Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203416
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5817203416.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: P. W., nar.
XX.XX.XXXX,bytomA.XXX/XX,XXXXXG.,právnezastúpený:JUDr.PavelNovotný,advokátsosídlom
A. Sládkoviča 1801/4, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 982 401, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Mieru 312/13,
029 01 Námestovo, v konaní o zaplatenie 3 515,39 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štátu sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na súd dňa 09.06.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 3
515,39 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.07.2015 do zaplatenia a
náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci uzavretej
dňa 01.03.2014 (ďalej len „zmluva“) prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi
do dočasného odplatného užívania osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW 1. radu, EČV:
G VIN: H č. technického preukazu PA 327858 z 2.3.2001 (ďalej len „motorové vozidlo“) a žalovaný
sa zaviazal platiť žalobcovi na jeho účet dohodnutú odplatu (nájomné) vo výške 166,66 eur mesačne.
Zmluva bola uzavretá na určitú dobu od 01.03.2014 do 28.02.2018, pričom pri splnení podmienok v
zmluve bol žalovaný ako nájomca oprávnený kúpiť motorové vozidlo do vlastníctva a toto právo mohol
uplatniť najneskôr do 28.02.2018 a to tak, že zašle žalobcovi písomné oznámenie o uplatnení práva
na kúpu motorového vozidla. Kúpna cena bola dohodnutá ako úhrn zostávajúcich splátok nájomného
ku dňu doručenia písomného oznámenia. V súlade so Zmluvou (čl. III) bol žalovaný o. i. povinný
bezodkladne informovať žalobcu o prípadnej škode, poistnej udalosti a to písomne do troch dní po
udalosti, rovnako ako bol žalovaný povinný starať sa o motorové vozidlo tak, aby na ňom nevznikla
škoda, ktorá ak vznikne, znáša ju nájomca. Takisto mal žalovaný povinnosť platiť dohodnuté nájomné,
havarijné ako aj zákonné poistenie. Dňa 27.04.2015 odovzdal žalovaný bez udania dôvodu motorové
vozidlo zamestnancovi žalobcu - M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. 4, XXX XX C., pričom toto vozidlo
bolo zásadným spôsobom poškodené. Na vozidle bolo potrebné vymeniť nápravu, snímače platničiek,
objímku výfukového potrubia a vyrovnanie výfukového potrubia, silenbloky zadného tlmiča, motorový
olej, vzduchový olejový a kabínový filter, výplach motora, vykonať geometriu a diagnostiku vozidla a
opravu airbagov.3. Žalobca zabezpečil v júni 2015 (konkrétne 12.06.2015) u pána E. A. opravu motorového vozidla,
pričom za túto mu zaplatil celkovo 1 366 eur. Oprava nebola realizovaná v autorizovanom servise,
nakoľko sa žalobca snažil minimalizovať výšku škody, ale táto je preukázaná priloženým čestným
vyhlásením. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponuje účtovným dokladom o úhrade tejto
čiastky a súčasne s ohľadom na fakt, že náhradné diely neboli zabezpečené od autorizovaného predajcu
ani servisu, uplatňuje si náhradu tejto škody v rámci zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody
(viď 5. bod tejto žaloby). Žalovaný porušil aj ďalšiu zmluvnú povinnosť uvedenú v čl. III bod 2. zmluvy
a to povinnosť platiť poistné, nakoľko posledné havarijné poistenie u OBCHODNEJ POISŤOVACEJ A
ZAISŤOVACEJ SPOLOČNOSTI ASTRA, S. A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, zaplatil
žalovaný dňa 18.02.2015 vo výške 113,79 eur (štvrťročné poistné) a to za obdobie od 16.12.2014 do
15.03.2015, čiže dlhoval na havarijnom poistení poistné za obdobie od 16.03.2015 do 03.07.2015 (viď
bod 6. tejto žaloby), t.j. sumu 137,50 eur, nakoľko štvrťročne sa platila suma 113,79 eur, t.j. ročne 455,16
eur, čiže 1,25 eur za deň a neuhradených bolo 110 dní.
4. Okrem havarijného poistenia neuhradil žalovaný ani zákonnú poistku u poisťovne KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group za obdobie od 16.02.2015 03.07.2015 (viď bod 6. tejto žaloby),
t.j. sumu 44,57 eur, nakoľko štvrťročne sa platila suma 29,50 eur, t.j. 118,- ročne, čiže 0,323 eur za deň a
neuhradených bolo 138 dní. Súčasne potom žalovaný uhradil posledné nájomné za mesiac apríl 2015 a
neuhradil tak žalobcovi nájomné vo výške 166,66 eur mesačne za mesiac máj a jún 2015, t.j. spolu sumu
vo výške 333,32 eur. Za daných okolností tak zo strany žalovaného došlo k viacnásobnému hrubému
porušeniu povinností ustanovených zmluvou, nakoľko si žalovaný nepočínal tak, aby na motorovom
vozidle nevznikla škoda, súčasne túto škodu žalobcovi ani písomne do 3 dní od jej vzniku neoznámil a
v neposlednom rade žalovaný neplatil riadne a včas ani dohodnuté nájomné a ani stanovené poistné.
