Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909205606
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5909205606.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
trvale S. XX/XX, Q.- D., prechodne S. XX, Q., práve zastúpená JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom,
AK so sídlom D. XXXX/X, F. Z. proti odporcom v rade: 1/ M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, právne
zastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.LadislavJanči,s.r.o.,sosídlomDončova1451/21,Ružomberok,
IČO:36862304,2/F.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomN.XXXX/XXX,Q.,t.č.bytomF.XXX,vkonaníonáhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- €, o odvolaní odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č. k. 3C/149/2009-350 zo dňa 28.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním, ktorej súd čiastočne návrh zamietol, ponecháva rozsudok

okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 13.500,-€ ako náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti výroku rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľka uplatňovala v konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom zásahu do
jej práva na ochranu osobnosti, a to práva na súkromie a rodinný život, ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode dňa 17.06.2005 protiprávnym zavineným konaním odporcov v 1/ a 2/ rade usmrtením dcéry R.,
nar. XX.XX.XXXX.
Okresný súd k otázke nepremlčateľnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo/1542/2003 z 25.9.2003, ktorý dospel k záveru, že v zmysle

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti
s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy. Vždy však ide o právny
inštrument, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby a nie je preto
možné, aby bolo ako právo čisto osobnej povahy osobnosti fyzickej osoby, na ktoré sa vzťahujú ust.
§ 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vyčlenené z okruhu nepremlčateľných majetkových práv,
aj keď sa náhrada príslušnej nemajetkovej ujmy fyzickej osoby vyjadruje prostredníctvom finančných

prostriedkov, keď úvahy o údajnej podobnosti tohto nároku s reparačnou funkciou majetkových nárokov
sozáverompremlčateľnostinárokunapriznanienemajetkovejujmyvpeniazoch,nemajúvtomtoprípade
zákonný podklad. V nadväznosti na závery judikátu v tejto otázke a s prihliadnutím k jednoznačnému
právnemu názoru odvolacieho súdu v tomto konaní okresný súd ustálil, že námietka premlčania
vznesená odporkyňou v 1/ rade nie je dôvodná, nakoľko právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka sa nepremlčuje z vyššie uvedených

dôvodov.Okresný súd mal v konaní preukázané, že u navrhovateľky došlo k zásahu do jej osobného, súkromného
a rodinného života usmrtením blízkej osoby. K priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
uplatňovanej navrhovateľkou konštatoval, že neoprávnený zásah odporcov v 1/ a v 2/ rade ich

zavineným protiprávnym konaním do súkromia navrhovateľky bol veľmi intenzívny a jednoznačne
spôsobil navrhovateľke citovú ujmu. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu a
súd prihliada na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej
osobe, vo vzťahu k subjektom, ktoré neoprávnený zásah spôsobili - odporcom v 1/ a v 2/ rade,
aby bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú

ujmu a tiež požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Pri
určení peňažnej náhrady okresný súd prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku
smrteľnej nehody dcéry navrhovateľky a dôsledky, ktoré vyvolali u samotnej navrhovateľky, ale aj na
to, že išlo o trestný čin, kde nebolo v úmysle odporcov konať týmto spôsobom. Je bez akýchkoľvek
pochybností,ženečakanýmašokujúcimúmrtímmal.R.došlokzávažnémuzásahudoprávanaochranu
osobnosti navrhovateľky, ktorý spočíva v obmedzení jej súkromného a rodinného života tak, že žiadna

z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste.
Odporcovia v 1/ a v 2/ rade svojím protiprávnym zavineným konaním, ktorého dôsledkom bolo usmrtenie
dcéry navrhovateľky, zasiahli do osobnostnej a súkromnej sféry navrhovateľky, čo je bez pochyby
predpokladom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Následky tohto zásahu sú nereparovateľné, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade svojím protiprávnym
zavineným konaním z nedbanlivosti spôsobili navrhovateľke neodstrániteľnú, teda absolútnu ujmu -
smrť dieťaťa, ktorá okolnosť sama o sebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia vo väčšom
rozsahu, hoci je jasné, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Úmrtie dcéry
navrhovateľky je závažnou ujmou, pričom navrhovateľka pociťuje nepochybne stratu svojej dcéry aj

