Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6C/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209377
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3715209377.19

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobcov 1/ Y.. L.
A., C.. XX. XX. XXXX, S. C. XXX, X/ Y.. B. A., C.. XX. XX. XXXX, S. J. XXXX/XX, M.J., X/ M. A.,
C.. XX. XX. XXXX, S. C. XXX X. X/ S. A., C.. XX. XX. XXXX, S. C. XXX, všetci právne zastúpení
JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, Tatranská 300/8, Považská Bystrica,
proti žalovanému C.S. CARGO Slovakia, a.s., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 892 404, právne

zastúpenému LEGAL ART, s.r.o., Palisády 36, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.684,86 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni l/ sumu 20.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa 1/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 42,92 %, ktorú
náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 1/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 12.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca 2/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 12.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalobca 3/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 3/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

VIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 12.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IX. Žalobca 4/ m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 4/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

X. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia1/-4/podanoužalobou domáhalisa zaplateniažalobkynil/sumy27.987,63Eur,žalobcovi
2/ sumy 15.000 Eur, žalobcovi sumy 15.000 Eur a žalobcovi 4/ sumy 15.000 Eur. Žalobu odôvodnilitým, že dňa 26.9.2013 zomrel pracovník právneho predchodcu žalovaného A. A., C.. XX.X.XXXX, S. C.
XXX, ( manžel žalobkyne l/ a otec žalobcov 2/, 3/, 4/) následkom pracovného úrazu zo dňa 24.9.2013,
keď iný pracovník právneho predchodcu žalovaného B. Ď. narazil s vysokozdvižným vozíkom do A. A..

Žalovaný prebral celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zamestnávateľa A. A.
- C. S.CARGO Slovakia Logistics, s.r.o. zmluvou o zlúčení spísanou vo forme notárskej zápisnice N
193/2014, Nz 27981/2014, NCr1s 28502/2014 zo dňa 25.07.2014. V predmetnej veci prebieha trestné
konanie na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 2T/114/2015. Uviedli ďalej, že stratou A. A.
utrpeli ťažkú citovú ujmu. Tento bol dobrým manželom a životnou oporou žalobkyni l/ a dobrým otcom,

priateľom a pomocníkom žalobcom 2/ - 4/. A. A. bol veľmi manuálne zručný, vykonával mužské práce
okolo domu , žalobcovi 4/ pomáhal s výstavbou domu. Rovnako žalobcovia vychádzali s A. A. aj po
osobnej stránke, žalobkyňa l/ tým stratila dobrého manžela, priateľa a zároveň životnú oporu, ktorý sa o
ňu vždy staral a bol pre ňu v každom čase. Často spolu chodili do kina, na zábavy, plesy, vychádzky do
prírody, dovolenky, kúpeľné pobyty a iné kultúrne vystúpenia. Teraz však žalobkyňa l/ nemá ísť s kým na
takéto podujatia. Obzvlášť jej to prišlo ľúto, keď bola na hudobnom koncerte, kde bol každý s partnerom

a keď si svoju samotu ešte väčšmi uvedomovala. Rovnako je jej veľmi ľúto, že aj na synovej svadbe bude
dňa 19.9.2015 bez svojho manžela. Stratila aj manuálne zručného človeka, ktorému nerobili problém
žiadne domáce ani murárske práce. Teraz si však musí na opravy a reparácie najímať murára, ktorému
musí zaplatiť, čo rovnako narúša jej rozpočet. Stratu svojho manžela nesie veľmi ťažko. Domnievala
sa, že aj v tejto fáze života navštívia miesta, na návštevu ktorých im v minulosti nezostal čas, že budú

spolu pokojne nažívať, tešiť sa z odrastených detí a vnúčat. Namiesto toho však utrpela nečakanú a
tragickú stratu, ktorá ju zasiahla v oblasti spoločenského, kultúrneho, intímneho ale i osobného života.
Ťažkú stratu prežívajú aj žalobcovia 2/ - 4/, synovia A. A.. Tento ich vychoval, staral sa o nich počas
detstva, učil ich prvým slovám, chodil s nimi do prírody, chodil s nimi hrávať futbal a hokej, učil ich
manuálnym prácam atď.. Zároveň aj potom ako sa osamostatnili a boli zárobkovo činní, mali v ňom

stále svoj vzor a dobrého priateľa, s ktorým sa radi stretli a rovnako sa vždy mohli spoľahnúť na jeho
pomoc a radu. Žalobcovi 4/ pomáhal aj so stavbou rodinného domu, takúto pomoc prisľúbil aj ostatným
synom - žalobcom 2/ a 3/, čo sa však už nestane z dôvodu zmienenej tragickej udalosti. V dôsledku
smrti A. A. musel byť zrušený aj termín svadby jedného zo žalobcov. Aj z tohto možno konštatovať, že
A. A. sa vždy pre svojich synov obetoval, stratili v ňom osobu, ktorá je pre nich dôležitá a táto strata

narušila ich osobnostné práva a to konkrétne právo na ochranu rodinného života. Z tohto dôvodu sa
domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
to konkrétne žalobcovia 2/, 3/ a 4/ každý po 15.000 Eur a žalobkyňa l/ vo výške 25.000Eur, spolu
žiadajú zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 70.000 Eur od žalovaného, ktorý je právnym nástupcom
zamestnávateľa, pre ktorého vykonával A. A. prácu, počas výkonu ktorej prišiel o život v dôsledku

pracovného úrazu, nakoľko k zásahu došlo v dôsledku konania zamestnanca právneho predchodcu
žalovaného,ktorýprenehovykonávalpracovnépovinnosti,zakladajúpasívnulegitimáciunažalovaného
ako momentálneho nositeľa práv a povinností ako nástupníckej organizácie s odkazom na § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Rovnako takýto názor zastáva i judikatúra súdov SR ( rozsudok NS SR
z 26.9.2013 sp. zn. 3Cdo 228/2012). Tento názor zaujal aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý v trestných

konaniach ustálil, že v týchto prípadoch patrí povinnosť plniť nie obvinenému, ale právnickej osobe,
pre ktorú vykonával pracovnú činnosť. Uviedli ďalej, že v súvislosti s úmrtím A. A. vznikli žalobkyni l/ aj
náklady spojené s pohrebom a to náklady na zhotovenie pomníka na jeden hrob vo výške 3.425,50 Eur,
z ktorých požaduje polovicu, t.j. sumu 1.712,75 Eur, náklady na kar v hodnote 135,89 Eur, oblečenie
nebohého a členov rodiny vo výške 513 Eur, a pohrebná služba Advent vo výške 625,99 Eur, pričom

žalobkyňa l/ žiada, aby jej boli priznané v zmysle § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že sa
rovnako listom zo dňa 25.7.2014 obrátili na právneho predchodcu žalovaného spoločnosť C. S. CARGO
Slovakia Logistics s.r.o. ohľadom hore uvedených plnení. Snažili sa mimosúdnou cestou vec vyriešiť.
Tento zaujal negatívne stanovisko k mimosúdnemu plneniu a žalobcovia boli odkázaní na plnenie zo
Sociálnej poisťovne formou jednorazového odškodnenia.

2. Ako dôkaz označili výsluch žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, pracovnú zmluvu A. A., výpis z obchodného
registra žalovaného, preddavkovú faktúru na zhotovenie hrobového miesta na sumu 3.425,50 Eur,
čestné prehlásenie predajne textilu o hodnote smútočného ošatenia, potvrdenie pohrebnej služby a list
žalovanému z 25.7.2014, ktoré listinné dôkazy aj predložili.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že A. A. vykonával na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 15.7.2013 v spoločnosti C. S. Cargo Slovakia Logistics, s.r.o., so sídlom Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 36 853 411 prácu na pozícii vodič motorového vozidla. Spoločnosť C.S. CARGOSlovakia Logistics, s.r.o. zanikla dňa 31.7.2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou C.S. CARGO
Slovakia Logistics, a.s., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 892 404 a ktorá sa stala jej
právnym nástupcom.

4. Uviedol ďalej, že má vedomosť o tom, že v čase , v ktorom došlo k úrazu A. A. na pracovisku, ktorý
mohol viesť k jeho úmrtiu, zosnulý A. A. nepoužíval osobné ochranné pomôcky, ktoré mu boli riadne
pridelené, a porušoval svojim konaním právne predpisy ako aj predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a takéto porušenie bolo

príčinou škody, resp. jednou z príčin. Poukázal na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré sa neuplatní, pokiaľ páchateľ škodu spôsobil síce v rámci činnosti právnickej alebo fyzickej
osobe, ale sa jedná o exces tj. vybočenie z realizácie činnosti fyzickej osoby, ktorá bola právnickou
osobou na jej činnosť použitá. V tomto prípade by občianskoprávne sankcie podľa ust. § 13 voči
postihnutej fyzickej osobe ( postihnutým fyzickým osobám) znášal priamo zamestnanec. Mal za to, že
skutočnosti zistené orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom v trestnom konaní vedenom Okresným

súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 2T 114/2015 sú dôležité z hľadiska posúdenia či sa v uvedenom
prípade jedná o vybočenie z rámca činnosti, ktorými bol B. Ď. poverený zamestnávateľom. Pokiaľ by
došlo k preukázaniu tejto skutočnosti ,žalovaný nenesie zodpovednosť za neoprávnený zásah do
osobnostnýchprávžalobcu.Uviedol,žejenepochybné,žeúmrtímA.A.došlokzásahudoosobnostných
práv žalobcov, nakoľko v dôsledku takejto udalosti žalobkyňa l/ prišla o svojho manžela, a žalobcovia