Podľa čl. IV bod 2 zmluvy, v prípade že nájomca (žalovaný) hrubo poruší povinnosti nájomcu ustanovené
touto zmluvou alebo zákonom, je prenajímateľ (žalobca) oprávnený okamžite odstúpiť od tejto zmluvy,
pričom zmluva zaniká písomným doručením odstúpenia nájomcovi a nájomca je povinný ihneď vrátiť
vozidlo prenajímateľovi a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur. S ohľadom na vyššie uvedené
preto žalobca - v súlade s čl. IV bod 2. Zmluvy zaslal žalovanému (prostredníctvom svojho právneho
zástupcu) odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 03.07.2015. V rámci uvedeného
odstúpenia potom vyzval žalovaného na úhradu dlžného nájomného, poistného, zmluvnej pokuty a
náhrady škody v celkovej výške 4 963,32 eur. Na uvedenú výzvu zareagoval žalovaný prostredníctvom
svojho zástupcu a to vyjadrením zo dňa 17.07.2015, kde namietal, že medzi ním a žalobcom malo
dôjsť k uzavretiu dohody o ukončení Zmluvy a žalovaný mal motorové vozidlo odovzdať žalobcovi,
pričom podľa jeho názoru zanikla zmluva odovzdaním motorového vozidla a to k 27.04.2015. Žalovaný
vo vyjadrení ďalej namietal, že nájomné bolo uhradené do mesiaca apríl 2015, rozporoval povinnosť
platiť poistné vo výške 230 eur a vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že nárok na jej zaplatenie
považujezanedôvodný,nakoľkonevznikol,resp.žežalobcaprehlásil,žesizmluvnúpokutuneuplatňuje.
K námietkam uvádzaným vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného žalobca uvádza, že tieto sú
nedôvodné a nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko k odovzdaniu motorového vozidla žalobcovi a tobôž k
uzavretiu dohody o ukončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou, nedošlo. K ukončeniu zmluvného
vzťahu založeného zmluvou došlo až v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy, pričom toto bolo účinné
doručením odstúpenia, t.j. k 03.07.2015. Keďže zmluva bola platná a účinná až do 03.07.2015, dlhuje
žalovaný nájomné za mesiace máj 2015 a jún 2015, nakoľko posledná bola úhrada nájomného za
mesiac apríl 2015. Pokiaľ ide o platenie poistného, na túto povinnosť sa žalovaný zaviazal v čl. bod
2. zmluvy a túto si preukázateľne nesplnil za obdobia uvedené v 3. bode tejto žaloby. Vo vzťahu
k zmluvnej pokute žalobca poukázal na to, že táto zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti, pričom táto zahŕňa aj opravu vozidla, ktorú žalobca za žalovaného uhradil, a na zaplatenie
ktorej sa žalovaný dobrovoľne zaviazal. Okrem istiny vo výške 3.515,39 eur (ako súčet dlžných platieb
na zákonnom a havarijnom poistení, dlžného nájomného a zmluvnej pokuty) požaduje žalobca aj
príslušenstvo tejto pohľadávky v podobe zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3 515,39 eur od 14.07.2015 (deň nasledujúci po uplynutí 10 dňovej lehoty na plnenie uvedenej v
odstúpení zo dňa 01.07.2015) do zaplatenia a náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaním doručenom súdu dňa 12.07.2017 vyslovujúc
nesúhlas s podanou žalobou a poukazujúc na to, že žalobcom k žalobe predloženú nájomnú zmluvu
nepovažuje za platnú. Nikdy neobdŕžal nájomnú zmluvu vo vyhotovení ako je pripojená k žalobe, pri
prevzatí motorového vozidla mu žalobca nájomnú zmluvu neodovzdal, užíval motorového vozidlo bez
riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy. O skutočnosti, že mu neodovzdal nájomnú zmluvu svedčí e-mailžalobcu z 21.04.2015, v ktorom potvrdzuje, že mu žiadnu zmluvu neodovzdal. Okrem toho perom
doplnené údaje na zmluve sú urobené dodatočne žalobcom a v takomto znení mu nájomná zmluva
nebola odovzdaná. Ak by bola nájomná zmluva uzatvorená medzi prítomnými, potom nebol dôvod
dopisovať uvedené údaje perom. Ďalej uviedol, že zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa ust. §
630 a nasl. Obchodného zákonníka musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ide o typ zmluvy, ktorá sa
uzatvára medzi podnikateľmi. Ani žalobca a ani žalovaný nájomnú zmluvu ako podnikatelia neuzatvárali.
6. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom zo dňa 21.08.2018, č.k. 5C/5/2017-65 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ďalším
výrokom priznal nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %. Na základe odvolania žalobcu bolo
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd preto
vo veci doplnil dokazovanie a vo veci opäť konal a rozhodol.
7. Súd okrem dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Z. Z., M. B., E. A. a B. A. a
obsahomlistíntvoriacichsúčasťspisu,doplnildokazovanievyžiadanímsisprávzpoisťovneKooperatíva
poisťovna, a..s, Vienna Insurance Group, vykonal opätovný výsluch svedkov Z. Z., Z. Z., E. A., M. B. a
M. M. a zistil, že žaloba nie je dôvodná.
8. V súdenej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 3 515,39 eur pozostávajúcej
zo zmluvnej pokuty 3 000 eur, sumy 137,50 eur titulom dlžného havarijného poistenia, sumy 44,57 eur
titulom zákonného poistenia a sumy 333,32 eur titulom nájomného za obdobie od 05-06/2015. Žalobca
svojnárokodôvodňovalnájomnouzmluvousnáslednoukúpouprenajatejveciuzavretoudňa01.03.2014
spadajúcou pod režim obchodného zákonníka, ktorú žalovaný hrubo porušil tým, že nezabezpečil, aby
na vozidle nevznikla škoda a o nej bezodkladne neinformoval žalobcu, neplatil riadne a včas zákonné
poistenie a havarijné poistenie (za obdobie od 16.3.2015 do 03.07.2015) a ani nájomné za obdobie
05-06/2015 do zániku zmluvy odstúpením dňa 03.07.2015, kedy bolo odstúpenie doručené žalovanému.
