Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612225048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:7612225048.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: T.. N.

C.Č., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Taragel a Počubayová,
s.r.o., IČO: 50 413 091, so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 11 proti žalovanému: KOVOHUTY, a.s.,
IČO: 36 200 867, so sídlom Krompachy, ul. 29. augusta 586, právne zastúpený: Bukovinský & Chlipala,
s.r.o., IČO: 35 918 098, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30 o zaplatenie náhrady mzdy a trovách
konania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady mzdy za obdobie od 16.11.2012 do 15.08.2013
sumu vo výške 23.696,67 eur brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške :

-8,75% ročne zo sumy 1.330,09 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.04.2013
do zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.05.2013 do zaplatenia,
-8,5% ročne zo sumy 2.629,56 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.07.2013
po zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.629,56 eur od 01.09.2013
do zaplatenia, zo sumy 1.330,09 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žalobný návrh zamieta.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému v časti žalobného návrhu na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 %.

IV. Žalobcovi sa proti žalovanému v časti žalobného návrhu na zaplatenie náhrady mzdy priznáva nárok
na náhradu prvoinštančného konania vo výške 87,1%.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou 21.12.2013 na Okresný súd Spišská Nová Ves, postúpenej na Okresný súd
Bratislava IV domáhal:
a) určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný listom 05.11.2012 žalobcovi
je neplatné,

b) uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 16.11.2012 vo výške, ktorá bude
vyčíslená na súdnom pojednávaní. Tiež žiadal priznať mu náhradu trov konania.
2. Okresný súd Bratislava IV čiastočným rozsudkom z 02.01.2017 č.k. 11Cpr/1/12013-343 rozhodol tak,
že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu, ktoré mu dal žalovaný listom 05.11.2012,doručenýmžalobcovi07.11.2012jeneplatné.Stým,žeonárokunazaplatenienáhradymzdyaotrovách
konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
3. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, rozsudkom z 19.09.2018 č.k. 4CoPr/7/2017-388 napadnutý

čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súčasne rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2018.
4. Súd pokračoval v konaní o nároku žalobcu na náhradu mzdy a o trovách konania.
5. Uznesením súdu prvej inštancie z 06.12.2018 č.k. 11Cpr/ 1/2013-400 súd pripustil zmenu žaloby

v časti náhrady mzdy podľa podania žalobcu doručeného súdu 18.03.2013 a dňa 15.10.2015 tak, aby
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.328,55 eur s príslušenstvom.
6. Uznesením súdu prvej inštancie z 18.01.2019 č.k. 11Cpr/1/2013-421 súd pripustil zmenu žaloby v
časti náhrady mzdy podľa podania žalobcu datovaného 15.01.2019 a doručeného súdu 16.01.2019
nasledovne:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 25.328,55 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne: od 01.01.2013 zo sumy 1.428,83 eur do zaplatenia, od 01.02.2013
zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.03.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.04.2013
zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.05.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.06.2013
zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia od 01.07.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.08.2013
zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.09.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.10.2013

zo sumy 1.429,83 eur do zaplatenia.“
7. Žalobca v dôvodoch zmeny žaloby v časti náhrady mzdy uviedol, že v ostatnej zmene zmenil spôsob
vyčíslenia náhrady mzdy tak, že správne vyčíslenie náhrady mzdy je nasledovné: uplatňuje si náhradu
mzdy podľa § 79 ods.1,2 ZP, § 134 ods. 1,2,4 ZP. Priemerný hodinový zárobok žalobcu predstavuje
17,3192 eur, jedná sa o priemerný hodinový zárobok v mesiaci október 2012. Oznámenie žalobcu

o tom, že trvá, aby ho žalovaný ako zamestnávateľ ďalej zamestnával bolo odoslané 15.11.2012.
Priemerný mesačný zárobok vypočítal žalobca z priemerného hodinového zárobku vynásobením
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vyplývajúci
z týždenného pracovného času zamestnanca, ktorý je 37,5 hodín. Priemerný počet kalendárnych
týždňov pripadajúcich na jeden kalendárny mesiac je nemenný a predstavuje 4,3482. Priemerný počet

pracovných hodín v mesiaci predstavuje súčin tohto koeficienta a týždenného pracovného času t.j.
t.j. 4,3482 x 37,5 hodín = 163,1 hodín. Priemerný mesačný zárobok tak predstavuje 17,3192 eur x
163,1hodín =2.824,76 eur.
8. Na základe toho si uplatnil náhradu mzdy za 9 mesiacov v období : od 16.11.2012 do 30.11.2012 -
1.428,83 eur, od 01.12.2012 do 31.12.2012 - 2.824,76 eur, od 01.01.2013 do 31.01.2013 - 2.824,76

eur, od 01.02.2013 do 28.02.2013 - 2.824,76 eur, od 01.03.2013 do 31.03.2013 - 2.824,76 eur, od
01.04.2013do30.04.2013-2.824,76eur,od01.05.2013do31.05.2013-2.824,76eur,od 01.06.2013do
30.06.2013 - 2.824,76 eur, od 01.07.2013 do 31.07.2013 - 2.824,76 eur, od 01.08.2013 do 15.08.2013
- 1.428,83 eur. Za obdobie od 16.11.2012 do 15.08.2013 by teda žalobcovi patrila náhrada mzdy vo
výške 25.455,74 eur.

