Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516210281
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7516210281.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: T. - E. s.r.o., so sídlom D. XX,

XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Lukáš Kišeľak, advokátom so sídlom Jarková
63, 080 01 Prešov, proti žalovanej: T. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. G. XX, XXX XX T. pri
Košiciach, právne zastúpená: JUDr. Jozef Göbl, advokátom so sídlom Pytliacka 15, 040 11 Košice, o
zaplatenie 406,71 eur takto rozhodol:

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu zamieta

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 406,71

eur a náhrady trov konania. Spolu so žalobou boli na preukázanie nároku predložené: Pracovná zmluva
zo dňa 26.02.2015, Dohoda o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.03.2015,
Inventarizačný zápis, Príkaz k vykonaniu priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru v predajni T a
Oznámenie dlžnej sumy s doručenkou.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že inventarizáciou zásob tovaru vykonanej ku dňu 30.07.2015 za obdobie
od 03.11.2014 do 30.07.2015 bol zistený schodok, ktorý bola žalovaná spoločne s ostatnými spoločne

hmotne zodpovednými zamestnancami povinná vyúčtovať, vo výške 5.819,90 eur. V súlade s § 189
Zákonníka práce žalobca určil podiel žalovanej na schodku v sume 406,71 eur. Žalobca žalovanú vyzval
na zaplatenie uvedenej sumy listom zo dňa 20.10.2015. Žalovaná však napriek tomu, že uzatvorila
dohodu o hmotnej zodpovednosti, svoj podiel na vzniknutom schodku neuhradila.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom odpore
uviedla, že dohoda o hmotnej zodpovednosti zanikla súčasne so zánikom jej pracovného pomeru

ku dňu 30.06.2015. Teda v čase vzniku schodku a v čase inventarizácie neexistoval ani pracovný
pomer a ani platná dohoda o hmotnej zodpovednosti. Podľa žalovanej ak chýba moment zverenia
hodnôt do dispozície žalovanej, nevzniká žalovanej povinnosť vyúčtovať nezverené hodnoty. Zároveň
uviedla, že nemala dosah na zverený tovar, keďže u žalobcu už mesiac nepracovala. Ona a ostatní
zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverené
hodnoty, pretože skladovacie priestory zamestnávateľa boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj
tretie osoby. Ako jednoznačný dôvod na úplné zbavenie jej zodpovednosti zamestnanca za schodok

vidí, že nebola vykonaná inventarizácia pri ukončení jej pracovného pomeru, s tovarom, za ktorý
zodpovedala žalovaná, manipulovali aj iné osoby a jej neprítomnosť na pracovisku z dôvodu ukončenia
pracovného pomeru. Zároveň uvádza, že inventúra nebola vykonaná pri vzniku jej pracovného pomeru,
pri preradení zamestnancov, čo sa dialo často, ani pri zmene zástupcu vedúcej predajne, ani pri nástupealebo odchode iných zamestnancov. A napokon ako ďalšie dôvody uvádza celkové zlé umiestnenie
predajne i skladu v nevyhovujúcich podmienkach, v miestnostiach i priestoroch a nedostatočný
počet zamestnancov v predajni, resp. nedostatočný dozor. Tiež poukazuje na to, že inventúra bola

vykonaná dňa 30.07.2015 namiesto inventúry, ktorá mala byť vykonaná pôvodne 30.06.2015, a to v
jej neprítomnosti a že ju žalobca vyzval na zaplatenie schodku až 22.10.2015. Vo vyjadrení zo dňa
07.02.2020 doplnila, že u žalobcu pracovala v období od 10.12.2014 do 03.03.2015 na základe dohody
o vykonaní práce a v období od 04.03.2015 na základe pracovnej zmluvy, pričom dohoda o hmotnej
zodpovednosti bola podpísaná 04.03.2015.

4. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril v stanovisku doručenom súdu dňa 25.10.2017. V ňom uviedol,
že v zmysle Zákonníka práva nemal povinnosť vykonať inventúru pri vzniku a zániku pracovného
pomeru žalovanej a ani pri zmene v pracovnom kolektíve, keďže ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť.
Skutočnosť, že žalovaná nestihla požiadať o vykonanie inventúry počas trvania jej pracovného pomeru,
považuje za nedôvodnú námietku, keďže jej v tom nebránili žiadne objektívne požiadavky. Rovnako

za nedôvodnú považuje námietku o nedodržaní mesačnej lehoty v zmysle § 192 Zákonníka práce,
keďže ide o poriadkovú lehotu. K neúčasti žalovanej pri inventúre žalobca uviedol, že Zákonník práce
nepodmieňuje platnosť ani správnosť inventúry osobnou účasťou zamestnanca. K momentu zverenia
tovaru uviedol, že ten nastal okamihom doručenia tovarov do priestorov predajne a teda jeho doručením
do dispozičnej sféry kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. S podaním za účelom

preukázania zverenia tovaru do dispozície kolektívu zamestnancov pracujúcich v predajni K40 žalobca
predložil výdajky tovaru z obdobia od 04.11.2014 do 29.07.2015. Napokon uviedol, že vzhľadom na
to, že žalovaná nepožiadala o vykonanie inventúry pri zániku jej pracovného pomeru, zodpovedá za
schodok zistený na jej pracovisku pri najbližšej inventarizácii.

5. Podaním zo dňa 23.05.2019 žalobca do spisu doložil zoznam zamestnancov pracujúcich na
prevádzke T na základe pracovnej zmluvy počas celého trvania ich pracovného pomeru, zoznam
zamestnancov, ktorí boli na T presunutý na určitú dobu, zoznam osôb vykonávajúcich prácu na základe
dohôd o vykonaní práce resp. o brigádnickej práci študentov, výstup z dochádzkového systému,
vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.05.2019 plus dispozičné riešenie prevádzky a Inventarizačný zápis z

inventúry vykonanej ku dňu 02.11.2014.

6. Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2020 bola vypočutá na návrh žalovanej svedkyňa E. T..

7. Na pojednávaní konanom dňa 11.09.2020 PZ žalovanej zotrval na svojich vyjadreniach, pričom

poukázal na fluktuáciu zamestnancov a na to, že po predajni sa pohybovalo množstvo dohodárov a
externistov - dokladačov tovaru, korí nemali hmotnú zodpovednosť.

8.Podanímzodňa25.09.20120žalobcapredložilsúdu2krátorganizačnúštruktúrupredajnevobdobíod
03.11.2014 do 30.07.2015, email zo dňa 11.10.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.05.2019 a Uznesenie

Okresného súdu Košice II, spis. zn. 24C/257/2016, zo dňa 01.08.2017.

9. V podaní zo dňa 19.11.2020 žalobca svoje predchádzajúce vyjadrenia doplnil o reakciu na
tvrdenie žalovanej o neúnosnosti pracovných podmienok, nedostatočnom dozore a nevyhovujúcich
podmienkach.Podľažalobcužalovanýlennumerickyvymenúvanedostatky,avšakvkonanínepreukázal

príčinnú súvislosť medzi nedostatkami a vznikom schodku. Tiež v tejto súvislosti poukazuje na povinnosť
zamestnanca informovať zamestnávateľa na vznik nedostatkov. K námietke žalovanej spočívajúcej v
tom, že s tovarom manipulovali tretie osoby, žalobca uvádza, že to pri spoločnej hmotnej zodpovednosti
nie je liberačný dôvod, pretože tu sa predpokladá, že s tovarom budú manipulovať aj iní zamestnanci.
Ďalej v podaní žalobca tvrdí, že svedkyňa T. je zaujatý svedok, čo spôsobuje jej nevieryhodnosť. Preto

je jej výpoveď pre toto konania neupotrebiteľná. Keďže sama svedkyňa potvrdila, že jej záleží na tom,
aby žalovaná spor vyhrala. Evidentnú zaujatosť vidno už pri prvom tvrdení svedkyne, podľa ktorého aj
ona uhradila časť schodku z totožnej inventúry, a to aj napriek tomu, že s ňou nesúhlasila. Tvrdenie
svedkyne o tom, že manko vznikalo z neuváženého objednávania tovaru vedúcou nie je pravdivé.
Žalobca nikdy nedal pokyn k tomu, aby sa tovar po spotrebe vyhadzoval. Preto ak sa tak dialo na