9. Žalovaný namietal platnosť uzavretej nájomnej zmluvy a tvrdil, že zmluvu uzavretú so žalobcom
v znení ako bola predložená súdu neuzatvoril, pri prevzatí vozidla mu nebola odovzdaná predmetná
nájomná zmluva a aj po doplnení dokazovania pripojením originálneho znenia nájomnej zmluvy s
následnou kúpou prenajatej veci sa odvolával na komunikáciu žalobcu (prostredníctvom správ cez
sociálnej siete - pozn. súdu) dňa 21.04.2015, v rámci ktorej žalobca sám potvrdil, že „on nemá žiadnu
zmluvu, tak nebude mať ani auto“. Žalobca naproti tomu poukazoval na rozpornú obranu žalovaného,
keď na jednej strane žalovaný nesprávne tvrdí, že súdu bola predložená zmluva v inom znení než v
akom bola podpísaná, hoci vo výpovedi potvrdil, že nevedel, čo podpisuje, preto nemohol tvrdiť, že to,
čo podpísal je iné ako predložil žalobca.
10. Súd zistil, že hoci odovzdanie zmluvy pri prevzatí vozidla a v znení predloženom súdu nepotvrdil
žiaden svedok už aj z toho dôvodu, že pri dojednávaní zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nebola
prítomná iná osoba a tiež je pravdou, že aj po predložení originálu zmluvy zhodnej s pôvodne
predloženou kópiou sú jej prvé dve strany viditeľne napísané inou mechanickou úpravou (iným typovom
písma a úpravou) ako jej ostatná časť - tretia strana zmluvy, ohľadom ktorej súd zistil, že viditeľne
netvorila od samého začiatku technickú jednotu nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, čo
vyplývazostôp(znakov)ojejviacnásobnomspojení(zopnutí)poobochjejrohoch,muselsúdvyhodnotiť
zmluvu za platnú.
11.Žalovanýpotvrdil,žepodpisnazmluve-jejtretejstranejejehopodpisomahocisabránilneuzavretím
zmluvy v znení predloženom súdu odvolávajúc sa na správu žalobcu zo dňa 21.4.2015 súd zistil, že
táto komunikácia (prostredníctvom) sociálnej siete prebiehajúca medzi žalobcom a bratom žalovaného
Z. Z. dňa XX.XX.XXXX obsahovala aj iné tvrdenia týkajúce sa zmluvy, konkrétne „...ceruz Z. nech si
vráti auto a bude to mať bez zmluvnej pokuty, inak dám to fakt právnikovi, veď porušil zmluvu, nech si
prečíta a tak ho bude stáť právnik, súd + zmluvná pokuta..“, pričom na otázku Z. Z. „čo sa zas deje ?“,
žalobca odpovedal „veď nič len zmluvu nedodržiava.“ Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného súd
ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.3.2014 uzatvorená nájomná zmluva s následnou
kúpou prenajatej veci s odkazom na § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže jej existencia bola
preukázaná predloženou zmluvou, komunikáciou prebiehajúcou medzi bratom žalovaného a žalobcom
a v neposlednom rade aj tvrdením žalovaného o tom, že podpis na zmluve (jeho tretej strane) je jeho
podpisom. Obranu žalovaného obsahujúcu tvrdenie o tom, že žalobca mu zmluvu neodovzdal, zmluvounedisponoval, resp. papiere podpisoval v nedeľu večer, keď išiel do práce a zmluvu nevidel, vyhodnotil
na jeho ťarchu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalovaného týkajúceho sa uzavretia tejto
zmluvy a poukazujúc zároveň na to, že účastníci právneho vzťahu sú povinní niesť (právne) dôsledky
uzavretého zmluvného vzťahu a ich (ne) dôslednosť - neprečítanie zmluvy, nemôže byť na ťarchu inej
(druhej) zmluvnej strany právneho úkonu. Vo vzťahu ku komunikácii žalobcu a brata žalovaného v
nadväznosti na obranu žalobcu (prostredníctvom jeho zástupcu) o namietaní neverifikácie textu obsahu
správ, obsahujúcich len niekoľko viet, dátum a čas a to, že z nich nie je zrejmá žiadna časová súvislosť
so žalobcom, súd poukazuje na to, že existenciu tejto komunikácie okrem svedka Z. Z. potvrdil aj
sám žalobca v účastníckom výsluchu na pojednávaní dňa 18.04.2018, keď potvrdil, že „sms bratovi
žalovaného písal preto, že nemá zmluvu, lebo mu tak písal on, aj mu po 1 roku, resp. 1,5 roku nebude
dávať moju zmluvu, ktorú mu odovzdal. V tomto smere ide zas o účelovú obranu žalobcu, ktorej
existencia bola rovnako preukázaná výpoveďou svedka a obsahom správy.
12. Ďalej sa súd zaoberal (ne) platnosť jednotlivých ustanovení zmluvy, z ktorých žalobca uplatňuje
svoj nárok, konkrétne nárok na zaplatenie poistného - havarijné poistné v sume 137,50 eur a povinné
zákonné poistenie v sume 44,57 eur.
13. V ustanovení článku III, bode 2 Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci - ďalej len
„zmluva“ upravujúceho povinnosti nájomcu, si žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom
dohodli, že nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu
na dopravnom prostriedku znáša nájomca. Nájomca je preto povinný dať dopravný prostriedok poistiť,
resp. platiť určené poistné havarijné a zákonné popri dohodnutom nájomnom, keď predmet tejto zmluvy
uvedený v čl. I ods. 1 je už poistený. Potrebné doklady preukazujúce poistenie tvorí prílohu tejto zmluvy.
