Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221619
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116221619.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, V. - H., zastúpená advokátom: JUDr. Michal Magdolen, AK so sídlom Farská 28, Nitra,
proti žalovanej: Bc. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X. XXXX/XX, XXXXX, V., zastúpená advokátkou:
JUDr. Kristína Jošthová, AK so sídlom M. R. Štefánika 10, Žilina, o zaplatenie sumy 25.000,- eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. februára 2020
č.k. 27C/236/2016-386 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie ohľadne výroku I. z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu25.322,19eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy25.000,-eurod14.10.2016
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobkyni priznal nárok voči
žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 500 ods. 1, § 596, § 597 ods. 1, §

599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko žiadne skutkové tvrdenia neboli sporné a
žalobkyňa svoj nárok preukázala, preto je podaná žaloba v celom rozsahu dôvodná. Súd sa zaoberal
obranou žalovanej, ktorá si vo výške 25.000,- eur uplatnila voči žalobkyni zľavu z kúpnej ceny z titulu
reklamovaných vád a to zatekanie terasy cez skrutkové spoje uchytenia prestrešenia terasy, nefunkčný

dažďový zvod, celkové vlhnutie domu z dôvodu uloženia strešnej krytiny na pôvodnú šindľovú strechu
bez parozábrany a vlhnutie suterénu domu, kde v dolnej časti muriva popraskala a opadala maľovka.
Uvedené vady žalovaná špecifikovala listom zo dňa 16.09.2016 a zároveň si uplatnila zľavu z kúpnej
ceny vo výške 25.000,- eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obrana
žalovanej spočívajúca v zápočte zľavy z kúpnej ceny z titulu reklamovaných vád nie je dôvodná.
Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že nehnuteľnosť má reklamované vady a to

celkové vlhnutie domu, vadné zastrešenie terasy a nefunkčné dažďové zvody a na jedinú existujúcu
zjavnú vadu vlhnutia pivnice, bola pred predajom upozornená a z tohto dôvodu za túto vadu žalobkyňa
nezodpovedá. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že napriek vadám ktorých existenciu tvrdí žalovaná
v konaní, bola nehnuteľnosť v roku 2019 ohodnotená znalcom pred dobrovoľnou dražbou na sumu
cca o 53.000,- € vyššiu, než bola kúpna cena, za ktorú bola predaná v roku 2016 žalovanej. Znalec
konštatoval, že technický stav nehnuteľnosti je primeraný veku (21 rokov) a vykonaným rekonštrukciám.

Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnejvýške, t.j. 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná. Nárok na náhradu trov konania má žalobkyňa i
za tú časť konania, v ktorej vzala žalobu späť v časti istiny 24.000,- eur podaním doručeným súdu dňa
17.10.2016 z dôvodu zaplatenie tejto sumy žalovanou po podaní žaloby na súd a pred jej doručením

žalovanej, preto súd pokračoval v konaní aj bez čiastočného zastavenia konania. Súd o výške náhrady
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

h), f), e) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri
výklade uplatnenej vady celkové vlhnutie domu s podrobným opísaním v čom vada spočívala sa neriadil
zákonnými ustanoveniami podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd len jednoducho konštatoval,
že vada vlhnutia celého domu bez zohľadnenia podrobnej špecifikácie vady, ktorá bola namietaná od
začiatku konania až do konca nebola preukázaná, súd v tomto smere postupoval veľmi formalisticky.

Súd v konaní neskúmal, či skutočne strešná krytina je alebo nie je správne uložená a v prípade zistenia
nesprávneho uloženia sa nezaoberal následkami tejto vady. Tieto nejasnosti v definícii, resp. v slovnom
vyjadrení vady, ktorá bola slovne podrobne ešte opísaná mohol súd odstrániť navrhovaným výsluchom
znalca, ktorý však nevykonal, čím došlo zo strany súdu k porušeniu práva žalovanej na súdnu ochranu
spočívajúcu v práve na rovnosť zbraní sporových strán bola porušená aj zásada ústnosti a priamosti,

kedy dal prednosť len písomnému vyhotoveniu znaleckého posudku bez výsluchu znalca. Žalovaná je
toho názoru, že uniesla dôkazné bremeno a to práve predložením znaleckého posudku, v ktorom sa
konštatovalo na strane 12 v zozname vád a nedorobkov pod bodom 4 zatekanie do strešnej konštrukcie
ako vada konštrukčná, ktorá je odstrániteľná so zásahom do konštrukcie a čiastočnou výmenou prvkov
konštrukcie. Podľa názoru žalovanej rozhodnutie súdu bolo predčasné, nakoľko súd vydal rozhodnutie

aj bez toho, aby v konaní vypočul znalca k obsahu znaleckého posudku a podrobnému vysvetleniu
zistených vád na nehnuteľnosti a k mechanizmu ich vzniku, čo podľa názoru žalovanej malo zásadný
význam pre rozhodnutie vo veci. Taktiež uviedla, že upozornenie na vady bola žalobkyňa povinná
urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Z hľadiska § 596, § 597 OZ je rozhodujúce,
či a aké informácie o vadách predávanej veci poskytla žalobkyňa žalovanej pri dojednávaní kúpnej

zmluvy. Žalovaná je toho názoru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k takým pochybeniam, že
rozsudok je pre jeho nepreskúmateľnosť ústavne neudržateľný, najmä že sa súd nevysporiadal s
otázkou nadbytočnosti výsluchu znalca, kedy v žiadnom bode rozsudku nie je uvedené, z akého dôvodu
dospel k názoru nepotrebnosti vypočuť znalca k obsahu znaleckého posudku. Podľa názoru žalovanej
výsluch znalca bol na rozhodnutie veci kľúčový.