Žalobca si v konaní uplatnil sumu náhrady mzdy vo výške pôvodne 25.328,55 eur, ale následne už
nepristúpil ku rozšíreniu žaloby.
9. V doplňujúcom podaní z 31.01.2019 žalobca uviedol, že žalobca svoju povinnosť zaslať Oznámenie,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo je podmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy, zaslal žalovanému
doporučene; predložil súdu aj doklad o odoslaní zásielky z pošty datovaný 15.11.2012. Nie je

spravodlivé, aby iným spôsobom, dokladoval doručenie zásielky, keď žalovaný sa týmto začal zaoberať
po 6 rokoch od začatia konania. Toto Oznámenie žalobca priložil aj ku žalobe z 18.12.2012 a teda
najneskôrdoručenímžaloby mubolodoručenéajoznámenie žalobcu,žetrvánaďalšomzamestnávaní.
Podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ustálenej judikatúry nahrádza
potrebu zaslania oznámenia zamestnanca, že trvá ma ďalšom zamestnávaní.

Rovnako považoval za nesprávny názor žalovaného, že v skutočnosti si žalobca uplatňuje náhradu
mzdy za 10 mesiacov namiesto 9 mesiacov. Uplatňuje si náhradu za 9 mesiacov odo dňa, kedy oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
10. Pri uplatnení úroku z omeškania žalobca vychádzal z výšky 8,75 % ročne s poukazom na ust. §
10c nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko záväzkový vzťah sporových strán vznikol pred 31.01.2013

a jedná sa o omeškania aj za dobu po 31.01.2013. Právny vzťah medzi stranami vznikol 29.09.2000,
výška percentuálnych bodov bola k 01.01.2013, kedy nastalo omeškanie s náhradou mzdy za november
2012 bola 8% bodov, k výške úrokovej sadzby 0,75 %.11. Žalovaný vo vyjadrení ku žalobe po pripustení jej zmeny v poslednom znení žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.
12. V dôvodoch žalovaný uviedol, že žalovaný neeviduje žiadne doručenie oznámenia žalobcu z

15.11.2012, ktorým mal žalobca oznámiť, že trvá ďalšom zamestnávaní, preto žalobca nemôže
požadovať náhradu mzdy úspešne od 16.11.2012, nakoľko mu nič doručené nebolo. Ďalej poukázal,
že žalobca si v skutočnosti uplatňuje náhradu mzdy za 10 mesiacov, a nie za 9 mesiacov ako tvrdí,
keďže pri tomto nároku treba prihliadať predsa aj na časť mesiaca, za ktorý sa má náhrada poskytnúť.
Žalobca požaduje náhradu mzdy za mesiace 12/2012, 01/2013, 02/2013, 03/2013, 04/2013, 05/2013,

06/2013, 07/2013; a aj za časť mesiacov 11/2012 a 8/2013 - avšak pre účely náhrady mzdy sa tieto
považujú za dva mesiace a nie za jeden ako tvrdí nesprávne žalobca. Taktiež poukázal, že žalobca
postupoval pri výpočte PMZ nesprávne, a nepreukázal priemerný hodinový zárobok 17,3192 eur a teda
ani priemerný mesačný zárobok 2.824,76 eur. Podľa žalovaného je rozhodným obdobím 4. štvrťrok teda
01.10.2012 do 31.12.2012. Žalobca si do náhrady mzdy pri jej výpočte zahrnul aj položky, ktoré sa
nezarátavajú do výpočtu priemerného zárobku a to napr. za : služobná cesta, dovolenka, náhrada mzdy

za sviatky, vreckové na zahraničnú služobnú cestu, položka dochádzka, položka plnenie výroby. Žalobca
tak nesprávne vypočítal výšku priemerného mesačného zárobku a preto žalovaný rozporuje celú sumu,
a aj výšku a obdobie úroku z omeškania. Mal tiež za sporné, či vôbec má žalobca nárok na úrok z
omeškania za každú jednotlivú náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku samostatne.
Poukázal na satisfakčnú a sankčnú povahu náhrady mzdy, ktoré žalovaný považuje za dostatočné

zadosťučinenie, ktoré sa ku dnešnému dňu javí ako vysoké samo osebe a to spočítaním náhrad mzdy.
Preto žiadal, aby súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania ako akúsi majetkovú sankciu, pretože
tieto by pri priznaní náhrady mzdy vzhľadom na jej výšku považoval za neprimerané. Dal do pozornosti
Uznesenie ÚS SR sp.zn. II. 494/5013 z 09.10.2013 v súvislosti s nepriznaním nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie dôkazmi navrhnutými / predloženými žalobcom a navrhnutými
žalovaným. Strany boli riadne poučené o procesných právach a povinnostiach podľa § 161 CSP a §
391 CSP.
Skutkový stav
14. Vo veci je nesporné, že strany sporu dňa 29.09.2000, uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v

znení jej zmeny. Dňa 05.11.2012 dal žalovaný listom žalobcovi okamžité skončenia pracovného pomeru
z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Rozsudkom - čiastočným súdu prvej inštancie z
02.01.2017 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 19.09.2018 súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaným žalobcovi dané listom z 05.11.2012 je neplatné. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 20.11.2018.