Ako vyplýva z predloženého originálu zmluvy, jej súčasťou neboli žiadne prílohy formou dokladov, z
ktorých by bola zrejmá výška poistného, jeho splatnosť a to či ide o jednorazové poistné alebo bežné
poistné, poistná doba, lehota splatnosti a interval platenia zákonného a havarijného poistenia. Žalobca
vovýpovedi(18.04.2018)potvrdil,ževzmluveneboliinélistinyibatázmluva.Bezpríloh,resp.absenciou
špecifikácie výšky poistenia, lehoty splatnosti a intervaloch platenia (lehotné, ročné poistné) možno
vyhodnotiť časť tohto dojednania právneho úkonu, týkajúceho sa dojednania o poistnom a jeho platení
pre jeho neurčitosť za neplatné s odkazom na § 37 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 788
Občianskeho zákonníka. Je pritom nepodstatným pre určenie neplatnosti to, či aj napriek neplatnosti
ustanovenia zmluvy o poistnom (č. III bodu 2 veta tretia a štvrtá) z dôvodu jeho neurčitosti žalovaný do
odovzdania vozidla žalobcovi (ne) platil nejaké poistné.
14. Odhliadnuc ale od uvedeného, súd napokon zistil, že úhrada (platenie) poistného sa uskutočňovalo
na základe odovzdaných poštových peňažných poukazov po tom, čo ich žalobca odovzdal žalovanému,
či už prostredníctvom jeho brata Z. Z. alebo jeho matky, ktorú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom
ani nespochybňoval a pravdivosti výpovedi svedka (Z. Z.) svedčia aj vykonané vklady zo strany matky
žalovaného týkajúce sa platenia nájomného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný nezaplatil poistné
za obdobie, za ktoré si uplatňuje nárok napriek tomu, že aj on si splnil svoju povinnosť a žalovanému
poštové peňažné poukazy odovzdal. Žalovaný totiž poprel, že by mu žalobca odovzdal poštové peňažné
poukazy, resp. výzvy za obdobie, za ktoré si uplatňuje poistné. Splnenie tejto povinnosti aj vzhľadom na
neplatné dojednanie o poistnom a jeho platení a absenciou dokladov o poistnom, ktoré mali tvoriť prílohu
k zmluve, si vyžadovalo splnenie povinnosti žalobcu s odkazom na § 560 Občianskeho zákonníka,
resp. vzhľadom na režim právneho vzťahu založenou zmluvou s odkazom na ust. § 325 Obchodného
zákonníka a to odovzdať poštový peňažný poukaz, resp. iný doklad na zaplatenie poistného, z ktorého
by bola zrejmá výška, splatnosť a lehota, čo v konaní preukázané nebolo. V tomto smere neobstojí
argumentácia strany žalobcu, že platba poistného nebola podmienená žiadnou súčinnosťou žalobcu,
pretože číslo účtu a variabilný symbol bol na zmluve a výška poistného sa nemenila a žalovaný mohol
uhrádzať poistné ako v predchádzajúcom období, keď opomenul práve to skutkové zistenie, že žalovaný
vykonal platenie poistného po tom, čo príslušné doklady odovzdal žalovanému - prostredníctvom jeho
rodinných príslušníkov a aj to, že poistenie znelo na jeho meno, o čom svedčia so žalobou predložené
poštové peňažné poukazy. Z tohto dôvodu súd nárok na poistné - zákonné vo výške 44,57 eur a
havarijné poistné vo výške 137,50 eur z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
15. Ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie nájomného za mesiace máj a jún 2015 vo výške 333,32
eur súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu - jeho listom zo dňa 01.07.2015,
ktorý bol doručený žalovanému 03.07.2015 odstúpil od zmluvy, keď zároveň bolo nesporným, žežalovaný ako nájomca užíval motorové vozidlo - BMW 1. radu EČV: G. X. a za nájom vozidla ako
to vyplýva z obsahu listín - vkladov v hotovosti v banke, uhradil nájomne naposledy za mesiac apríl
2015 vkladom v hotovosti v banke dňa 20.04.2015 vo výške 165 eur prostredníctvom vkladateľa - Z. Z..
Žalobca, ale žiada úhradu nájomného aj za obdobie do skočenia zmluvného vzťahu, t.j. do odstúpenia
od zmluvy s odkazom na čl. VIII bod 2 zmluvy a ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. do 3.7.2015,
pretože týmto momentom malo dôjsť ku skončeniu zmluvy. Žalovaný sa bránil tým, že žalobcovi nárok na
nájomnénevznikol,pretoževozidloodovzdalnažiadosťžalobcudňa27.04.2015(nespornáskutočnosť),
za ktorý mesiac dohodnuté nájomné uhradil a v období mesiaca máj a jún 2015 motorové vozidlo
prenajaté nemal, preto nemal povinnosť platiť nájomné.
16. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 21.04.2015 prostredníctvom
elektronickej (sociálnej) komunikácie žiadal brata žalovaného Z. Z. o vrátenie vozidla v znení „Z. nech
mi vráti auto...“, ... chcem mať pokoj s ním, keď mi auto vráti do konca týždňa podpíšem mu papier a
bude to mať bez zmluvnej pokuty..“ a žiadosti žalobcu o vrátenie vozidla zodpovedá aj výpoveď svedka
M. B. (zo dňa 22.05.2018) kedy potvrdil, že mňa poveril žalobca prevzatím vozidla asi tak, že mi večer
volal, že príde žalovaný, že dovezie auto, že ho mám prevziať. Nespisoval sa žiadny záznam o prevzatí
vozidla ani vôbec nič. Nekázal mi ani spísať žiadny papier. A obdobe aj vo výpovedi dňa 05.02.2020
tento svedok potvrdil žiadosť žalobcu o vrátenie vozidla konkrétne „mne v konkrétny deň volal žalobca
- P., že príde žalovaný - Z., vrátiť vozidlo a večer aj prišiel, vozidlo odovzdal so všetkým , čo k tomu
patrí...“. A napokon aj výpoveď svedka Z. Z. potvrdzuje žiadosť žalobcu o vrátenie prenajatého vozidla,
„...žalobca kontaktoval mňa a požadoval vrátenie vozidla od môjho brata (žalovaného), pričom následne
brat za týždeň, keď sa vrátil, vrátil aj vozidlo (týždňová lehota počítaná od 21.4.2015, čomu zodpovedá
dátum vrátenia 27.04.2015). Ak potom žalobca žiadal (súhlasil s) vrátenie (ním) vozidla a žalovaný
vozidlovrátil,podľanázorusúdunepochybnedošlokdohodeúčastníkovoskončeníichprávnehovzťahu
založeného zmluvou. Potom bolo povinnosť žalobcu pri odovzdaní vozidla, vyhotoviť písomný doklad
o skončení nájomného vzťahu tak, ako to tvrdil - podpíšem mu papiera a tak, ako to bolo dohodnuté v
čl. VIII, bod 2 zmluvy a v neposlednom rade tak ako to má na mysli ust. § 40 Občianskeho zákonníka.