niekoľko rokov po dopravnej nehode ako ujmu predovšetkým v citovej oblasti. Dcéra navrhovateľky
predstavovala pre navrhovateľku jednu z najbližších osôb v jej živote a jej strata mala za následok
zhoršenie kvality života navrhovateľky, a to najmä vo sfére citovej. Je nepochybné, že takáto tragická
udalosť sa prejavila aj v sociálnych väzbách navrhovateľky, či už na svojho manžela, resp. k dvom
ďalším deťom navrhovateľky, mal. N., nar.XX.X.XXXX a mal. R., nar.X.X.XXXX, t.j. následne po

tragickej udalosti. V danom prípade okresný súd mal za to, že predpoklady zodpovednosti odporcu
za vzniknutú nemajetkovú ujmu sú dané. Vzhľadom k tomu, že zásah odporcov v 1/ a v 2/ rade
spôsobený ich zavinením (nedbanlivostným) protiprávnym konaním, následkom ktorého bola usmrtená
dcéra navrhovateľky, jednoznačne bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu u navrhovateľky, ktorá
spočívala v porušení jej práva na ochranu súkromia, keďže nečakane stratila jednu z najbližších osôb

vo svojom živote, a to dcéru. Medzi uvedeným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry navrhovateľky
je bezprostredný vzťah príčiny a následku. K výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
okresný súd konštatoval, že u dcéry navrhovateľky sa jednalo o nečakané šokujúce náhle úmrtie, ktorým
došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia navrhovateľky. Je nepochybné, že medzi
navrhovateľkou a jej nebohou dcérou existovali silné sociálne putá, a to aj napriek nízkemu veku dcéry

navrhovateľky a krátkemu obdobiu ich spoločného rodinného života. Tragickou smrťou svojej dcéry
navrhovateľka stratila možnosť viesť s ňou súkromný život a od momentu jej smrti je ochudobnená o
sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov - s dcérou. Vzniknutá trauma
v živote navrhovateľky je neodstrániteľná. Následkom úmrtia dcéry navrhovateľky došlo k zásahu do
emocionálnej sféry, nakoľko navrhovateľka stratila možnosť budovať a rozvíjať vzájomný vzťah so

svojou dcérou, možnosť poskytnúť jej starostlivosť, byť jej oporou v období detstva a mladosti a naopak
možnosť čerpať z tohto vzťahu po celý jej ďalší život. S takouto citovou ujmou nie je možné sa nikdy
dostatočne vyrovnať, a to ani v situácii narodenia ďalšieho dieťaťa po tragickej udalosti. Okresný súd
nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, aké ťaživé sú jej pocity v súčasnosti, t.j.
niekoľko rokov po nehode - depresia, smútok, spomienky na dcéru, predstavy ako by vyzerala dnes,

porovnávanie s inými deťmi. Je pravdou, že jednou z foriem primeraného zadosťučinenia môže byť i
vydanietrestnéhorozsudku,ktorýmboliodporcoviauznanívinnýmizospáchaniatrestnéhočinuaktorým
im bol uložený trest, čím je vyjadrené ich spoločenské odsúdenie za to, čo spáchali, a to nielen vo vzťahu
knavrhovateľke.Takistojednouzforiemprimeranéhozadosťučineniajeospravedlnenie,vtomtoprípade
odporkyne v 1/ rade realizované ňou v priebehu trestného konania. S ohľadom na závažnosť vzniknutej

ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a rozsahom jeho nepriaznivých následkov mal okresný
súd za to, že zásah do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti nie je možné úplne odstrániť len
morálnou satisfakciou, nakoľko žiadna z jej foriem by nepostačovala na primerané zmiernenie vzniknutej
nemajetkovej ujmy na osobnosti navrhovateľky. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch však môžeaspoň čiastočne prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Za prežitú citovú ujmu, zásah do osobnostnej
súkromnej sféry navrhovateľky je možné určiť primerané zadosťučinenie v peniazoch. Okresný súd mal
za to, že jeho výška je opodstatnená v sume 13.500,- €, a preto návrhu v tejto časti vyhovel, keď pri

rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol na závažnosť protiprávneho zásahu do emocionálnej
sféry navrhovateľky. Ide o intenzitu, nenavrátiteľnosť pôvodného stavu, rozsah a dobu pôsobenia jeho
nepriaznivého následku. V žiadnom prípade nejde o zdroj príjmu pre navrhovateľku a taktiež okresný
súd poukázal na skutočnosť, že prežívanie citovej ujmy navrhovateľky spôsobenej zásahmi odporcov
do jej práva na ochranu súkromia jej bolo uľahčené podporou členov jej rodiny, a to predovšetkým