15. Žalobcavovýsluchuakostranauviedol,že oznámilžalobcovilistom15.11.2012,žežiadaozrušenie
výpovede a pridelenie práce.
16. Žalovaný sa v pôvodnom písomnom vyjadrení ku žalobe z 08.02.2013 ku samotnému nároku na
náhradu mzdy nevyjadril.
17. Z Pracovnej zmluvy žalobcu z 29.09.2000 v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 09.06.2003

súd zistil, že si dohodli mzdové podmienky: tarifný stupeň zmluv.. Je nesporné, týždenný pracovný čas
zamestnanca bol 37,5 hodín.
18. Z výplatných pások žalobcu ( tarifa 2.250 eur ) súd zistil, že :
-za júl 2012 bola jeho hrubá mzda 2.934,34 eur ( časová mzda vo fonde 2.141,73 eur, dochádzka 214,88
eur, plnenie výroby 529,75 eur, náhrada za sviatok 141,98 eur), odpracoval 157,5 hodín ( žalovaný

vykazoval priemerný zárobok 18,9309 eur ),
-za august 2012 bola jeho hrubá mzda 2.509,48 eur ( časová mzda vo fonde 2.152,17 eur, dochádzka
215,33 eur, náhrada za sviatok 141,98 eur), odpracoval 165 hodín ( žalovaný vykazoval priemerný
zárobok 18,9309 eur),
-za september 2012 bola jeho hrubá mzda 2.584,39 eur ( časová mzda vo fonde 1.575 eur, dochádzka

157,50 eur, dovolenka 851,89 eur), odpracoval 105 hodín (žalovaný vykazoval priemerný zárobok
18,9309 eur),
-za október 2012 bola jeho hrubá mzda 2.564,15 eur (časová mzda vo fonde 1.320,65 eur, dovolenka
1.233,99 eur, iné náhrady - vreckové 9,51 eur, ) odpracoval 101,25 hodín (žalovaný vykazoval priemerný
zárobok 17.3192 eur ),

-za november 2012 bola jeho hrubá mzda 538,98 eur ( časová mzda vo fonde 409,09 eur, náhrada za
sviatok 129,98 eur ) odpracoval 30 hodín (žalovaný vykazoval priemerný zárobok 17,3192 eur ).
19. Z listiny žalobcu Neplatné skončenie pracovného pomeru, datovanej 15.11.2012 adresovanej
žalovanému, súd zistil, že dňa 07.11.2012 mu bolo doručené oznámenie žalovaného o okamžitomskončení pracovného pomeru, ktoré považuje za neplatné. Podľa § 79 Zák. práce týmto žiada, aby
ho aj naďalej zamestnávali a prideľovali mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Pripojil Podací hárok zo
Slovenskej pošty Spišské Vlachy č. R RR 973811106 SJ z 15.11.20102.

20. Z Potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. z 29.01.2019 súd zistil, že doklady a údaje o zásielke, osobné
údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osobách, uchováva pošta tri roky odo dňa podania
zásielky, ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. Z uvedeného
dôvodu nevedia poskytnúť informáciu o doručení listiny žalovanému.
21. Z Potvrdenia ÚPSVaR Spišská Nová Ves z 27.11.2012 súd zistil, že žalobca je vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 08.11.2012 a evidencia trvá. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne pob.
Spišská Nová Ves z 29.11.2012 súd zistil, že žalobca má nárok na dávku v nezamestnanosti od
08.11.2012 na obdobie 6 mesiacov. Z Rozhodnutia ÚPSVaR Spišská Nová Ves z 10.05.2013 súd zistil,
že žalobca bol dňom 01.05.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
22. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne z 25.03.2019 súd zistil, že žalobca bol nemocensky poistený od
02.10.2000 do 07.11.2012 u žalovaného, od 01.05.2013 do 31.10.2014 u Loacker Recycling, s.r.o., od

01.11.2014 - u PASS - SK, s.r.o..
23. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne z 02.03.2019 súd zistil, že v období od 01.11.2012 do 30.04.2013
boli žalobcovi vyplatené dávky v nezamestnanosti spolu 6.745 eur.
24. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne 29.03.2019 súd zistil, že v období od 16.11.2012 do 15.08.2013
nebol žalobca poberateľom dávok nemocenského poistenia, dávok dôchodkového poistenia, dávok

úrazového poistenia a dávok garančného fondu.
25. Z Návrhu Dohody o urovnaní podľa § 585 OZ - elektronicky z 07.06.2013 súd zistil, že
právny zástupca žalovaného zaslal právnemu zástupcovi žalobcu návrh dohody ohľadom skončenia
pracovného pomeru. K uzavretiu dohody o urovnaní nedošlo.
Právne posúdenie

26. Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
27. Podľa § 134 ods.1,2,3,4 Zák. práce, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu

v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
(2)Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak. (3)Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170

hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by
zrejme dosiahol. (4)Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový
zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným

počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
28. Predmetom sporu v ďalšom konaní bol nárok žalobcu na náhradu mzdy počínajúc od 16.11.2012 do
15.08.2013 s prísl., t.j. za dobu 9 mesiacov, uplatnený vo výške 25.328,55 eur s prísl..
29. Vo veci boli sporné: či a kedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, výška

nároku žalobcu na náhradu mzdy a či má žalobca nárok na zaplatenie príslušenstva istiny - úroku z
omeškania.
30. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru nevyplýva z toho, že právny úkon, smerujúci k jeho
skončeniu je neplatný. O neplatnosti musí rozhodnúť súd. Až do právoplatného rozhodnutia súdu sa
pracovný pomer považuje za platne skončený. Preto o neplatné skončenie ide iba vtedy, keď jeho