pokyn vedúcej, svedkyňa mala v zmysle Zákonníka práce odmietnuť vykonávať takýto pokyn a ohlásiť
uvedené zamestnávateľovi. K tvrdeniam svedkyne o nedostatočnom zabezpečení prevádzky uviedol,
že len potvrdzujú jej zaujatosť, keďže v jej súdnom konaní jej nevadila miera zabezpečenia prevádzky.
Na zmieri sa dohodla bez toho, aby namietala nedostatočnosť zabezpečenia prevádzky. Tiež poukazujena rozporné tvrdenia svedkyne o počte predavačiek, raz tvrdí 3 a raz 5. Napokon žalobca uvádza, že
podľa jeho názoru na výpoveď svedkyne vzhľadom na jej zaujatosť nemožno ani len sčasti prihliadnuť.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2020 zopakovala svoje argumenty prezentované v
konaní. Uviedla tiež, že v predajni okrem externých spoločností vykonávajúcich dokladanie tovaru
pracovali aj dohodári bez hmotnej zodpovednosti, ktorí boli skoro v takom počte ako riadni zamestnanci
na plný úväzok.

11. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2021 PZ žalobcu po telefonickej porade so svojim klientom
na otázku súdu, či osoby pracujúce v prevádzke T na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, mali uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti, uviedol, že nevie sa k tomu
vyjadriť, pretože dokumenty z toho obdobia sú v archíve a vzhľadom na hodnotu sporu a náklady s tým
spojené žalobca nebude uvedené dokumenty dohľadávať a teda skutočnosť, či tieto osoby pracujúce
v prevádzke T na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru mali uzatvorené

dohody o hmotnej zodpovednosti zisťovať. Zároveň súdu predložil Priebežnú inventúru T - Prepočet
pre JUDr. Kišeľaka - k 30.07.2015 za obdobie od 03.11.2014 do 30.07.2015, kde je zistený schodok
inventúrou ku dňu 30.07.2015 vo výške 5.819,- eur rozpočítaný aj medzi osoby pracujúce na prevádzke
K40 na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

12. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- Z Pracovnej zmluvy zo dňa 26.02.2015 (ďalej len „Pracovná zmluva“): Strany uzavreli pracovnú
zmluvu dňa 26.02.2015, na základe ktorej žalovanej vznikol pracovný pomer dňa 04.03.2015. Strany
si v Pracovnej zmluve dohodli ako miesto výkonu práce maloobchodné prevádzky žalobcu v územnom
obvode okresu T. s tým, že ako pravidelné pracovisko bola dohodnutá predajňa T na X. ulici v T. s tým, že

žalovaná vyjadrila výslovný súhlas s jej preradením na inú prevádzku podľa potrieb žalobcu bez potreby
uzatvorenia samostatnej dohody. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 04.03.2015 do
31.08.2015. Žalovaná podľa Pracovnej zmluvy pracovala ako pracovník maloobchodu. Podľa stručného
popisu v Pracovnej zmluve táto práca zahŕňala tieto činnosti: ponuka a predaj tovaru, dopĺňanie tovaru,
kontrola dátumu spotreby, inventarizácia tovaru, manimuplácia so zverenými finančnými prostriedkami,

zúčtovaniedennýchtržieb,udržiavaniecelkovejhygienypredaja,udržiavaniečistotypredajneajejokolia
a iné podľa pokynov nadriadených.
- Z Dohody o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.03.2015 (ďalej len „Dohoda o
hmotnej zodpovednosti“): strany uzavreli dňa 04.03.2015 Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe
ktorej žalovaná ako zamestnanec prevzala dňom 04.03.2015 spoločnú hmotnú zodpovednosť za tovar,

peňažné prostriedky a ostatné hodnoty zverené k vyúčtovaniu umiestnené v predajni potravín T. XX,
X. XX/XXXX, Košice.
- Z Inventarizačného zápisu z vykonanej kontrolnej a priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru k
29.07.2015 na predajni T žalobca vykonal inventarizáciu tovaru na predajni T na X. ulici v T..
Inventarizácia sa začala dňa 29.07.2015 a skončila 30.07.2015. V rámci tejto inventúry bol inventúrny

výsledok - manko v sume 5.819,90 eur z rozhodnutia inventarizačnej komisie zaúčtované v zmysle
zákona o účtovníctve a predpísané k náhrade zodpovedným pracovníkom v zmysle Zákonníka práce.
Inventarizačnú komisiu tvorili I. T., E. T., I. C., C. C., E. G. a C. V..
- Z Príkazu k vykonaniu priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru v predajni T. XX, X. XX, T.: žalobca
nariadil vykonanie inventarizácie tovaru v predajni T ku dňu 29.07.2015.

