Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211797
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217211797.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XX/X, B., proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o

odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 10Csp/166/2017-43 zo dňa
25. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaná má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II.
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Výrok I. odôvodnil ustanovením § 144 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), vecne tým, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby bez
uvedenia dôvodu. Pokiaľ ide o výrok II., tu súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v tomto

prípade súd videl v tom, že žalobkyňa je spotrebiteľom, pričom platná právna úprava priznáva zvýšenú
ochranu v spotrebiteľských veciach, navyše z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že žalovanú
zastupuje vždy ten istý právny zástupca a jeho vyjadrenia vo veciach, až na odlišnosti v osobe dlžníka
sú v podstate vždy totožné. Možno potom mať dôvodné pochybnosti, či v takýchto prípadoch ide o
právne zastúpenie účelné. Preto v tomto prípade, hoci zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa,
ktorá vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho by inak nárok na náhradu trov konania

prislúchal žalovanej, súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to voči výroku II., ktorým súd
rozhodol o trovách konania. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom a sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že záver súdu o
tom, že postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa opodstatňuje prijatie záveru o existencii dôvodu hodného

zreteľapreúčelyrozhodovaniaonáhradetrovkonaniajenezákonnéaarbitrárne.ZustanoveníCivilného
sporového poriadku nevyplýva, že by spotrebiteľ z dôvodu svojho postavenia bol oslobodený od
povinnosti hradiť trovy konania. Okolnosť, že žalobkyňa podala žalobu ako spotrebiteľ teda neznamená,
že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ súd dôvodil, že žalovaná predložila vyjadrenie zhodné
s vyjadreniami v iných konaniach, čo má viesť k záveru, že nejde o účelné zastupovanie, s týmto
záverom odvolateľ nesúhlasí. Pokiaľ totiž žalobca podal žalobu, ktorej znenie zodpovedá šablónovitým

formuláciám dostupným na sociálnych sieťach, potom postup žalovanej a jej právneho zástupcu pri
vyjadrení k takejto žalobe nie je ničím protiprávnym. Zo záverov súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu bymala žalovaná predkladať variabilné vyjadrenie a kedy vlastne by jej vyjadrenie oproti iným vyjadreniam
spĺňalo podľa mienky súdu charakter účelnosti. Odvolateľ mal za to, že v tomto prípade išlo o trovy
právneho zastúpenia vynaložené účelne a tiež pripomenul, že ak by žalovaná vo veci vyjadrenie

nepodala, potom by mohla byť súdom procesne sankcionovaná poriadkovými opatreniami, prípadne aj
rozsudkom pre zmeškanie, ak by prichádzal do úvahy. Navyše z napádaného uznesenia je zrejmé, že
súd prvej inštancie za neúčelné posúdil iba vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, čo ale neznamená,
že aj úkon prevzatia zastúpenia je neúčelný. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu

100%, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

5. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie konal o žalobe
žalobkyne, doručenej dňa 16.06.2017, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500089328 zo dňa 11.11.2014 a zmluva o revolvingovom úvere č. 8500089329 zo dňa 11.11.2014
sú bezúročné a bez poplatkov, ďalej, že rozhodcovská zmluva č. 8500089328 zo dňa 11.11.2014
a rozhodcovská zmluva č. 8500089329 zo dňa 11.11.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky

neplatné, ďalej, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500089328 zo dňa 11.11.2014 a Dohoda o
poskytovaní služieb č. 8500089329 zo dňa 11.11.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné,
že zmluvná podmienka uvedená v týchto zmluvách v znení „Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu:
150,00 EUR“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, eventuálne aby súd určil, že vyššie
označené zmluvy o revolvingovom úvere nevznikli a rozhodcovské zmluvy a Dohody o poskytovaní

služieb sú neplatné. Po podaní žaloby, dňa 24.07.2017 okresný súd vyzval žalovanú, aby sa k podanej
žalobe vyjadrila v lehote 10 dní. Žalovaná prevzala výzvu súdu dňa 04.08.2017 a dňa 16.08.2017 podala
cestou svojho právneho zástupcu súdu obsiahle písomné vyjadrenie k jednotlivým žalobným petitom.
Následne súd doručil toto vyjadrenie žalobkyni, ktorá podaním, doručeným súdu dňa 23.01.2018 vzala
žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.

6. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zavinenia. V predmetnej veci zastavenie súdneho konania z procesného hľadiska
zavinila žalobkyňa, ktorá po začatí konania vzala žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu,
čiže dôvodom nebolo správanie na strane žalovanej. V súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP teda žalovanej

vzniklo právo na priznanie náhrady trov konania.

10. Ani pri aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP nie je vylúčené, aby súd súčasne prišiel k záveru, že sú splnené
predpoklady aj na aplikáciu ust. § 257 CSP (por. napr. uzn. Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp.
zn. 4 MCdo 4/2010). Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania

úspešnejstrane.Predpokladomvýnimočnéhopoužitiatohtoustanoveniavšakje,abyišlooprípadhodný
osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Takáto odchýlka je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade
trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môžespočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom,
či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci.

11. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť
náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť
k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä
koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam

konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu
na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane,
vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
inépomeryvšetkýchstrán,atiežnaokolnosti,ktoréviedlistranykuplatneniuprávanasúdeaichpostojv
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu

a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné
právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť

rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

12. V predmetnej veci však odvolací súd dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP nevidel. Žalobkyňa,
ktorej vznikla v zmysle § 256 ods.1 CSP povinnosť nahradiť trovy konania protistrane, v konaní
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nielen nepreukázala, ale ani netvrdila a dôvody, na
ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neobstoja. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľský

spor sama osebe neznamená bez ďalšieho, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia totiž nevyplýva, že by spotrebiteľ bol v spotrebiteľskom spore vyňatý zo
všeobecnej povinnosti hradiť trovy konania v prípade neúspechu v spore alebo v prípade procesného
zavinenia zastavenia konania. To, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený

od platenia súdnych poplatkov nemožno zamieňať s povinnosťou platiť trovy konania, od ktorej ani
spotrebiteľ v podobných sporoch oslobodený nie je. Je vylúčené, aby zvýšená ochrana spotrebiteľa
súdom vyplývajúca z noriem spotrebiteľského práva bola neprípustne rozširovaná aj na rozhodovanie
o nárokoch na náhradu trov konania, hoci to právna úprava neumožňuje. V tomto prípade z obsahu
spisu nevyplýva ani žiadna okolnosť na strane žalobkyne, ktorá by nasvedčovala tomu, že ide o

výnimočný prípad a rovnako ani z okolností danej veci nevyplýva možnosť aplikácie ust. § 257 CSP.
Spotrebiteľský spor síce patrí medzi spory s ochranou slabšej strany, táto skutočnosť sa však premieta
zásadne iba do postupu súdu pri prejednávaní a rozhodovaní takejto veci v zmysle aplikácie odlišných
procesných postupov od klasického sporového konania. Ustanovenia § 290 a nasl. CSP však upravujú
predovšetkým osobitný režim týkajúci sa procesného dokazovania ale neobsahujú žiadne odchýlky

pokiaľ ide o trovy konania, pričom § 300 CSP výslovne odkazuje na použitie aj na konanie podľa tohto
oddielu všeobecných ustanovení o konaní, ak nie je ustanovené inak. Závery súdu prvej inštancie preto
nemajú žiadnu oporu v právnych predpisoch.

13. Pokiaľ potom prvoinštančný súd podporne dôvodil tiež pochybnosťami o účelnosti právneho

zastúpenia, keďže žalovanú zastupuje vždy ten istý právny zástupca a jeho vyjadrenia vo veciach sú
v podstate vždy totožné, tento záver okresného súdu považuje odvolací súd minimálne za predčasný,
keď otázka účelnosti jednotlivých vynaložených trov neprislúcha súdu v tejto fáze konania, kedy súd v
súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP má v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodovať výlučne
o nároku na náhradu trov konania, zatiaľ čo o výške náhrady trov konania má rozhodovať súd až po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2
CSP), ktorý tiež posudzuje účelnosť vynaložených trov. V danom prípade navyše argumentácia súdu
prvejinštanciejenezrozumiteľná,keďžedôvodíneúčelnosťouprávnehozastúpenia,ktorúaleposudzuje
iba vo vzťahu k podanému písomnému vyjadreniu, neberie do úvahy účelnosť právneho zastúpeniaako takého. Argumentácia súdu je navyše aj nepodložená, pretože po preskúmaní obsahu podaného
vyjadrenia odvolací súd konštatuje, že toto obsahuje relevantnú vecnú aj právnu argumentáciu, ktorou
právna zástupkyňa žalovanej náležite reagovala na tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobnom návrhu. Z

ničoho pritom nemožno usudzovať, že by takéto vyjadrenie nebolo účelné, o opaku svedčí minimálne to,
že po jeho doručení žalobkyni táto zobrala žalobu v celom rozsahu späť a za týchto okolností len sotva
možnomaťpochybnostioúčelnostiprávnehozastúpenianastranežalovanej.Akovšakužbolouvedené
vyššie, účelnosť vynaložených trov konania vyhodnotí až súdny úradník, ktorý bude rozhodovať o výške
náhrady trov konania.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd posúdil dôvody uvádzané žalovanou ako
opodstatnenéapretozapoužitiaust.§388CSPnapadnutéuznesenie súduprvejinštancievjehovýroku
II. zmenil a žalovanej podľa § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Súčasne bolo potrebné v zmysle § 396 CSP rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania, v ktorom konaní podľa jeho výsledku bola plne úspešná žalovaná, ktorej preto odvolací súd
priznal v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).