Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203474
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718203474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205, IČO:
37 927 795, proti žalovanej: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX M. P. K., zastúpenej:
Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252
151, o zaplatenie 1.671,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 18Csp/62/2018-213 zo dňa 6. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 134,40 Eur a úroku z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 134,40 Eur od 5.12.2015 do zaplatenia sa zastavil. Ďalej
rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.537,41 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 1.537,41 Eur od 5.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %, o výške náhrady trov konania rozhodne
Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Žalobca žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.671,81 Eur a úrok
z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne od 5.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V
žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril so
žalovanou dňa 23.1.2014 Zmluvu o pôžičke č. 7132773, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo

výške 2.200,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných
splátkach v sume 67,20 Eur, až do vyrovnania celkovej sumy 3.225,60 Eur. Žalovaná uhradila sumu
1.209,40 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a
včas, právny predchodca žalobcu dňa 28.9.2015 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade
dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. K úhrade dlžných
splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2015 úver zosplatnil listom zo dňa 29.11.2015.
Do podania žaloby žalovaná dlh neuhradila.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, č.k. 18Csp/62/2018-36 zo dňa 2.11.2018. Proti platobnému
rozkazu podala žalovaná odpor. Uznesením, č.k. 18Csp/62/2018-52 zo dňa 18.12.2018, súd platobný
rozkaz zrušil.V priebehu konania došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky. O zmene žalobcu súd rozhodol
uznesením, č.k. 18Csp/62/2018-75 zo dňa 01.02.2019 tak, že do konania na strane žalobcu vstúpila
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..

OS Martin rozhodol vo veci rozsudkom, č. k. 18Csp/62/2018-109 zo dňa 27.3.2019 tak, že žalobu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pri aplikácií ust. § 1 ods.
2, § 2 písm. a/ a § 9 ods. 1, veta prvá Zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 53 ods. 9 OZ, § 103 OZ a § 565 OZ. Proti tomu rozsudku podal odvolanie žalobca.
KS v Žiline o odvolaní žalobcu rozhodol uznesením, sp.zn. 5Co/146/2019 zo dňa 18.februára 2020 tak,

žerozsudokOSMartin,č.k.18Csp/62/2018-109zodňa27.3.2019zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenie odvolací súd uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožnil s námietkami žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z
dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný, vec nesprávne právne posúdil.
V rámci odvolacieho konania žalobca čiastočne zobral žalobu späť, v časti istiny 134,40 Eur a úroku z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 134,40 Eur od 5.12.2015 do zaplatenia, v tejto časti žiadal

konanie zastaviť (č.l. 122).
Po vrátení veci okresný súd vyhodnotil zmluvu v zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. a
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.200,- Eur. Uzatvorenie zmluvy, poskytnutie úveru na
jej základe, ani výška poukázaných úhrad zo strany žalovanej na úver, neboli medzi stranami sporné.

Súd pri vyhodnotení spornej otázky, t. j., či došlo k premlčaniu žalobou uplatneného nároku, v súlade s
ust. 391 ods. 2 CSP, vychádzal z právneho názoru, ktorý vyslovil KS ZA v uznesení zo dňa 18.februára
2020, sp.zn. 5Co/146/2019, v odseku 15 jeho odôvodnenia (ods. 10, 11). Pri preukázaní, že žalobca na
základe Zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.200,- Eur, že žalobca zaslal
žalovanej upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 28.9.2015, v ktorom upozornil žalovanú,

že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v marci 2015, bude oprávnený úver zosplatniť a po uplynutí
lehoty podľa § 53 ods. 9 aj uplatnil stratu výhody splátok, keď doručil žalovanej oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 29.11.2015 - potom, vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu,
splátky splatné k momentu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru sa premlčiavali každá samostatne a až
počnúc dňom 29.11.2015, t. j. dňom zosplatnenia, sa stali splatnými splátky splatné od novembra 2015

do budúcna a ohľadom týchto splátok začala týmto dňom plynúť aj premlčacia doba. Žaloba bola podaná
na súd dňa 1.10.2018, z čoho vyplýva, že k premlčaniu vzhľadom na začatie sporu mohli podliehať len
splátky splatné od 20.7.2015 do 20.9.2015 (splátku splatná dňa 20.7.2015 žalovaný zaplatila). Ostatný
nárok žalobcu, vzhľadom na zosplatnenie celého úveru, premlčaniu nepodlieha. Žalobca zobral žalobu v
časti (splátok splatných v termíne 20.8.2015 a 20.9.2015) späť, súd konanie v tejto časti v súlade s ust. §

