Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201621
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219201621.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : A. U., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. D. XX, XXX XX T. D., zast.: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so
sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/. A. M., U.. XX.XX.XXXX,
R. Č. D. XX, XXX XX T. D. K. X/ L. M., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. D. XX, XXX XX T. D. , o vypratanie
nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanej v 2/ rade vypratať nehnuteľnosti vedené Okresným úradom, katastrálny odbor
Dunajská Streda, D. L.. Ú. Č. D. U. M. Č.. XXX A. N. E. E. Č. XX U. D. A. ". Č.. XX/X
- I. E. E. Č. XXXX U. D. A. ". Č.. XX/X

- B. R. E. E. Č. XXXX U. D. A. ". Č.. XX/X
- D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XXX G.
- D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XX G.
- D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XX G.
- D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XXX G.
a odovzdať ich žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomná žaloba žalovaným voči žalobcovi sa z a m i e t a .

III. Súd konanie voči žalovanému v 1/ rade z a s t a v u j e .

IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v

samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dňa 24.04.2019 domáhal vypratať nehnuteľnosti vedené Okresným úradom,
katastrálny odbor Dunajská Streda, pre kat. územie Č. D. U. M. Č.. XXX rodinný dom so súpisným
číslom XX U. D. A. ". Č.. XX/X, garáž so súpisným číslom XXXX U. D. A. ". Č.. XX/X, iná budova
so súpisným číslom XXXX U.a parcele registra ". Č.. XX/X, D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XXX
G., D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XX G., D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XX G., D.. A.
". Č.. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2,a odovzdať ich žalobcovi ako výlučnému

vlastníkovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, V tele nehnuteľnosť nadobudol na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.2.2013 s predávajúcim B.. L. Q., ktorých vkladom vlastníckeho
práva do vykonaný dňa 27.3.2013. Teda diela, že žalovaný v 1. a 2. rade nehnuteľnosť užívajú bez
právneho dôvodu, keď dedením pôvodne sa stali spoluvlastníkmi žalovaná 1/ a nič jej deti žalovaní 2/aj jeho bývalá družka na základe osvedčenia o dedičstve dňa 14.10.2010, ktorú nehnuteľnosť neskôr
použili na zabezpečenie pôžičky poskytnutej inžinierom B.. D. Q. jeho družke. V dôsledku porušenia
podmienok zmluvy o pôžičke, bola prevedená nehnuteľnosť do vlastníctva veriteľa. Na dôkaz svojich

tvrdení doložil osvedčenie o dedičstve dňa 4.5.2010 č.s. XXD/XXX/XXXX Okresného súdu Dunajská
Streda, N. XXX/XXXX, Notárskeho úradu C.. C. T. , kúpnu zmluvu uzavretú dňa 14.2.2013 medzi
žalobcom a predávajúcim Ing. Karolom Záhoranom, zmluvu o nájme bytu v uzavretej dňa 2.1.2019
medzi obcou H. R. K. L. M., predžalobnú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 13.02.2019 , M. Č.
XXX L. Ú. Č. D., zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 27. 5. 2011, rozhodnutie správy katastra

Dunajská Streda zo dňa 1.6.2011, pod číslom vkladu H. XXXX/XX. V priebehu konania žalovaný 2/
nehnuteľnosť opustil , v dôsledku čoho žalobca v časti nároku voči nemu vzal žalobu späť , o zastavení,
ktorého konania súd rozhodol v zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, odvolávajúc sa na okolnosti súvisiace s prejednaním dedičstva
po jej manželovi, keď na základe dohody celú nehnuteľnosť prevzala dcéra žalovanej, bývala družka

žalobcu, s povinnosťou uhradiť pohľadávku 25.000,- euro z titulu vyporiadania BSM. Žalovaným bolo
zriadené právo vecného bremena spočívajúce v bezodplatnom doživotnom bývaní a užívaní predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaná tvrdila, že jej dcéra a žalobca v čase trvania druhovského vzťahu, narábali
nezodpovedne s majetkom a za nevýhodných podmienok si požičali peniaze od fyzickej osoby, ktorú
pôžičku následne neuhradili, hoci si požičali úver poskytnutý OTP bankou Slovenska, ktorý mal slúžiť na

