeje, že v budúcnosti si svoj účel bude plniť a že dôjde k zlepšeniu

vzájomnýchvzťahov.Manželsnávrhomsúhlasilauviedol,žemanželstvopovažujezahlbokorozvrátené
bez možnosti obnovenia manželského spolužitia. Manželka podaním zo dňa 01.07.2020 zobrala návrh
o rozvod manželstva späť a žiadala konanie zastaviť. Manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasil, preto
súd prvej inštancie v zmysle § 95 CMP uznesením č. k. 18Pc/6/2020-35 zo dňa 23.07.2020 konanie
nezastavil. Za účelom prejednania veci súd nariadil na deň 19.11.2020 pojednávanie, na ktoré sa
dostavila právna zástupkyňa manžela. Nedostavila sa manželka. Svoju neúčasť ospravedlnila, avšak

o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti manželky, pričom
prihliadol na obsah spisu. Pri posudzovaní vážnosti narušenia a rozvratu vzájomných vzťahov medzi
manželmi musí súd vždy zisťovať i príčiny, ktoré k takémuto rozvratu viedli. V danom prípade sa súdu
nepodarilo jednoznačne zistiť hlavnú príčinu rozvratu manželstva, nakoľko každý z manželov ju videl v
iných skutočnostiach. Kým manželka za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje neveru manžela
a skutočnosť, že ju nikdy úprimne nemal rád, manžel príčinu rozvratu manželstva vidí v správaní

manželky, ktorá ho neustále podceňuje, zosmiešňuje, neprejavuje mu žiadnu lásku, pričom neveru zo
svojej strany radikálne popiera. V dôsledku týchto dôvodov je manželstvo účastníkov vážne a trvalo
rozvrátené do takej miery, že si neplní svoj spoločenský účel. Z vyjadrení oboch manželov vyplynulo, že
síce spolu žijú v jednej domácnosti, avšak vzájomne nekomunikujú, spolu nehospodária a intímne sa
nestýkajú. Zohľadnil, že manželka zobrala návrh na rozvod manželstva späť, avšak aj z tohto podania
vyplynulipretrvávajúcehonezhodymedzimanželmianespokojnosťmanželkyvmanželstve.Zatakéhoto

stavu dospel k záver, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a pretomanželstvo účastníkov rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka. Uviedla, že dňa 19.11.2020 sa na
pojednávanie nedostavila pre chorobu, svoju neúčasť vopred ospravedlnila. Práceneschopná bola
od 18.11.2020 do 06.12.2020 z dôvodu ochorenia vírusom SARS-CoV-2.Nemohla sa zúčastniť
pojednávania, ani relevantným spôsobom zabezpečiť zastupovanie svojej osoby advokátom. Súd
prvej inštancie manželstvo rozviedol na pojednávaní v jej neprítomnosti. Rozsudok odôvodnil iba

skutočnosťami,ktoréuviedlavnávrhunarozvodmanželstva,vspäťvzatínávrhunarozvodmanželstva a
na základe písomného stanoviska manžela. Nebolo jej umožnené predniesť nové skutočnosti, ktoré mali
byť súčasťou jej výpovede, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Na základe uvedeného
navrhla, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové
prejednanie.

3. Manžel k podanému odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne. Návrh na rozvod podala manželka /odvolateľka a manžel s jej návrhom súhlasil,
aj keď mal iný názor na dôvody rozvratu manželstva. So späťvzatím nesúhlasil a žiadal pokračovať
v konaní. O späťvzatí sa nedozvedel od manželky, ale od súdu. Uviedol, že žiadny progres v ich
rozvrátenom manželstve nenastal. Súd manželstvo rozviedol. Vo veci vykonal všetky dôkazy a na

základe riadne zisteného skutkového stavu vec rozhodol. Manželke nebola odňatá možnosť konať
pred súdom, o všetkých úkonoch, ktoré mohla v konaní realizovať ju súd riadne a zákonne poučil. S
odvolacími dôvodmi manželky sa nestotožnil. Potvrdil, že manželka sa ospravedlnila z neúčasti na
pojednávaní, avšak nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd mal a musel vec prejednať aj bez
jej prítomnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 1/98 zo