jej matky a sestry. Okresný súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že zo strany odporcov v 1/ a v 2/
rade sa jednalo o zavinené protiprávne konanie nedbanlivostného charakteru. Jednoznačne nebolo ich
úmyslom spôsobiť vzniknutý následok. Taktiež nemožno následok rozpadu manželstva navrhovateľky
v celom rozsahu pripísať na ťarchu odporcov, keďže nebola preukázaná bezprostredná príčinná
súvislosťmedzineoprávnenýmzásahomodporcovdoprávanaochranusúkromianavrhovateľkyatýmto
následkom, nakoľko ako dôvody rozpadu manželstva v priebehu rozvodového konania boli uvádzané

navrhovateľkou aj iné skutočnosti, pričom je nepochybné, že táto tragická udalosť sa prejavila v spolužití
manželov ako záťažová situácia, ktorá skomplikovala, resp. zamedzila riešeniu iných problémov v
spolužití manželov. Zhoršenie školského prospechu mal. N. v II. polroku školského roku 2009/2010
je v príčinnej súvislosti s tragickou udalosťou len okrajovo vzhľadom na emocionálny stav matky
po roku 2005. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnené

peňažné zadosťučinenie je dôvodné, avšak uplatnená výška 200.000,- € je neprimerane vysoká, a
preto určil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,- € a v ostatnej časti, pokiaľ sa navrhovateľka
domáhala vyššej čiastky než bola súdom priznaná, okresný súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.
K námietke odporkyne v 1/ rade týkajúcej sa nedôvodného uplatňovania solidárnej zodpovednosti
odporcov v 1/ a v 2/ rade za neoprávnený zásah do práva na ochranu súkromia navrhovateľky, okresný

súd poukázal, že výslovne táto otázka spôsobenia nemajetkovej ujmy viacerými osobami v právnej
úprave osobnostných práv upravená nie je. Okresný súd však vychádzal na základe analógie v zmysle
ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka u ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahu obsahom aj
účelom najbližšie tomuto vzťahu, konkrétne súd z ust. § 438 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch

môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení
škody. Citované ustanovenie obsahuje úpravu spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu,
pričom spoločný záväzok, ktorý vznikol zo zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými škodcami
je zo zákona záväzkom spoločným a nerozdielnym, pokiaľ súd nerozhodne o zodpovednosti podľa
účasti na spôsobení škody. Zmyslom takejto úpravy je prehĺbenie zodpovednosti za škodu a dôsledné

zabezpečenie ochrany práv poškodeného, to znamená, že škodcovia sú povinní uhradiť poškodenému
celý dlh spoločne s tým, že poškodený je oprávnený požadovať jeho zaplatenie od ktoréhokoľvek
z nich a dlh zaniká v rozsahu, v ktorom bol niektorým zo škodcov splnený. Podmienkou solidárnej
zodpovednosti za škodu viacerých škodcov je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním každého z
nich a škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. V tomto prípade je táto príčinná súvislosť

medzi zavineným protiprávnym konaním odporcov v 1/ a v 2/ rade, každého jedného a následkom -
neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky preukázaná. Ako konštatoval
Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozsudku v predmetnej trestnej veci na vzniku tejto dopravnej
nehody majú vinu obaja žalovaní a bez konania ktoréhokoľvek z nich by k dopravnej nehode nedošlo.
Súd nezistil žiadnu takú osobitnú okolnosť konkrétneho prípadu týkajúcu sa dopravnej nehody, ktorá

by bola dôvodom rozhodnutia o zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
každého z odporcov podľa jeho účasti, resp. podľa jeho podielu na tomto zásahu, a to aj napriek
skutočnosti,žetrestyuloženésúdomniesúcelkomtotožné,resp.nebolizistenéžiadnetakéskutočnosti,
ktoré by nasvedčovali, aby účasť toho - ktorého odporcu na spôsobení neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľky bola v nepomere voči účasti druhého odporcu. O trovách konania

okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p., nakoľko mal za to, že ide o zložitý prípad, a
to z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, ako aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.
V zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti
odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 13.500,-€ ako náhradu
nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, odporca v 1/ rade prostredníctvom

právneho zástupcu. V danej veci bola zásadnou pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky premlčania
uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko odporca vzniesol voči
uplatnenému nároku námietku premlčania, na ktorej trvá aj v súčasnosti. V tomto smere poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 278/2007, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovejujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby
je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Navrhovateľka v danej veci uplatňuje nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s udalosťou zo 17.6.2005, pričom prvý krát

takýto nárok uplatnila až 18.10.2008, zjavne po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľka
pred začatím tohto konania neuplatnila v žiadnom inom konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
preto lehota premlčania v danej veci plynula nepretržite. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je
nárokom osobnostným, predpokladá aktívne konanie každej z osôb do osobnostných práv, ktorej bolo
zasiahnuté, čo vyslovil Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/195/2010 zo dňa 23.2.2011.