Nemôže sa preto dovolávať (relatívnej) neplatnosti skončenia zmluvy dohodou (vrátením vozidla na
návrh žalobcu a akceptáciou tohto návrhu žalovaným) s odkazom na § 40a veta druhá Občianskeho
zákonníka, t.j. že sám túto neplatnosť spôsobil. Ak potom žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu - jeho listom zo dňa 01.07.2015, ktorý bol doručený žalovanému 03.07.2015 odstúpil od
zmluvy ide o (relatívne) neplatný jednostranný právny úkon z dôvodu, že zmluva skončila dohodou dňa
27.04.2015, nemožno odstúpiť od zmluvy, ktorá neexistuje a bola zrušená. Bolo nesporné, že žalovaný v
období po skončení nájomného vzťahu - 27.04.2015 motorové vozidlo BMW, EVČ: G. XXXQ. v prenájme
nemal, neužíval ho, keďže ho vrátil žalobcovi, ktorému nevznikol nárok na nájomné za obdobie mesiaca
máj a jún 2015. Okrem toho podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v
prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. V ustanovení článku IV, bodu 2 zmluvy
bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu ako prenajímateľa odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nájomca hrubo
poruší povinnosti nájomcu. Hrubé porušenie povinnosti nájomcu súd ako je nižšie uvedené, nezistil.
Vo vzťahu ku komunikácii prebiehajúcej medzi žalobcom a bratom žalovaného - svedkom Z. Z. dňa
21.04.2015 prostredníctvom správ cez sociálne siete súd odkazuje na potvrdenie jej existencie ako v
bode 11. Rozsudku (výpoveďou žalobcu 18.04.2018).
17. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej k pokuty súd taktiež zistil, že tento nárok
nie je dôvodný. Je síce pravdou tvrdenie strany žalobcu, že zmluvná pokuta je vo svojej podstate
paušalizovanou náhradou škody, ale túto je povinný účastník zmluvného vzťahu (dlžník) zaplatiť
veriteľovi, len ak poruší svoju zmluvnú povinnosť alebo svoju povinnosť vôbec nesplní. Dohoda o
zmluvnej pokuty bola obsahom článku IV, bodu 2 súdenej nájomnej zmluvy, kde je konštatované, že
v prípade, že nájomca hrubo poruší povinnosti nájomcu ustanovené touto zmluvou alebo zákonom, je
prenajímateľ oprávnený okamžite odstúpiť od tejto zmluvy, pričom zmluva zaniká písomným doručením
odstúpenia nájomcovi a nájomca je povinný ihneď vrátiť vozidlo prenajímateľovi (a) zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 3 000 eur. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad hrubého porušenia povinnosti
nájomcu, ich špecifikáciu zmluva neobsahuje, avšak v čl. III obsahuje (upravuje) povinnosti nájomcu.
Medzi povinnosti nájomcu patrí zákaz prenechať vozidlo do užívania inej osobe, ďalej umožniť
prenajímateľovi ku koncu každého mesiaca kontrolu stavu tachometra a napokon v povinnosti nájomcu
bezodkladne informovať prenajímateľa o prípadnej škode, poistnej udalosti do 3 dní po udalosti, starať
sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda, ktorú znáša nájomca.18. V súdenej veci sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný si nepočínal
tak, aby na motorovom vozidle nevznikla škoda a súčasne preto, že škodu do 3 dní od jej vzniku písomne
neoznámil (a aj to, že včas nezaplatil riadne dohodnuté nájomné a stanovené poistné). Žalobca mal za
to, že jeho výpoveďou, čestným prehlásením a výpoveďou svedka E. A. a aj výpoveďou svedka M.
B. bolo preukázané, že po vrátení vozidla žalovaným sa musela vykonať rozsiahla oprava vozidla, a
to výmena nápravy, ktorá nie je bežnou opravou, opravili sa airbagy, silenbloky a výfuk, vozidlom sa
nedalo jazdiť, svietilo mazanie a aj ostatné kontrolky, vo vozidle nebol žiaden mazací olej, nachádzali
sa tam zvyšky oleja v podobe vazelíny a olejový filter bol rozpadnutý. Žalovaný sa naopak bránil tým,
že žalobcova argumentácia je postavené len na jednostrannom tvrdení bez akéhokoľvek objektívneho
dôkazu. Žalobca prevzatím vozidla poveril M. B., ktorý vozidlo odviezol, previezol sa na ňom a následne
sa malo vozidlo odviesť pánu A., čo je rozpor s výpoveďou svedka A. o tom, že svietili všetky kontrolky a
na vozidle sa nedalo jazdiť. V celom konaní nebolo preukázané hrubé porušenie povinnosti žalovaného.