neplatnosť je vyslovená v súdnom rozhodnutí.
31. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru sa týkajú len prípadov skončenia pracovného
pomeru právnym úkonom - napr. výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením.32. V prípade, že zamestnávateľ skončí pracovný pomer napr. okamžitým skončením a zamestnanec je
presvedčený, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru, až do rozhodnutia súdu sa musia obidve
zmluvné strany spravovať osobitnými ustanoveniami ZP o neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

ktoré majú povahu lex specialis vo vzťahu ku iným ust. ZP o pracovnom pomere.
K oznámeniu žalobcu žalovanému ako zamestnávateľovi
33. Oznámenie zamestnanca adresované zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, ak má písomnú formu, nadobudne účinky jeho doručením. Ak sa oznámenie zamestnanca
uskutoční ústnou formou, nadobudne právne účinky dňom, keď sa zamestnávateľ o ňom dozvedel. Za

oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní treba považovať aj podanie žaloby o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru voči zamestnávateľovi R 48/1997) a je záväzné až doručením žaloby,
alebo okamihom, ak sa onom zamestnávateľ dozvedel inak.
34.Pooznámenízamestnanca,žetrvánatom,abyhozamestnávateľďalejzamestnával,zamestnávateľ
zamestnancovi buď začne prideľovať prácu až do právoplatného skončenia veci súdom a patrí mu
mzda alebo mu prácu neprideľuje a v takých situáciách zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje

náhradu mzdy. Tým, že mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci ešte neznamená, že súhlasí so
zamestnancom v názore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Za čas práce až do vyriešenia
súdneho sporu prislúcha zamestnancovi mzda. Na pracovnoprávne nároky zamestnanca tohto druhu
nie je možné uplatniť všeobecné ust. ZP o náhrade mzdy. Vyššie uvedené právo na náhradu mzdy má
zamestnanecvnadväznostinavyššieuvedenélenzapredpokladu,žesúdvysloví neplatnosťskončenia

pracovného pomeru.
35. V prejednávanej veci súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,
že nárok žalobcu na náhradu mzdy od 16.11.2012 za 9 mesiacov je dôvodný.
36. Podľa názoru súdu žalobca preukázal, že nárok na náhradu mzdy si u žalovaného riadne uplatnil
počínajúc od 16.11.2012 a to písomným oznámením odposlaným poštou doporučene 15.11.2012,

doručením uvedeného oznámenia žalovanému 16.11.2012 a teda, o vedomosti žalovaného, že
žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní od 16.11.2012 nemal súd žiadne pochybnosti. Žalovaný až
po právoplatnosti rozsudku - čiastočného, (ktorým bola vyslovená neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného) začal v konaní namietať doručenie uvedeného oznámenia
vôbec, vedomosť žalovaného o ňom a aj dátum nároku od 16.11.2012. Obranu žalovaného súd však

považoval za nedôvodnú a účelovú a to z nasledovných dôvodov:
37. Žalobný návrh (s uvedením rozsudočného žalobného návrhu - kde si žalobca uplatňuje náhradu
mzdy od 16.11.2012) bol žalovanému doručený dňa 25.01.2013, spolu s prílohami, s procesným
poučením, s uznesením súdu na vyjadrenie sa. Žalovaný si následne podaním z 05.02.2013 na súde
uplatnil námietku miestnej príslušnosti a vec bola postúpená na prejednanie na tunajší súd. Žalovaný

sa dňa 08.02.2013 písomne vyjadril ku žalobe vo veci samej s prílohami, pričom vo vyjadrení nezaujal
žiadne stanovisko ku uplatnenému nároku na náhradu mzdy od 16.11.2012, a ani v danej súvislosti
nenavrhol a neoznačil žiadne dôkazy.
38. Na výzvu súdu žalobca dňa 18.03.2013 doplnil žalobný návrh v časti nároku na náhradu mzdy,
(špecifikoval náhradu mzdy na sumu spolu 9.900,19 eur s úrokom z omeškania od 01.01.2013 do

zaplatenia), a uviedol, že žalobca si uplatnil písomne oznámenie zamestnávateľovi, aby ho ďalej
zamestnával,pričomžalovanýnauvedenýlistnereagovalaneumožnilžalobcoviďalejpracovať.Žalobca
pripojil kópie mzdových listov od 07/2012 do 11/2012 a písomné Oznámenie s Podacím lístkom.
Uvedené podanie s prílohami bolo dňa 09.04.2013 doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý
naň nereagoval a nenamietal.