Preto pasivita odporcu vo vzťahu k neuplatneniu tohto nároku v rámci iného konania nemôže byť
nahradená konaním inej osoby a má za následok neprerušené plynutie lehoty premlčania.. V rámci
trestného konania nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani bývalým manželom navrhovateľky
uplatnený, ten uplatňoval iba nárok na náhradu škody, aj to nie zákonom predpísaným spôsobom,
ale spôsobom nezakladajúcim prerušenie plynutia premlčacej doby. Z týchto dôvodov nebol dôvod
vznesenú námietku premlčania hodnotiť ako neopodstatnenú, ale v zmysle jej vznesenia podaný návrh

akozjavnepremlčanýzamietnuť.PokiaľsúdpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.3Cdo
1542/2003, potom ide o rozhodnutie súdnou praxou Českej republiky prekonané, navyše rozhodnutie
vydané dávno pred citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, pričom teóriou práva uznávaným
prameňom práva nie sú rozhodnutia súdov iných krajín. Od záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sa súd mohol odkloniť jedine v prípade vyskytnutia sa osobitných okolností, ktoré ale v danej veci neboli

zistené, a súd ani nekonštatoval, prečo by sa mala otázka premlčania v danej veci vykladať inak než
to učinil súd v citovanom judikáte. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, je nepreskúmateľný záver
súdu o tom, prečo dospel k záveru o vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,-€.
Rovnaký súd zastúpený rovnakým sudcom v inej veci v spore o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
priznal obeti trestného činu vraždy (teda obeti úmyselného trestného činu) náhradu nemajetkovej ujmy

v sume 10.000,-€. Ak by sa aj prijal názor o potrebe priznania nemajetkovej ujmy, potom pri určení jej
výšky by malo byť zohľadnené aj to, že u navrhovateľky nebolo preukázané, že by došlo v dôsledku
prejednávanej udalosti k zníženiu jej dôstojnosti v značnej miere resp. že by bola v značnej miere
touto udalosťou dotknutá vážnosť navrhovateľky v spoločnosti. Predmetná udalosť v očiach verejnosti
vzbudzuje skôr súcit a pocity spolupatričnosti s navrhovateľkou, nie pocity opovrhovania dôstojnosťou

osôb príbuzných obete a jej dôsledkom nie je zníženie vážnosti navrhovateľky v spoločnosti. Odporca
1/ bol za spôsobenie dopravnej nehody už právoplatne potrestaný, za čo mu boli uložené nielen
podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti Význam tejto okolnosti podľa jeho názoru
nenašiel v napadnutom rozhodnutí svoju dostatočnú odozvu, aj keď uvedené odsúdenie vyjadruje mieru
odsúdenia osoby odporcu 1/ spoločnosťou a poskytuje aj navrhovateľke dostatočné zadosťučinenie.

Odporca 1/ sa za svoje konanie ospravedlnil už v rámci prípravného konania. Navrhovateľka uplatnila
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po viac ako 4 rokoch po udalosti, ktorá mala zakladať zásah
do jej osobnostných práv, čo oslabuje jej tvrdenia o intenzite zásahu, nakoľko ak by tento zásah bol
skutočne intenzívny, asi by ho uplatnila ihneď, keď sa ešte mohol prejavovať. Rozvod navrhovateľky a
jej manžela nemá žiadnu súvislosť s udalosťou zo dňa 17.6.2005, ale v požívaní alkoholu a gamblingu

exmanžela navrhovateľky, ako to vyplýva z rozvodového spisu. Navrhovateľke sa bezprostredne po
danej udalosti narodilo ďalšie dieťa, pričom k otehotneniu došlo už 2 mesiace po udalosti. Navyše podľa
odporcu 1/ je potrebné odmietnuť záver o spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti odporcu 1/ a odporcu 2/
vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca 1/ a 2/ nie sú spolupáchateľmi
trestného činu, ktorým malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. V tomto smere je