2/ - 4/ o svojho otca, avšak nie zavineným konaním žalovaného. Poukázal na ust. § 94 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení, ktorý priznáva pozostalým uvedeným v predmetnom ustanovení nárok
na jednorazové odškodnenie. Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená
stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu, sa osobám uvedeným v §
94 Zákona o sociálnom poistení poskytuje jednorazové odškodnenie. Prvým predpokladom začatia

konania o jednorazové odškodnenie je uplatnenie si nároku zo strany manželky a nezaopatrených
detí poškodeného, podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke sociálnej poisťovne. Mal za
to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na vznik občiansko-právnej sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Kto znášal
náklady spojené s pohrebom osoby, ktorá zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania, má nárok žiadať od sociálnej poisťovne ich náhradu. Na základe uvedeného mal za
to, že pozostalí si majú tieto náklady uplatniť voči Sociálnej poisťovni. Naviac, doklady predložené
žalobcami nemôžu obstáť, nakoľko doklad predložený na preukázanie vynaloženia nákladov spojených
s vykopaním chodníka a odvozu hliny, zabetónovanie chodníka, zhotovenie pomníka a súv., ktorý znie
na sumu vo výške 3.425,50 Eur, je preddavková faktúra, ktorá nie je daňovým dokladom. Zároveň

považoval za nepreukázané vynaloženie nákladov na smútočné ošatenie pozostalých, ktoré žalobcovia
preukazujú čestným vyhlásením predávajúceho, ktoré podľa názoru žalovaného nie je relevantným
dokladom na preukázanie vynaložených nákladov. V súlade s uvedeným žalovaný konštatoval, že
nárok žalobcov na úhradu nákladov spojených s pohrebom bolo potrebné uplatniť si voči sociálnej
poisťovni v súlade s ust. § 101 Zákona o sociálnom poistení. Jednorazové odškodnenie vyplatené

osobám taxatívne v zákone o sociálnom poistení uvedeným má slúžiť ako peňažná satisfakcia za
vzniknutú ujmu na osobnostných právach. Zákon o sociálnom poistení je v tomto konkrétnom prípade
osobitným predpisom vo vzťahu k občianskemu zákonníku, preto pozostalí po zosnulom A. A. v
tomto prípade, podľa názoru žalovaného, nemajú nárok voči zamestnávateľovi zosnulého z titulu
nemajetkovej ujmy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že

A. A. mal protokolárne pridelené osobné pracovné pomôcky, dňa 15.7.2013 a aj 30.7.2013, bol
oboznámený a informovaný s predpismi zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spoločnosti
zamestnávateľa, pričom jeho vedomosti v tejto oblasti boli aj preskúšané. Zamestnávateľ si splnil všetky
povinnosti týkajúce sa riadneho a preukázateľného oboznámenia zamestnanca s predpismi a pokynmi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ich znalosť bola neustále vyžadovaná poverenými

zamestnancami zamestnávateľa, pričom títo poverení zamestnanci znalosť týchto predpisov a pokynov
tiež sústavne a na denno-dennej báze kontrolovali. Udalosť závažného pracovného úrazu poškodeného
A.A.bolatiežpredmetomvyšetrovaniaInšpektorátupráceavšaknebolizistenéskutočnosti,ktorébyboli
vpríčinnejsúvislosti sozávažnýmpracovnýmúrazomazaktorébyniesolzodpovednosťzamestnávateľ.
Zosnulý A. A. sa v momente, kedy na pracovisku zamestnávateľa došlo k jeho úrazu, pohyboval mimo

miest na to určených, pričom zároveň nepoužíval pridelené osobné ochranné pomôcky .

5. Ako dôkaz označil evidenčnú kartu pre poskytovanie OOPP, prezenčnú listinu z oboznamovania ,
informovania a overenia znalosti zamestnancov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ,záznam z oboznamovania, informovania a overenia znalosti zamestnancov z predpisov BOZP pri
prijatí do zamestnania, ktoré listinné dôkazy aj predložil. Ďalej ako dôkaz označil spis Okresného súdu
Považská Bystrica č. k. 2T 114/2015.

6. V priebehu konania, podaním doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 25.5.2016
žalobcovia 1/ - 4/ zobrali svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.684,86 Eur titulom nákladov spojených
s pohrebom späť z dôvodu, že medzičasom došlo k preplateniu nákladov spojených s pohrebom v
celkovej výške 2.621,10 Eur zo strany sociálnej poisťovne žalobkyni l/, ktorá pohreb organizovala a

financovala a k jednorazovému odškodneniu v sume 16.385,10 Eur, ktoré je poskytované v súlade s §
17 , 83, 84, 94 Zákona o sociálnom poistení. Uviedli, že suma 16.385,10 Eur je príspevok na jednorazové
odškodnenie, ktoré patrí pozostalej manželke na preklenutie jej sociálne sťaženej situácie, ktorá sa po
úmrtí manžela ako osoby, ktorá mala voči nej vyživovaciu povinnosť, ocitla z dôvodu úmrtia v dôsledku
pracovného úrazu. Tento príspevok poskytuje štát, nie žalovaný. Poukázali na to, že v žalobe si uplatnili
iba štvrtinu z pomníkového kompletu, teda sumu 1.712,75 Eur. Žalobkyňa l/ si celkové náklady spojené

s pohrebom uplatnila voči sociálnej poisťovni vo výške 4.696,59 Eur. Sociálna poisťovňa pobočka
Bratislava preplatila časť nákladov spojených s pohrebom žalobkyni l/ a to vo výške 2.621,10 Eur, za
pomník vo výške 1.339,51 Eur, platbu Mesto Púchov vo výške 142,70, dychovú hudbu vo výške 105
Eur, výkopové práce vo výške 368 Eur, pohrebné služby vo výške 655,89 Eur, a oblečenie vo výške
10 Eur. Celkovo si teda žalobkyňa l/ uplatnila náhradu za pomník vo výške 663,88 Eur, kar 135,89 Eur,

oblečenie nebohého a členov jeho rodiny vo výške 503 Eur, spolu 1.302,77 Eur.

7. Ako dôkaz označila rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 18915-16/2016 - BAM zo dňa 7.3.2016 a
rozhodnutie č. 18915-19/2016-BAM zo dňa 4.4.2016, ktoré dôkazy aj predložila. Zároveň žiadala, aby
súdvrámcidokazovaniavyžiadalodInšpektorátupráceTrenčínspisč.ITN-16-15-2.4/P-J2-14,č.úrazu:

029/13-ITN a v konaní vypočul MUDr. Andreja Hajtmana PhD., ktorý vyhotovil znalecký posudok č.
165/2013, znalca z odboru zdravotníctva a Q.. Y.. M. I., M.., ktorí by sa mohli vyjadriť k príčinám nehody
a zranenia, na ktoré A. A. zomrel. Taktiež žiadali vypočuť svedka Y.. B. I., ktorý by sa mohol vyjadriť k
podmienkam na pracovisku, kde k pracovnému úrazu došlo.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ - 4/, právnej zástupkyne žalobcova 1/ - 4/, právnej
zástupkyne žalovaného, oboznámením úmrtného listu A. A., pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
zamestnancom A. A. a zamestnávateľom C.S. CARGO Slovakia Logistics, s.r.o. zo dňa 15.7.2013,
pracovnej karty A. A., výpisu z obchodného registra spoločnosti C.S. CARGO Slovakia Logistics,
a.s. , výpisu zo zdravotnej dokumentácie A. A., rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava,

č. 18915-16/2016 - BAM zo dňa 7.marca 2016, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Považská
Bystrica č. 18915-19/2016 BAM zo dňa 4.4.2014, evidenčnej karty pre poskytnutie OOPZ A. A.,
prezenčnej listiny z oboznamovania, informovania a overenia znalostí zamestnancov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo firme C.S. CARGO Slovakia Logistics, s.r.o. , záznamu
z oboznamovania, informovania a overenia znalostí zamestnancov z predpisov BOZP pri prijatí do

zamestnania, regulatívnu pre prideľovanie OOPZ v rámci spoločnosti C. S. Cargo Slovakia, a.s.,
výsluchom svedkov Q.. Y.. M. I. M.., Y.. B. I., B. W., B. R.X., B. N., B. W., farebnými fotografiami
prilby pridelenej žalovaným A. A. zn. VENITEX, odborného vyjadrenia MUDr. Andreja Hajtmana, PhD.,
kamerového záznamu z miesta úrazu A. A., obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. 2T 114/2015, obsahu pripojeného spisu Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 18.3.2014

č.: ITN-16-15-2.4/P-J2-14, č. úrazu : 029/13-ITN č. spisu 6194/2013.

9.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žedňa15.7.2013uzatvorilA.A.akozamestnanec
pracovnú zmluvu so zamestnávateľom C.S. CARGO Slovakia Logistics, s.r.o. s dohodnutým druhom
práce: vodič VZV, s miestom výkonu práce - priestory zamestnávateľa v Púchove - areál Continental

Matador a.s., T. Vansovej 1054, Púchov. Podľa Prílohy č. 1 - Karta pracovného miesta mal A. A. v
popise hlavných činností a zodpovedností vykonávať činnosti priradené jeho pracovnej funkcii podľa
popisu logických činností a pracovnej inštrukcie, vykonávať kontrolu, preberanie manipulačnej techniky
a evidenciu ubehnutej motohodiny, vykonávať odvoz CVT z robotického pracoviska ( KSP, alebo komín)
alebozručnéhosortovaniakpracovnémuWamosuanáslednenaskladovémiestoalebodoprepravných

vozňov, podľa zadelenia vykonávať CVT v komínoch u prepravných vozíkov a naskladňovať ich do
expedičných zón a následne nakladať do MB, vykonávať preskladnenie - manipuláciu výrobkov na
základe požiadavky majstra príjmu a expedície CMR alebo pracovníka Wamosu, vykonávať kontrolu,
či sa zhoduje systémové množstvo výrobkov na palete alebo v komíne s fyzickým stavom, viesťprevádzkový denník zvereného VZV, vykonávať kontrolu skladových miest a prípadné nedostatky
hlásiť nadriadenému, vykonávať činnosti na základe príkazov nadriadených pracovníkov, odovzdávať
nadriadenémupracovníkovinávrhy,pripomienky,sťažnostiapožiadavky,dodržiavaťpracovnúdisciplínu

atď.. Podľa popisu právomocí mohol vykonávať kontrolu, preberanie manipulačnej techniky a evidovať
ubehnuté motohodiny, vykonávať odvoz výrobkov v komínoch pracovníkovi Wamosu a na základe jeho
príkazu do príslušného megaboxu alebo palety, viesť prevádzkový denník zvereného VZV, vykonávať
kontrolu skladových miest, a prípadné nedostatky hlásiť nadriadenému, vykonávať činnosti na základe
príkazov nadriadených pracovníkov, atď..

10. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti C.S. CARGO Slovakia, a.s., - žalovaného,
žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti C.S. CARGO Slovakia Logistics s.r.o., ktorá spoločnosť
bola rozhodnutím jediného akcionára zo dňa 25.7.2014 zlúčená so spoločnosťou C.S. CARGO
Slovakia, a.s. ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti C.S. CARGO Slovakia Logistics s.r.o. a
prebrala celé jej imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky.

XX. A. A., ktorý bol manželom žalobkyne l/ a otcom žalobcov 2/, 3/, 4/ dňa 26.9.2013 zomrel, a to
následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 24.9.2013, na pracovisku žalovaného v Púchove, hala
sortovania nákladných plášťov.