39. Na pojednávaní dňa 29.05.2013 o.i. právny zástupca žalovaného v rámci prednesu vyjadrenia
k nároku na náhradu mzdy uviedol, že tento považuje za nedodatočný z pohľadu výpočtu s tým, že
ako žalobca dospel k uplatňovaným sumám, ako bola zohľadňovaná skutočnosť následne, či bol
zamestnaný, dočasne práceneschopný, či mal a aký príjem a pod.. K oznámeniu žalobcu o ďalšom
zamestnávaní a dátumu uplatnenia náhrady mzdy od 16.11.2012 sa vôbec nevyjadril, toto nenamietal,

ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Na pojednávaní dňa 29.01.2014 bol žalobca vyslúchnutý ako
strana sporu, kde o.i. uviedol, že poslal žalovanému list, že nesúhlasí so skončením pracovného
pomeru a žiada o prácu. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k jeho výsluchu toto nenamietal,
nepoložil žalovanému v tejto časti výpovede žiadnu otázku. Žalobca podaním z 15.10.2015 rozšíril
žalobu o náhradu mzdy, ktoré podanie bola na pojednávaní 04.11.2015 krátkou cestou doručené

právnemu zástupcovi žalovaného. Na pojednávaní dňa 04.11.2015 súd vykonal dokazovanie listinami,
o.i. oboznámil aj listinu žalobcu neplatné skončenie pracovného pomeru - oznámenie žalobcu - č.l.
62, pričom právny zástupca žalovaného k uvedenej listine nič nenamietal a nesporoval. Súd pripustil
07.12.2018 prvú zmenu žaloby v časti nároku na náhradu mzdy podľa návrhov žalobcu, aj návrhužalobcu z 15.10.2015. Uznesenie o zmene žaloby bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného
10.12.2019, a písomne sa k nemu nevyjadril.
40. Žalovaný vzniesol námietky ku nároku na náhradu mzdy až na pojednávaní dňa 16.01.2019 a

následne v rámci doplňujúcich písomných vyjadrení z 25.01.2019 a vyjadrení na pojednávaniach
27.032019 a 21.05.2019. Odvolával sa o.i., že súd rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom a nárok na
náhradu mzdy ešte nebol predmetom posúdenia ani koncentrácie konania. Preto sa k týmto otázkam
dovtedy nevyjadroval.
41. Posúdením vyššie uvedených skutočností súdu jednoznačne vychádza, že žalovaný mal reálnu

vedomosť o oznámení žalobcu o tom, že tento trvá na ďalšom zamestnávaní a to podľa jeho listu z
15.11.2012, od 16.11.2012. Strany v priebehu sporu rokovali o dohode o urovnaní, kde sa riešila aj
otázka priznania náhrady mzdy žalobcovi a žalovaným bola navrhovaná suma 9.900,19 eur s prísl..
Obrana, ktorú žalovaný prezentoval po správoplatnení čiastočného rozsudku súd v kontexte všetkých
vyššie uvedených skutočností považoval za účelovú. Súd neuveril, že žalovaný nemal vedomosť a teda
doručené oznámenie od žalobcu o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní a že si uplatňuje náhradu

mzdy. V prípade, že by naozaj nemal vedomosť o oznámení, mal žalovaný od začiatku celého sporu
dostatočnú reálnu možnosť a príležitosť danú skutočnosť namietať a sporovať, čo nevyužil. Súd preto
akceptoval nárok na náhradu mzdy uplatnený žalobcom od 16.11.2012.
Ku výpočtu náhrady mzdy
42. Náhrada mzdy podľa cit. ust. nemá charakter mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto,

že mu zamestnávateľ umožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú
by bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne
sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom.
43. Rozhodným obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku žalobcu tak bolo obdobie
predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka - júl, august, september 2012. Priemerný zárobok sa zisťuje

výlučne ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný zárobok súd zisťoval k 01.10.2012. Žalobca v
mesiaci júl, august, september 2012 odpracoval spolu 427,50 hodín. Spolu mu bola za 3. štvrťrok
zúčtovaná hrubá mzda 2.934,34 eur + 2.509,48 eur + 2.584,39 eur, spolu 8.028,21 eur. Z uvedenej
sumy predstavovala náhrada za sviatok v júli 2012 - 141,98 eur, náhrada za sviatok v auguste 2012
bola 141,98 eur, náhrada za dovolenku v septembri 2012 bola 851,89 eur, spolu: 1.135,85 eur, ktoré

sa podľa § 118 ods. 2 ZP za mzdu nepovažujú. Priemerný hodinový zárobok za 3. štvrťrok 2012 bol :
8.028, 21 eur - náhrady 1.135,94 eur = 6.892,36 eur : 427,5 hodín =16,1224 eur. Žalobca v období od
16.11.2012 do 15.08.2013 nebol poberateľom nemocenských dávok.
44.Podľapracovnejzmluvyžalobcuajehotvrdenia bolurčenýtýždennýpracovnýčas37,5hodíndenne.
Priemerný počet kalendárnych týždňov pripadajúcich na jeden kalendárny mesiac v roku predstavuje

4,3482. Priemerný počet pracovných hodín v mesiaci predstavuje súčin koeficienta 4,3482 eur x 37,5
hodín = 163,1 hodín. Priemerný mesačný zárobok je 16,1224 eur x 163,1 hodín= 2.629,56 eur. Nárok
žalobcupotomza8plnýchmesiacov(12/2012,01-07/2013)=21.036,48eur.Žalobcasiuplatnilnáhradu
mzdy aj pomerne, a to za mesiac november 2012 (od 16.11.2012 do 30.11.2012 vo výške polovice
jednej náhrady mzdy t.j. za 11 pracovných dní) a pomerne za mesiac august 2013 (od 01.08.2013

do 15.08.2013 vo výške polovice jednej náhrady mzdy t.j. za 11 pracovných dní), čo predstavuje spolu
jeden mesiac. Výpočet za jeden pracovný deň : 16,1224 eur x 7,5 hodín = 120,91 eur x 11 pracovných
dní = 1.330,098 eur x 2 = 2.660,196 eur. Spolu: 21.036,48 + 2.660,196 eur = 23.696,676 eur.
45. Súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za 9 mesiacov spolu vo výške 23.696,676 eur a v prevyšujúcej
uplatnenej časti do 25.328,55 eur žalobný návrh sčasti zamietol.