úhradu dlhu. Naďalej mala za to, že jej dcéra je povinnou osobou z vecného bremená a preto považovala
za extrémne nespravodlivé, keby súd nezohľadnil všetky okolnosti prípadu a pripustil, iba zužujúcu
interpretáciu právnej normy napriek jeho dôsledkom, ktoré by oprávnená z vecného bremena bola
nútená znášať v tak krátkej lehote bez náhrady. Jednoznačne vinila žalobcu a svoju dcéru z nečestného
úmyslu, keď pred uzavretím zmluvy medzi jej dcérou a B.. D. Q. im dali, pôvodne aj žalovanému

2/,podpísať zmluvu o zrušení vecného bremena dňa 27.5.2011, ktorý nadobudol účinnosť 1.6.2011, čím
mala byť podmienená zmluva o úvere na opravu rodinného domu. Vo vyjadrení zo dňa 03.01.2020, ešte
pôvodne žalovaní podali vzájomnú žalobu o určenie zániku vymáhateľnosti práva na vypratanie spornej
nehnuteľnosti žalobcom a určenie trvania práva užívať nehnuteľnosť , s odôvodnením , že uvedená
nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom banky a to nie od roku 2013 ale od 7.5.2015. Tvrdila, že

žalobca, keď nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy dňa 28.03.2013, s právnymi účinkami
k 27.3.2013 a vypratanie nehnuteľnosti podal na tunajší súd až 23. 04. 2019 , mal uplatniť svoj nárok
po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, ktorou bola trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo
dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na dôkaz svojich tvrdení navrhli vypočuť svedkov L. M.,
N. Ž., Š. M., syna žalovanej K. C. G..

3. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXX O. T. D., katastrálne územie Č.U. D. žalobca bol zapísaný
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti , rodinný dom so súpisným číslom XX na parcele registra "C". Č..

XX/X, I. E. E. Č.E. XXXX U. D. A. ". Č.. XX/X, B. R. E. E. Č. XXXX U. D. A. ". Č.. XX/X, D.. A. ". Č.. XX/X
Q. D. K. U. O. H. XXX G., D.. A. ". Č.. XX/X Q.Á. D. K. U. O. H. XX G., D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O.
H. XX G., D.. A. ". Č.. XX/X Q. D. K. U. O. H. XXX G., U. U. Q. L.D. Q. H. Z. N. XX. X. XXXX G. U., K. L.
K. D. B.. D. Q. za dohodnutú kúpnu cenu 30 000 euro, ktorá zmluva nadobudla účinnosť dňa 27.3.2013.

5. Z vydaného osvedčenia o dedičstve dňa 4.5.2010 pod spisovou značkou XXD/XXX/XXXX O. E. N. E.,
K. N. XXX/XXXX, U. Ú. C.. C. T. vyplynulo, že po Š. M. U. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa 19.12.2009 dedili
žalovanáspolusplnoletýmideťmi,predmetom,ktoréhodedičstvabolaajpredmetnánehnuteľnosti,ktorú
nadobudla dcéra žalovanej L. M., bez povinnosti výplaty náhrady, s dohodou zriadenia práva vecného
bremena spočívajúceho v bezplatnom doživotnom bývaní a užívaní celej nehnuteľnosti žalovanou a jej

deťom A. K. Š. M.. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 4.5.2010.