- Z Oznámenia dlžnej sumy zo dňa 20.10.2015 a priloženej doručenky: Žalobca oznámil žalovanej, že na
základe fyzickej inventúry na predajni T bolo za účtovné obdobie od 03.11.2014 do 30.07.2015 vyčíslené
manko v sume 5.819,90 eur. Zároveň jej oznámil, že podiel náhrady žalovanej je v sume 406,71 eur a
vyzval ju na úhradu tohto podielu do 15.11.2015. Žalovaná prevzala oznámenie dňa 28.10.2015.
- Z výdajok na č.l. 49 až 1004: žalobca doručil do predajne T v období od 04.11.2014 do 29.07.2015

rôzne druhy tovaru.
- Z predložených zoznamov zamestnancov: v období od 04.11.2014 do 30.07.2015 pracovali v rôznych
časových úsekoch v predajni T na základe pracovnej zmluvy títo zamestnanci: 1. D. E., 2. K. J., 3. E.
Q., 4. X. V., 5. C. Y., 6. C. T., 7. S. T., 8. E. T., 9. W. G., 10. I. G. a 11. žalovaná. V tom istom období
od 04.11.2014 do 30.07.2015 pracovali v rôznych časových úsekoch v predajni T na základe dohôd o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru títo zamestnanci: 1. E. Q., 2. C. Q., 3. J. K., 4. C. Y.,
5. K. D., 6. D. E. , 7. žalovaná (od 10.12.2014 do 03.03.2015), 8. I. X., 9. K. J., 10. N. Q., 11. C. V., 12.
B. N., 13. S. Y., 14. L. W., 15. N. I., 16. E. T., 17. S. T., 18. B. T., 19. C. E., 20. T. D., 21. O. E. a 22.E. E.. Zamestnanci Q., Y., E., T. a žalovaná pracovali u žalobcu aj na základe dohôd o vykonávaní prác
mimo pracovného pomeru ako aj na základe pracovnej zmluvy.
- Z dochádzky zamestnancov za obdobie od 03/2015 do 07/2015: Okrem zamestnancov uvedených v

zoznamoch na predajni T pracovala v období 5/2015 a 6/2015 aj W. C., pri ktorej je uvedená poznámka T
a v období 7/2015 aj S. E., pri ktorej je uvedená poznámka T V jednotlivých dňoch pracovali na predajni
T rôzne počty zamestnancov od 2 do 7.
- Z organizačnej štruktúry predajne v období od 03.11.2014 do 30.07.2015 a z emailu zo dňa 11.10.2017:
VedúcoupredajneKXXbolap.V..VpredajniTpracovaliďalejajďalší17zamestnanci,ktorínebolinijako

ďalej organizačne alebo funkčne členení. V predajni v danom období nebola menovaná zástupkyňa
vedúcej.
- Z Vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.05.2019: žalobca potvrdzuje, že predajňa T bola bezpečnostne
zabezpečená proti odcudzeniu tovaru a peňažnej hotovosti. Predajňa bola vybavená pultom
centrálnej ochrany PZ SR, kamerovým systémom pozostávajúcim zo 7 kamier, centrálnou obrazovkou
nachádzajúcou sa v kancelárii prevádzky, vstupnou obrazovkou, manuálnym vstupným turniketom,

pričom výstup bol možný len cez priestor predajní.
- Z Uznesenia Okresného súdu Košice II, spis. zn. 24C/257/2016-51, zo dňa 01.08.2017: žalobca si voči
E. T. žalobou uplatňoval sumu 406,71 eur, t.j. sumu jej podielu na schodku zistenom inventarizáciou ku
dňu 30.07.2015. Tento spor bol skončený zmierom, ktorý súd schválil, podľa ktorého sa p. T. zaviazala
zaplatiť žalobcovi sumu 300,-eur.