46. Priznanú sumu súd ustálil v brutto mzde a zamestnávateľ je povinný túto vyplatiť po zákonných
zrážkach.
K úroku z omeškania pri náhrade mzdy
47. Žalobca si okrem náhrady mzdy mesačne uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z
omeškania od každej jednotlivej mesačnej náhrady mzdy nasledovne: s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne: od 01.01.2013 zo sumy 1.428,83 eur do zaplatenia, od 01.02.2013 zo sumy 2.824,76
eur do zaplatenia, od 01.03.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.04.2013 zo sumy 2.824,76
eur do zaplatenia, od 01.05.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.06.2013 zo sumy 2.824,76
eur do zaplatenia, od 01.07.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.08.2013 zo sumy 2.824,76
eur do zaplatenia, od 01.09.2013 zo sumy 2.824,76 eur do zaplatenia, od 01.10.2013 zo sumy 1.429,83

eur do zaplatenia.
48. Žalovaný namietal právny základ daného nároku, ako aj jeho výšku.
49. Podľa § 517 ods.1, 2 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; akide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 1 ods. 4 ZP, v znení účinnom od 01.01.2009, t.j. v čase relevantnom pre okamžité skončenie,
ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
51.Podľa§1ods.4ZP,platnéhodo31.12.2008,aktentozákonvprvejčastineustanovujeinak,vzťahuje

sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
52. Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
53. Podľa 132 ods. 2 ZP, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve
alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu

mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
54. Konanie o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru je vždy uceleným
konaním, a to i vtedy, ak zamestnanec zvolí spôsob uplatnenia nároku netradične, napr. aj osobitne za
každý mesiac splatnosti mzdy.
55. NS SR vo veciach so sp.zn. 6Cdo/246/2010, 1Cdo /116/2008, 5Cdo /369/2007 dospel k záveru, že

k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy za ten ktorý mesiac podľa termínu splatnosti mzdy.
S právnym názorom žalobcu, že zamestnancovi pri neplatnom skončení pracovného pomeru patria
okrem náhrady mzdy aj úroky z omeškania sa stotožňuje aj vyššie uvedené rozhodnutie NS SR, ktorý
v uznesení z 17.12.2009 sp.zn. 1Cdo/116/2008 konštatoval, že povinnosť zamestnávateľa poskytnúť

zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru nevzniká až súdnym
rozhodnutím, ale vyplýva z cit. ust. § 79 ods. 1 ZP, teda z hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy
v lehote splatnosti má za následok omeškanie, s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške
stanovenej pre občianskoprávne vzťahy. K omeškaniu zamestnávateľa teda dochádza okamihom, keď
nárok zamestnanca na mzdu nesplnil riadne a včas podľa ich vzájomnej dohody alebo kolektívnej

zmluvy. Právo na náhradu mzdy možno prvýkrát uplatniť, keď sa táto stane splatnou, t.j. keď nastane
čas jej plnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom. V tomto smere
je potrebné poukázať na ust. § 132 ZP, podľa ktorého sa ust. § 129 - § 131 ZP vzťahujú rovnako
na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu
a vykonávanie zrážok. Za príjem možno teda považovať aj náhradu mzdy pri neplatnom skončení

pracovného pomeru. Rozsudok priznávajúci náhradu mzdy nemá konštitutívnu ale deklaratórnu povahu,
nakoľko len potvrdzuje práva a povinnosti vzniknuté stranami v minulosti priamo na základe zákona.
56. Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný zavinil omeškanie,
resp. nie je dôležitý dôvod omeškania. Na vznik nároku stačí, že zákonom stanovená lehota na plnenie
uplynula.

57. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote jej splatnosti má teda za následok omeškanie zamestnávateľa,
pričom otázka nároku zamestnanca na úroky z omeškania vo vzťahu k pracovnoprávnym vzťahom
zamestnanca je nedostatočne riešená. Za účinnosti Zák. práce č. 65/1965 Zb., bol nárok na úrok z
omeškania jednoznačne vyjadrený v ust. § 256 ods. 2 ZP. Súčasne platný ZP č. 311/2001 Z.z., a ani
iný pracovnoprávny predpis nepodáva jednoznačnú úpravu o úrokoch z omeškania.

58. Súd má názor, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady mzdy priznanej
mu z neplatného skončenia pracovného pomeru, je potrebné posudzovať podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 1 ods. 4 ZP a že žalobcovi patria úroky z omeškania z náhrady mzdy za každý jednotlivý
mesiac obdobia, za ktoré mu bola priznaná, odo dňa nasledujúceho po dohodnutej dobe splatnosti
mzdy. Úrok z omeškania je v svojej podstate majetkovou sankciou, ktorá má veriteľa - zamestnanca

odškodniť za to, že nemohol dlhovanú istinu náhrady mzdy, ktorej úžitky na druhej strane mohol za
čas omeškania poberať dlžník - zamestnávateľ. Na uvedené právne posúdenie nároku zamestnanca na
úrok z omeškania pri náhrade mzdy v rámci rozhodovacej činnosti súdov nemá vplyv ani zmena dikcie
ust. § 1 ods. 4 ZP od 01.01.2009, týkajúca sa rozsahu, v ktorom OZ na pracovnoprávne vzťahy pôsobí,
keď vývin rozhodovacej praxe je daný tým, že osobitná časť OZ obsahuje všeobecné ustanovenia.