12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T 114/2015 mal súd
za preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.6.2015, sp. zn.
2T/114/2015 - 328, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia A. A. podľa § 149 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák. s poukázaním na ust. § 138 písm. h) Tr. zák. B. Ď., C.. X.XX.XXXX, keď ako zamestnanec
spoločnosti C.S. CARGO Slovakia Logistics s.r.o. dňa 24.9.2013 okolo 9.30 hod. v Púchove v hale

spoločnosti C.S. CARGO Slovakia Logistics s.r.o. , s označením M3 príjem nákladných plášťov ako
vodič vysokozdvižného vozíka s kliešťovými chápadlami viezol na tomto vozíku na sebe nákladných 8 ks
nákladných pneumatík HDC1 o rozmere 315 x 80, pričom sa pohyboval zo sortovačky haly M3 do skladu
smerom pred seba po ľavej strane haly, nakoľko sa zľava vyhýbal oproti idúcemu vysokozdvižnému
vozíku, avšak pre naložené pneumatiky nemal dostatočný rozhľad na priestor pred sebou a napriek

tomu sa s vozíkom pohol smerom dopredu a následne v ľavom rohu sortovačky haly M3 prudko
narazil naloženými pneumatikami do tam sa nachádzajúceho zamestnanca spoločnosti C.S. CARGO
Slovakia Logistics s.r.o.. poškodeného A. A., ktorý stál pri vláčiku s naloženými pneumatikami a
kontroloval zovretie obručí a miesto kam má jednotlivec pneumatiky dopraviť, a v dôsledku tohto nárazu
došlo k vymršteniu poškodeného A. A. a jeho následnému pádu na zem, pričom poškodený utrpel

zranenia , a to krvný výron v okolí ľavého oka krvný výron do mäkkých pokrývok lebečných v ľavej
temenno-záhlavovej oblasti hlavy, krvácanie pod tvrdú plenu mozgu vľavo, spánkovo-temennej oblasti
vnútrolebkového priestoru, difúzne krvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, početné pomliaždenie mozgu
na oboch pologuliach mozgu, krvácanie medzi pologule mozgu, prítomnosť vzduchu v spánkovej oblasti,
zlomeninu klenby lebečnej v spánkovo-tememnej oblasti hlavy, zlomeninu pyramídy a spánkovej kosti

vpravo, so zakrvácaním do hlávkových skriepkov, a vonkajšieho zvukovodu a na následky uvedených
zranení dňa 26.9.2014 zomrel, čím B. Ď. ako vodič VZV porušil povinnosť tým, že riadil vysokozdvižný
vozík napriek tomu, že prevážané bremeno mu bránilo vo výhľade na komunikáciu, čím porušil
ustanovenie uvedené v bode 3..4.5 STN 268805 o motorových vozíkoch v spojení s bezpečnostným
predpisom C.S. CARGO Slovakia Logistics s.r.o. - Organizačná smernica č. OS-LG-0022-03,bod 5.20.

dopravno-prevádzkovým poriadkom, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a taký čin spáchal
závažným spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Za uvedený
skutok bol B. Ď. vyššie uvedeným trestným rozkazom odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Tr. por. na trest odňatia
slobody 24 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 4 roky. Zároveň mu bol

uložený trest zákazu činnosti riadiť zvláštne motorové vozidlá na dobu 2 roky. Poškodení Y.. L. A. - Ž.
T. , S. A. - Ž. X/, Y.. B. A. - Ž.X. X/ X. M. A. - Ž. boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na
občiansko-súdne konanie.

13. Z obsahu pripojeného spisu Inšpektorátu práce Trenčín č. spisu 6194/2013 mal súd za preukázané,

že vznik pracovného úrazu A. A. bol oznámený Inšpektorátu práce telefonicky dňa 24.9.2013. Udalosť
nahlásil žalovaný na Inšpektorát práce v Trenčíne aj listom dňa 30.9.2013. Ohliadka miesta úrazu bola
vykonaná inšpektormi práce Y.. B. I. X. Y.. B. Š. dňa 26.9.2013 o 9.00 hod. V Protokole Inšpektorátu
práce Trenčín zo dňa 18.3.2014 č. ITN-16-15-2.4/P-J2-14 č. úrazu: 029/13-ITN o vyšetrení príčinzávažného pracovného úrazu, Inšpektorát práce Trenčín uvádza, že miesto úrazu nebolo ponechané
v pôvodnom stave, nebola zhotovená a inšpektorátu práce predložená ani žiadna dokumentácia
miesta udalosti vyhotovená zamestnávateľom. Zmeny oproti pôvodnému stavu boli vykonané na

základe pokynu niektorého z vedúcich zamestnancov zamestnávateľa. Ako dôvod a popis zmeny
Inšpektorát práce Trenčín v protokole uviedol, že do príchodu vyšetrujúcich inšpektorov práce boli
všetky dopravné prostriedky premiestnené ako možno vidieť z dodatočnej fotodokumentácie zhotovenej
inšpektorom práce ako aj zamestnávateľom. Zmenu pracoviska nemožno považovať za opatrenie
na zabránenie veľkej hospodárskej škody alebo života, zabezpečenie plynulého chodu prevádzky

napriek tomu, že zamestnávateľ nezaznamenal presné polohy relevantných vysokozdvižných vozíkov
a plošinového vozidla na prepravu pneumatík typu PV-NPP 2-2.5 T. Zamestnávateľ nevyhotovil žiadnu
fotodokumentáciu miesta udalosti v stave, aký bol pri vzniku udalosti, ani fotografickú, ani inú. V
dôsledku tohto hrubého porušenia ustanovení právnych predpisov nebolo možné zistiť zodpovedajúco
a jednoznačne stav miesta úrazu v čase úrazu.

14. Pod bodom F. Ďalšie dôležité skutočnosti: Inšpektorátu práce Trenčín v Protokole zhora uviedol, že
A. A. vykonával práce pre organizáciu na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2013, podľa
pracovnej zmluvy mal vykonávať prácu vodiča VZV. Oboznámenie a overenie vedomostí zamestnancov
a predpisov BOZP pri prijatí do zamestnania absolvoval A. A. dňa 28.6.2013. Dňa 16.7.2013 absolvoval
tréning a školenie s Témou internej smernice OS-LG-0022 03 Bezpečnostný predpis, zameraný na

všeobecné pravidlá BOZP. Podľa výsledku lekárskej prehliadky zo dňa 28.6.2013 bol spôsobilý na
výkon konkrétnej činnosti - vodič motorového vozíka VZV, ručná manipulácia s bremenami, nočná
práca. V správe o vyšetrení závažného pracovného úrazu zamestnávateľ uvádza, že vyšetrenie udalosti
vykonali komisia menovaná zamestnávateľom, IP Trenčín a polícia. Inšpektorát práce poznamenal,
že rovnako IP Trenčín, zastúpený Inšpektorom práce Y.. B. I.Š. a ďalšími inšpektormi ako aj polícia

vykonali vlastné šetrenia udalosti. Inšpektorát práce preto nemá nijaký podiel na šetrení udalosti
zo strany zamestnávateľa a vyhotovil vlastné šetrenie udalosti v súlade s ustanoveniami právnych
predpisov pre výkon inšpekcie práce. Preto sa inšpektorát práce ani nestotožňuje so všetkými údajmi
v správe zamestnávateľa a namieta svoje neoprávnené uvedenie účasti na šetrení zamestnávateľa,
ktoré by mohlo zvádzať k dohadom, že inšpektorát práce prijíma závery zamestnávateľa a podieľal

sa na ich tvorbe, čo je v rozpore so skutočnosťou. V protokole sa ďalej uvádza, že B. Ď. je odborne
spôsobilý na vedenie motorového vozíka trieda I a II. skupiny A,B,C,D,E,W1 od roku 2012. Vlastní
preukaz obsluhy motorového vozíka č. preukazu 568/12, č. oprávnenia WZ-000072-06-06.1 dátum
skúšky 11.10.2012. V mieste udalosti ako aj v celej prevádzke sortingu nákladných plášťov nie je
vytvorené horizontálne a vertikálne označenie komunikácií. U zamestnávateľa je vypracovaný Dopravný

poriadok - skladový v rámci Bezpečnostného predpisu - Organizačná smernica č. OS-LG-0022-03 zo
dňa 12.4.2012. Neobsahuje konkrétne značenie komunikácií a pravidlá pohybu motorových vozíkov
sú všeobecné. Zamestnávateľ má vypracovaný vnútorný predpis na označovanie úrazov. Závažný
pracovný úraz vyšetroval Š. B. X., Y.. H. I., X. - K. X.. Zamestnávateľ nevyplnil bod č. 12 v zázname o
úraze - kontrola vykonávaných opatrení. Betónová podlaha bola v mieste a čase úrazu bez nerovností,

prekážok a nečistôt. Postihnutý A. A. používal v čase úrazu pracovnú obuv. V deň udalosti mal za úlohu
vykonávať svoje bežné činnosti, teda prevoz nákladných plášťov pneumatík pomocou ťahača STILL.
Podľa podania informácie fyzickými osobami nebola svedkom úrazu žiadna osoba, okrem B. Ď.. Počas
pracovnej smeny dňa 24.9.2013 nebol u postihnutého nikým spozorovaný nepriaznivý zdravotný stav
a ani sám postihnutý zamestnávateľovi nič ohľadne svojho zdravotného stavu neoznámil. V súvislosti

so vznikom pracovného úrazu neboli zistené nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy
hluku, otrasov alebo škodlivého ovzdušia na pracovisku alebo na komunikácii. Pomocou záznamu z
kamerového systému nie je možné objektívne posúdiť priebeh úrazového deja. Za účelom objektívneho
posúdenia mechanizmu vzniku poranení a zdravotného stavu poškodeného bol vypracovaný znalecký
posudok MUDr. Andrejom Hajtmanom PhD.. Pod bodom G Zistené nedostatky: protokolu Inšpektorátu

práce Trenčín zhora Inšpektorát práce Trenčín uviedol, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany
postihnutého, zamestnávateľa, inej organizácie alebo iných osôb neboli zistené nedostatky, taktiež zo
strany postihnutého, inej organizácie alebo iných osôb neboli zistené iné nedostatky, ktoré nie sú v
príčinnej súvislosti s udalosťou, avšak tieto boli zistené zo strany zamestnávateľa a to, že zamestnávateľ
stav pracoviska, kde vznikol závažný pracovný úraz, zmenil do príchodu príslušných vyšetrujúcich

orgánov, pričom ak sa stav pracoviska zmenil v dôsledku vykonávania opatrení, aby sa zabránilo
ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia, alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ
nevyhotovil fotodokumentáciu o stave pracoviska potrebnú pre vyšetrenie príčin vzniku závažného
pracovného úrazu, čo je porušením § 17 ods. 3 Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochranezdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ
ďalej nezistil všetky okolnosti vzniku pracovného úrazu zamestnanca A. A., čo je porušenie § 17
ods. 4 písm. a) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ
nesprávne určil štatistickú značku príčiny úrazu a nezabezpečil, aby bola u postihnutého A. A. pri
jeho prvotnom ošetrení v NsP odobratá krv na zistenie alkoholu v krvi. Zamestnávateľ ďalej nezaistil
bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci na pracovisku, ak sa nebezpečenstvo nedá odstrániť
alebo dostatočne znížiť prostriedkami kolektívnej ochrany alebo opatreniami, metódami alebo postupmi

používanými pri organizácii práce, čo je porušením § 2 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 387/2006 Z. z. o
požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v nadväznosti na článok
7.1.1 STN 735105: 95. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ viditeľne a prehľadne neoznačil
vnútorné komunikácie, napr. farebnými ohraničujúcimi pruhmi, farebne odlíšeným povrchom prípadne
horizontálnymi dopravnými značkami. Zamestnanec B. Ď. neobsluhoval pracovný prostriedok ( MV) v
súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,

