Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216248
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3117216248.6

Uznesenie

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecižalobcuM.P.,nar.X.X.XXXX,bytomG.č.XX,G.,vkonanízastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52
536 891 proti žalovanej S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, G., v konaní zastúpená JUDr. Roman
Mada, advokát so sídlom Gagarinova 32, Nová Dubnica, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

III. Štát m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd

určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi nebohým L. P., nar. X.XX.XXXX, zomrelým dňa X.X.XXXX
ako darcom a žalovanou ako obdarovanou je voči žalobcovi (ako veriteľovi) právne neúčinná.

2. V konaní bolo dňa 17.9.2018 uskutočnené pojednávanie. Uznesením č. k. 21C/35/2017-50 bolo na
návrh žalovanej vo veci nariadené znalecké dokazovanie, s tým, že jej bola uložená povinnosť zložiť
preddavok vo výške 1 000 Eur, ktorú splnila (čl. 46). Uznesením č. k. 21C/35/2017-141 bola znalkyni

priznaná odmena vo výške 1 027,87 Eur, s tým, že suma 1 000 Eur bola uhradená zo zloženého
preddavku a suma 27,87 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Suma 27,87 Eur bola vyplatená znalkyni
dňa 14.10.2019 (čl. 163).

3. Dňa 13.3.2020 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu uzatvorenia
mimosúdnej dohody (čl. 167), ktorú však žalobca nepredložil.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku

bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.7. Vzhľadom k už uskutočnenému pojednávaniu súd vyzval žalovanú na oznámenie či so späťvzatím
žaloby súhlasí. V podaní zo dňa 28.4.2020 žalovaná oznámila súdu, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí
a to z dôvodu, že nedošlo k „ žiadnej dohode o mimosúdnom urovnaní sporu“. Na uvedenom dôvode

pre ktorý so späťvzatím nesúhlasila zotrvala aj vo svojom vyjadrení zo dňa 20.5.2020.

8. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju
vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho

časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje
v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti
bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa §146 ods. 1 alebo absencia súhlasu žalovaného podľa
§ 146 ods. 2 CSP.

9. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy
veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania prostredníctvom
súdneho rozhodnutia. Ide najmä o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o hospodárení so spoločnou vecou, o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu a o s tým súvisiacom nároku na bytovú náhradu a podobne.

10. Vzhľadom k predmetu tohto konania je zrejmé, že sa o nejedná o konanie iudicium duplex, na
zastavenie ktorého by bol vždy potrebný súhlas žalovaného (§ 146 ods. 2 CSP). Preto by zastaveniu
predmetného konania po tom, čo zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, bránil len kvalifikovaný
nesúhlas žalovanej. V prejednávanej veci sa však o takýto nesúhlas nejedná. Žalovaná ako dôvod

nesúhlasu so zastavením konania uviedla, že žalobca s ňou neuzavrel žiadnu mimosúdnu dohodu.
Uvedený dôvod však nie je možné považovať za tak závažný dôvod pre ktorý by súd nemal rešpektovať
prejav vôle žalobcu nepokračovať ďalej v konaní.

11. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny základ. Môže ísť

o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod., pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným dôvodne
považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti
vôli žalobcu. Načrtnuté dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v konaniach o ochranu osobnostných
práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí
v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. V prejednávanej veci žalovaná existenciu žiadneho z vyššie

uvedenýchdôvodovnetvrdilaaaninepreukázala.Vpodaniachzodňa28.4.2020a20.5.2020opakovane
uvádzala, že dôvodom jej nesúhlasu so zastavením konania je skutočnosť, že s ňou žalobca neuzatvoril
mimosúdnu dohodu. Samotné subjektívne presvedčenie žalovanej o vážnosti ňou uvedeného dôvodu
bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.

12. V prejednávanej veci súd prvého stupňa po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovanej so späťvzatím
žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemajú vplyv na
jej hmotnoprávne postavenie. Uvedené ani nebolo žalovanou tvrdené. Na základe vyššie uvedených
skutočností prvostupňový súd konanie zastavil.

13. Už len záverom v tejto časti súd uvádza, že uvedený postup (zastavenie konania) súdu navrhovala
samotná žalovaná v podaní zo dňa 29.7.2019 „ žalovaná zdvorilo a s úctou navrhuje súdu vyzvať
žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá naďalej na svojom žalobnom návrhu, alebo berie svoju žalobu v celom
rozsahu späť,...“, pričom ani v tomto čase (keď žalovaná navrhovala súdu vyzvať žalobcu na vyjadrenie
či berie žalobu v celom rozsahu späť) nemala so žalobcom uzatvorenú mimosúdnu dohodu.

14. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

15. Neuzatvorenie mimosúdnej dohody má vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. V
prípade, že žalobca tvrdí, že žalobu zobral späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody, musí túto
skutočnosťpreukázať.Akbyvšakžalobcatakýtodôvodlentvrdil,nonepreukázal,súdmusíkonštatovať,
že procesné zavinenie žalovaného (príp. obidvoch sporových strán) nebolo preukázané, a priznať nárokna náhradu trov konania žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalobca uzatvorenie mimosúdnej dohody
v čase späťvzatia žaloby nepreukázal, rozhodol súd tak (ako v prípade, keby dôvod späťvzatia žalobca
ani neuviedol), že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej.

16. Čo sa týka nároku na náhradu trov štátu, štát je v časti civilného procesu, v ktorej sa rozhoduje
o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania a má nárok na náhradu trov konania, ktoré počas
konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami strán. Za použitia
čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku súd uvádza, že princípom všeobecnej

spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva CSP, najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala,
že štát má podľa výsledkov konania proti strane konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Uvedené je možné vzťahovať nielen na rozhodovanie o náhrade trov podľa úspechu ale aj podľa
zavinenia. Ako už bolo konštatované vyššie, zastavenie konania zavinil žalobca, preto súd priznal štátu
nárok na náhradu trov (spočívajúcu v čiastočnom vyplatení odmeny znalkyni) voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.