dňa 26.02.1998, sp. zn. 5 Cdo 345/2012 zo dňa 06.02.2013. Nad rámec uviedol, že mu nie sú zrejmé
žiadne nové okolnosti v ich manželstve, naďalej spolu nekomunikujú, ich vzťahy sa nezlepšili, k obnove
spolužitia nedošlo a nemá na prípadnom obnovení spolužitia záujem. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Navrhovateľka v písomnej replike uviedla, že trvá na svojom odvolaní a odvolacích dôvodov. Uviedla,
že súd prvej inštancie nedodržal ustanovenie § 96 CMP, neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu
manželov, neusiloval sa o ich zmierenie a nevyzval manželov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili
mediáciou.

5. Manžel uviedol, že zotrváva na svojich postojoch a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Konanie o rozvod manželstva upravuje § 92 až §100 CMP.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V posudzovanej veci návrh na rozvod manželstva podala manželka. Manžel v písomnom vyjadrení
k podanému návrhu potvrdil, že manželstvo nespĺňa svoj účel. Po tom, ako súd vo veci nariadil termín
pojednávania, manželka zobrala návrh na rozvod späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Manžel
s odôvodnením, že manželstvo považuje za hlboko rozvrátené, so späťvzatím návrhu nesúhlasil a

žiadal, aby súd manželstvo rozviedol. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 18Pc/6/2020-35 zo dňa
23.7.2020 konanie nezastavil. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu, súd nesmie konanie zastaviť bez toho,
aby poznal názor druhého účastníka konania. Ak druhý z manželov so zastavením konania nesúhlasí,
nie je možné späťvzatiu návrhu priznať účinky. V tomto smere bol postup súdu prvej inštancie, ktorý
svojím rozhodnutím konanie nezastavil, správny, súladný s aktuálnou právnou úpravou (§95 CMP).

10. Pokiaľ sa v konaní napriek späťvzatiu návrhu pokračuje, tak ako tomu bolo v danom prípade,
formálne ako navrhovateľ pokračuje ten z manželov, ktorý návrh pôvodne podal (t.j. manželka), fakticky
sa ďalej pokračuje z iniciatívy druhého manžela, ktorý požadoval, aby sa v konaní pokračovalo. Zuvedených dôvodov, aj keď súd prvej inštancie vyhovel návrhu manželky / navrhovateľky podaného
návrhu a manželstvo rozsudkom rozviedol, (pričom podľa § 359 CSP odvolanie môže podať výlučne ten
účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané), odvolací súd považoval manželku

za oprávnenú na podanie odvolania.

11. Rozsudkom súdu prvej inštancie bolo manželstvo účastníkov rozvedené, s ktorým rozhodnutím sa
odvolací súd stotožňuje.

12. Manželka v podanom odvolaní namietala, že súd rozhodol o rozvode nezákonne, na pojednávaní
konanom v jej neprítomnosti.

13. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právna úprava podľa CSP umožňuje súdu odročiť
pojednávanie len z dôležitých dôvodov, ale len v prípade, ak taký návrh strana podá.

15. Ako vyplýva z obsahu spisu a z postupu súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie riadne poskytol
manželke poučenia o jej procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom v § 183, §
274 a § 278 CSP. Predvolanie na pojednávanie spolu s poučením zo dňa 28.05.2020 (č.l.24) bolo
manželke riadne doručené dňa 02.06.2020. Zo zápisnice z pojednávanie zo dňa 23.07.2020 (č.l.
34) vyplýva, že manželka sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu, že zobrala svoj

návrh späť. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 19.11.2020 (pôvodne na 08.10.2020-
odročený z dôvodu PN zákonnej sudkyne). Predvolanie na deň 19.11.2020 bolo manželke opäť
zaslané spolu s poučením a riadne doručené dňa 28.09.2020. Manželka dňa 18.11.2020 doručila
súdu prvej inštancie ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní . Aj keď svoju neprítomnosť na tomto
pojednávaní ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti, o odročenie pojednávania nepožiadala. Inými

slovami povedané, manželka len oznámila súdu dôvod svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní,
avšak nepožiadala o odročenie pojednávania.