145 ods. 2 CSP zastavil a vo zvyšku nárok na zaplatenie nesplatenej časti zmluvného nároku zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, označenej ako Zmluva o pôžičke pod ev. číslom 7132773, priznal žalobou
uplatnený nárok v rozsahu výroku II., nakoľko tento nárok podľa názoru odvolacieho súdu premlčaniu
nepodlieha. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver v rozsahu 2.200,- Eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala splácať v splátkach - spolu 48 mesačných splátok po 67,20 Eur, teda spolu mala

vrátiť žalobcovi sumu 3.225,61 Eur. Žalovaná uhradila sumu 1.200,40 Eur, čo vyplýva z obsahu žaloby a
ktorú skutočnosť žalovaná nepoprela. Uplatnený nárok po čiastočnom späťvzatí, suma 1.537,41 Eur, je
dôvodný zmluvný nárok žalobcu proti žalovanej z titulu Zmluvy o pôžičke pod ev. číslom 7132773. Úrok z
omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ust. OZ, nakoľko sadzba uplatneného úroku neodporovala uvedeným zákonným

ustanoveniam a doba omeškania zodpovedala skutočnej dobe omeškania žalovanej s úhradou dlhu. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca uplatnil nárok spolu 2.045,- Eur (istina 1671,81 Eur a úrok z
omeškania z uplatnenej istiny ku dňu rozhodovania súdu 373,35 Eur), bol úspešný v časti 1.880,93

Eur (istina 1537,41, úrok z omeškania z priznanej istiny ku dňu rozhodovania 343,52), úspech žalobcu
predstavuje 92 % proti úspechu žalovaného v rozsahu 8 %, žalobcovi teda prináleží po pomernom
rozdelení náhrada trov konania vo výške 84 % (92-8). Čiastočné späťvzatie žaloby súd vyhodnotil v
neprospech žalobcu pri aplikácii § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania
a preto bolo dôvodné v tejto časti priznať náhradu trov konania žalovanému ako protistrane - viď ods.

40, úspech žalovaného v rozsahu 8 %.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku, pričom odvolaciemu súdu navrhuje,aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanej
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní bolo preukázané,
že pôvodný veriteľ Predžalobnou upomienkou zo dňa 28. 09. 2015 žalovanú upozornil, že ak do 05.

11. 2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2015 bude Consumer Finance Holding, a.s.
oprávnená úver zosplatniť. V konaní bolo preukázané a sám žalobca, ako aj súd prvej inštancie a aj
odvolací súd v uznesení č.k. 5Co/146/2019-180 zo dňa 18. februára 2020 potvrdili, že žalovaná splátku
splatnú v mesiaci 07/2015 (splatnú dňa 20. 07. 2015) pre ktorú pôvodný veriteľ mienil úver predčasne
zosplatniť, uhradila dňa 12. 10. 2015. Keďže žalovaná splátku splatnú v mesiaci 07/2015 uhradila do 05.

11. 2015 (uhradená bola dňa 12. 10. 2015) tak ako to pôvodný veriteľ uviedol v predžalobnej upomienke,
nebol potom pôvodný veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Pôvodný veriteľ aj napriek zaplatenej splátky
splatnej v mesiaci 07/2015 (podľa predžalobnej upomienky) i tak úver predčasne zosplatnil dňa 19.
11. 20015. K predčasnému zosplatneniu úveru dňa 19. 11. 2015, resp. dňa 29. 11. 2015 tak došlo pre
nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 08/2015, t.j. dňa 20. 08. 2015 (§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ).
Žalovaná zotrváva na podanej námietke premlčania s poukazom na ustanovenie § 54a OZ v súvislosti s

