Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119204871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739,proti žalovanému: R. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX P., o zaplatenie 560,29 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/60/2019-121 zo dňa 29. januára 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.), § 53 odsek 9, § 54a, § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2019 žiadal

zaviazať žalovaného na zaplatenie 560,29 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 237,74 eur
od 10.12.2018 do 22.2.2019 a zo sumy 207,74 eur od 23.2.2019 do zaplatenia titulom nesplateného
spotrebiteľského úveru.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca
žalobcu ČSOB a.s. dňa 9.10.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere v
predmete poskytnutia finančných prostriedkov do výšky úverového limitu 5 000 eur, ktoré dlžník môže

čerpať jednorazovo dňa 9.10.2013.

5. Podľa článku IV. zmluvy, vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou
vo výške 9,90 %. RPMN za úver predstavuje 13,27 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť,vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, predstavuje čiastku 6 027,95 eur za
predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit. Priemerná hodnota RPMN pre tento úver je ku dňu
podpisu tejto zmluvy 20,83 %.

6. Podľa článku V. zmluvy, sa dlžník zaväzuje splácať úver v 36 mesačných anuitných splátkach, pričom
anuitná splátka sa skladá z istiny a príslušných úrokov vo výške podľa čl. IV. tejto zmluvy. Deň splatnosti
anuitnej splátky je dohodnutý na 11. deň v mesiaci. 1. anuitná splátka bude splatná dňa 11.11.2013 a
posledná anuitná splátka bude splatná dňa 11.10.2016, pričom tento deň je zároveň dňom splatnosti

úveru. 1. až predposledná anuitná splátka je vo výške 161,23 eur; posledná anuitná splátka bude bankou
vypočítaná na základe priebehu splácania úveru.

7. Podľa článku VII. bodu 1 zmluvy, súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti, smrti,
invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo
spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby uzatvorenou medzi poistníkom a poisťovateľom dňa 1.4.2008.

8. Podľa článku VII. bodu 2 zmluvy, poistníkom podľa poistnej zmluvy je banka a poisťovateľom ČSOB
poisťovňa, a.s.

9. Podľa článku VII. bod 6 zmluvy, poistné za poistenie smrti a plnej invalidity je hradené z mesačného

poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom
sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavuje 4,17 eur a je po celú dobu trvania úverového
vzťahu nemenná.

10. Podľa článku VII. bod 8 zmluvy, poistné za poistenie práceneschopnosti je hradené z mesačného

poplatku za poistenie úveru a jeho výška predstavuje 2,04 eur a je po celú dobu trvania úverového
vzťahu nemenná.

11. Podľa článku VII. bod 19 zmluvy, poplatok za každého poisteného je účtovaný mesačne a je splatný
v deň splatnosti úverovej splátky.

12. Podlá článku VII. bod 12 zmluvy, dlžník prijíma poistenie balíka A - základný súbor poistenia a podľa
bodu 13 celkový mesačný poplatok za poistenie úveruje 6,21 eur.

13. Podľa bodu 9.1 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v prípade omeškania

dlžníka so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke, je táto oprávnená vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň
predčasnej splatnosti oznámený.

14. Podľa bodu 3.2.3 všeobecných obchodných podmienok, písomnosti doručované poštou zasiela

bankanaadresuklientauvedenúvzmluveopríslušnomobchode,prípadnenainú,sklientomdohodnutú
adresu. Banka zasiela písomnosti ako obyčajnú zásielku, doporučený list alebo doporučený list s
doručenkou.

15. Podľa bodu 3.2.4 všeobecných obchodných podmienok, ak je písomnosť zasielaná bankou ako

obyčajná zásielka, považuje sa za doručenú na 5. pracovný deň po odoslaní.

16. Podľa bodu 3.2.5 všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ klient svojím konaním alebo
opomenutím zmaril doručenie písomnosti a písomnosť pošta vráti ako nedoručenú, účinky doručenia
nastávajú v deň, keď bude písomnosť vrátená banke.

17. Právny predchodca žalobcu žalovaného opakovane vyzýval na zaplatenie dlžnej čiastky úveru
podaniami zo dňa 22.9.2015, 5.10.2015 a 7.12.2015. Podaním zo dňa 7.1.2016 adresoval žalovanému
poslednú výzvu na úhradu pohľadávky s tým, že v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný.
Uvedená výzva sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, a preto v

súlade s bodom 3.2.5 všeobecných obchodných podmienok sa považuje za doručenú dňom vrátenia,
t. j.2.2.2016.18.Keďžežalovanýomeškanésplátkyneuhradil,právnypredchodcažalobcupodanímzodňa12.3.2016
oznámil žalovanému rozhodnutie o predčasnej splatnosti úveru k 11.3.2016 s výzvou na úhradu zostatku
nesplatenej časti vo výške 2096,41 eur bezodkladne, ktoré žalovaný prevzal 21.3.2016.

19. Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 16.12.2018.

20. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 590,29 eur, ktorá pozostávala z

neuhradenej istiny vyplývajúcej z poskytnutého úveru vo výške 237,74 eur, úrokov z úveru vo výške
221,59 eur, úrokov z omeškania vo výške 112,33 eur a poplatkov vo výške 18,63 eur.

21. Podaním zo dňa 11.11.2019 súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že pri
rozhodnutí vo veci samej bude postupovať podľa § 54a Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. §
103 veta druhá Občianskeho zákonníka. Keďže oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo

realizované podaním zo dňa 12.3.2016, podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, mohol právny predchodca uvedené právo voči žalovanému uplatniť najneskôr
pre splátku splatnú 11.12.2015. Uvedené oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
14.11.2019.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 9.10.2013 uzatvoril
so žalovaným zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere majúcu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ust. § 1 a nasl. zák. č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
formou finančných prostriedkov do výšky úverového limitu 5 000 eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby,
výšky, počtu a termínov splatnosti anuitných splátok, konečnej splatnosti úveru, výšky RPMN, ako aj

predpokladov pre výpočet RPMN, priemernej hodnoty RPMN, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom,
ako aj predmetu poistenia úveru.

23. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 7.1.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných
splátok úveru vo výške 481,85 eur s upozornením, že ak bezodkladne nedôjde k úhrade omeškaných

splátok, pristúpi k zosplatneniu úveru. Uvedená zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote, a preto v súlade s bodom 3.2.5 všeobecných obchodných podmienok sa
považuje za doručenú dňom vrátanie, t. j. 2.2.2016.

24. Z bodu 9.1 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery vplýva, že v prípade omeškania

dlžníka so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke je táto oprávnená vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň
predčasnej splatnosti oznámený.

25. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v upozornení nešpecifikoval omeškané splátky s

poukazom na výšku splátok 167,44 eur (vrátane poplatku za poistenie a správu úveru), mal žalovaný do
upozornenia zo dňa 7.1.2016 uhradiť 26 splátok splatných 11/2013 - 12/2015 v celkovej výške 4 353,44
eur, pričom v prospech právneho predchodcu žalobcu poukázal úhrady v celkovej výške 3 974,82 eur. Z
uvedeného teda vyplýva, že v čase upozornenia na omeškané splátky zo dňa 7.1.2016 jeho nedoplatok
predstavoval sumu 378,62 eur (podľa právneho predchodcu žalobcu vo výške 481,85 eur - vid č. 1. 97),

teda bol v omeškaní so splátkami splatnými 11, 12/2015 a čiastočne so splátkou splatnou 10/2015.

26. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.3.2016 oznámil žalovanému vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru s výzvou na jeho úhradu v celkovej výške 2 096,41 eur, ktoré žalovaný prevzal
21.3.2016.

27. V prípade, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k
dohodnutému termínu splatnosti. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky,
ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov, na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá
zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie 3-ročná premlčacia lehota

samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu a premlčanie v zmysle
§ 103 vety prvej Občianskeho zákonníka sa viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. Predčasnú
splatnosťúverumôževeriteľzapodmienokstanovenýchv§53ods.9ust.§565Občianskehozákonníka
vyvolať jednostranným právnym úkonom.28. V ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 špeciálne, je
počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia

dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v
prejednávanej veci rozhodujúce.

29. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ust. § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k spotrebiteľským zmluvám. Uvedené zákonné ustanovenie spresňuje podmienky splácania záväzkov
zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto právnej úpravy dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúcezust.§565Občianskehozákonníka,t.j.žiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorej splátky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však

môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

30. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopadá na poslednú vetu v § 565 Občianskeho zákonníka
tak, že upravuje odkedy môže dodávateľ toto právo uplatniť a súčasne pri spotrebiteľských zmluvách
vylučuje aplikáciu poslednej vety § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že

dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak sú splnené
podmienky v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

31. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 12.3.2016 o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady

celého dlhu, z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo
zosplatenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade
k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr 11.12.2015, keďže od jej
splatnosti do 12.3.2016, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne
splatnú uplynuli viac ako 3 mesiace. Z uvedeného teda vyplýva, že ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie

celého dlhu pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia
lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej došlo k uplatneniu predčasnej splatnosti
dlhu za splnenia zákonných podmienok ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak
3-ročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka na splatenie úveru
po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti omeškanej

splátky splatnej dňa 11.12.2015.

32. Keďže podľa § 54a Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 5.12.2018, premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, súd žalobu zamietol z dôvodu jej podania (11.3.2019) po
uplynutí premlčacej doby podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka o zaplatenie nesplatenej časti

úveru.

33. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

34. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I.
inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. prípadne aby odvolací súd
konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa
článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň si uplatnil trovy konania.

35. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva
veriteľa. Žalovaný v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (12.03.2016) bol v omeškaní s
plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť
v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 11.12.2015. Oprávnenie
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. §
565 Občianskeho zákonníka dňa 11.01.2016, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Ak by žalobcapre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

podaním zo dňa 12.03.2016 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 11.03.2016 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 11.03.2016. Premlčacia

doba pre všetky splátky splatné po 11.03.2016 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka
plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (od
splátky splatnej dňa 11.03.2016) a uplynula uplynutím dňa 11.03.2019. Keďže žaloba bola na súde
podaná dňa 11.03.2019, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej
doby. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy
spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za

premlčaný.

36. K aplikácii ust. § 54a Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že aplikáciou ustanovenia § 54a
Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu
diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k

porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k
narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR
a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal aj na skutočnosť, že uvedené ustanovenie
vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo
protiústavné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o ochranu spotrebiteľa), ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“)
dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v
spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

37. Podľa názoru žalobcu v prejednávanom prípade sú splnené podmienky na konanie o súlade

právnych predpisov § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR a preto ak súd hodlal aplikovať na
prejednávaný prípad ust. § 54a Občianskeho zákonníka, potom mal postupovať v zmysle ustanovenia
§ 162 ods. 1 C.s.p. konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov
s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR.

38. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

39. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

40. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

41. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné
poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.42.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej

splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

43. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho

zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúcemu z ust.§ 565 Občianskeho zákonníka
využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

44. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo

potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh.
V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr
po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení
hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy
o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

45. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu upravujú
len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy
o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. §
103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z
tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby počiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím
a zohľadnením aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh

zosplatniť pre nezaplatenie splátky.

46. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 97), že dlh z omeškaných splátok žalovaného ku dňu 6.1.2016
predstavoval čiastku 481,85 eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny predchodca
opakovane vyzýval žalovaného na uhradenie omeškaných splátok výzvami zo dňa 22.9.2015,

5.10.2015, 7.12.2015 a výzvou zo dňa 7.1.2016.

47. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.3.2016 vyhlásil právny predchodca
žalobcu mimoriadnu splatnosť ku dňu 11.03.2016 a vyzval na zaplatenie celého dlhu vo výške 2096,41
eur vrátane príslušenstva.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne v bode 38 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia konštatoval, že aj napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 12.3.2016
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej splátky odvodil
právo okamžitej úhrady celého dlhu, z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva

možnosť vykonať právo zosplatenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a
preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr
11.12.2015, keďže od jej splatnosti do 12.3.2016, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku
z úveru za predčasne splatnú uplynuli viac ako 3 mesiace. Z uvedeného teda vyplýva, že ak veriteľ
účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach,

začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej došlo k uplatneniu
predčasnej splatnosti dlhu za splnenia zákonných podmienok ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade tak 3-ročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka
na splatenie úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti začala plynúť odo dňa nasledujúceho posplatnosti omeškanej splátky splatnej dňa 11.12.2015. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil. K námietkam odvolateľa a jeho odlišnému právnemu názoru na začiatok
plynutia premlčacej doby celého zosplatneného dlhu treba uviesť, že s týmito námietkami sa súd I.

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu vyporiadal.

49. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

50. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

51. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje
márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva
veriteľom. (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008)

52. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade

začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo
dňa 11.12.2015 a uplynula dňa 11.12.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 11.03.2019,
teda po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Vzhľadom na vyššie
uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne plynutia premlčacej doby a podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

53. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1, odsek 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1
C.s.p. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada
nepriznáva. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli

55. Podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

56. Podľa ust. § 162 odsek 1 C.s.p., súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľaodseku2,súdkonanieprerušíajbeznávrhu;vtakomprípadepredvydanímuzneseniaoprerušení

konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

Podľa odseku 3, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci
samej.

57. Zároveň bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b)
C.s.p. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v
ust. § 54a Občianskeho zákonníka je reakciou na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, žeustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46
ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú

v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení
všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové
výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu
a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi
všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva

v určenej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka). Pri subjektívnych majetkových právach
zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex
lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný
stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore
vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom
inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Cieľom ustanovenia §

54a Občianskeho zákonníka je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv
boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami
štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku
čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce
zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho

záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať
proti vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia
premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1
Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvysarozumiesúdne
konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude
oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

58. Z uvedeného ustanovenia teda možno vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie
v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho

zákonníka, tak súdy môžu postupovať len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. §
54a Občianskeho zákonníka, t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba
podaná na súd dňa 11.03.2019, t.j. už za účinnosti ust. § 54a Občianskeho zákonníka, bolo možné ust.
§ 54a Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade aplikovať.

59. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 54a
Občianskeho zákonníka), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli
tak splnené podmienky, aby bolo toto konanie v zmysle návrhu žalobcu v súlade s postupom podľa § 162
odsek 1 písm. b) C.s.p. prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie
podľa čl. 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).