čo je porušením § 12 ods. 2 písm. c) bod č. 2 Zákona č. 124/2006 Z z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v
tom, že vodič motorového vozíka B. Ď. neviedol motorový vozík tak, aby neohrozil bezpečnosť osôb a
to tým spôsobom, že pri jazde vpred ( preprave nákladných plášťov) mu rozmery bremena bránili vo
výhľade a z tohto dôvodu mal vozík riadiť s bremenom vzadu. Porušenie spočíva taktiež v tom, že vodič

motorového vozíka B. Ď. neviedol motorový vozík tak, aby neohrozil bezpečnosť osôb a to spôsobom
zodpovedajúcim všeobecným pravidlám cestnej premávky. Musí mať dobrý výhľad na komunikáciu, po
ktorej jazdí, a venovať pozornosť ostatnej premávke, osobám a dodržiavať bezpečnostné vzdialenosti.

15. K obsahu Protokolu Inšpektorátu práce z 18.3.2014 žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 21.

marca 2014, na základe čoho Inšpektorát práce vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu č. ITN-16-15-2.4/
P-J2-14 z 18.3.2014, a to dňa 9.4.2014,v ktorom inšpektor práce zaujal stanovisko k vyjadreniu
žalovaného tak, že pokiaľ splnomocnená zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení uviedla,
že zamestnávateľ o stave pracoviska vyhotovil príslušnú dokumentáciu, a zároveň sa domnieval,
že kamerové záznamy budú dostatočným podkladom pre vyšetrenie závažného pracovného úrazu,

potom povinnosťou zamestnávateľa je dôsledne vyšetriť vznik a príčinu pracovného úrazu. Pri tomto
stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania
nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.
Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému
ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť

dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takejto udalosti. Zamestnávateľ
si v prípade pracovného úrazu A. A. nesplnil žiadnu z uvedených povinností. Odvoláva sa na kamerový
záznam, ktorý by mal byť dostatočný, v žiadnom prípade nie je podľa neho možné s presnosťou
určiť polohy a pohyb pracovníkov a pracovných prostriedkov. V skutočnosti je pohyb postihnutého
v čase pracovného úrazu zrejmý len z polohy jeho chodidiel, čo bolo zaznamenané na značnú

vzdialenosť a z nepriaznivého uhla. Skutočnosť, že inšpektori práce sa na miesto úrazu dostavili
dva dni po jeho vzniku, v žiadnom prípade nebránila zamestnávateľovi zaznamenať miesto úrazu
hodnovernejšie, prostredníctvom fotodokumentácie, prípadne len jednoduchého náčrtku a taktiež
výpovedí svedkov. Dôvody, prečo zamestnávateľ zadokumentoval vo fotodokumentácii pracovisko
s poopravenými polohami pracovných prostriedkov, zamestnávateľ vo svojom stanovisku neuviedol.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení uviedla skutočnosť, že zamestnávateľ
požiadal zdravotných pracovníkov, aby p. A. odobrali krv na zistenie prítomnosti alkoholu v krv, ďalej
uviedla, že k uvedenému úkonu nedošlo v dôsledku chyby zdravotníckeho zariadenia a nie chyby
zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ nemá také teoretické znalosti a praktické skúsenosti, aby
vedel krv sám odobrať. Inšpektorát práce v tomuto bodu vyjadrenia uviedol, že zamestnávateľ je

povinný zistiť príčinu a okolnosti vzniku pracovného úrazu, pričom prípadné zistenie alkoholu v krvi má
značný vplyv na príčinu pracovného úrazu. V tomto prípade zamestnávateľ nepreukázal zhodnotenie
všetkých okolností pracovného úrazu, vrátane výsledku zisťovania alkoholu v krvi, ktorý však nemal k
dispozícii. Z tvrdenia Y.. O. S. ani nie je zrejmé, ktorých zdravotníckych zamestnancov a akým spôsobom
požiadalioodberkrvi.Taktiežnijaknepoukázalaanepredložilaichprípadnézdôvodnenieprečouvedený

odber nebol urobený keď ich o to požiadali. Y.. O. S. sa domnievala, že priestory zamestnávateľa
boli označené dostatočným spôsobom a viditeľne. Zamestnanci boli taktiež preukázateľne poučení o
povinnosti dodržiavať interné predpisy určujúce pohyb zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa. K
tomuto vyjadreniu Inšpektorát práce uviedol, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracoviskáa komunikácie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zaisťovať bezpečnostné označenie
pri práci na pracovisku a jeho priestoroch a ďalej je povinný presvedčiť sa o prítomnosti takého
označenia. Obsluha motorového vozíka B. Ď. sa pohybovala s naloženým materiálom v čeľustiach

motorovéhovozíkapoľavejstrane,pričomprichádzajúcevozíkyzprotismerusapohybovalioprotismeru
jazdy. Vyššie uvedené jednoznačne vyvracia tvrdenie, že zamestnanci boli v plnej miere informovaní o
pohybe v priestoroch zamestnávateľa. V celom priestore sortingu nákladných plášťov nie sú vyznačené
komunikácie pre pohyb motorových vozíkov, pre peších a nie je stanovená a vyznačená a maximálna
rýchlosť pohybu motorových vozíkov. Domnienka Y.. O. S. o dostatočnom označení a informovaní

zamestnancov sa v žiadnom prípade nezakladá na pravdivých informáciách a jednoznačne ju vyvracia
videozáznam z miesta udalosti, vyhotovená fotodokumentácia, ako aj výpovede svedkov udalosti.

16. Žalobkyňa 1/ uviedla, že s neb. A. A., svojim manželom žili 35 rokov a viedli vzorný rodinný život.
Dňa 9.7.2013 mali výročie 35 rokov od uzatvorenia manželstva. Syn B. mal meniny 29.9. a druhý syn
M. 25 rokov. Chceli naraz osláviť tieto sviatky. Boli veselá rodina, radi grilovali, varili guláš. Dna 24.9.

išiel manžel ráno normálne do roboty, rozlúčili sa a následne jej volal syn, že manžel mal pracovný
úraz. Poprela tvrdenia svedka W., že manžel po tom ako odpadol a prebral sa, chcel pracovať, pretože
keď prišla do Považskej Bystrice zaniesť mu kartičku poistenca, bolo im povedané, že má porušené
centrum reči a nerozpráva. Dokonca dala súhlas na darovanie orgánov po smrti manžela a bolo jej
lekármi povedané, že manžel bol zdravý človek a až 9 orgánov bolo darovaných. Zo strany žalovaného

jej neprišiel osobne nikto povedať, že sa stal manželovi pracovný úraz. Až 5.10. jej prišiel sústrastný list.
Uviedla, že manžel si chválil prácu u žalovaného, pretože predtým pracoval ako murár v stavebníctve,
pracoval aj v nepriaznivom počasí, prácu u žalovaného vykonával v teple. Hovoril, že reflexnú vestu
nosí, túto videla ako si ju skladal, tvrdil, že akurát, keď ide na obed, si ju dáva dole. Tvrdil, že prilbu
nenosí, ale nenosil ju na pracovisku nikto, pretože keď si dá dolu hlavu, prilba padá. Tvrdila, že remienok

na prilbe manžel nemal, tieto remienky sa začali nosiť až po jeho úraze. Po smrti manžela majú rozbitú
celú rodinu, býva so synom M., ktorý chodí do práce, von s kamarátmi. Ona je väčšinou po večeroch
sama doma. Nemá si s kým posedieť, uvariť si čaj, porozprávať sa. S manželom chodievali na výlety,
koncerty, do kúpeľov, teraz nechodí nikde. Po úraze manžela sa jej život výrazne zmenil vo všetkých
oblastiach, má úzkosť, zdravotné problémy, pribrala viac ako 30 kg. V čase smrti manžela mala vnučka

- dcéra najstaršieho syna S., 5 rokov, na manžela si pamätá, stále sa pýta, kedy príde. Koľkokrát sedí
a plače.

17. Žalobca 2/ uviedol, že v roku, keď zomrel otec mali v pláne s priateľkou svadbu, chceli stavať
rodinný dom s tým, že im otec bude pomáhať. Svadbu mali nakoniec až po ho vždy povzbudzoval, keď

chodil na vysokú školu, keď mal napr. 18 rokov, otec mu upiekol tortu, bol veľmi starostlivý, pomáhal
mu, bol obetavý. Teraz má malého syna a otca pozná len podľa fotky.

18. Žalobca 3/ uviedol, že s otcom chodieval často na futbal, rôzne športové podujatia, po jeho smrti
sa mu život v tomto smere zmenil. Otec ho učil, aby bol pracovitý, ukazoval mu rôzne činnosti. Teraz

býva s mamou, na všetku robotu je sám. Keď už treba niečo vážnejšie spraviť, musia niekoho zavolať
a zaplatiť si za to. Pracuje na štyri smeny, tým pádom býva mama často sama doma. Na zmiernenie
samoty jej kúpil psíka.

19. Žalobca 4/ uviedol, že mu otec taktiež veľmi chýba. Odmalička ho učil mnohým prácam, mohol mu

pomôcť postaviť dom, nemusel sa zadĺžiť. Odmalička s otcom chodievali na ryby, na futbal, na hokej.
Jeho smrťou prišiel o najlepšieho kamaráta. Otcovi sa mohol so všetkým posťažovať, nehovoriac o
deťoch, keď prídu Vianoce, majú čo robiť, aby ich utíšili. Má dve deti, otca si dobre pamätajú. Dcéra
hráva na harmonike, čo jeho otec veľmi podporoval, dcéra mnohokrát zloží harmoniku a plače, keby
ju tak videl otec.