treba poukázať na trestné rozsudky, ktorými boli odporcovia odsúdení za spáchanie trestných činov
jednotlivo, nie spoločne, a aj na teóriu práva v zmysle ktorej spolupáchateľstvo je nedbanlivostným
trestným činom, nie je objektívne možné. Preto za prípadný zásah do osobnostných práv môžu niesť
zodpovednosť každý z odporcov samostatne. Miera akou ich konanie malo súvislosť so vzniknutým
následkom je miera, v akej sa mohli podieľať na zásahu do osobnostných práv, pričom táto miera je

vyjadrená výškou trestu v trestnom rozhodnutí. Odporca 1/ mal uložený trest odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov a zákaz činnosti na 6 rokov. Odporca 2/ mal uložený trest odňatia
slobody v trvaní 24 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov a zákaz činnosti na 10 rokov. Odporcovi
2/ bol uložený trest odňatia slobody o 37,5 % prísnejší a trest zákazu činnosti o 40 % prísnejší než
odporcovi 1/. Tieto skutočnosti vyjadrujú mieru, akou sa odporcovia podieľali na vzniku škodnej udalosti.

Nakoľko však nešlo o spoluzavinenie, ale dva popri sebe plynúce konania je možné hovoriť o dvoch
samostatných zásahoch dvoma samostatnými konaniami. Občiansky zákonník nepozná ustanovenia,
ktorébyumožňovalodospieťkzáveruospoločnejanerozdielnejzaviazanostizazásahdoosobnostných
práv. Vzťah zasahovateľov do osobnostných práv nie je vo všeobecnosti vzťahom charakterizovanýmpasívnou solidaritou, preto ak navrhovateľka požadovala zaviazať odporcov 1/ a 2/ takýmto spôsobom,
bolo potrebné už z týchto dôvodov návrh zamietnuť, nakoľko súd nie je oprávnený meniť návrh v
tomto smere. Odporca 1/ poukázal aj na to, že celková suma nemajetkovej ujmy nezodpovedá váhe

dôkazov, ktoré navrhovateľka produkovala v smere preukázania zásahu do jej osobnostných práv.
Rovnako záväzok na vyplatenie takejto vysokej sumy do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku nie
je z pohľadu odporcu 1/ spravodlivý, pričom nemá oporu v žalobe, kde nebola vyjadrená požiadavka
splatnosti požadovaného nároku. Vzhľadom na uvedené okolností navrhoval odporca 1/, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh na začatie konania sa zamieta a odporcovi 1/ prizná

nárok na náhradu trov konania resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa
navrhovateľky sa okresný súd riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami rozhodnými
pre riadne a správne zistenie skutkového stavu a pre správne právne posúdenie uplatneného nároku.
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca 1/ vytýka okresnému súdu, že nedostatočne a
nesprávne zistil skutkový stav veci a tento nesprávne právne posúdil. Z obsahu spisu pritom vyplýva,

že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu okresný súd vo veci vykonal viacero pojednávaní, na
ktorých sa odporca 1/ rozsiahlo vyjadroval k prejednávanej veci, navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré
súd následne vykonal a bol riadne poučený o obsahu ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. V odvolaní odporca 1/
prednáša rovnaké argumenty a cituje rovnaké rozhodnutia ako v konaní pred súdom prvého stupňa,
s ktorými sa okresný súd v rozsudku riadne vysporiadal a pri rozhodovaní vzal do úvahy a keďže v

konaní boli odvolacím súdom vydané dve zrušujúce uznesenia, oba súdy pri rozhodovaní o veci vzali do
úvahy aj judikatúru, na ktorú odporca 1/ opätovne poukazuje. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku v časti výšky priznanej náhrady, navrhovateľka tvrdí, že strata ľudského
života maloletej dcéry navrhovateľky, ako absolútna a ničím nereparovateľná ujma sa nedá vyčísliť
peniazmi. Navrhovateľka sa domnieva, že akákoľvek výška náhrady nemajetkovej ujmy nikdy nenahradí

spôsobenúujmu,obzvlášťvprípade,keďpoškodená(bezspoluviny)bolapriamymsvedkomudalosti,pri
ktorejjejškodcoviasvojoubezohľadnoujazdoudoslova„odstrelili“priamosprednosadieťaajskočíkom.
Pokiaľ ide o námietky odporcu 1/ týkajúce sa spoločnej zodpovednosti odporcov, k týmto navrhovateľka
uviedla,žeprávnaúpravaspoločnejzodpovednostiviacerýchosôbzodpovednýchzaškoduvychádzazo
zásady solidarity, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady a vzťahuje sa nielen na prípady, keď