19. Ohľadom stavu vozidla pri jeho vrátení súd zistil, že svedok B. A. vo výpovedi 21.080.2018 tvrdil, že
asi pred 3-4 rokmi dozadu (bolo to na jeseň) a toto tvrdenie zodpovedá obdobiu vystavenia objednávky
č. BJ 1401170 zo dňa 26.10.2014 a aj čestnému prehláseniu (čl.48), že si pozeral vozidlo, ktoré si chcel
žalovaný požičať, čo mu aj povedal, že vozidlo nie je dobré, že je zlé, a preto, aby ho radšej vrátil.
Žalovaný sa rozhodol, že si vozidlo zoberie a pri tej príležitosti pozreli stav vozidla, vie, že bol poškodený
predný nárazník a blatník, zospodu auto vyzeralo ako keby bolo predtým narazené, vymieňali sa brzdy,
zháňalisastaršiegumy,vozidlonemaloplatnúSTKavie,žetamchýbalairbag,očomsvedčilakontrolka,
hoci kryt bol zalepený, robili sa aj čapy na prednej náprave, nepamätal si, čo všetko sa robilo, lebo
žalovaný išiel do Rakúska - do práce. Airbag opravil tak, že vložil použitý, aby vozidlo prešlo STK a
po STK ho vybral, a preto sa robili aj brzdy. Tiež uviedol, že si matne spomína, že žalovaný hovoril,
že predtým mal nejaké iné vozidlo a že zobral toto, auto mal od žalobcu. Výpoveď tohto svedka je
zhodná s obsahom objednávky č. OBJ1401170, v rámci ktorej je uvedená dodávka opravy a to - riadenie
čapov, doplatok blat, STK + príprava, tyčka riadenia E5003, držiak blat, geometrica 3D, práca a napokon
zodpovedáajvýpovedižalovanéhootom,ževozidlonemaloplatnúSTK,apretohodalurobiť,akedymu
zároveň malo byť oznámené, že vozidlo bolo búrané. Skutočnosť, že vozidlo nemalo platnú STK a EK,
ktoré kontroly sa vykonávajú súčasne, bolo preukázané aj obsahom záznamovej evidencie o platnosti
EK (čl. 160), z obsahu ktorej vyplýva, že posledný dátum vykonanej emisnej kontroly bol 18.02.2011
a ďalší (následný) dátum bol vykonaný až 19.11.2014, t.j. v čase, keď vozidlo mal v nájme žalovaný.
Dátum následnej kontroly - 19.11.2014 potom zodpovedá obdobiu vykonanej opravy svedkom B. A.
a jeho objednávke a tvrdeniam žalovaného o tom, že vozidlo museli opraviť, aby prešlo STK a tomu,
že vozidlo nebolo v dobrom stave. A napokon spoločne tieto dôkazy potom dávajú váhu pravdivosti
výpovede svedka Z. Z. (bratovi žalovaného) zhodne vypovedajúc o tom, že „ vozidlo nemalo platnú STK
a malo vystrelené airbegy a tomu, že sám otec sa bál o brata, pretože sa vo vozidle viezol a hovoril, že
auto klepe a nie je v dobrom technickom stave a upozorňoval ho, aby na ňom nejazdil“. A napokon aj
váhu pravdivosti neskôr vypočutému (doplnením dokazovania) svedkovi Z. Z. st., o tom, že „ že vozidlo
viedol domov z STK, vozidlo troška plávalo, možno predná náprava a tomu, že mechanik potvrdil, že
auto bolo búrané“.
20. Pokiaľ ide o rozsah tvrdenej opravy v podstate táto zodpovedá rozsahu opravy pre prípravu STK a v
mnohom rozsahu poškodení evidovaných poisťovňou Kooperativa, Vienna Insurance Group, Bratislava,
z ktorej vyplýva, že poisťovňa na motorovom vozidle G (neskôr G eviduje poistné udalosti zo dňa
12.11.2008, dňa 18.01.2012 a dňa 03.03.2012 a napokon poistnú udalosť 04.05.2015, teda celkom
štyri poistné udalosti. Uvedené potom nezodpovedá tvrdeniam svedkov M. M. o tom, „že vozidlo bolo
vo výbornom stave, nič mu nechýbalo a podľa nej bolo nové, tvrdeniam svedka M. B. o tom, „že
vie, že vozidlo bolo nové“. Pri poistnej udalosti dňa 19.01.2012 boli zaznamenané poškodenia a to;
poškodený pravý nárazník - lak, poškodený ľavý nárazník - výmena, výstraha - výmena, čelo predné
- výmena, čelo zadné oprava, kapota/zadné dvere - výmena, zadné svetlá, blatník - ĽP a ĽZ, výfuk
- potrubie - oprava a tiež iné poškodenia (bližšie nečitateľné) s tým, že v poznámke je uvedené, že
klient - žalobca vykoná opravu vo vlastnej opravovni. Pri poistnej udalosti dňa 03.03.2012 došlo k
poškodeniu zadného nárazníka - výmena, kapote zadných dverí, blatníka ĽZ - výmena, motor - výmena,
náprava zadná - kontrola, disk, pneumatiky, vystrelený airbeg - výmena, podbeh - Ľ, dvere ĽP, ĽZ -
obe výmenou, kde je opäť poznámka o vykonaní opravy žalobcom. Pri poistnej udalosti dňa 04.5.2015
je evidované v zázname o dopravnej nehode poškodenie ľavých predných dverí. O oprave týchto
poškodení spôsobenými poistnými udalosťami strana žalobcu nepredložila žiaden doklad svedčiaci
o tom, že auto bolo opravené v autorizovanom servise alebo v inom servise, ktorý by svedčil o tom,že vozidlo bolo opravené a dané do pôvodného stavu odstránením poškodení spôsobených poistnou
udalosťou. Súd mal preukázaný skôr opak a to, že vozidlo dlho stálo a neboli na ňom odstránené
poškodenia, o čom svedčí aj dátum poslednej STK a EK a výpoveď žalovaného, výpoveď svedka B.