20. Svedok B. W. na pojednávaní dňa 7.11.2016 uviedol, že od r.2006 do r. 2013 bol zamestnancom
spoločnosti C.S. CARGO, bol zodpovedný za internú logistiku spoločnosti, čo znamená, že manažoval
bezpečnosť práce , požiarnu ochranu, bol zodpovedný za manipulačnú techniku, to znamená, že bol
zodpovedný za všetko, čo bolo potrebné pre chod spoločnosti v prevádzke Púchov, mimo hlavných

logistických činností, čo sú príjem, skladovanie a expedícia hotových výrobkov. Za hlavné logistické
činnosti bol zodpovedný p. W.. Riaditeľom spoločnosti v Púchove bol v tom čase p. M. a s týmito
pripravoval podklady Inšpektorátu bezpečnosti práce na zaujatie stanoviska. Ich úlohou bolo určiť, akým
spôsobom sa má pohybovať po určenej dráhe vláčik, akým spôsobom sa má pohybovať vysokozdvižnývozík, a koľko pneumatík sa môže na vysokozdvižnom vozíku voziť. Uviedol, že pokiaľ sa pamätá, vodič
vláčika mal vykonávať kontrolu štítkov na pneumatikách, ale na inom mieste ako na mieste, kde sa robila
nakládka pneumatík. Vodič VZV bol školený tak, že pokiaľ mal naložený vysoký komín pneumatík, mal

sa pohybovať smerom dozadu, teda tým smerom kde pred seba videl, hoci pri samotnej nakládke sa
musel pohybovať istú chvíľu tak, že nevidel pred seba dostatočne. Mohol vidieť vedľa pneumatík ale nie
ponad pneumatiky. Takto bol nastavený systém. Bolo dôležité, aby vodič ťahača sa presvedčil o tom, že
pneumatiky uložené na vozíkoch ktoré ťahali, boli zabezpečené obručami, a aby z vozíkov nespadli a to
bolaďalšiačinnosťokremkontrolyštítkov,ktorúvodičťahačamalvykonávať.Nevedelpresneodpovedať

na otázku, kde sa mala vykonávať kontrola štítkov a kontrola obručí. Povinnosťou každého pracovníka,
ktorý sa nachádza v sklade, bolo nosiť ochranné pomôcky a to reflexnú vestu a ochrannú prilbu, zároveň
aj ďalšie ochranné prostriedky. Všetci zodpovední pracovníci mali za úlohu pri každej návšteve skladu
kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných predpisov a robiť postihy. Zamestnancov sústavne školili,
ukladaliimpokuty,rozväzovalisnimipracovnýpomeratonielenvsúvislostisnedodržiavanímpredpisov
ohľadom nosenia ochranných prostriedkov, ale aj v súvislosti s pitím alkoholu. V čase, keď pripravovali

činnosť skladového hospodárstva, spolupracovali s externým dodávateľom PP UBTS, s.r.o., Považská
Bystrica, ktorá sa vyjadrovala k otázkam bezpečnosti. Po konzultáciách s nimi vypracovali bezpečnostný
predpisazároveňpresnevyznačilivsklade,poktorýchkoridorochsabudepohybovaťvláčikapoktorých
vysokozdvižné vozíky. Pán W. ešte určil písomne pracovný postup pre jednotlivých pracovníkov tejto
činnosti. Uviedol, že pokiaľ by mal A. A. na hlave prilbu, bolo by mu to zachránilo život. Podľa neho

porušil pracovnú disciplínu tým, že opustil kabínu vláčika a kontrolovať zabezpečenie pneumatík na
vozíkoch vláčika mal až po ukončení nakládky. Uviedol ďalej, že je možné, že vodič vláčika vykonával
zároveň s kontrolou obručí aj kontrolu štítkov a tie sa dali kontrolovať len tak, že sa postavil na vláčik
lebo štítky na najvyššie uložených pneumatikách by inak nevidel. Kontrolu štítkov však mal vykonávať
na inom mieste a nie na mieste, kde došlo k nakládke pneumatík. Bezpečnostný predpis žalovaného

určoval, že v sklade musia mať všetci pracovníci bezpečnostnú vestu a prilbu, následne na poznámku
žalobcu 2/, že z kamerového záznamu je zrejmé, že tesne pred úrazom stál A. A. na zemi a nie na
vozíku, svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá, A. A. sa pohyboval po zemi, ale istú dobu nebol na zábere
kamery a domnievali sa, že v tom čase stál na vozíku.

21. Svedok B. N. na pojednávaní dňa 13.2.2018 uviedol, že bol pracovníkom žalovaného od roku
2015, v čase úrazu A. A. nebol na mieste samom, kde sa úraz stal, pracoval ako majster a kanceláriu
mali mimo pracoviska. Pracovnou náplňou A. A. bol prevoz pneumatík . Pracovnou náplňou vodičov,
ktorí prevážali pneumatiky, bolo prevážať tieto na megaboxovú rampu , presné pravidlá si nepamätal.
Pracovné inštrukcie sa menili každý rok. Pokiaľ mal A. A. v pracovnej náplni kontrolovať, či sa zhoduje

systémové množstvo výrobkov na palete alebo v komíne s fyzickým stavom, kontrola skladových miest,
viesť si prevádzkový denník, pokiaľ mal tieto činnosti v pracovnej náplni, tak si plnil svoje pracovné
povinnosti. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či A. A. zastavil na mieste na tom určenom, pretože na miesto
prišiel až po úraze. K obnovovaniu značenia na podlahe haly, kde sa premiestňovali vozíky, svedok
uviedol, že sa obnovovalo v časovom intervale, ktorý bol na to určený, ale v čase keď sa A. A. úraz stal,

či tam značenie bolo, k tomu sa vyjadriť nevedel.

22. Svedok B. R. na pojednávaní dňa 13.2.2018 uviedol, že v čase úrazu A. A. pracoval ako poverený
príslušník skráteného vyšetrovania ORPZ v Púchove a bol vyslaný do priestoru, kde sa úraz stal
za účelom vykonania ohliadky. Uviedol, že keď prišiel na miesto samé, už bolo miesto, kde sa

úraz stal, upratané, dokonca tam nebola ani krvná stopa, o tejto sa dozvedel až z fotodokumentácie
predloženej pánom W.. Na mieste sa nenachádzal ani vozík, ktorým malo dôjsť k úrazu. Samotný úraz
boli polícii nahlásený tri hodiny po tom ako sa stal. Ohliadka miesta činu sa robila na mieste, kde bolo
všetko porušené takže v podstate sa ani nevykonala. Potvrdil, že pracovisko v čase ohliadky nebolo
zabezpečený čiarami vyznačujúcimi, kadiaľ sa majú vozíky pohybovať. Keď však prišiel na ohliadku

s Y.. I., ktorý vypracoval znalecký posudok, už na podlahách boli nakreslené čiary, podľa ktorých sa
orientovali vodiči. Mal možnosť vidieť VZV, ktorý spôsobil úraz, vozík tam v momente, keď tam prišli,
už nebol, po úraze bol daný do výrobného procesu. Následne bol svedkovi pristavený na nahliadnutie
a pánom W. mu boli predložené fotografie, ktoré mali zachytávať vozík po úraze. V čase keď bol na
ohliadke na mieste samom, vozíky po hale nejazdili.

23. Svedok Q.. Y.. M. I.Ú. M.. na pojednávaní dňa 5.9.2016 uviedol, že v prípravnom konaní vedenom
na odbore kriminálnej polície ORPZ v Považskej Bystrici vo veci obvineného B. Ď. vypracoval znalecký
posudok č. 14/2014, ktorého záverov sa pridržiaval. Uviedol že v prípade, že by mal A. A. na sebereflexnú vestu, zvýšila by sa tým jeho viditeľnosť, čo by malo význam v tme a podobne. V danom prípade
viditeľnosť v hale bola dobrá a to, že došlo k zrážke, zapríčinila skutočnosť, že vodič vozíka nevidel cez
pneumatiky pred vozík. Prilby, ktoré nosili pracovníci právneho predchodcu žalovaného, slúžili najmä

na to, aby zabránili spôsobeniu zranenia pracovníka predmetmi padajúcimi zhora. Aký vplyv by mala
skutočnosť, že poškodený mal na hlave takúto prilbu pri páde, vysvetliť nevedel, uviedol, že mohlo by
to čiastočne pád stlmiť, ale naopak, posunutá prilba na hlave by nemusela poskytnúť poškodenému
ochranu. Uviedol, že B. Ď. viezol pneumatiky, ktorých výška bola cca 2 metre. V čase, keď vykonal
ohliadku na mieste samom, kde došlo k úrazu, neboli vyhotovené koridory, ktoré mali ukazovať cestu

pre VZV a chodcov. Pokiaľ sa zaoberal činnosťou poškodeného, nezistil žiadnu činnosť, ktorá by bola
v rozpore s jeho pracovnými úlohami, pretože mal za úlohu kontrolovať štítky na pneumatikách alebo
kontrolovať zovretie obručí pneumatík. Pri tejto kontrole sa nemohol dívať, či zozadu neprichádza VZV.
V prípade, že by bol vyznačený koridor pre chodcov a pre vozíky, mohlo dôjsť k zabráneniu vzniku
potenciálnej kolíznej situácie aj v prípade, že by vodič VZV nevidel pred seba preto, lebo každý z
účastníkov prevádzky v hale by mal vyznačený vlastný koridor. Domnieval sa, že pokiaľ vodič VZV videl

stáť vláčik, neviedol VZV po správnej trase preto, lebo aj keby tam poškodený nestál, mohlo dôjsť k
stretu vláčika a VZV, resp. k takémuto stretu aj v konkrétnom prípade došlo.

24. Svedok Y.. B. I. na pojednávaní dňa 5.9.2016 uviedol, že pracoval ako inšpektor práce na
InšpektoráteprácevTrenčíneavypracoval18.3.2014Protokolovyšetrenípríčinzávažnéhopracovného

úrazu v objekte žalovaného. Uviedol, že pokiaľ vodič VZV jazdil dopredu bez toho, aby cez naložené
pneumatiky videl, jedná sa o porušenie bezpečnosti práce preto, lebo musí jazdiť tak, aby videl cestu,
po ktorej jazdí. Pokiaľ zamestnanec nepoužíva pridelené ochranné pracovné pomôcky, dopúšťa sa
porušenia pracovnej disciplíny. Povinnosťou zamestnávateľa bolo kontrolovať, či pracovník pracovné
ochranné pomôcky používa. Domnieval sa ,že v danom prípade by ochranné pracovné prostriedky

následku nezabránili v prípade stretu s vozíkom.