59. Nebol dôvod odkloniť od uvedenej súdnej praxe a pri posudzovaní právnych následkov omeškania
strán sporu pracovných vzťahov s plnením ich peňažných záväzkov je potrebné vychádzať z OZ ako
lex generalis, a to v dôsledku absencie osobitnej úpravy právnej v ZP ako lex specialis a aplikovať §
517 ods. 2 OZ na prípady omeškania zamestnávateľa so zaplatením náhrady mzdy zamestnancovi. Vtomto prípade sa uplatňuje širší výklad všeobecných ust. OZ, na ktorých použitie odkazuje § 1 ods. 4
ZP. Uvedené ust. totiž výslovne neodkazuje výlučne na všeob. ust. prvej časti OZ a preto je potrebné
za všeobecné ust. v zmysle dikcie § 1 ods. 4 ZP považovať nielen všeobecné ust. OZ uvedené v jeho

1. časti, ale aj všeob. ust. uvedené v jeho 8. časti označenej ako záväzkové právo, v ktorých strany
vystupujú ako nositelia subjektívnych práv a povinností stanovených normami pracovného práva.
60. Žalovaný v konaní o nároku na priznanie/nepriznanie úrokov z omeškania upriamil pozornosť na
UznesenieÚSSR sp.zn.II.ÚS494/2013.UvedenéuznesenievychádzaužzprávnehostavuZák.práce
č. 311/2001 Z.z., pričom ústavný súd v danom rozhodnutí sa zaoberal aj otázkou úrokov z omeškania.

Ústavný súd konštatoval, že všeobecné súdy v konaní týkajúceho sa sporu z neplatného skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a priznania náhrady mzdy, ktoré posúdili okolnosti pre určenie pre
určenie výšky náhrady mzdy a nepriznali úroky z omeškania, svojim postupom neporušili základné práva
zamestnanca na súdnu ochranu, ani inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces. V danom konaní
si žalobca uplatňoval nárok na náhradu mzdy za dobu 79 mesiacov a 18 dní. Zároveň ústavný súd
nepovažoval rozhodnutie súdu nižšej inštancie v danom konaní za ústavne nekonformné a sťažnosť

zamestnanca zamietol. Príslušný okresný súd nepriznal úroky z omeškania z dôvodu, že nárok na úroky
z omeškania nemá oporu v zákone. Následne aj krajský súd nepriznal úrok z omeškania, pretože mal
za to, že súdom už priznaná výška náhrady mzdy je dostatočne vysoká, a je tak v súlade so satisfakčnou
funkciou pre zamestnanca, aj sankčnou funkciou pre zamestnávateľa, a aj sociálnou funkciou, ktorú má
plniť náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.

61. Ústavný súd však tiež konštatoval, že zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením
jednotlivých mesačných mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím
výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva, že nasledujúcim dňom vzniká
zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. Náhrada mzdy a úrok z
omeškania možno vnímať do istej miery oddelene, lebo úrok z omeškania je majetkovou sankciou za

omeškanie zamestnávateľa. V konečnom dôsledku oba predstavujú pre zamestnanca, s ktorým bol
neplatne skončený pracovný pomer, peňažné zadosťučinenie vo svojom celku. Pri určení výšky plnenia
titulom náhrady mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru musí súd zohľadniť všetky
okolnosti prípadu a na základe ich preukázania určiť sumu, ktorej zaplatenie uloží zamestnávateľovi,
resp. ustáliť, či celkovo priznaná suma zamestnancovi z hľadiska ústavných princípov zodpovedá účelu

a funkciám inštitútu náhrady mzdy.
62. S prihliadnutím na vyššie uvedené je podľa názoru súdu otázne, či pre priznanie/nepriznanie úrokov
z omeškania v pracovnom práve je podstatná neexistencia jednoznačnej právnej úpravy úrokov z
omeškania v pracovnom práve alebo výška priznanej náhrady mzdy.
63. Súd v prejednávanej veci vyčíslil žalobcom uplatnený úrok z omeškania od uplatnenej splatnosti

jednotlivých náhrad mzdy mesačne ku dňu 26.06.2019 nasledovne : zo sumy 1.330,98 eur na 755,05
eur, zo sumy 2.629,56 eur na 1.473,18 eur, zo sumy 2.629,56 eur na 1.455,53 eur, zo sumy 2.629,56
eur na 1.435,99 eur, zo sumy 2.629,56 eur na 1.417,08 eur, zo sumy 2.629,56 eur na 1.357,60 eur, zo
sumy 2.629,56 eur na 1.339,23 eur, zo sumy 2.629,56 eur na 1.320,25 eur, zo sumy 2.629,56 eur na
1.301,27 eur, zo sumy 1.330,98 eur na 648,91 eur, spolu 12.504,09 eur. Súdom priznaná náhrada mzdy

v istine je 23.696,67 eur, teda spolu suma: 36.200,76 eur.
64. Súd nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania v súvislosti s výškou priznanej náhrady mzdy
v istine posudzoval komplexne, aj s poukazom na právny názor žalobcu, právny názor a vyjadrenie
žalovaného, súdnu prax NS SR a závery vyššie uvedeného uznesenia ÚS SR. Súd následne dospel
k záveru, že zamestnanec, resp. žalobca v prejednávanej veci má jednoznačne nárok aj na zaplatenie

