Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215204635
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2215204635.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci žalobcu: ČSOB

Poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, zast.: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému:
F. M., D.. XX.XX.XXXX N. Z. XXX/XX, W. Z., o zaplatenie sumy 186,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.03.2015 podal na tunajší
súd žalobu s odôvodnením, že dňa 20.07.2012 došlo medzi žalobcom a žalovaným

k uzatvoreniu poistnej zmluvy - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie
motorového vozidla: Š. T., H., I.: H. súčinnosťou od 15.10.2012. Dňa 18.01.2014 spôsobil žalovaný
svojim vozidlom
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škodovej (poistnej) udalosti na vozidle s EČV:
W.. Žalobca uviedol, že žalovaný z miesta nehody ušiel bez toho, aby ohlásil
udalosť polícii. Takto spôsobil škodu vo výške 186,60 eur, ktorú žalobca ako poistiteľ

dňa 11.09.2014 poukázal v zmysle zákonného poistenia poškodenému z titulu
poistného plnenia vo výške 186,60 eur, pričom žalobca poukázal na ust. § 12 ods. 2
písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., kedy poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť
ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Vzhľadom na uvedené, si žalobca uplatnil voči žalovanému postih poistného plnenia

vo výške 100%, čo predstavuje sumu 186,60 eur, na ktorú sumu žalobca vyzval
žalovaného, aby túto dlžnú čiastku do 15 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil.
Žalovaný výzvu prevzal 09.10.2014, ktorú sumu však neuhradil, preto žalobca si
uplatnil regres voči žalovanému.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 9C/160/2015-27 dňa 22.06.2015 voči
ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom resp. žalobou

žalobcu nesúhlasí, uznal, že dňa 18.01.2014 o 20:15 hod. Pri cúvaní na A. Y. v Dunajskej Strede pred
obytným domom č. 195 „ťukol“ pravou časťou vozidla do zadnej pravej strany zaparkovanej červenej
dodávky značky Y. M. Z. I.: W..
X. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámilsa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to návrhom poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX z 20.07.2012, reláciou dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody
, výzvou na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia, písomnými vyjadreniami

strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, platobným rozkazom, odporom, refundáciou,
oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, oznámením
o registrácii škodovej udalosti, faktúrami č. XXXX/XXX zo dňa 01.07.2014, kalkuláciou
nákladov na opravu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s uznesením Okresné
riaditeľstvo PZ SR sp. zn. Č.S.: P.-XXX/X-S.-W.-XXXX, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

26Co/139/2017 - 148 zo dňa 26.09.2018, s opakovanou výzvou na predloženie dôkazov preukazujúcich
príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou na strane poškodeného, ktorá musí byť
preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom sp.zn. 9C/160/2015 - 119 zo dňa 31.01.2017. Vyhovel žalobe
žalobcu, lebo mal za to, že žalobca uplatnil voči žalovanému postih z poistného plnenia vo výške 100 %,
čo predstavovalo sumu 186,60 eur. Toto poistné plnenie vyplývalo zo skutočností, že dňa 20.07.2012

medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu poistnej zmluvy - poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo:
Š. T., H., I.: H., s účinnosťou od 15.10.2012.
Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie, opakovane namietal, že na vozidlo Y. M. nebola spôsobená
žiadna škoda, s poukazom na fotodokumentáciu vyžiadanú z polície. Odvolací súd rozsudok prvej

inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo preskúmať priebeh
poistnej udalosti a po jeho preukázané preskúmať nadväzujúce poistné plnenie a jeho rozsah.
5. Podľa ust. § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov
občianskoprávnych vzťahov a má povahu generálnej prevencie.

6. Podľa ust. § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP - strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
8. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.
9. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo aby poisťovateľ za
neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej
udalosti pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá došlo v čase
trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. í) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti
poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,
ktorá je poistnou udalosťou.

11. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na
území Slovenskej republiky.
12. Podľa relácii dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody,
ktorá bola 18.01.2014 a to tak, že doposiaľ neznámy vodič viedol osobné motorové

vozidlo značky Š. T. Z. I.: H. v meste Dunajská Streda po Poľnej
ceste, kde na sídlisku Sever II v križovatke s miestnou komunikáciu pri obytnom
bloku č. XXX počas cúvania zadnou časťou vozidla narazil do zadnej pravej strany
zaparkovanej červenej dodávky značky Y. M. Z. I.: W.-XXXCM. Pričom
na zaparkovanom vozidle spôsobil hmotnú škodu a z miesta dopravnej nehody ušiel

bez toho aby ohlásil udalosť polícii. Týmto svojim konaním žalovaný M. F.
porušil ust, §4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 2 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov a uznal sa vinným z priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Celková škoda

bola predbežne určená na 60 eur.