- Z priebežnej inventúry T - Prepočet pre JUDr. Kišeľaka - k 30.07.2015 - za obdobie od 03.11.2014 do
30.07.2015 (ďalej len „Prepočet schodku pre JUDr. Kešeľaka“): podiel žalovanej na schodku zistenom
v celkovej výške 5.819,90 eur bol po rozpočítaní na tam uvedených 30 zamestnancov na základe
pomeru ich priemerných zárobkov vypočítaný v sume 196,76 eur. Rovnaký podiel v sume 196,76 eur
bol vypočítaný aj pre p. T..

13.Súdnárokposúdilpodľaustanovení§177ods.1,§179a§182anasl.Zákonníkapráceupravujúcich
zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať.

14. Podľa § 182 Zákonníka práce „(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných
podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich
pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým,

že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný
nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu. Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“.

15. Z vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení sú zistil tento skutkový stav: žalovaná

pracovala u žalobcu najprv v období od 10.12.2014 do 03.03.2015 na základe dohôd o vykonávaní
prác mimo pracovného pomeru a následne od 04.03.2015 do 30.06.2015 ako pracovník maloobchodu
na základe Pracovnej zmluvy s miestom výkonu práce maloobbchodné prevádzky žalobcu v okrese T.
a pravidelným pracoviskom v predajni T Strany uzatvorili v deň nástupu žalovanej do práce, t.j. dňa
04.03.2015,ajpísomnúDohoduohmotnejzodpovednosti,nazákladektorejžalovanáprevzalaspoločnú

hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty umiestnené v predajni T Inventúrou tovaru nachádzajúcim
sa v predajni T ktorú vykonal žalobca dňa 30.07.2015 bol zistený schodok v sume 5.819,90 eur. Žalobca
určil v súlade so Zákonníkom práce podiel žalovanej na náhrade schodku v sume 406,71 eur, ktorej
zaplatenie si uplatňuje žalobou v tomto konaní. Zároveň bolo zo zoznamov zamestnancov predložených
žalobcomvpriebehukonaniazistené,ževpredajniTvobdobíod04.11.2014do30.07.2015,t.j.vobdobí,

za ktoré bol inventúrou zistený schodok v celkovej výške 5.819,90 eur, pracovalo 11 zamestnancov na
základe pracovnej zmluvy (z toho 5 zamestnancov pracovalo aj na základe dohôd o vykonávaní prác
mimo pracovného pomeru) a 17 zamestnancov na základe dohôd o vykonávaní prác mimo pracovného
pomeru. Tiež bolo zistené z predloženej dochádzky, že v období mesiaca 05/2015 a 6/2015 pracovala napredajniTajzamestnankyňaW.C.presunutázpredajneTavobdobímesiaca7/2015ajzamestnankyňa
p. S. E. presunutá za predajni T Skutočnosť, že tieto zamestnankyne boli presunuté z inej prevádzky,
súd vyvodil z poznámok uvedených pri p. C. a p. E. v dochádzke. Možnosť presunu medzi prevádzkami

nachádzajúcich sa v T. mal žalobca dohodnutú v Pracovnej zmluve aj so žalovanou.

16. Súd teda zistil, že v rozhodnom inventúrnom období, za ktorý žalobca zistil schodok, pracovalo
v predajni T v rôznych časových úsekoch 13 zamestnancov na základe pracovnej zmluvy, z čoho 2
zamestnanci (C. a E.) boli na predajňu T presunutí z iných prevádzok a 17 zamestnancov na základe

dohôd o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru.