16. Súd prvej inštancie tak nemal žiadny dôvod na to, aby pojednávanie odročil. Súd prvej inštancie
nepostupoval svojvoľne, a jeho procesný postup bol plne v súlade s ustanoveniami procesnej normy.

Manželkounamietanýprocesnýpostupsúduprvejinštancie,„žejejsvojímkonanímznemožnilvzačatom
konaní osobne sa vyjadriť“, neobstojí. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.
februára 1998 sp. zn. 3 Cdo 1/9 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2013,
sp. zn. 5 Cdo 345/2012).

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie nerešpektoval
ustanovenie § 161 CSP, t.j. že by neprihliadal na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť, ani že by dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
18. V zmysle § 1 ods. 1 zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, v
odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu.
19. Podľa § 18 a 19 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov o potreby rodiny a rozhodovať spoločne o všetkých právach, ktoré sa týkajú rodiny.

20. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.21. Uvedené ustanovenie zákona o rodine stanovuje všeobecnú hmotnoprávnu podmienku rozvodu
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy

obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

22. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedenými teoretickými východiskami a skutočným stavom zisteným
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené,
stav, ktorý je toho času medzi manželmi je potrebné považovať za stav nasvedčujúci nemožnosti plniť
účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
23. Manžel navrhovateľky opakovanie uviedol, že po späťvzatí návrhu, o ktorom sa nedozvedel od
manželky, ale od súdu, mu nie sú zrejmé žiadne nové okolnosti v ich manželstve, naďalej spolu

nekomunikujú, ich vzťahy sa nezlepšili, k obnove spolužitia nedošlo a nemá na prípadnom obnovení
spolužitiazáujem.Uzavretiemanželstvajeprejavomdobrovoľnéhoaslobodnéhorozhodnutiamanželov,
a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva
a na druhej strane i jeho harmonického fungovania. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po
celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi manželmi spôsobí,

že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné
zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, možno konštatovať splnenie zákonných podmienok pre
rozvod manželstva.

24. Pokiaľ ide o námietku manželky, ktorou namietala, že súd nevyvinul potrebnú aktivitu na to, aby

účastníkov viedol k ich zmiereniu, odvolací súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

25. Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 CMP, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich
zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať,
aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

26. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že CMP ukladá súdu, aby sa v priebehu konania pokúsil
zachrániť manželstvo tým, že bude viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať o zmierenie
manželov. Zákon neukladá súdu, akým spôsobom sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní
zmieriť. Pokiaľ však okolnosti prejednávanej veci nesmerujú k opodstatnenosti využitia tohto inštitútu,

keďže procesný postup súdu závisí vždy od konkrétnych okolností, nie je porušením ust. § 96 CMP,
ak súd od úkonov smerujúcich k odstráneniu príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé,
že príčiny rozvratu sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Súd tiež môže, ak je to
účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie
pokúsili mediáciou realizovanou podľa zákona o mediácii, ktorá predstavuje alternatívne riešenie sporu,

v rámci ktorej sa manželia môžu dohodnúť na takých otázkach, ako je vzájomné správanie k sebe,
starostlivosť o domácnosť, zanechanie nevery a pod. Citované ustanovenie dáva súdu možnosť
účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, neumožňuje mu, aby účastníkom uložil (prikázal), aby sa
mediácie zúčastnili. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o
zmierneriešeniemediáciouvkonkrétnomprípadeúčelná,pričomúčelnájespravidlavtedy,keďokolnosti

prípadu nasvedčujú tomu, že je reálne, že sa mediácie zúčastnia a jej výsledkom bude reálne obnovenie
manželského vzťahu.

27. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že manžel o obnovenie manželstva nemal záujem, čo
opakovane súdu deklaroval. Svoj nezáujem o zachovanie manželstva konštatoval vo svojom prvom

vyjadrení k podanému návrhu, v písomnom vyjadrení k podanému späťvzatiu, pri prejednávaní veci
na nariadenom súdnom pojednávaní a tiež aj v odvolacom konaní. Za daných okolností sa súd prvej
inštancie nedopustil takej procesnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).