škodcovia spôsobili škodu spoločným konaním, ale aj na prípady, keď jednotliví škodcovia zodpovedajú
na základe odlišných princípov. Ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami, zodpovedajú za túto
spoločne a nerozdielne za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním každého z nich
a škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. Predpoklady spoločnej zodpovednosti oboch
odporcov boli v konaní správne zistené. So zreteľom na uvedené navrhovateľka navrhovala, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal navrhovateľke
náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca v 2/ rade ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku rozhodol dňa 20. augusta
2012 rozsudkom sp.zn. 5Co/226/2012-389, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti potvrdil, v ostatnej časti napadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne návrh zamietol, ponechal
rozsudok okresného súdu nedotknutý. Proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie a rozhodol, že o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dovolanie, v ktorom uviedla, že je prípustné v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. a dôvodné preto, lebo v
konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.
2 písm. b) O.s.p. a napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm.

c) O.s.p.).

Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 187/2013 zo dňa 11. februára 2016 bol rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 20. augusta 2012 sp.zn. 5Co/226/2012 zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu
v Žiline na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení konštatoval, že odvolací súd svoj rozsudok (pri riešení prvej
dovolacej otázky - „či právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľné“) založil na
právnom posúdení, ktoré nie je správne. Odporkyňa v 1/ rade preto opodstatnene uplatnila dovolacídôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal, že na základe
rozhodnutia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR bolo v zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR - ako judikát R 158/2014 - publikované rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 2Cdo 194/2011 spočívajúce na právnom názore, podľa ktorého právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu.
Dovolací súd poznamenal, že v tomto bode riešená „dovolacia otázka“ nebola nastolená za účelom
posúdenia či navrhovateľka v danom prípade uplatnila svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v rámci plynutia premlčacej doby alebo až po jej uplynutí. Vzhľadom na rozsah dovolacieho

prieskumu v prípade dovolania pripusteného podľa § 238 ods. 3 O.s.p. a preto dovolací súd nezaoberal
otázkou, či odporkyňa 1/ účinne vzniesla námietku premlčania.
Za druhú právne zásadnú označil odvolací súd otázku „či v prípade, ak do práva na ochranu osobnosti
neoprávnene zasiahne viacero osôb, je možné na takýto prípad analogicky aplikovať § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka o solidárnej zodpovednosti“.
Najvyšší súd poukázal na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 228/2012, ktoré bolo v zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu SR a súdov SR publikované ako judikát R 158/2014, v ktorom Najvyšší súd SR po citovaní §
853 Občianskeho zákonníka konštatoval, že analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma
aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten
istý zákon upravuje riešenia podobného prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca
by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval,

že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach
fyzickej osoby (§ 11 až § 16 Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy
zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného, ktoré sú
upravené v ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdy na daný prípad zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za ich

zásah do osobnostných práv navrhovateľky analogicky aplikovali § 438 Občianskeho zákonníka.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu im v tomto smere nemožné nič vytýkať. V druhej odvolacím
súdom nastolenej v dovolacej otázke Najvyšší súd SR uviedol, že ak do práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby neoprávnene zasiahne viacero osôb, možno na takýto prípad analogicky aplikovať §
438 ods. 1 Občianskeho zákonníka o solidárnej zodpovednosti. Nad rámec poznamenal, že na základe

analógie je prípustná nielen aplikácia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale v odôvodnených
prípadoch tiež aplikácia § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd ako súd odvolací opätovne preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v intenciách
uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2

O.s.p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd konanie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 187/2013 zo dňa 11. februára
2016, v ktorom konštatoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej
povahy, a preto podlieha premlčaniu, nemal inú možnosť, len rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v otázke nepremlčateľnosti nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, v ktorom sa prvostupňový súd zaoberal vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania, vychádzal z toho, že účelom tejto náhrady je zosúladiť mieru ujmy na hodnotách
ľudskej osobnosti z jej konkrétnych finančným vyjadrením. Úvahy o premlčateľnosti práva na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch tu nemajú žiadny zákonný podklad. Námietka premlčania vznesená
odporkyňou 1/ je preto nedôvodná - právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka totiž nepodlieha premlčaniu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 3Cdo/1542/2003 zo dňa 25.9.2003.S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku
napadnutého odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie aj z dôvodu zachovania dvojinštančnosti

konania.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie zamerané na posúdenie nároku
navrhovateľky vzhľadom na vznesenú námietku premlčania s poukazom na stanovisko Najvyššieho
súdu SR uvedené v zrušujúcom uznesení v predmetnom spore.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.