A. a obsah vyššie citovaných listín a v neposlednom rade aj výpoveď svedka E. A. (dňa 22.05.2018) o
tom, že auto opravoval na pokyn žalobcu - majiteľa vozidla, ktorý prišiel za ním, či by neopravil vozidlo,
pretože dlho stálo a potrebuje opravu“, a svedka M. B. o tom, „ že vozidlo dlho stálo“, teda nie z dôvodu,
že ho poškodila iná osoba - žalovaný, ktorým mal vozidlo vrátiť poškodené.
21. Pokiaľ ide o odovzdanie vozidla svedok M. B. (vypočutí na návrh žalobcu vo svojej prvej výpovedi
22.05.2018) pri prevzatí vozidla od žalovaného nespisoval žiaden záznam o stave vozidla, ktorý by
potvrdil rozsah jeho poškodenia žalovaným. Potvrdil len to, „že auto prevzal večer, žalovaný odovzdal
auto a papiere a vie, že ho bol zaviesť ešte domov, pričom vo vozidle nebol žiaden benzín. Na druhý
deň ráno oznámil žalobcovi, keď sme išli pozrieť do predajní, že vozidlo treba natankovať, pretože je
prázdna nádrž a tak natankovali a pri vstupe na hlavnú cestu, vozidlo začalo plávať, čo pripisoval zrejme
poškodeným gumám. Ďalej vypovedal, že vozidlo prevzal večer len opticky videl, že bol na volante
prasknutý airbeg, čiže bol vystrelený“. Tento svedok sa nezmieňoval o žiadnych všetkých svietiacich
kontrolkách a o tom, že na vozidle sa nedalo jazdiť, čo by v končenom dôsledku bolo v rozpore s tým,
že došlo k odvozu žalovaného domov. Pokiaľ ide o poškodený airbeg, jeho poškodenie bolo zistené už
pri poistnej udalosti a v čase odovzdania vozidla žalobcom žalovanému, pričom súdu nebol predložený
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že došlo k jeho oprave. Súd mal preukázané len to, že jeho náprava
pre účely STK sa vykonala v čase odovzdania vozidla žalovanému (výpoveď žalovaného a svedka
B. A.) vložením airbegu a následnej po STK jeho vybratím. Teda poškodenie airbegu exitovalo už
pri odovzdaní vozidla žalobcom žalovanému. Svedok M. B. obdobne aj vo výpovedi dňa 05.02.2020
uviedol, že išiel vozidlo natankovať na druhý deň, vozidlo zobral, lebo mali ísť so žalobcom na nejakú
cestu a zistili, že vozidlo nie je v dobrom stave, nedalo sa na ňom jazdiť, vozidlo hádzalo do strán, čo
je tiež existencia vady (poškodenia), ktorá (é) bola (o) zistená (é) už pri odovzdaní vozidla žalovanému,
a túto potvrdil aj svedok Z. Z. st. preberajúci vozidlo z opravy pred vykonaním STK, čo pripisoval
poškodeným gumám, prípadne poškodenej náprave alebo rozdielnosti osadených pneumatík, ktorých
poškodenie zhodne tvrdil svedok B. A.. Žalovaný potvrdil len dve závady a to pokazený motorček
na ľavých predných dverách a poškodenú krytku BMW na volante (vystrelený airbeg), čo zodpovedá
výpovedi svedka B. (vozidlo prezrel len opticky a videl prasknutý aierbeg, nevšimol si poškodenie dverí).
Zhrnúcvyššieuvedenéjezrejmé,žezvýpovedesvedkaM.B.,preberajúcehovozidloodžalovanéhodňa
27.04.2015 nevyplýva taký rozsah poškodenia ako tvrdil žalobca a aký by zodpovedal rozsahu čestného
prehlásenia, ktorého vystaviteľ prehlásil, že oprava sa vykonala v dôsledku toho, že vozidlo stálo (nie v
dôsledku jeho poškodenia inou osobou). Súdu teda absentuje dôkaz, ktorý by deklaroval, že to bol práve
žalovaný, ktorý škodovou udalosťou poškodenia spôsobil a to o to viac, ak bolo zistené, že mnohé vady
(poškodenia), o ktorých sa zmieňoval svedok E. A. existovali už v čase odovzdania vozidla žalobcom
žalovanému a v čase po poistnej udalosti, po ktorej nebola deklarovaná súdu žiadna oprava, ktorá by
poškodenia spôsobené poistnou udalosťou, odstránila. A toto skutkové zistenie podporuje aj fakt, že v
čase od odovzdania vozidla 27.04.2015 do jeho opravy vykonanej v 06/2015 žalobca žalovanému vôbec
neoznámil, že by bolo vozidlo v zlom technickom stave, resp., že by vykazovalo nejaké poškodenia.