5. K odvolaniu žalovanej zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, v ktorom uviedla, že žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žiadne skutkové tvrdenia neboli sporné a žalobkyňa

svoj nárok preukázala, preto je podaná žaloba v celom rozsahu v tomto smere dôvodná. Taktiež súd
správne konštatoval, že procesná obrana žalovanej spočívajúca v zápočte zľavy z kúpnej ceny z
titulu reklamovaných vád nie je dôvodná. K celkovému vlhnutiu domu žalobkyňa v priebehu celého
konania tvrdila, že žiadna takáto vada sa doposiaľ neprejavila, pričom samotná žalovaná na hlavnom
pojednávaní uviedla, že jej bolo povedané, že za pár rokov môže dom začať vlhnúť. Príčinou tejto

vady malo byť uloženie strešnej krytiny na pôvodnú šindľovú strechu. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s argumentáciou žalobkyne, že uloženie betónovej krytiny na pôvodnú šindľovú strechu nie je vadou
veci, predmetný spôsob riešenia nebol označený za nesprávny ani v predloženom znaleckom posudku.
Na uloženie strešnej krytiny bola žalovaná upozornená a uloženie bolo zjavné už pri obhliadke, toto
mala žalovaná možnosť skontrolovať. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že v tomto smere

žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Ďalšou reklamovanou vadou je tvrdené zatekanie terasy pri
dome cez skrutkové spoje uchytenia jej zastrešenia lexanom a nefunkčný dažďový zvod po prudkých
dažďoch v auguste 2016. Súd správne konštatoval, že vadu žalovaná hodnoverne nepreukázala, keď
k nefunkčnosti dažďových zvodov na terase žalovaná nepredložila jediný dôkaz. Poslednou vadou,
ktorú žalovaná tvrdila je vlhnutie suterénu v dolnej časti muriva, steny nad stykom s dlážkou. Žalovaná

vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že v čase prehliadky bola v pivnici stará omietka a boli
na nej fľaky. Žalovaná potvrdila, že videla vlhnutie v pivnici, na vlhnutie ju žalobkyňa upozorňovala,
pričom jej uviedla, že nehnuteľnosť je potrebné vetrať a je potrebné používať odvlhčovač. Upozornenie
žalobkyne na vyššiu vlhkosť v pivnici potvrdil aj priamy svedok H. F. vo svojom výsluchu na pojednávanídňa 25.09.2019 a taktiež svedok K. H. potvrdil, že už pri prvej obhliadke bolo vidno na stenách v
pivnici vypukliny, pričom žalobkyňa mala upozorniť na potrebu vetrania. Žalobkyňa taktiež uviedla, že
žalovaná ani neuniesla dôkazné bremeno ohľadne výšky uplatnenej kompenzačnej námietky. Vo vzťahu

knevykonaniudôkazuvýsluchomznalcauviedla,žetentopostupsúdupovažujevzhľadomnaposúdenie
tvrdených vád za správny, keď navyše znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 28.02.2019, pričom
k reklamovaniu vád prišlo zo strany žalovanej v auguste 2016, t.j. posudok bol vypracovaný po 2 a pol
roku, odkedy sa vady mali prejaviť.

6. K tomuto vyjadreniu žalobkyne zaslala repliku žalovaná, v ktorej uviedla s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky 33Odo823/2002, že žalobkyňa ju upozornila na všeobecnú vadu
vlhnutie domu, pričom opomenula uviesť dôvody vlhnutia celého domu. Len všeobecné uvedenie vady,
pod ktoré možno subsumovať akékoľvek vady na nehnuteľnosti, t.j. bez presnej špecifikácie nezbavuje
žalobkyňu zodpovednosti za vady, nakoľko žalovaná neupozornila na konkrétnu vadu. Navyše súd pri
výklade obsahu uplatnenej vady postupoval veľmi mechanicky a formalisticky, kedy sa nezaoberal v

listine konkrétne definovanou vadou, ktorá mala za následok vlhnutie domu a zatekanie. Tieto nejasnosti
v definícii, resp. v slovnom vyjadrení vady, ktorá bola slovne podrobne ešte opísaná, mohol súd odstrániť
navrhovaným výsluchom znalca, ktorý však nevykonal, čím došlo zo strany súdu k porušeniu práva
žalovanej na súdnu ochranu spočívajúcu v práve na rovnosť zbraní sporových strán a taktiež bola
porušená aj zásada ústnosti a priamosti, kedy dal prednosť len písomnému vyhotoveniu znaleckého