25. Svedok B. W. na pojednávaní dňa 10.5.2018 uviedol, že v spoločnosti C. S. CARGO pracoval počas
celej doby pôsobenia spoločnosti, teda asi 6 rokov. Pôsobil na pozícii manažéra expedície a príjmu a
to aj v čase, keď sa stal A. A.Č. úraz. V deň ako sa úraz stal, mu telefonoval M. T. - vedúci prevádzky

nákladných plášťov, tam kde pán A. pracoval. Uviedol, že nebol priamo na mieste úrazu. Informoval
riaditeľa spoločnosti o tom, že takýto úraz sa stal, pán T. mu povedal, že sa nejedná o úraz vážny, že
bola volaná sanitka. Následne sa vybral na miesto úrazu, už tam nebol ani pán A., ani sanitka. Bolo
mu povedané od pána T., že pána A. našli odpadnutého na zemi, že sa ešte prebral. Volali sanitku,
do ktorej nechcel pán A. nastúpiť, s tým, že ide ďalej pracovať, že mu nič nie je. Svedok odfotil celú

situáciu aká bola, asi 3 - 5 zábermi, činnosť ďalej pokračovala. Keď sa dotazovali u riaditeľa, kde je pán
A., volali do NsP v Považskej Bystrici, kde im bolo oznámené, že sa jedná o vážnejší úraz, že pán A. má
pravdepodobne krvácanie do mozgu. Následne odišiel na políciu informovať, že sa jedná o ťažký úraz.
Oznámili to firme, ktorá zabezpečovala spoločnosti C.S. CARGO bezpečnosť pri práci, spustilo sa celé
vyšetrovanie prípadu, ako sa udial. Uviedol, že keď zabezpečovali celý priestor po úraze, prilbu pána

A. a reflexnú vestu, našli v kabíne ťahaču ťažnej súpravy. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného ,
či pán A. mohol stáť, v čase úrazu, tam kde stál, svedok uviedol, že v pracovnom postupe mali
zamestnanci , konkrétne pán A. stanovené, že počas výkonu práce, sa mali zdržiavať vo vozíku alebo
pri vozíku, nemali vstupovať do dráhy vozíkov, ktoré navážali plášte. Celý systém bol skonštruovaný
tak, že keď bol naložený komín plášťov, automaticky sa zamkol, aby bol zabezpečený proti pohybu

systém manipulácie s pneumatikami, tak ako bol v tomto prípade, je používaný bežne vo svete.
Nosenie osobných ochranných pomôcok bolo v základných bezpečnostných predpisoch, prilbu a vestu
zamestnanci fasovali pri nástupe do práce, boli každý rok preškoľovaní, jednak z oblasti bezpečnosti
práce a jednak ako vodiči vysokozdvižných vozíkov. Riadiaci pracovníci dohliadali na to, či zamestnanci
mali ochranné prvky, buď represívne alebo výchovne, napomínali zamestnancov. Na dokumentoch,

ktoré boli v elektronickej podobe určené pre riadiacich a vedúcich pracovníkov, v prípade viacnásobného
porušenia bezpečnostných predpisov zamestnanci dostávali finančné postihy. Taktiež chodila pravidelne
na kontroly externá firma, ktorá kontrolovala prítomnosť alkoholu, či majú zamestnanci bezpečnostné
prvky a taktiež firma Continental robila raz ročne pracovné audity ohľadom bezpečnosti pri práci. Veľmi
často sa robili námatkové kontroly. Tým, že jednalo o exponované pracovisko nákladných vozíkov, boli

zavedené reflexné prvky a vesty, po sklade boli chodníky pre peších, aby sa zabránilo kríženiu styku
vozíkovaľudí,vkonečnomdôsledkunakaždúčinnosťbolivypracovanépracovnépostupy,ktoréhovoria
o bezpečnosti, čo majú ľudia robiť. Primárne za dodržiavanie bezpečnosti bol zodpovedný majster, ktorý
sazdržiavalnapracoviskuahlavnevedúcipracoviska,ktorýmbolpánM.T..ŠetrenieúrazupánaA.robiliexterní pracovníci žalovaného, Inšpektorát bezpečnosti práce v Trenčíne. Na kamerovom zázname
nebolo vidno, čo sa udialo a podľa predpokladov p. A. vystúpil na vláčik, aby bol vyššie a pozrel si štítok
a závery šetrenia bol také, že buď sa mu šmyklo alebo mu prišlo nevoľno, alebo vodič VZV buchol do

posledného vozíka. Na kamerovom zázname nebolo vidno ako sa úraz stal. Pokiaľ však pán A. bol na
vozíku, tak tam nemal rozhodne čo robiť. Tvrdil, že v sklade kde pracoval pán A., čiary, po ktorých
sa mal pohybovať vozík, na zemi zakreslené boli. Po nahliadnutí do karty pracovného miesta A. A.
svedok uviedol, že táto bola určená pre VZV prioritne, je možné, že bola kumulované aj pre prácu
pána A. na ťahači. Pokiaľ by mu aj jeho pracovná náplň prikazovala vykonávať kontrolu, takže stále je

v karte uvedené, že má vykonávať kontrolu na palete a komíne, pričom s paletami nemal manipulovať
a nemanipuloval, a pokiaľ by to mal robiť on, nie je špecifikované, kde to mal robiť, či na vstupe alebo
výstupe.

26. Z odborného vyjadrenia MUDr. Andreja Hajtmana, ktorému súd uložil zodpovedať otázky, či pri tom
druhu zranenia, ktoré utrpel dňa 24.9.2013 v rámci pracovného úrazu A. A., bola zohrala úlohu ochranná

prilba, ktorú v zmysle Regulatívu pre prideľovanie osobných ochranných pomôcok v rámci spoločnosti
C.S. CARGO Slovakia, a.s. mal pridelenú i pracovník A. bez uchopovacieho remienka o bradu. Prilba
bola modrej farby, tak ako je na farebnom obrázku, ktorý predložili žalobcovia ( podľa vyjadrení žalobcov
prilba nebola vybavená uchopovacím remienkom o bradu, remienky žalovaný dokupoval až po úraze
A. A.). Ide o typ ochrannej prilby pod bodom 17 Regulatív pre prideľovanie OOPP v spoločnosti

C.S. CARGO Slovakia, a.s., bližšie fotografie zhotovili žalobcovia z prilby, ktorú „ fasovali“ ostatní
pracovníci na predmetnom pracovisku, MUDr. Andrej Hajtman uviedol, že preštudoval dodaný spisový
materiál Okresného súdu Považská Bystrica ako aj poskytnutú fotodokumentáciu ochrannej prilby. V
prípade použitia predmetnej ochrannej prilby na hlave, konkrétne jej naloženie na vlasatú časť hlavy,
by prilba tvorila ochrannú bariéru, ktorá by dokázala zmierniť pôsobenie vonkajšieho mechanického

násilia menšej, prípadne aj strednej intenzity. Uvedený ochranný účinok prilby by bol možný len v
prípade fixného upevnenia predmetnej prilby na hlave osoby, ktorá by bola vystavená jednorazovému
( solitárnemu) pôsobeniu tupého násilia menšej, prípadne aj strednej intenzity. Vzhľadom na skutočnosť,
že v danom prípade sa však zraňujúci dej u pošk. A. A. skladal z dvoch po sebe nasledujúcich fázach,
a to v prvej fáze náraz vozíka s naloženými pneumatikami do tela menovaného a v druhej fáze jeho

následný akcelerovaný pád na podložku s následkom predmetného závažného úrazu hlavy. Počas prvej
fázy úrazového deja došlo u menovaného k prudkému nárazu vysokozdvižného vozíka s naloženými
pneumatikami do jeho tela, pričom pri tomto náraze bol menovaný prudko odrazený od zraňujúceho
predmetu smerom k podložke. V tejto fáze zraňujúceho deja by došlo počas prudkého odhodenia a
povalenia tela poškodeného A. A. nepochybne k uvoľneniu a odmršteniu ochrannej prilby z jeho hlavy,

nakoľko táto by nebola pevne upevnená na hlave napr. bradovým ramienkom. Pri nasledujúcej fáze
akcelerovaného - zrýchleného pádu na podložku by sa už ochranná prilba nenachádzala na jeho hlave
a došlo by ku vzniku rovnako závažných poranení hlavy.

27. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

28. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

29. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

30. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

31. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.32. Podľa § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak
preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy,
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

33. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

34. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba je
dôvodná len sčasti. Medzi žalobcami a žalovaným neboli sporné skutočnosti týkajúce sa smrti manžela
žalobkynel/aotcažalobcov2/-4/askutočnostitýkajúcesatoho,aképlneniaboližalobkynil/poskytnuté
v súvislosti so smrteľným pracovným úrazom jej manžela. Je nepochybné, že smrť tak blízkej osoby

akým bol manžel žalobkyne l/ a otec žalobcov 2/ - 4/ a to v produktívnom veku a pri usporiadaných
rodinných pomeroch a k tomu zodpovedajúcom očakávaní ďalšieho šťastného spoločného života ,
vyvolal u žalobkyne l/ a žalobcov 2/ - 4/ ľudsky prirodzene psychickú bolesť a životné nešťastie, ktoré
objektívne nemožno opísať zodpovedajúcimi slovami výsluchu žalobkyne l/ alebo jej synov - žalobcov
2/ - 4/. Rovnako neobjektívny by bol opis tohto vnútorného psychického stavu, akýmikoľvek slovami v

zistenom skutkovom stave. Na druhej strane je zrejmé, že právna zodpovednosť žalovaného za smrť
manžela žalobkyne l/ a otca žalobcov 2/ - 4/ sa odvíja len od tej skutočnosti, že A. A. bol zamestnancom
žalovaného a zomrel pri pracovnom úraze na jeho pracovisku.