17. Súd zároveň zistil, že z celkového počtu zamestnancov (13 + 17 = 30), ktorí pracovali v rozhodnom
inventúrnom období v predajni T mali uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty
umiestnené v predajni T iba jedenásti (11) z nich. Súd dospel k uvedenému skutkovému zisteniu z
nasledovných skutočností:

- zo skutočnosti, že v konaní bola preukázané uzavretie Dohody o hmotnej zodpovednosti so žalovanou
až v deň začatia výkonu práce podľa Pracovnej zmluvy a nie už v čase výkonu práce na základe dohôd
o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru,
- zo skutočnosti, že žalobca určil žalovanej a zároveň aj p. T. podiel na náhrade na zistenom schodku na
zverených hodnotách umiestnených v predajni T za inventárne obdobie od 04.11.2014 do 30.07.2015 v

sume 406,71 eur a nárok na zaplatenie tejto sumy voči nim aj vymáhal v súdnych konaniach,
- zo skutočnosti, že p. C. a p. E. boli do predajne T presunuté z iných predajní žalobcu,
- zo skutočnosti, že vychádzajúc z Dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej so žalovanou, žalobca
uzavieral dohody o hmotnej zodpovednosti na hodnoty zverené a umiestnené v konkrétnej predajni.
Žalovaná totiž napriek tomu, že miestom výkonu jej práce boli všetky maloobchodné prevádzky žalobcu

v Košiciach spoločnú hmotnú zodpovednosť prevzala iba za hodnoty prevzaté a umiestnené v predajni
T a hlavne
- z obsahu Prepočtu schodku pre JUDr. Kišeľaka, z ktorého vyplýva jednoznačný záver, že do výpočtu,
ktorým bol žalovanej určený podiel na zistenom schodku žalovanej v sume 406,71 eur, neboli zo
zamestnancov pracujúcich v rozhodnom období v predajni T na základe pracovnej zmluvy zahrnutí

zamestnanci p. E. (v Prepočte schodku pre JUDr. Kyšeľaka sa táto zamestnankyňa vôbec nenachádza
napriek tomu, že bolo preukázané, že pracovala v predajni T v mesiaci 7/2015) a p. C. a všetci
zamestnanci pracujúci v rozhodnom období v predajni T na základe dohôd o vykonávaní prác mimo
pracovného pomeru.
Žalobca v súlade so Zákonníkom práce, t.j. v súlade s § 189 ods. 2 Zákonníka práce, keďže išlo v danom

prípade o spoločnú zodpovednosť, určil žalovanej a ostatným zamestnancom, ktorí prevzali hmotnú
spoločnú zodpovednosť za hodnoty zverené a umiestnené v predajni T podiel náhrady podľa pomeru ich
priemerných zárobkov, pričom zárobok vedúcej započítal v dvojnásobnej sume. Teda podiel náhrady pri
spoločnej zodpovednosti pre jednotlivých zamestnancov žalobca vypočítal podľa nasledujúceho vzorca:
„podiel náhrady = zistený schodok / celkový priemerný zárobok spoločne zodpovedných zamestnancov,

kde zárobok vedúcej zahrnutý v dvojnásobnej výške x priemerný zárobok daného zamestnanca“.
Takýmto spôsobom žalobca dospel k sume podielu náhrady pre žalovanú v sume 406,71 eur (k
rovnakémupodielunáhradydospelajprip.T.).Zosúmpriemernýchzárobkovuvedenýchprijednotlivých
zamestnancoch v Prepočte schodku pre JUDr. Kišeľaka vyplýva, že podiel náhrady pre žalovanú v
sume 406,71 eur vychádza len vtedy, ak sú do výpočtu zahrnutí iba prví jedenásti (11) zhora uvedení

zamestnanci (p. J. až p. E.), ktorých spoločný priemerný zárobok (vrátane zárobku vedúcej p. V.
zahrnutom v dvojnásobnej výške) bol spolu 38,7118 eur (406,71 eur = 5819,90 eur / 38,7118 eur x
2,7053 eur). Z uvedeného teda vyplýva jednoznačný záver, že žalobca uzavrel dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené a umiestnené v predajni T iba s 11timi zamestnancami z
celkového počtu 30tich zamestnancov, ktorí pracovali v rozhodnom inventúrnom období v predajni T

18. Podľa ustálenej súdnej praxe sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách úplne alebo sčasti aj vtedy, ak sa preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril primerané
pracovné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami (t.j. že mu zanedbaním povinnosti
zamestnávateľa bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami a starať sa o ne) (R12/1976).

