Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204441
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8115204441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
D. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61,
080 01 Prešov, proti žalovanému Všeobecnej úverovej banke, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské
nivy 1, 821 09 Bratislava, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/75/2015-93 zo dňa 10.06.2016
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“)
rozhodol, cit.:
„Súd určuje, že spotrebiteľský úver vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX/XXXXXXX
zo dňa 31.10.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Návrh žalovaného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 328,61 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou dňa
31.10.2013 Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo

výške 2.000,- eur, náklady spotrebiteľa predstavujú čiastku 1.742,80 eura, celková čiastka, ktorú mal
dlžník zaplatiť predstavuje 3.742,80 eura. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy dospel k záveru, že
žalovaný pri jej uzatváraní nedôsledne aplikoval ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Pre uvedený nedostatok
zmluvy je potrebné pôžičku na jej podklade považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ
za úver bez úrokov a bez poplatkov. Mal za to, že úrok vo výške 32 % ročne dojednaný v zmluve o
pôžičke možno považovať za úrok v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase
poskytnutia spotrebiteľského úveru (október 2010) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových

spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5
rokov vo výške 15,10 % ročne. Pokiaľ sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania postupom podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych
otázkach, tak súd tento návrh na prerušenie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobkyni, ktorá
mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nedôslednú
aplikáciu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a nedostatok naliehavého právneho záujmu..
Mal za to, že výška odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Trval na tom, že v danej veci boli splnené
podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

naďalšiekonanie,alebozmenilažalobuzamietol.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovodvolacieho konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom č.k. 20Co/35/2017-140 zo dňa
26.04.2018 na odvolanie žalovaného rozhodol, cit.:
,,I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka,

a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.
II. Potvrdzuje sa rozsudok.
III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových

strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. V súlade so zákonom tiež zameral dokazovanie
na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonom vyžadované náležitosti; dospel pri
tom k správnemu záveru, že v danom prípade úver poskytnutý žalovanej je bezúročný a bez poplatkov
preto, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z.z. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež len „Súdny dvor“) vo veci
C-42/15 (ďalej tiež len „Rozsudok“) uviedol, že Súdny dvor mal „eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke
ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine, prejednávaná vec sa však týka špecifikácie
splátok úveru podľa jednotlivých zložiek a v tomto prípade objasňujúca klauzula má svoj význam
(pre transparentnosť a schopnosť spotrebiteľa zorientovať sa v celkovej cene úveru). Preto považoval

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny, pričom rozhodnutie ním aj o trovách konania
(odvolacieho) s konečnou platnosťou odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a čl.
17 Základných princípov Civilného sporového poriadku a vecne neúspechom žalovaného a pasivitou
úspešnej žalobkyne, ktorej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z §
421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Podľa
názoru dovolateľa zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v danom prípade, zodpovedá
ustanoveniam zákona a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432
CSP). To sa podľa neho týka nesprávneho záveru o nedostatku náležitosti spotrebiteľskej zmluvy

predstavovanej rozpisom jednotlivých splátok, pričom závermi pojatými do odôvodnenia napadnutého
rozsudku sa odvolací súd odchýlil od presne opačného názoru vysloveného pri výklade rovnakého
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len
„najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) vo veci jeho sp.zn. 3Cdo/146/2017, ktoré treba považovať za výraz
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejako„najvyššísúd“aleboako„dovolacísúd“)uznesenímč.k.
3Cdo/197/2018 zo dňa 23.06.2020 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu opodstatnenosti námietky dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá je podkladom pre záver o požiadavke
sformulovanej aj v petite žaloby z prejednávanej veci (o tom. či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo
nie je bezúročný - § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.), pričom poukázal na závery v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017, ktoré zastáva aj v prejednávanej veci, čo znamená i

potrebu stotožnenia sa s názorom dovolateľa, že v danom prípade uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere primeraným (zákonu aj Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS) zodpovedajúcim) spôsobom
určovala všetky predpísané náležitosti.6. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP), opätovne preskúmal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu má odvolací súd za nepochybne preukázané, že medzi žalobkyňou ako klientom,
resp. dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.)
bola dňa 31.10.2013 uzatvorená Žiadosť a Zmluva o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXX/XXXXXXX (ďalej

len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere bol žalobkyni ako starobnej dôchodkyni s priemerným
mesačnýmpríjmomvovýške385,-eur,poskytnutýúvervovýške2.000,-eur.VuvedenejZmluveoúvere
sa nachádzali údaje o celkovej čiastke úveru (3.742,80 eura), o počte splátok (60), výške splátky (62,38
eura), fixnej ročnej úrokovej sadzbe (32 %), RPMN (32 %) - pričom priemerná hodnota RPMN bola
stanovená v sadzbe 20,83 % o celkových nákladoch spotrebiteľa (1.742,80 eura) a o termíne konečnej
splatnosti (10/2018).

8. Odvolací súd uvádza, že každý súd je povinný v spore so slabšou zmluvnou stranou skúmať výšku
zmluvného úroku a jeho primeranosť, a to bez ohľadu na to, či sa tohto prieskumu spotrebiteľ ako slabšia
zmluvná strana domáha alebo nie.

9. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že zmluva o úvere, v ktorej je dojednaný neprimerane
vysoký úrok, ktorý možno považovať za úžerný, je bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s ust. § 39
Občianskeho zákonníka, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie, v zmysle ktorého neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom a napokon v demokratickej spoločnosti nemôže ako celok obstáť.

10. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými
mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj
ľahkovážnostidlžníkastačí,žekvyužitiunadvládynaddlžníkomdôjdehocilenznedbanlivosti(rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/71/2011 zo dňa 08.12.2011).

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

12. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného

trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciíposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranéodplatyriadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

14.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožnéneprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou

a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo

výške 32 % viac ako 2,5 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 12,96 % uplatňovanú bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú
úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými
mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex

offo súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z absolútne
neplatnej dohody o úrokoch žalovanému nemožno priznať žiadne právo.

16. Pokiaľ ide o otázku úmyslu obohatiť sa na neprimeraných úrokoch a poplatkoch, odvolací súd
poznamenáva, že rozsudok by mal dať presvedčivú odpoveď na otázku, ako je možné ,,len z

nedbanlivosti" poskytovať úžerné úroky a poplatky (úžerníčime ale len z nedbanlivosti). Rozsudok
nesmie postrádať zdravý logicky úsudok a v tomto smere sa súd musí vyrovnať s požiadavkou
podnikania s odbornou starostlivosťou vo finančných službách, ktoré čo do nepriaznivého dopadu na
súkromie občanov sú veľmi časté. Je dôležité zohľadniť názor mienky odbornej i laickej verejnosti k
takejto výške úrokov a poplatkov z hľadiska dobrých mravov, ktorými sú pravidlá správania, ktoré sú

v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a sú súčasťou fundamentálneho hodnotového poriadku
(porov. pre zmenu aj rozhodnutie KS v Ostrave vo veci Profi Credit 16Cm944/2010,cit.,, Řízením bylo
jednoznačně prokázáno, že smlouva o revolvingovém úvěru č. xxxxxxxxxxxx ze dne 19. 10. 2009
uzavřená mezi žalobcem a žalovaným č. 2 jakožto dlužníkem je absolutně neplatná pro rozpor s dobrými
mravy podle § 39 občanského zákoníku. Soud ze zákona a z úřední povinnosti ( ex officio et ex

lege) hodnotí platnost právních úkonů. Příčinou rozporu s dobrými mravy je skutečnost, že výše roční
procentní sazby nákladů (RPSN) u této smlouvy o úvěru činí 96,31%, jde tak o nepřiměřeně vysoké,
nebo-li lichvářské úroky. Soudu je z jeho činnosti známo, že nejvyšší bankovní úroky u srovnatelných
úvěrů činí maximálně 20 % ročně, sjednaný úrok v projednávané věci je však téměř 5x vyšší, podle
setrvalé judikatury nejvyššího soudu ČR je čtyřnásobek maximálního bankovního úroku považováno

za odůvodnění právního závěru, že jde o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy a tedy absolutně
neplatné podle § 39 občanského zákoníku (srovnej např. rozsudek nejvyššího soudu ČR z 15.12.2004
sp. zn. 21 Cdo1484/2004)". Alebo aj závery tunajšieho súdu , napr. vo veci 6Co 150/2015 a iné.

17. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania

sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,
NSČRsp.zn.21Cdo1484/04z15.12.2004,KSvPrešovesp.zn.3Co3/2011z12.10.2011,3Co67/2012
z 24.10.2012.

18. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (Krajský súd v Prešove vo veci
3Co 67/2008 (25%)). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom
o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967
rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu

26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

19. Odvolací súd poukazuje na poznatky z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 3Co67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia
na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách), že úverovanie nebankoviek je pridrahé a

pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Ak dlžník má
problémy splatiť istinu úveru, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne splatenie aj príslušenstva
pohľadávky v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané
zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavenýstresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a dodávateľ to vyvolal neprimeranými
úverovými podmienkami, pravdepodobne bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver, za
podmienokvopredstanovenýchdlžníkovi,ktoré,ažnavýškuúveru,spotrebiteľnemoholnijakoovplyvniť.

20. Odvolací súd uzatvára, že dohodnutá výška úroku v predmetnej Zmluve o úvere je v rozpore s
dobrými mravmi, vysoká a neprimeraná, a preto je v časti dohodnutého úroku neplatná. Z neplatnej
zmluvnej podmienky nevzniklo žalovanému právo na plnenie a žalobkyni povinnosť plniť. Dojednanie
takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi, a takto poskytnutá odplata je

neprimeraná k pohľadávke. Dojednaná výška úrokov odporuje všeobecnej predstave primeranosti a
odporuje uznávaným normám morálky.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu Zmluva o úvere v časti dohodnutej úrokovej miery teda podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je v tejto časti neplatná, keďže odporuje zákonu (§ 39 v spojení
s § 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je potrebné predmetný úver považovať

za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať
sa s ostatnými námietkami žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane

Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004
sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalovaným uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu

právneho posúdenia veci.

23. Relevantnej procesnej úprave založenej na pomere miery úspechu tej- ktorej sporovej strany
súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP s prihliadnutím na skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní trovy odvolacieho

konania nevznikli a žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto stranám sporu náhrada trov
odvolacieho konania priznaná nebola. O trovách dovolacieho konania, o ktorých rozhodoval odvolací
súd v zmysle § 453 ods. 3 CSP, rozhodol odvolací súd rovnako ako o trovách odvolacieho konania
s prihliadnutím na skutočnosť, že úspešnej žalobkyni trovy dovolacieho konania nevznikli a žalovaný
bol po zrušení rozhodnutia rovnako v odvolacom konaní neúspešný, preto stranám sporu náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).