úrokov z omeškania. Súd v konkrétnej veci nezistil okolnosti, ktoré by boli relevantné pre nepriznanie
tohto nároku.
65. Okolnosti daného prípadu, ktoré naopak súd vzal do úvahy v prospech žalobcu sú tieto: Súd na
základe vykonaného dokazovania má predovšetkým za to, že žalobca svojim konaním nespôsobil
daný stav. Žalovaný ako zamestnávateľ si v rozpore s ust. ZP vyložil plnenie pracovných povinností

žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalobcovi preto bez jeho zavinenia vznikol nárok
na náhradu mzdy, ktorá má povahu satisfakcie za neplatne skončený pracovný pomer a súčasne ide i
o prostriedok voči zneužitiu postavenia zamestnávateľa voči zamestnancovi pri skončení pracovného
pomeru, kde zamestnávateľ musí postupovať s odbornou starostlivosťou, čo v prejednávanej veci
dodržané nebolo. Žalobca si svoj mzdový nárok uplatnil v súlade s ust. § 79 ods. 1 ZP len za 9

mesiacov, žalobca bol dlhodobým zamestnancom žalovaného od r. 2000, pričom počas danej doby
mu nebolo zamestnávateľom do 05.11.2012 vytknuté porušenie pracovnej disciplíny, negatívny vzťah k
plneniu pracovných povinností, v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru bol v produktívnom
pracovnom veku (49 rokov) s dohodnutou mzdou za prácu vo výške zodpovedajúcej jeho pozíciiprokuristu obchodnej spoločnosti a vedúceho obchodného úseku. Následne po okamžitom skončení
pracovného pomeru bol žalobca evidovaný na úrade práce od 08.11.2012 do 30.04.2013. Počas
evidencienaúradeprácemubolivyplácané dávkyvnezamestnanostivovýškecca1.124eur mesačne,

čo bolo viac ako o polovicu menej ako bol jeho priemerný zárobok. Žalobca bol od 01.05.2013 úspešný
v snahe sa zamestnať. Od 01.05.2013 bol vyradený z dôvodu, že uzavrel pracovný pomer u inej
spoločnosti. Mal aj záujem sa so žalovaným dohodnúť - dohodou o urovnaní s návrhom na sumu 11.000
eur, k čomu nedošlo.
66. Súd považuje tiež za potrebné uviesť, že žalobca sa nemôže čudovať a úspešne poukazovať

na skutočnosť, že už len uplatnená náhrada mzdy vo výške 25.328,55 eur žalobcom je dostatočná,
primeranásatisfakčnejfunkciináhradymzdy.Jetozdôvodu,žesámžalovanýzavinildanýstav-vedenie
pracovnoprávneho sporu, jeho trvanie - nedošlo k mimosúdnej dohode, hoci strany sa o to pokúsili, kde
predmetom bola nižšia sumy náhrady mzdy. Žalovaný mal vedomosť tak v čase úkonu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, aj v priebehu vedenia pracovnoprávneho sporu, o výške priemerného
zárobku žalobcu, ktorý vzhľadom k pozícii, ktorú zastával u žalovaného nebol príjmom radového

zamestnanca; mohol tak reálne očakávať, že výška mzdových nárokov žalobcu sa bude odvíjať z
daného základu. V prípade, ktorý bol posudzovaný v uznesení ústavného súdu, bola uplatnená náhrada
mzdy až za 79 mesiacov, kde celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy
presiahol zákonom určenú dobu a ustupuje tak sankčná, satisfakčná funkcia tohto nároku a zvýrazňuje
sa jeho sociálna funkcia. Ide tiež o to, či správanie sa zamestnanca žalobcu pri zabezpečovaní si

ďalšieho zárobku je korektné, čo zo strany žalobcu bolo.
67.Súdompriznanánáhradamzdyspolusúrokomzomeškaniajeprimeraná, má aspĺňapredovšetkým
satisfakčnú funkciu pre žalobcu a má aj dostatočnú sankčnú funkciu pre žalovaného.
68. Súd preto priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške tak, ako je uvedené
vo výroku z omeškania: 8,75 % úrok z omeškania ročne platný od 11.07.2012 a vo výške 8,5% úrok z

omeškania platný od 08.05.2013 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.
69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP.
70. Žalobca bol v prvom uplatnenom nároku - určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru plne
úspešný v prvoinštančnom konaní. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov v danej časti v plnej

výške nároku 100%.
71. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy v istine vo výške 25.328,55 eur, súd mu priznal sumu
23.696,67 eur. Žalobca bol v druhom uplatnenom nároku - náhrada mzdy na prvoinštančnom konaní
úspešný čiastočne vo výške 93,55 % nároku, žalovaný bol úspešný vo výške 6,45 % nárok. Celkový
úspech žalobcu :93,55 % - 6,45 % = 87,1 %. Súd mu preto priznal v druhom uplatnenom nároku -

náhrady mzdy nárok na náhradu trov konania vo výške 87,1 %.
72. O výške trov konania súd rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.2 CSP samostatným
uznesením, vydaným súdnym úradníkom.
73. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobné návrhy rozhodne vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).