19. Na to, aby mohol byť zamestnanec hmotne zodpovedný za určité hodnoty, musí dôjsť k ich zvereniu
do sféry zamestnanca resp. kolektívu spoločne zodpovedných zamestnancov. Pojem „zverenie“
neznamená len odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť výlučnej dispozíciezamestnanca s týmito hodnotami. Uvedený záver platí aj pre spoločnú hmotnú zodpovednosť s
tým rozdielom, že možnosť výlučnej dispozície so zverenými hodnotami musí mať kolektív spoločne
zodpovedných zamestnancov. V konaní bolo zistené, že uvedené nebolo splnené, keďže na predajni T

v rozhodnom inventúrnom období pracovalo až 30 ľudí, z ktorých však spoločnú hmotnú zodpovednosť
mali uzavretú iba 11ti z nich. Spoločne hmotní zamestnanci mali rovnakí prístup k tovaru a hodnotám
umiestneným v predajni T ako ostatní 19ti zamestnanci, ktorí nemali uzavretú hmotnú zodpovednosť. Čo
vyplýva aj z organizačnej štruktúry predajne T ktorá s výnimkou vedúcej predajne žiadnym spôsobom
funkčne ani inak nerozlišovala ostatných zamestnancov. Z uvedeného teda súd uzaviera, že napriek

tomu, že žalobca preukázal jednotlivými výdajkami tovaru doručeniu tovaru do predajne T nedošlo
k „zvereniu“ týchto hodnôt kolektívu spoločne hmotne zodpovedných pracovníkov na predajni T tak,
ako to predpokladá Zákonník práce na to, aby mohli byť títo zamestnanci hmotne zodpovední za
prípadný schodok na tomto tovare. Pretože bolo preukázané, že zamestnávateľ pripustil, aby v
predajni T pracovali okrem spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov aj zamestnanci, ktorí nemali
uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty umiestnené v predajni T Bolo preukázané,

že počet zamestnancov bez hmotnej zodpovednosti (19) vysoko prevyšoval počet spoločne hmotne
zodpovedných zamestnancov (11). Preto objektívne nebolo v silách žalovanej a ostatných spoločne
hmotne zodpovedných zamestnancov kontrolovať pohyb tovaru v predajni T Uvedeným konaním
žalobca znemožnil kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov v predajni K XX riadne
hospodáriť s hodnotami umiestnenými v tejto predajni a teda nedošlo k riadnemu zvereniu týmto

hodnôt kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancom v predajni T Vzhľadom na to, že
počet zamestnancov bez hmotnej zodpovednosti bol takmer dva krát väčší ako počet zamestnancov
s hmotnou zodpovednosťou súd dospel k záveru že žalovaná sa úplne zbavila svojej zodpovednosti
na zistenom schodku. Zároveň nebolo v konaní tvrdené a ani zistené zavinené porušenie povinnosti
žalovanej pri plnení pracovných úloh. Preto súd žalobu zamietol voči žalovanej v celom rozsahu.

20. V súvislosti s povinnosťou zamestnanca oznamovať zamestnávateľovi nedostatky v pracovných
podmienkach, ktoré mu bránia riadne hospodáriť so zverenými hodnotami súd poznamenáva, že
túto povinnosť je potrebné vykladať tak, že v prípadoch, kde je nepochybné, že nedostatok bol
zamestnávateľovi známy, nie je potrebné, aby ju zamestnanec ešte formálne oznamoval (porovnaj R

64/1961). V tomto prípade, uvedený nedostatok musel byť zamestnávateľovi zrejmý, keďže on vstupoval
do zmluvných vzťahov so svojimi zamestnancami a teda vedel, koľko zamestnancov pracuje v predajni
T bez uzatvorenej hmotnej zodpovednosti a aj to, že tento počet výrazne prevyšuje počet zamestnancov
kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na tejto predajni. Bolo teda na ňom, aby tento
nedostatok v súlade s § 182 ods. 4 Zákonníka práce bez zbytočného odkladu odstránil, a to aj bez

nahlásenia zo strany dotknutých zamestnancov alebo aby znášal dôsledky nesplnenia tejto povinnosti.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“)
vychádzajúc zo záveru, že žalovaná bola v pomere k žalobcovi procesne plne úspešná. Preto súd
rozhodol tak, že úspešnejšej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).