Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 7, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210664
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112210664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa:

E. T., U. F.. J. X, XXX XX Bratislava, štátny občan W. N., zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan,
advokát, so sídlom AK Vajnorská 20, 831 03 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 746,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 746,77 Eur od 03.05.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 283,54
Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 05.04.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
888,03 Eur titulom náhrady škody a trov konania z dôvodu nezákonného rozhodnutia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.08.2005 bolo začaté
trestné stíhanie a voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny v súbehu s trestným činom nedovoleného prekročenia štátnej hranice
a prevádzačstvo. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry zamietnutá. Dňa 28.01.2008 bola zmenená právna kvalifikácia na trestný
čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva. Uznesením prokurátora Krajskej
prokuratúry v Bratislave zo dňa 09.07.2010 bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavené.
Žiadosťou zo dňa 02.11.2011 si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody voči Slovenskej republike v
zastúpení Ministerstva vnútra SR, ktorej odporca nevyhovel. Návrhom na začatie konania si navrhovateľ
uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúci vo vynaložených trovách obhajoby vo výške 746,77 Eur
a vo vynaložených trovách právneho zastúpenia vo veci predbežného prerokovania náhrady škody vo

výške 141,26 Eur ako aj úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po prijatí
žiadosti odporcom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.05.2012, v ktorom žiadal
návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škody, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom, uviedol, že v prípade navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady
škody. Uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nebolo nikdy zrušené
na to oprávneným orgánom, t.j. prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry
Bratislava.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - uznesenie vyšetrovateľa PZ o začatí trestného
stíhania navrhovateľa zo dňa 30.08.2005, ČVS: PPZ-13/HCO-OV/2005, sťažnosť navrhovateľa zo dňa

20.09.2005, uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa
29.11.2005, č. VII Gv 365/04-522, vyrozumenie vyšetrovateľa PZ o zmene právnej kvalifikácie zo
dňa 28.01.2008, uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 09.07.2010, č. 1 Kv
37/08-34, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.11.2011, faktúra č.
310082005 zo dňa 16.11.2005, príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.11.2005, faktúra č. 201032026

zo dňa 30.09.2010, vyúčtovanie trov obhajoby, príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.10.2010, ako aj
ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 30.08.2005, ČVS: PPZ-13/HCO-OV/2005 podľa § 160 ods. 1
Trestného poriadku začal a súčasne podľa § 163 ods. 1, 3 Trestného poriadku stíhal navrhovateľa pre
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa §

185a ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nedovolené prekročenie štátnej hranice a
prevádzačstvo podľa § 171a ods. 1, písm. a), ods. 5 Trestného zákona.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dňa 20.09.2005 sťažnosť, o ktorej rozhodol
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením zo dňa 29.11.2005, č.

VII Gv 365/04-522tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Vyšetrovateľ PZ vyrozumel navrhovateľa listom zo dňa 28.01.2008 o zmene právnej kvalifikácie na
trestný čin nedovolené prekročenie štátnej hranice a prevádzačstvo podľa § 206/6 Trestného poriadku.

Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 09.07.2010, č. 1 Kv 37/08-34 bolo
trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

Z faktúry č. 310082005 zo dňa 16.11.2005 súd zistil, že navrhovateľovi bola vyfakturovaná suma 10
000,- Sk ako zálohová platba vo veci trestnej obhajoby JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.11.2005 súd zistil, že suma 10 000,- Sk bola vyplatená
navrhovateľom JUDr. Ľubomírovi Hlbočanovi.

Z faktúry č. 201032026 zo dňa 30.09.2010 súd zistil, že navrhovateľovi bola vyfakturovaná suma 414,83

EurakotrovyobhajobyobhajobyJUDr.ĽubomíromHlbočanom,advokátomspolusprílohouvyúčtovania
trov obhajoby.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.10.2010 súd zistil, že suma 414,83 Eur bola vyplatená
navrhovateľom JUDr. Ľubomírovi Hlbočanovi.

Uvedený skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný. Sporná bola otázka existencie nezákonného
rozhodnutia vo vzťahu k náhrade škody.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škodaspôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 8 ods. 6 cit. zákona právo na náhradu škody nevznikne

a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,

b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo
amnestie prezidentom republiky,
c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného
predpisu vyžaduje,
d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,

celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,
kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať
za dostačujúce,
e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,

f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,
g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,
ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje
trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,

že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo
i) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na
územie Slovenskej republiky.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona účinného v čase vydania rozhodnutia o vznesení obvinenia, náhrada škody
zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia
nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného
rozhodnutia.

Nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom vychádzal z nezákonného rozhodnutia o vznesení
obvinenia.

Čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia, súd vychádzal z právneho názoru, že zastavenie trestného

stíhania ako aj oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o
spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. V danom prípade
možno vyvodiť záver, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spodobžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovení § 1 až § 6
zákona č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Uvedené právo nevznikne v prípadoch ustanovených v § 8 ods. 6 cit. zákona, čo však nie je prípad

navrhovateľov. Ustanovenia § 8 ods. 6 citovaného zákona vymedzujú prípady, kedy poškodený nemá
právo na náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o väzbe a o treste, pričom tieto ustanovenia je
potrebné použiť analogicky aj pre prípad vznesenia obvinenia v súlade so zásadou systematického
výkladu zákonov.

Vzhľadom k uvedenému súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 746,77 Eur spočívajúcu
vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vydania
rozhodnutia o vznesení obvinenia, teda vo výške, ktorú uhradil svojmu právnemu zástupcovi na základe
predloženej faktúry.

Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie trov právneho

zastúpeniavynaloženýchvsúvislostispredbežnýmprerokovanímnárokunanáhraduškodyspoukazom
na ust. § 18 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 283,54 Eur. Pri

určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z priznanej sumy 746,77 Eur, potom za jeden úkon právnej služby
á 51,45 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca navrhovateľa 4 úkony právnej služby, a to prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), 2 × písomné

podanie na súd -návrh na začatie konania, podanie zo dňa 02.05.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
zastúpenie na pojednávaní dňa 07.10.2013 (§ 14 ods. 5 cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí režijný paušál
1x 7,41 Eur a 2x 7,63 Eur a 1x 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti

nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.