13. Súd opakovane vyzval právneho zástupcu žalobcu na preukázanie priebehu poistnej udalosti v
tendenciách uvedených v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/139/2017 - 148 zo dňa26.09.2018, v bodoch 17 a 22 tohto uznesenia. Na preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním
škodcu a vzniklou škodou na strane poškodeného, ktorá musí byť preukázaná bez akýchkoľvek
pochybností, teda či žalovaný spôsobil škodu v podobe poškodenia pravého zadného skla, pravého

zadnéhonárazníkanamotorovomvozidleI.:W.,musínielentvrdenáalemusíbyťbezpečnepreukázaná.
Pričom dôkazná povinnosť - dôkazné bremeno zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorého tvrdenia majú
byť preukázané, teda žalobcu.

14. Čo sa týka škody na čelnom skle motorového vozidla Y. M. W. XXX Y.

v zmysle faktúry č. XXXX/XXX zo dňa 01.07.2014, ktorá bola vystavená R.
auto klampiarom ( čl. 81 v spise) podľa udania žalobcu ide o omyl a táto
faktúra nepatrí do tohto sporu. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu je jasne
uvedené, že sa poukazuje na kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX z 20.02.2014, kedy
došlo ku skutočnému vystaveniu faktúry v servise O. Y.-Y.-Z.
, L.: XX XXX XXX, ktorý nahradil diely na poškodenom vozidle a to roh

nárazníka ZP-cena: 90,67 eur, koncové svetlo P-cena: 81,21 eur s tým, že ďalšiu časť
fakturovanej sumy z tejto faktúry tvoril režijný materiál ( 2 %) cena: 3,44 eur a mzda
za prácu predstavovala podľa kalkulácie 10,80 eur, teda spolu takto uplatnená škoda
v zmysle kalkulácii opravy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola vystavená 20.02.2014 s tým, že
k opravne došlo 20.02.2014 v servise O. Y.-Y.-Z. N., je vo výške

186,60 eur. Žalobca uhradil za žalovaného škodu
a poškodenému vyplatil poistné plnenie v sume 186,60 eur z poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, čo preukázal s výpisom z účtu XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.09.2014 ( čl.
13, 14 v spise).
15. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých

dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca
v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe
domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. V sporovom konaní, kde strany stoja proti
sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia § 150 Civilného sporového

poriadku a povinnosť dôkazná § 132 Civilného sporového poriadku pre obe strany sporu sú teda
odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o neunesení dôkazného
bremena žalobcu, bolo možné preto v prejednávanej veci vychádzať len zo vznesených zhodných
skutkových tvrdení v zmysle ustan. § 182 Civilného sporového poriadku, čo malo za následok, že
uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal o zaplatenie 186,60 eur s prísl. od žalovaného titulom

špecifického nároku na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v čase keď nastala poistná udalosť, nebolo možné
považovať za preukázaný.

16. Právny zástupca žalobcu na opakované výzvy súdu s obsahom preukázania vzniku zodpovednosti

za škodu za opakovane vyjadril, že opis priebehu dopravnej nehody bol podrobne zadokumentovaný
políciou SR, pričom zo správy vyplýva, že škodu spôsobil žalovaný a že z miesta dopravnej
nehody ušiel. Žalobca opakovane vyžiadané dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil.
Nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniklou škodou na strane poškodeného.
Žalobca neustálil, že žalovaný bol ten subjekt konaním ktorého došlo k vzniku škody, a že konaním

žalovaného bolo možné spôsobiť škodu v rozsahu ako to uvádza žalobca a to všetko s prihliadnutím
na fotodokumentáciu a okolnosti skutkového stavu. Uvedené skutočnosti žalobca mal skúmať pred
refundáciou. Tento postoj žalobcu vyústil do vyvolania tohto sporu, teda žalobca nevenoval dostatočnú
pozornosť zaslanej Generali poisťovňou dokumentácii (oznámeniu o ukončení poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX, refundácii, obsahu faktúry, záznamu o nehode, relácii dopravnej polície o dopravnej

nehode z 31.3.2014, pričom dopravná nehoda bola 18.1.2014, kalkulácii o oprave č. XXXXXXXXXX,
ktorá bola predložená bez náležitostí, bez uvedenia druhu, rozsahu, bez vykonaných prác, prípadne aké
súčasti boli vymenené). Žalobca v konaní nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
oktorývkonaníide,stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004).

18.Vdanomprípadesúdnemápreukázanúpasívnulegitimáciužalovaného.Žalobcaneuniesoldôkazné
bremeno, nepreukázal, že žalovaný svojim konaním bez akýchkoľvek pochybností spôsobil škodu v
podobu poškodenia pravého zadného skla, pravého zadného nárazníka na motorovom vozidle I.: W.,

teda táto skutočnosť nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Preto súd ani nerozhodol o
bezprostredne závislom ďalšom nároku a neposúdil nárok žalobcu ohľadne poistného plnenia - regres,
nakoľko nemal preukázanú citovanú príčinnú súvislosť.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262

ods. l C.s.p. - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Vzhľadom na to, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej

vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.