6. Dňa 27.5.2011 bola uzavretá zmluva o zrušení vecného bremena medzi oprávnenými žalovanou aj jej
synmi na jednej strane, podľa osvedčenia o dedičstve a povinnou z vecného bremená dcérou žalovanou
L. M., ktorých vklad vykonaný rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda dňa 01.06.2011 pod číslom

H. XXXX/XX.

7. Rozhodnutím správy katastra Dunajská Streda zo dňa XX.XX.XXXX D. Č. H. XXXX/XX R. D. H. H.
D. H. D. B.. D. Q. U. Q. L. Q. Z. N. XX.XX.XXXX, G. L.Í. M. ako predávajúcou a ním ako kupujúcim.8. Z výpovede svedkyne L. M. vyplynulo , že v dôsledku jej finančných problémov, po strate zamestnania,
nebola schopná splácať úver, ktorý dovtedy mala a hrozila jej exekúcia. Hľadala riešenie, keď sa

dopátrala k osobe pána Q., s ktorým sa osobne stretla a požiadala o úver vo výške 20.000 euro, na
úhradu svojho predchádzajúceho dlhu. Poskytnutie úveru bolo podmienené prevodom rodinného domu
do jeho vlastníctva. Úver mal byť vrátený do jedného roka, keď opäť sa u nej zmenila situácia, otehotnela
a nemohla vykonávať práca. V záujme vylúčenia straty nehnuteľnosti, jej vtedajší druh, žalobca si
zobral úver a nehnuteľnosť odkúpil do svojho vlastníctva. Svedkyňa tvrdila že v čase uzavretia kúpnej

zmluvy medzi žalobcom ako predávajúci B.. Q. bolo zrušené právo doživotného užívania nehnuteľnosti
žalovanej a jej súrodencov. Následne však tvrdila, že nevie ako vybavil B.. Q.T. prevod nehnuteľnosti.

9. Svedok Š. M. predložil písomné vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že výslovne na požiadanie žalobcu došlo
k zrušeniu vecného bremena dňa 7.5.2011, keď si mal zobrať úver v záujme rekonštrukcie rodinného
domu, ktorý úver bol podmienený založením nehnuteľnosti ktorá nemala byť inak zaťažená.

10. Žalobca poprel tvrdenia svedkyne L. M. v súvislosti so zrušením vecného bremena, práva
doživotného bývania žalovanej, ku ktorému došlo ešte v máji 2011, pričom on nadobudla nehnuteľnosť
od B.. Q. K. H. A. XXXX .

11. Podľa § 123 Občianskeho zákona(ďalej len OZ/, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Zákon vymedzuje základné subjektívne
oprávnenia vlastníka, ktoré môže vykonávať pri výkone vlastníckeho práva. Vlastníctvom alebo
vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať plody veci a
jej úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej

istej veci a ktoré smeruje voči všetkým (pôsobí erga omnes). Oprávnenie vec držať (ius possidendi)
je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Ak vec drží vlastník,
nevzniká žiadny problém. Treba však odlišovať prípady, keď niekto vec drží, avšak nie je jej vlastníkom.
Oprávnenie vec držať môže totiž patriť k obsahu práva držby ako jedného z ďalších vecných práv.
Oprávnenie vec držať môže patriť aj inej osobe, ktorá je oprávnená ju držať na základe súhlasu vlastníka

(detentor).

14. Ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená
svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho
práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná

osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju
odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka,
bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Pasívna legitimácia prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ
vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

15. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, opierajúc sa o vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru,
že nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti žalovanou je dôvodný. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť
na základe perfektnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.02.2013, účinky, ktorej nastali 27. 03. 2013, stal
sa výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti vedené na M. Č. XXX katastrálneho územia Č. D.. Právo

vecného bremena doživotného bývania žalovanej a jej synov bolo zrušené na základe zmluvy uzavretej
dňa 27. 05. 2011, ktorej vklad bol vykonaný ku dňu 01.06. 2011 pod číslom H. XXXX/XX. Nasledujúci
deň bola realizovaný vklad vlastníckeho právna k predmetnej nehnuteľnosti v prospech B.. Q.T., na
základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a predávajúcou L. M. uzavretej dňa 31.05.2011, účinná ku
dňu 02.06.2011. Sled dátumov právnych úkonov zodpovedajú tvrdeniam svedkyne L.U. M., že v roku