ustanovením § 103 OZ s tým, že zosplatnením celého dlhu sa stala dispozícia obsiahnutá v druhej vete
ustanovenia § 103 OZ a teda premlčacia lehota začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre
celý zosplatnený dlh. Žalovaná sa nezaplatením splátky zročnej 20. 08. 2015 riadne a včas dostala do
omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej
s prihliadnutím na zosplatenie úveru. Dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz pre omeškanie na

najstaršej splatnej splátke splatnej v mesiaci 08/2015, čo znamená, že ide o splátku zročnú dňa 20. 08.
2015, na podklade čoho možno uzavrieť, že premlčacia doba začala plynúť 20. 08. 2015 a uplynula 20.
08. 2018. Ak potom žalobca žalobu súdu doručil až dňom 01. 10. 2018, urobil tak zjavne po uplynutí
zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Zákonodarca totiž neviazal uplynutie premlčacej lehoty v zmysle
ust. § 103 OZ na samotný akt zosplatnenia pohľadávky, ale na deň splatnosti nesplnenej splátky.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd po vrátení veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového

súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:10. Žalovaná v podanom odvolaní tvrdila, že k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 19. 11. 2015, resp.
dňa 29. 11. 2015 došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 08/2015, t.j. dňa 20. 08. 2015 (§
53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ). Žalovaná zotrvala na podanej námietke premlčania s poukazom na

ustanovenie § 54a OZ v súvislosti s ustanovením § 103 OZ s tým, že zosplatnením celého dlhu sa stala
dispozícia obsiahnutá v druhej vete ustanovenia § 103 OZ a teda premlčacia lehota začala plynúť odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky pre celý zosplatnený dlh.

11. Po opätovnom preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd opäť zastáva názor, že

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorú žalovaná
podpísala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Na základe uzavretej zmluvy o pôžičke právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.200,- eur za podmienok dohodnutých medzi
zmluvnými stranami.

12. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej upozornenie v zmysle ustanovenia § 53

ods. 9 listom zo dňa 28.09.2015. V uvedenej predžalobnej upomienke upozornil žalovanú, že ak nedôjde
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka tak
smerovala k nezaplatenej splátke z mesiaca 07/2015 a nie ako tvrdí žalovaná 08/2015. V predžalobnej
upomienke bol tento mesiac presne označený (č. l. 13 spisu).

13. Žalobca po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka,
uplatnilstratuvýhodysplátokadoručilžalovanejoznámenieovyhláseníokamžitejsplatnostiúverulistom
zo dňa 29.11.2015. Dlh sa stal splatným pre nezaplatenie najstašej splátky a to za mesiac 07/2015.
Splátkysplatnékmomentuvyhláseniaokamžitejsplatnostiúverusapremlčiavalivšakkaždásamostatne
a až počnúc dňom 29.11.2015, t. j. dňom zosplatnenia, sa stali splatnými splátky od novembra 2015

do budúcna a ohľadom týchto splátok začala týmto dňom plynúť aj premlčacia doba. Žaloba bola na
súd podaná dňa 01.10.2018, z čoho vyplýva, že premlčaniu vzhľadom na začatie sporu mohli podliehať
splátky splatné od 20.07.2015 do 20.09.2015 (splátku splatnú dňa 20.07.2015 žalovaná zaplatila).
Ostatný nárok žalobcu vzhľadom na zosplatnenie celého úveru premlčaniu nepodlieha.

14. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania, nakoľko žalobca
si uplatnil nárok spolu 2.045,- Eur (istina 1671,81 Eur a úrok z omeškania z uplatnenej istiny ku
dňu rozhodovania súdu 373,35 Eur), pričom bol úspešný v časti 1.880,93 Eur (istina 1537,41, úrok
z omeškania z priznanej istiny ku dňu rozhodovania 343,52), úspech žalobcu predstavuje 92 % proti
úspechu žalovaného v rozsahu 8 %, žalobcovi teda prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov

konania vo výške 84 % (92-8).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd názoru, že okresný súd po vrátení veci správne posúdil
otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku a preto rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal

napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalobcovi však žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho

rozsudku.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)