35. Súd je toho názoru, že žalovaný zodpovedá za smrteľný pracovný úraz manžela žalobkyne l/

a otca žalobcov 2/ - 4/ ako zamestnávateľ podľa ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ktorá
zodpovednosť je objektívneho charakteru bez ohľadu na zavinenie. Prípadné zistenie trestnoprávnej
zodpovednosti zamestnanca žalovaného B. Ď. nemení nič na závere, že žalovaný zodpovedá za
smrteľný pracovný úraz A. A. podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce. Ustanovenie § 195 ods.1
Zákonníka práce je vzhľadom na zistené skutočnosti, že A. A. zomrel pri pracovnom úraze vo vzťahu k

§ 420 a 420a Občianskeho zákonníka osobitným ustanovením , ktoré má prednosť pred všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

36. Občiansky zákonník v súčasnej dobe žiadnym explicitným spôsobom neupravuje to, aký nárok
a voči komu majú pozostalí, v danom prípade manželka a deti, za psychickú bolesť a ujmu na

kvalite života spôsobenú protiprávnou smrťou manžela a otca. Nároky pozostalých príbuzných sa v
judikatúre zásadne opierajú o všeobecné ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ktorého
výklad vo viacerých súdnych rozhodnutiach vychádza z toho, že peniazmi možno čiastočne odškodniť
pozostalých za nemajetkovú ujmu spočívajúcu v psychickej bolesti zo straty príbuznej osoby. V zmysle
uvedeného výkladu sú pozostalým osobám priznávané rôzne peňažné čiastky proti osobám, ktoré sú

za smrť zodpovedné podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody. Zavinená smrť blízkej osoby
môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám
predstavovať natoľko vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobnosti postihnutej
fyzickej osoby, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť spoločnosti.
Ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka však nevymedzuje hranicu ( či už minimálne alebo

maximálne)preurčenietakejtovýšky,hovorílen,ževýškunáhradyurčísúdsprihliadnutímnazávažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

37. Uplatnenie nároku podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné i popri nárokoch z
titulu smrteľného pracovného úrazu, ktoré sú špeciálnymi nárokmi vo vzťahu k všeobecným nárokom

vzniknutým v režime ochrany osobnosti. Jednorazové odškodnenia pozostalých v dôsledku smrteľného
pracovného úrazu je riešené v ustanovení § 94 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, avšak
táto úprava je natoľko paušálna, ( podľa ods. 2 je suma jednorazového odškodnenia manželky 730 -
násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46485,40 Eur ), že by súd mal vždy posudzovať,
či ju možno považovať za vyčerpávajúce riešenie toho ktorého prípadu. Znamená to, že pokiaľ

nároky za nemateriálnu ujmu dané týmto zákonným ustanovením nebudú dostatočnou satisfakciou
za smrteľný úraz, nie je vylúčené, aby sa dotknuté osoby domáhali aj ďalšieho zadosťučinenia
podľa zákonných ustanovení na ochranu osobnosti avšak pre takéto ďalšie odškodnenie je potrebnépreukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému
zásahu došlo.

38. V danom prípade žalobkyni l/ bolo poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle Zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa
7.3.2016, vo výške 16. 385,10 Eur. Žalovaným ako zodpovedným subjektom nad rámec zákona žiadne
plnenie poskytnuté nebolo.

39. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku pracovného úrazu manžela žalobkyne l/ došlo u žalobkyne l/
k nemajetkovej ujme v právnom slova zmysle. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd je toho názoru, že v
prípade smrteľného pracovného úrazu manžela žalobkyne l/, vzhľadom na závažnosť ujmy a vzhľadom
na okolnosti, za ktorých k pracovnému úrazu došlo ( protiprávnym konaním iného zamestnanca),
poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle Zákona 461 ods. 1 Z. z. o sociálnom poistení nie je pre
žalobkyňu l/ dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu a preto sa žalobkyňa l/ dôvodne domáha svojho

nároku v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, ktoré jej možno
priznať.

40. Žalobcovia opierali uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy o tvrdenie, že v dôsledku smrti
manžela žalobkyne l/ a otca žalobcov 2/ - 4/ došlo k zásahu do súkromného, rodinného a spoločenského

života, narušeniu práva na rodinný a súkromný život, finančnú stránku a žalobcom bolo spôsobenú také
obmedzenie, ktoré im bráni napĺňať citové potreby, plnohodnotný rodinný život, všetci utreli šok, smútok.

41. Súd vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného v priebehu konania vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že konanie žalovaného, ktorého zamestnanec spôsobil usmrtenie manžela a otca

žalobcov, v danom prípade predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, konkrétne
do ich súkromia a rodinného života. V nadväznosti na to, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov, možno
konštatovať, že v prípade žalobcov existovali medzi nimi a zomrelým manželom silné citové väzby. V
prípade žalobkyne l/ možno hovoriť o mimoriadne závažnej ujme, nakoľko s manželom mala vytvorené
výrazné citové a iné väzby. Ich vzťah bol harmonický a nepochybne medzi nimi existovalo silné citové

puto . V manželstve nemali žiadne rozpory a problémy, vychovali tri deti - synov - žalobcov 2/ - 4/, ktorí si
zakladali svoje rodiny a obaja sa spoločne s manželom tešili na novú etapu života. Nemožno opomenúť
ani fakt, že A. A. netrpel žiadnymi vážnymi zdravotnými problémami a u žalovaného pracoval veľmi
krátku dobu od 15.7.2013 do 26.9.2013.

42. Rovnaké okolnosti ustálené vykonaným dokazovaním preukázali celkom zrejmý blízky vzťah medzi
žalobcami 2/ - 4/ a ich zosnulým otcom. Okrem silného citového puta a absencie nezhôd medzi nimi
možno poukázať na to, že k strate otca v prípade žalobcov došlo vo veku, kedy si zakladali rodiny,
potrebovali pomoc nielen finančnú ale aj morálnu a praktickú, ktorá by im určite, nebyť náhlej smrti otca
bolaajposkytnutá.Preúplnosťsúdpoukazujenato,žezvykonanýchdôkazovnevyšlivpriebehukonania

najavo žiadne skutočnosti, ktoré by existenciu popísaného blízkeho vzťahu žalobcov zo zomrelým
čo i len časti spochybňovali pričom v tomto smere neprezentoval žiadne námietky ani žalovaný. Pre
existenciu úzkych citových a ďalších väzieb medzi žalobcami a ich manželom a otcom, ktoré existovali
pred jeho úmrtím možno konštatovať, že v prípade žalobcov došlo v dôsledku konania žalovaného k
okamžitému násilnému pretrhnutiu týchto úzkych väzieb žalobcov k zomrelému manželovi a otcovi.

43. Súčasťou osobnostných práv ktorých ochrana je v právnom poriadku zabezpečená prostredníctvom
ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je aj právo na súkromie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo
vytvoriť si a udržiavať vzťahy s inými predovšetkým v oblasti citovej, aby tak daná osoba mohla rozvíjať
a napĺňať vlastnú osobnosť aj v tejto oblasti. Protiprávne narušenie týchto vzťahov inou osobou potom

predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život dotknutej fyzickej osoby. Pre
konanie žalovaného, v súvislosti s ktorým bol zamestnanec žalovaného B. Ď. právoplatne odsúdený
v trestnom konaní, ktorým došlo k násilnému pretrhnutiu väzieb žalobcov so zomrelým, predstavuje
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov a v danej veci boli splnené predpoklady pre
priznanie ochrany osobnostných práv žalobcov v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V

danom prípade treba konštatovať, že v prípade ak ide o zásah do súkromia usmrtením blízkej osoby
spravidla sú predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy naplnené. Ťažko si totiž predstaviť,
že by v prípade natoľko závažného zásahu mohlo vzniknutú ujmu dostatočne zmierniť priznanie iného
zadosťučinenia, napr. vo forme ospravedlnenia. Ospravedlnenie žalovaného v danom prípade nie jetakým zadosťučinením, ktoré by bolo dostatočné natoľko, aby ďalšie nároky žalobcom nevznikli. Preto,
keďže v prejednávanej veci ide o zásah v podobe usmrtenia blízkych ( v danom prípade najbližších)
osôb, boli aj v prípade žalobcov splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch,pričomosobitnevprípadežalobkynel/vsúvislostisposkytnutímplnenímsociálnejpoisťovne
súd jednoznačne konštatuje, že ako manželka A. A., s ktorým žila v jednej domácnosti, utrpela za
daného skutkového stavu mimoriadne závažnú ujmu, ktorá odôvodňuje jej nárok pre prihnane náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

44. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka
výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo. Tieto kritériá vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže ( a zároveň musí)
pri úvahe o výške náhrady riadiť.

45. V prejednávanej veci súd pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska

závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil predovšetkým to, že žalobcovia stratili svoju najbližšiu osobu, s
ktorou tvorili harmonickú rodinu, vzájomne si pomáhali, delili sa tak spoločne o pozitívne i negatívne
stránky ich každodenného života a v dôsledku úmrtia A. A. došlo k celkom nezvratnému ukončeniu tohto
spolužitia a k definitívnej strate možnosti žalobcom zdieľať spoločný čas, deliť sa s ním o všetky bežné
i menej bežné životné problémy i radosti. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

z hľadiska okolnosti zásahu súd zohľadnil, že k zásahu došlo zo strany žalovaného prostredníctvom
zamestnanca, ktorý sa pri zásahu dopustil spáchania trestného činu, hoci len z nedbanlivosti. V tomto
smere súd tiež zohľadnil skutočnosť, že žalovaný síce nezanedbával svoje povinnosti v oblasti školení
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako vyplynulo z výpovedí svedkov B. W. X. B. W., pričom
takéhoto školenia sa zúčastnil dňa 28.6.2013 pri nástupe do zamestnania aj neb. A. A., ktorý absolvoval

dňa 16.7.2013 aj tréning aj školenie s témou internej smernice OS - LG-0022-03 Bezpečnostný
predpis zameraný na všeobecné pravidlá BOZP. V prípade žalovaného však došlo na pracovisku, kde
vznikol závažný pracovný úraz, k viacerým pochybeniam, ktoré konštatoval Inšpektorát práce Trenčín
v Protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu A. A. zo dňa 18.3.2014, č. ITN-16-15-2.4/
P-J2-14. Z uvedeného protokolu je zrejmé, že žalovaný nezaistil bezpečnostné a zdravotné označenie

pri práci na pracovisku a teda viditeľne a prehľadne neoznačil vnútorné komunikácie, napr. farebnými
ohraničujúcimi pruhmi, farebne rozlíšeným povrchom prípadne horizontálnymi dopravnými značkami.
Z Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín a jeho Dodatku č. 1 zo dňa 9.4.2014 č. ITN-16-15-2.4/P-J2-14
jednoznačne vyplýva,ževcelompriestoresortingunákladnýchplášťovkdepracovalajneb.A.A.,neboli
vyznačené komunikácie pre pohyb motorových vozíkov pre peších a nie je stanovená a vyznačená

ani maximálna rýchlosť motorových vozíkov. Skutočnosť, že na komunikáciách neboli vyznačené čiary
pre pohyb motorových vozíkov a pre peších, vyplýva aj z výpovede svedkov Q.. Y.. I. X. B. R.
ako aj z videozáznamu, ktorý bol v konaní oboznámený a predložený žalobcami. Akékoľvek tvrdenia
žalovaného, že priestory zamestnávateľa boli označené dostatočným spôsobom a komunikácie pre
pohyb motorových vozíkov a peších boli vyznačené sú spochybnené predovšetkým výsledkami šetrenia

pracovného úrazu A. A., uvedenými v Protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu A. A.
a jeho Dodatku č. l , kde inšpektorát práce jednoznačne konštatoval, že stav pracoviska, kde vznikol
závažný úraz, zamestnávateľ do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov zmenil a nevyhotovil o
stave pracoviska potrebnú, na vyšetrenie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, dokumentáciu.
Uvedeným konaním žalovaný spôsobil, že akéhokoľvek jeho následné tvrdenia o stave pracoviska, kde

sa pracovný úraz A. A. stal, sú spochybniteľné a spochybnené, pretože nezodpovedajú stavu, aký bol
zistený bezprostredne po vzniku pracovného úrazu.

46. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovaného, že A. A. v čase vzniku úrazu stál na inom mieste ako sa
mala vykonávať kontrola štítkov, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa karty pracovného

zamestnanca A. A., popisom hlavnej činnosti jeho práce bol okrem iného aj vykonávať kontrolu, či sa
zhoduje systémové množstvo výrobkov na palete alebo komíne s fyzickým stavom, čo znamená aj
kontrolu štítkov. Žalovaný však žiadnym dôkazom nepreukázal, že A. A. vykonával prácu, ktorá by bola
v rozpore s jeho pracovnou náplňou a miesto, kde v čase úrazu stál, nebolo miestom, ktoré slúžilo pre
výkon jeho práce v súlade s jeho pracovnou náplňou.

47. Z vykonaného dokazovania, a to z evidenčnej karty pre poskytnutie OOPP vyplýva, že neb. A. A. boli
poskytnuté pri nástupe do zamestnania ochranné pracovné pomôcky dňa 15.7.2013, okrem iného aj
prilba a reflexná vesta. Ich prevzatie A. A. potvrdil svojim podpisom na evidenčnej karte pre poskytnutieOOPP, na ktorej však nie je uvedené, o aký typ prilby sa jedná. Žalovaný tvrdil, že A. A. bola pridelená
ochranná prilba s upínacími pásmi o bradu značky LASOGARD, podľa Regulatív pre prideľovanie
OOPP spoločnosti C.S. CARGO Slovakia, a.s. ( bod 17.). Žalobcovia však predložili farebné fotografie

ochrannej prilby, ktorá mala byť A. A. skutočne pridelená, ide pritom o ochrannú prilbu značky VENITEX,
modrej farby bez upínacieho remienka. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že tvrdenia žalovaného o
tom, že neb. A. A. bola pridelená prilba značky LASOGARD s upínacími remienkami nie sú preukázané,
pretože príslušnému Regulatívu, za situácie, že A. A. nepodpísal prevzatie konkrétneho typu prilby,
nemusí zodpovedať skutočnosť, aká prilba bola reálne A. A. pridelená, predovšetkým, či mala upínací

remienok alebo nie, je však dôvodné predpokladať, že to bol ten typ prilby, ktorého fotografie žalobcovia
súdu predložili a predmetnú prilbu predložili súd k nahliadnutiu na pojednávaní.

48. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že A. A. čase úrazu nemal na hlave ochrannú prilbu a nepoužil
ochrannú vestu. Uvedeným konaním sa síce A. A. mohol dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, resp.
porušenia právnych predpisov, prípadne pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

avšak toto porušenie nebolo jednou z príčin škody a preto z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže zbaviť
ani sčasti zodpovednosti podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Inšpektorát práce v Protokole
a Doplnku č. 1, skonštatoval, že zo strany zamestnanca neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré sú
v príčinnej súvislosti s predmetnou udalosťou, rovnako výsluchom svedkov Q.. Y.. I., ktorý uviedol,
že nezistil žiadnu činnosť, ktorá by bola v rozpore s pracovnými úlohami A. A.Č. a hlavne zo záveru

odborného vyjadrenia MUDr. Hajtmana, jednoznačne vyplýva, že skutočnosť, že A. A. nemal ochrannú
prilbu a ochrannú vestu nie je príčinou vzniku škody. Škoda bola menovanému jednoznačne spôsobená
protiprávnym konaním zamestnanca žalovaného B. Ď., ktorý riadil vysokozdvižný vozík napriek tomu,
že prevážané bremeno mu bránilo vo výhľade na komunikáciu. Sám svedok W., ktorý manažoval
bezpečnosť práce u žalovaného uviedol, že vodič VZV bol školený tak, že pokiaľ mal naložený vysoký

komín pneumatík, mal sa pohybovať smerom dozadu, teda tým smerom kde pred seba videl, hoci pri
samotnej nakládke sa musel pohybovať istú chvíľu tak, že nevidel pred seba dostatočne. Mohol vidieť
vedľa pneumatík ale nie ponad pneumatiky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že by aj pokiaľ by
A. A. ochrannú vestu mal, vodič VZV pre vysoký komín pneumatík ho nemohol vidieť a k jeho zraneniu
by došlo aj pri použití ochrannej vesty.

49.Súd priúvaheovýškenáhradynemoholopomenúťaniajskutočnosť,žezaurčitúsatisfakciu(hocijej
význam možno za daných okolností označiť ako marginálny) možno považovať už samotné rozhodnutie
súdu v trestnom konaní, ktorým súd právoplatne odsúdil zamestnanca žalovaného za spáchanie daného
skutku.

50. Súd potom, vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených kritérií a skutkových okolností danej veci na
strane žalobcov dospel k záveru, že náhradou, ktorá je spôsobilá na rozdiel od prípadného nepeňažného
zadosťučinenia aspoň sčasti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti
je v prípade žalobkyne l/ suma 20.000 Eur, u žalobcu 2/ suma 12.000 Eur, u žalobcu 3/ suma 12.000 Eur

a u žalobcu 4/ suma 12.000 Eur. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady nemajetkovej
ujmy v uvedenej výške a vo zvyšku žalobu zamietol.

51. Žalobkyňa 1/ v priebehu konania zobrala žalobu v časti o zaplatenie 1.684,86 Eur späť a v tejto
časti žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že v priebehu konania jej Sociálna poisťovňa preplatila náklady

spojenéspohrebomvovýške1.684,86Eur.Žalovanýsospäťvzatímžalobyvčastiozastavenie1.684,86
Eur.

52. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne l/ súd konanie v časti o zaplatenie 1.684,86 Eur za použitia
§ 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C. s. p. zastavil.

53.Okremčastižalobyonáhradunemajetkovejujmysúdžalobuzamietolajvčastiozaplatenie1.339,51
Eur, ktorého sa žalobkyňa l/ domáhala titulom náhrady nákladov za pomník vo výške 663,88 Eur, kar
vo výške 135,89 Eur, a oblečenie nebohého a členov rodiny vo výške 503 Eur.

54. Podľa § 101 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak poškodený zomrel v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok
na ich náhradu.55. Podľa § 101 ods. 2 písm. a) - e) Zákona č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení, za náklady spojené
s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá
poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, b) náklady za spopolnenie ak nie sú súčasťou

nákladov účtovaných pohrebnou službou, d) cintorínske poplatky, d) náklady za zriadenie pomníka
alebo náhrobnej tabule a e) na úpravu hrobu.

56. Podľa § 101 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení, suma náhrady nákladov uvedených
v odseku 2 je najviac 2.324,40 Eur. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

57. Podľa § 101 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení, fyzická osoba ktorá s poškodeným ,
ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v
domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného, majú nárok na náhradu a) jednej tretiny výdavkov
vynaloženýchnasmútočnéošatenie,najviacvsume99,60Eurprekaždú fyzickúosobuanezaopatrené
dieťa, a b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto

pohrebu a späť.

58. Podľa § 101 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení, suma náhrady výdavkov uvedených
v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2.324,40 Eur.
Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

59. Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené
s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

60. Rozhodnutím sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 2.4.2014 č. rozhodnutia:

18915/19/2016BAM bolžalobkynil/priznanýnároknanáhradunákladovspojenýchspohrebom vsume
2.621,10 Eur. Sumu 2.611,10 Eur, priznaných nákladov spojených s pohrebom považovala sociálna
poisťovňa za sumu maximálnu, pretože vo zvyšnej časti uplatnených nákladov v sume 2.105,35 Eur sa
uvedená náhrada nepriznáva, nakoľko prevyšuje sumu limitu náhrady nákladov spojených s pohrebom
v roku 2015 platnej od 1.1.2015 v zmysle § 101 ods. 3 2.611,10 Eur.

61. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sociálna poisťovňa uhradila žalobkyni 1/ pohrebné náklady v
maximálnej možnej miere v zmysle predpisov o sociálnom poistení, nárok žalobkyne l/ v tomto smere
súdpovažujezanedôvodný,pretožesúdnemôžepriznaťvprípade§449ods.2 Občianskehozákonníka
viac ako je maximálna výška pohrebného, ktorú určujú predpisy o sociálnom poistení, preto súd v tejto

časti žalobu žalobkyne l/ zamietol.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa 255 ods. 2 C. s. p., za použitia § 256 ods. 1 C. s. p.,
vychádzajúc z ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p..

63. Žalobkyňa l/ sa podanou žalobou domáhala zaplatenia 27.987,63 Eur. V priebehu konania zobrala
žalobu v časti o zaplatenie 1.684,86 Eur späť a v tejto časti súd konanie zastavil. Pokiaľ sa týka
zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.684,86 Eur, súd má za to, že žalobkyňa l/ procesne zavinila
zastavenie konania, preto vznikol v tejto časti nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorého súd
zaviazal zaplatiť v prípade žalobkyne l/ sumu 20.000 Eur. Žalobkyňa l/ mala teda úspech vo výške

71,46% ( žalovaných 27.987,63 Eur, späťvzatie 1.684,86 Eur , zamietnutie žaloby vo výške 1.339,51
Eur) a neúspech vo výške 28,54%. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 42,92% , ktorý nárok
na náhradu trov konania priznal súd žalobkyni l/ voči žalovanému.

64. Žalobcovia 2/ ,3/, 4/ sa podanou žalobou domáhali zaplatenia každý po 15.000 Eur. Súd však žalobe

vyhovel u každého zo žalobcov čo do výšky 12.000 Eur. Žalobcovia 2/,3/,4/ mali tak úspech vo výške
80% a neúspech vo výške 20%. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 60%, ktorý nárok na
náhradu trov konania priznal súd voči žalovanému každému zo žalobcov 2/, 3/ a 4/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh) .

Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.