2011 mala dlhy, ktoré nevedela splácať v dôsledku straty zamestnania a ona hľadala riešenie akým
spôsobom dlh uhradiť, aby voči nej nebola vedená exekúcia. Svedkyňa sama vyhľadala B.. Q., osobne
sa ona s ním stretla a prijal aj jeho ponuku na poskytnutie pôžičky 20.000 euro , so splatnosťou jedného
roka a za týchto podmienok nehnuteľnosť previedla na neho na základe kúpnej zmluvy, keď pred týmtoprevodom bolo zrušené aj právo svedčiace vecnému bremenu žalovanej. Je nepochybné, že uvedený
úkon realizovala svedkyňa, bez zásahu žalobcu a hradila výlučne svoje dlhy. Tieto tvrdenia svedkyne
neboli spochybnené ani žalovanou. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť od B.. Q. H. A. XXXX , keď ešte žil

druhovskom vzťahu s L. M., s ktorou majú spoločné dieťa narodené 29. 8. 2012. Svedkyňa nepotvrdila,
že v čase, keď ona uzavrela kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti na B.. Q. mala žiť v druhovskom
vzťahu so žalobcom. Zrušenie práva vecného bremena doživotného bývania bolo zrušené v dôsledku
správania sa dcéry žalovanej, pričom žalovaná a ďalšie oprávnení dobrovoľne pristúpili k zrušeniu
vecného bremena , s vedomím dlhov na strane príbuznej, ktorej chceli týmto spôsobom pomôcť. Žalobca

nadobudol nehnuteľnosť na základe perfektnej kúpnej zmluvy , v dôsledku čoho sa stal vlastníkom a
dôvodne si uplatnil všetky práva súvisiace s vlastníctvom a to prioritne právo užívať nehnuteľnosť , keď
takéto právo žalovanej zo žiadneho právneho úkonu v ďalšom nevyplývalo .

16. Podľa § 232 ods.1 až 3 C.s.p., vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými

prostriedkami.

17. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na
plnenie, ak nie je ustanovené inak.

18.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

19. Nakoľko súd žalobe vyhovel poskytol žalovanej dlhšiu lehotu na zabezpečenie náhradného bývania
namiesto trojdňovej lehoty 15 s poukazom na § 232 ods. 1 aj ďalšie Civilného sporového poriadku,

nakoľko sa jedná o staršiu osobu.

20. Podľa § 100 ods.1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§

123 Obč.zák.). Podľa dikcie zákona sa nepremlčujú ani všetky občianske majetkové práva. Výslovný
výpočet týchto majetkových práv obsahuje Občiansky zákonník v § 100 ods. 2 a 3. Z doslovného znenia
citovaného zákonného ustanovenia (arg. "premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou...") vyplýva,
že ide o taxatívny výpočet nepremlčateľných práv, t.j. že všetky práva majetkovej povahy podliehajú
premlčaniu, pokiaľ zákon výslovne neustanoví výnimku, pričom výpočet výnimiek je formulovaný tak,

že sa javí ako vyčerpávajúci. Nepremlčujú sa tieto majetkové práva medzi inými právo vlastnícke
(spoluvlastnícke), okrem prípadu, keď sa vlastníctva domáha tzv. pravý dedič proti dedičovi nepravému
(§ 105 v spojení s § 485). Za výkon vlastníckeho práva treba považovať aj právo na zrušenie
podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva a vykonanie jeho vyporiadania dohodou alebo
súdnym rozhodnutím.

23. Vznesená námietka premlčania uplatneného nároku na vypratanie nehnuteľnosti žalobcom ako
vlastníkom nepodlieha premlčaniu, z dôvodu, ktorého súd na túto námietku nemohol prihliadnuť a
vzájomnú žalobu o zániku tohto práva zamietol, ako neodôvodnenú, právne nepodloženú.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, súd mu priznal náhradu trov v planej výške.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)