22. Z uvedeného je potom aj zrejmé, že žalobca s odkazom na § 631 ods. 1 Obchodného zákonníka
neodovzdal žalovanému ako nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi a spôsobilý
naprevádzkuanaužívanie,naktorésadopravnýprostriedokpoužíva.DokladyoplatnostiSTKaEKtotiž
patria medzi doklady nevyhnutné k riadnemu užívaniu dopravného prostriedku nájomcu a k užívaniu. A
je tiež zrejmé, že nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného z nájomnej zmluvy tým, že mal
spôsobiť škodu, o ktorej žalobcu do troch dní neinformoval. Ako už súd uviedol, dokazovaním nebolo
preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, mala byť na prenajatom vozidle
spôsobené škoda. Poškodenia, ohľadom ktorých strany predkladali dôkazy boli spôsobené poistnými
udalosťami hlásenými poisťovni (medzi nimi aj poškodený airbag, silenblok, výfuk a nápravy) a existovali
aj v čase odovzdania vozidla žalobcom žalovanému, pritom zo žiadneho dôkazu súdu nevyplynula ich
oprava po poistnej udalosti, v dôsledku čoho by súd mohol konštatovať, že to bol práve žalovaný,
ktorý poškodenia na prenajatom motorovom vozidle spôsobil a je za škodu zodpovedný. A keďže
nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného nemohla mu vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu, ktorá túto povinnosť zabezpečovala, preto musel súd nárok žalobcu na zmluvnú pokutu rovnako
zamietnuť.23. Súd sa nestotožnil s tvrdením strany žalobcu o tom, že vozidlo bolo poškodené, čo malo vyplývať
z výpovede E. A., jednak preto, že oprava sa u neho vykonala takmer po 2 mesiacoch od odovzdania
vozidla žalovaným - od 27.04.2015 do 12.06.2015 a jednak z dôvodu, že svedok potvrdil, že na vozidle
sa nedalo jazdiť, pretože svietili všetky kontrolky, o ktorých sa ale pri prevzatí vozidla od žalovaného
svedok M. B. vôbec nezmieňoval, netvrdil, že blikali všetky kontrolky, len kontrola airbagu, pritom len
ťažko možno predpokladať, že pri odovzdaní vozidla žalovaným a jeho odvoze domov by si svedok M. B.
ako vodič nevšimol všetky blikajúce kontrolky a tiež z dôvodu, že vozidlom sa vykonal odvoz žalovaného,
pričom podľa jeho tvrdení sa na vozidle nedalo jazdiť. Títo svedkovia sa pritom vôbec nezmienili o tejto
skutočnosti vo svojej skoršej výpovedi a ani o tom, že v čase opravy bola na vozidle poistná udalosť.
Vypovedali tak až potom, čo boli oboznámené likvidačné spisy poisťovne, resp. správy. Súd tiež neuveril
svedkom strany žalobcu a aj žalobcovi z dôvodu, že ich výpovede boli v rozpore s obsahom listín,
ktoré boli predložené súdu (správy poisťovne, platnosť EK, o tom, že vozidlo bolo nové, čo sa ukázalo
ako nepravdivým, keďže na vozidle boli zaznamenané štyri poistné udalosti, zatajenie poistnej udalosti
4.5.2015, t.j. po odovzdaní vozidla žalovaným, o tom, že auto dlho stálo, o čom sa napokon zmieňoval
aj svedok B.), naproti tomu výpovede svedkov strany žalovaného zodpovedajú produkovaným dôkazom
(elektronickej komunikácií týkajúcej sa žiadosti žalobcu o odovzdaní vozidla, o tom, že sa na vozidle sa
moc nejazdilo, auto od začiatku nebolo v dobrom stave, čo preukazujú správy poisťovne bez následnej
deklarovanej opravy a existencia takmer totožných vád pri odovzdaní vozidla, o tom, že vozidlo nemalo
platnú STK a pod.). A keďže obsah výpovedí svedkov bol v zhode s obsahom listín, súd ich vyhodnotil
za pravdivejšie než výpovede svedkov strany žalobcu a dospel k vyššie konštatovanému záveru, že
nárok žalobcu nie je daný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
24. Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa súdu javí dodať, že sa nestotožnil s argumentáciou strany
žalovaného o tom, že v zmluve dohodnutá zmluvná pokuta je viazaná na odstúpenie od zmluvy. Je síce
pravdou, že je súčasťou ustanovenia pojednávajúceho o možnosti odstúpenia od zmluvy, ale toto by
bolo možné len v prípade hrubého porušenia povinnosti nájomcu, kedy by bol nájomca povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre hrubé porušenie povinnosti nájomcu a nie pre
odstúpenie od zmluvy. Zákon pritom nevylučuje ako sankciu za porušenie povinnosti dlžníka (nájomcu)
možnosť veriteľa (prenajímateľa) odstúpiť od zmluvy a ak to bolo dojednané požadovať aj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty.
25. Pokiaľ ide o povinnosť platiť poistné, ako už súd vyššie uviedol, žalovaný nespochybniteľne poistné,
za ktoré mu boli poštové peňažné poukazy odovzdané, uhradil (poštový peňažný poukaz - čl. 7 a 8
predložený k žalobe). Žalobca teda nepreukázal, že ako vlastník poisteného vozidla, poistený a poistník
svoj záväzok voči žalovanému - odovzdať poštový peňažný poukaz žalovanému - splnil.
26. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd vyhodnotil za nedôvodnú. Platenie poistného patrí
medzi povinnosti, pre ktoré platí všeobecná 3 ročná premlčacia lehota. Žalobca si uplatnil poistné
za obdobie najskôr od 16.03.2015 a teda 3 ročná lehota na zaplatenie tohto lehotného poistného by
uplynula 16.03.2018. Žalobca podal žalobu 09.06.2017, t.j. v zákonom stanovenej premlčacej lehote a
včas. Nárok na poistné nie je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani nárokom na plnenie
z poistenia, pre ktoré platia iné premlčacie lehoty (2 ročná (subjektívna) premlčacia lehota a 1 ročná
premlčacia lehota, plynúca za rok po poistnej udalosti).
27. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol z dôvodu podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože mal plný
úspech vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.
29. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov, ktoré za neho ako neúspešnú stranu platil, v
rozsahu 100 %. Štátu vznikli trovy v súvislosti s úhradou účelne vynaložených hotových, preukázaných a
uplatnených výdavkov (svedočné) spojených s výsluchom svedka - Z. Z. dňa 22.05.2018 vo výške 86,37
eur a dňa 05.02.2020 vo výške 50,21 Eur, spolu 136,58 eur. Trovy dôkazu boli uhradené z rozpočtových
prostriedkov súdu, preto štát má nárok na ich náhradu proti neúspešnej strane.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.