Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 21, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/888/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120310653
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120310653.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému Martinovi Miklášovi, nar.
5.3.1981, bytom Námestie Gen. M. R. Štefánika 1, 906 13 Brezová pod Bradlom, o vymoženie 156,55,-
EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
63Ek/888/2020 zo dňa 11. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/888/2020
zo dňa 11. júna 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/888/2020 zo dňa 11. júna 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu
dňa 8.6.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej
na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1214765413 zo dňa
20.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.2.2013 (ďalej len „exekučný
titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnou exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, so sídlom
exekútorského úradu Mierové nám. 1, 911 01 Trenčín, pod EX 1619/2013, pričom dňa 29.2.2020 došlo

k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, pod sp.
zn. 10Er/587/2013.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
63Ek/888/2020 zo dňa 11.6.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov

starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42,-
EUR (paušálnych trov starej exekúcie).Oprávnený uvádzal, že s poukazom na dôvodovú správu k §
9 ZoUNEK, môže požadovať od povinného aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky. Vyšší súdny úradník uviedol, že uhradením sumy 42,-EUR bol zaviazaný
oprávnený a nie povinný. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, je náhradu možné priznať len za zaplatený súdny
poplatok. Na náhradu iných nákladov oprávnený nemá nárok, znáša ich v zmysle § 6 ods. 2 ZoUNEK, on
sám. Vyšší súdny úradník tak nemal osvedčené, že by táto povinnosť oprávneného prešla na povinného.
Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie
exekúcie uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a

preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného v časti
iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené oprávnenému dňa
11.6.2020, podal oprávnený dňa 20.6.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený v

podanej sťažnosti poukázal na dôvodovú správu k § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z., v ktorej sa
uvádza, že paušálne trovy zaplatí oprávnený, a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený,
z pohľadu „práva hmotného" sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
môžeoprávnenýpožadovaťichnáhraduakoúhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky.Ďalej

oprávnený poukázal aj na vzor elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom je na
stránke MS SR uvedená informácia, že „inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä paušálne
trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35,-EUR zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty“. Vzhľadom na tieto skutočnosti, považuje oprávnený svoj uplatnený
nárok za dôvodný a preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Uviedol, že takýto právny názor je aj v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR, v uznesení

sp. zn. ÚS 224/2020-18 zo dňa 12.5.2020, kde v bode 28 odôvodnenia je uvedené: „Navyše je potrebné
dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona
č. 233/2019 Z.z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad
spojený s uplatnením pohľadávky.“

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene
ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa § 6 ods. ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený

nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre

rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods.3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení
starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie

je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú
správu k nemu. Súd zdôrazňuje, že dôvodová správa, na ktorú poukazuje oprávnený, nie je pre súd
záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“
sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu

od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu,
upravený vôbec nie je. Rovnako nie je pre rozhodovanie súdu záväzná informácia uvedená na webovej
stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá taktiež nie je právne záväzným normatívnym právnym
aktom.

15. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na

vymáhanie sumy 42,-EUR voči povinnému a preto paušálne náklady súdneho exekútora spojené so
zastavením starej exekúcie nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať
nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku,

keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba
v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie
a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko
upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému
a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči

povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani
k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému.
Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než
je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

16. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.

17. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného,

poukazujúca v podstate na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j
začatých za účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným
zákonom, t.j. proti vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným
návrhom na vykonanie exekúcie, je pre súd pochopiteľná, súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy
ZoUNEK, či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich

poslancov. Zákonodarca ponechal oprávnenému po zastavení starej exekúcie iba možnosť podať návrh
na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však
zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§
9 ods. 3 ZoUNEK).

18. Exekučný nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona
uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do
ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so
ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

19. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 224/2020 zo dňa 12.5.2020, na
ktoré oprávnený poukazuje, súd uvádza, že predmetné rozhodnutie Ústavný súd SR vydal v skutkovo
odlišnej právnej veci. Ústavný súd sa zaoberal zastavením tzv. starých exekúcií súdnym exekútorom na
základe osobitného zákona, teda v rozpore s prejavom vôle oprávneného, ktorého zákon zaťažil ešte aj
platením trov súdneho exekútora v takto zastavenej exekúcii. Ústavný súd sa v uvedenom rozhodnutí

preto zaoberal predovšetkým podstatou a zmyslom prijatia ZoUNEK a postupom súdneho exekútora
určeného týmto zákonom. Znením ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK sa ústavný súd vôbec nezaoberal.
Skutočnosť, že v závere svojho rozhodnutia uviedol jednu vetu, na ktorú poukázal oprávnený, súd vkontexte ostatného odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu, súd nepovažuje za zaujatie stanoviska
ústavného súdu k aplikácii a výkladu § 9 ZoUNEK.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

21. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

25. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j.

pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani
táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou
nároku sa preto súd už nezaoberal.

26. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).