posudku bez výsluchu znalca. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 341/2017
a I.ÚS 33/97. Žalovaná uplatnila vadu tak, ako sa vyjadril odborný pracovník, nie však znalec a preto
pomenovala vadu nesprávne uloženie strešnej krytiny. Nie je pravda, že by žalovaná bola upozornená
na uloženie strešnej krytiny a že by záver nesprávne uloženie strešnej krytiny bol zjavný už pri obhliadke
nehnuteľností a že mala možnosť kontrolovať uloženie strešnej krytiny. Žalovaná je toho názoru, že

uniesla dôkazné bremeno a to práve predložením znaleckého posudku, v ktorom sa konštatovalo na
strane 12 pod bodom 4 zatekanie do strešnej konštrukcie ako vada konštrukčná, ktorá je odstrániteľná
zásahom do konštrukcie a čiastočnou výmenou prvkov konštrukcie. Podľa názoru žalovanej rozhodnutie
súdu bolo predčasné, nakoľko súd vydal rozhodnutie aj bez toho, aby v konaní vypočul znalca k obsahu
znaleckého posudku a podrobnému vysvetleniu zistených vád na nehnuteľnosti.

7. K replike žalovanej zaslala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dupliku v ktorej
uviedla, že žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
keď žalovaná mala možnosť niekoľkokrát pred prevodom si nehnuteľnosť riadne prehliadnuť, bola
informovaná o stave nehnuteľnosti, žalobkyňa jej ochotne odpovedala na všetky otázky ohľadom stavu

nehnuteľnosti, čo potvrdili aj svedkovia a žalovaná aj napriek upozorneniu žalobkyne na spomínané
vady slobodne sa rozhodla nehnuteľnosť aj napriek týmto za dojednanú kúpnu cenu kúpiť. Žalovanou
výhradne tvrdené vady avšak nepreukázané vady, nie sú dôvodom pre odďaľovanie splnenia vlastného
záväzku a sú zjavným zneužitím za účelom odďaľovania splnenia povinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), skôr ako mohol pristúpiť k posúdeniu odvolania žalovanej
v odvolacej lehote, musel sa zaoberať právne významnou skutočnosťou a to vyhlásením konkurzu na
majetok dlžníka - žalovanej uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 03.09.2020 v konkurznej veci
sp. zn. 25 OdK/269/2020, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 179/2020 dňa

17.09.2020 (tieto údaje sú verejne dostupné) na ktorú právnu skutočnosť súd prihliada ex offo.

9. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25Odk/269/2020-12 zo dňa 03.09.2020 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - Bc. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. X. XXXX/XX, V. a za správcu
bol ustanovený Mgr. Daniel Poturnay so sídlom kancelárie Cukrovarská 225, Sládkovičovo, IČO: 36 071

625. Vo výroku IV. predmetného uznesenia súd rozhodol, že oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

10. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz,

súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).11. Podľa § 166a cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (ods. 1) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze
uplatňujú prihláškou. (ods. 2)

12. Podľa § 166b cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola

prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom

konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. (ods. 2)

13. Podľa § 166c ods. 1 cit. zákona oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka
veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou

dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom
písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým
nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v
súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou
predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)

pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva
takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.

14. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom

a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej
hlavy zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného
zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie,
kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním
príslušného návrhu.

15. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací
súduvádza,ženarozdielodlikvidačnéhokonkurzu(druháčasť,prváhlavakonkurznéhozákona),súdne
konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a
nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa

neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).

16. Žalobkyňa si žalobným návrhom uplatnila voči žalovanej pohľadávku vzniknutú z kúpnej zmluvy
zo dňa 25.07.2016, ktorá pohľadávka mala podľa žalobkyne vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na
majetok žalovanej v rámci jej oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení

konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že
žalobkyňasivtomtokonaníuplatňujepohľadávku,ktorámôžebyťuspokojenáibavkonkurzenamajetok
žalovanej, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania, s poukazom na §
167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., k čomu potom odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušenínapadnutého rozsudku prvoinštančného súdu s podporným použitím § 391 ods. 1 v spojení s § § 389
ods. 1 písm. d) CSP, vychádzajúc pritom tiež zo znenia čl. 4 ods. 1 CSP (umožňujúceho použiť analógiu
akošpecifickýprostriedokinterpretáciepráva),keďžezákonodarcaprikoncipovanínavecsavzťahujúcu

právnu normu výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k
naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa § 167e, teda že sa tak môže stať aj v
odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania
bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze,
preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku

o predmetnej pohľadávke, na čom je v podstate koncipovaný aj sám Civilný sporový poriadok, ktorý
so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie o predmetnej pohľadávke.

17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom

zastavenia konania bola objektívna skutočnosť - vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej ako zákonný
dôvod zastavenia konania, čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať
zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu
trov konania.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).